Obsah (6)

§ 14§ 242§ 243i§ 167§ 243b§ 243d

Najvyšší súd 2 M Cdo 2/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky S. so sídlom v B., proti odporcovi R., so sídlom v R., zastúpenému JUD

opravným uznesením z

1. októbra 2007 č.k. 9 C 147/2002-218 zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 86 030,-- Sk na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Š. K.. Súd prvého stupňa uviedol, ţe znalecké dokazovanie na zistenie ceny nehnuteľností nevykonal z dôvodu hospodárnosti konania, kedy o predmete konania je uţ právoplatne rozhodnuté a súd rozhoduje uţ len o trovách konania. Na odvolanie navrhovateľky i odporcu Krajský súd v Košiciach uznesením z
2. septembra 2008 sp. zn. 11 Co 88/2007 uznesenie súdu prvého stupňa v znení opravného uznesenia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia vyslovil potrebu ceny nehnuteľností určiť v zmysle vyhlášky č. 465/1991 Zb. a vyzvať znalca V. W., aby doplnil svoje stanovisko z
3. júla 2005 (č.l. 157) a podal odborný posudok o tom, aká bola priemerná cena za 1 m2 lesného pozemku v katastrálnom území V. v júli 2002 určená podľa vyhlášky č. 465/1991 Zb. Uviedol, ţe zo zistenej ceny sporných nehnuteľností ako hodnoty veci, bude súd prvého stupňa v ďalšom konaní vychádzať pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny za úkony právnej sluţby vykonanej zástupcom odporcu. Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením (v poradí tretím) zo
4. marca 2009 č.k. 9 C 147/2002-315 zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Š. K. 80 134,-- €. Uviedol, ţe o trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., pretoţe navrhovateľka procesne zavinila zastavenie konania. Poukázal na to, ţe pri rozhodovaní o výške trov konania vychádzal, poukazujúc na rozhodnutie odvolacieho súdu z hodnoty sporu, keďţe predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom sporu bola určená odborným posudkom č. 21/2008 vypracovaným znalcom V. W. vo výške 214 071 551,-- Sk. 3 2 M Cdo 2/2011 Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Košiciach uznesením zo
5. júla 2010 sp. zn. 11 Co 140/2009 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 54 082, 20 €, ktorú je navrhovateľka povinná zaplatiť JUDr. Š. K.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa správne vychádzal pri určení tarifnej odmeny za úkony právnej sluţby vykonané zástupcom odporcu z hodnoty veci, ktorá sa rovná hodnote (priemernej cene) sporných nehnuteľností určenej odborným posudkom č. 21/
6. Poukázal na to, ţe postupoval tieţ v súlade s ustanovením § 20 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej od
7. januára 2005, pokiaľ za úkony právnych sluţieb vykonané pred dňom účinnosti tejto vyhlášky priznal odmenu podľa doterajších predpisov, t.j. podľa vyhlášky č. 163/2002 Z.z., ktorá mala výslovné ustanovenie o tom, ţe vo veciach, o.i. určenia či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je ich predmetom vec, právo alebo plnenie oceniteľné peniazmi, patrí základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa § 13 ods. 1 z hodnoty tejto veci, práva alebo výšky tohto plnenia. Odvolací súd mal za to, ţe súd prvého stupňa však nesprávne určil výšku náhrady trov konania (trov právneho zastúpenia) priznanej odporcovi, pokiaľ neaplikoval ustanovenie § 16 ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a nepriznal odmenu advokáta iba vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkony : prevzatie a príprava zastúpenia z
8. septembra 2003 advokátom JUDr. Š. K. a vyjadrenie k odvolaniu z
9. októbra 2003, keďţe je zrejmé, ţe tieto úkony sa netýkali rozhodnutia vo veci samej, ale týkali sa procesného rozhodnutia o zastavení konania. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd tieţ nesprávne určil výšku tarifnej odmeny advokáta podľa § 10 ods. 1

§ 14ods.

2 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za úkon podanie odvolania z

1. októbra 2007, ktoré smerovalo len proti výroku uznesenia, proti ktorému bolo podané odvolanie, a za tento úkon právnej sluţby mal priznať odmenu vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny určenej podľa hodnoty veci (§ 16 ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 163/2002 Z.z.). Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a priznal odporcovi náhradu trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal na podnet navrhovateľky generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Ţiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal, ţe uznesením krajského súdu boli porušené ustanovenia § 2 O.s.p., § 13 ods. 1, 7 vyhlášky č. 163/2002 Z.z., § 9 ods. 1, § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Vytkol odvolaciemu súdu, ţe vec nesprávne právne posúdil (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), keď stanovil v prípade úkonu : odvolanie odporcu proti trovám konania zo
2. augusta 2003 nesprávny základ pre výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny. 4 2 M Cdo 2/2011 Podľa názoru generálneho prokurátora na tento úkon právnej sluţby podľa času, v ktorom bol vykonaný sa vzťahovala vyhláška č. 163/2002 Z.z., podľa ktorej (§ 13 ods. 1) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby sa určuje z hodnoty veci alebo práva. V danom prípade odvolanie smerovalo proti uzneseniu o trovách konania odporcu vyčíslených sumou 2 540,-- Sk, teda úkon právnej sluţby sa týkal len hodnoty veci 2 540,-- Sk a teda aj výška základnej sadzby tarifnej odmeny sa mala odvíjať od výšky hodnoty veci, ktorá bola predmetom odvolania, t.j. výšky odmeny právnej sluţby uvedenej v napadnutom výroku uznesenia a nie hodnoty celej veci. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ďalej namietal, ţe odvolací súd nesprávne priznal odporcovi náhradu trov za úkon : prevzatie a príprava z
3. septembra 2003 JUDr. Š. K.. Uviedol, ţe išlo o duplicitu. Odmena za tento úkon bola totiţ súdom priznaná pri jeho uskutočnení
4. júla 2002 (JUDr. O.). Generálny prokurátor mal za to, ţe súdna prax dospela v rovnakých prípadoch posudzovania nároku na advokátsku odmenu k záveru, ţe tento úkon právnej pomoci je advokát oprávnený účtovať len jedenkrát. Prípadná zmena právneho zástupcu a s ňou spojený úkon „prevzatie a príprava“ nemôţe zaťaţiť druhého účastníka. Navrhovateľka sa v písomnom podaní stotoţnila s dôvodmi dovolania generálneho prokurátora. Odporca vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe nič nenasvedčuje tomu, ţe by sa údy v tomto prípade svojvoľne odchýlili od judikatúry. Rozhodnutie súdu moţno povaţovať za spravodlivé, zákonné a ústavne konformné, keď nefavorizoval účastníka, ktorý zavinil vznik trov konania, ale uznal ako potrebný úkon prevzatie a prípravu za situácie, keď predošlý právny zástupca uţ nemohol vykonávať advokáciu a odporca nechcel ostať bez právneho zastúpenia advokátom. Opačný výklad by bol podľa odporcu nesprávny. Navrhol, aby dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, ţe mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné. 5 2 M Cdo 2/2011 Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. namietané, tieto neboli ani zistené. Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu a prvostupňového súdu je v danom prípade postihnuté procesnou vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Vady konania vymedzené v § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. 6 2 M Cdo 2/2011 I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Odôvodnenie uznesenia súdu (prvostupňového aj odvolacieho) musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.

§ 167ods.

2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa nesprávne určil výšku náhrady trov konania (trov právneho zastúpenia) priznanej odporcovi, pokiaľ neaplikoval ustanovenie § 16 ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a nepriznal odmenu advokáta iba vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkony : prevzatie a príprava zastúpenia z

1. septembra 2003 advokátom JUDr. Š. K. a vyjadrenie k odvolaniu z
2. októbra 2003, keďţe je zrejmé, ţe tieto úkony sa netýkali rozhodnutia vo veci samej, ale týkali sa procesného rozhodnutia o zastavení konania. V tomto smere je potrebné povaţovať uznesenie odvolacieho súdu za nepreskúmateľné, nakoľko nie je zrejmé, prečo sa odvolací súd vôbec vo svojom rozhodnutí nezaoberal správnosťou/nesprávnosťou priznaných trov právneho zastúpenia JUDr. Š. K., nakoľko došlo v priebehu konania k zmene právneho zástupcu odporcu. Ďalej je potrebné uviesť, ţe odvolací súd sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, ţe k zmene právneho zástupcu vôbec došlo a akým spôsobom, či túto časť odmeny moţno povaţovať za účelne vynaloţené trovy. Odvolací súd sa nevysporiadal 7 2 M Cdo 2/2011 s otázkou, či účastník konania vymenil advokáta z váţneho dôvodu, alebo svojvoľne bez akéhokoľvek dôvodu. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, či túto skutočnosť prehliadol, resp. či ju nezohľadnil (a prečo ju nezohľadnil). Napadnuté rozhodnutie teda odôvodnil v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p., keď uviedol len nedostatočne a nezrozumiteľne, z akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri posudzovaní oprávnenosti nároku náhrady trov s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo, riadil. Pre úplnosť sa dodáva, ţe v odvolacom konaní došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu, nakoľko odvolací súd aplikoval § 16 ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 163/2002 Z.z. za úkon prevzatie a príprava zastúpenia z
3. septembra 2003 advokátom JUDr. Š. K., aj keď správne mal postupovať podľa § 16 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 163/2002 Z.z. S ohľadom na uvedené aj táto skutočnosť oslabuje presvedčivosť písomného vyhotovenia rozhodnutia. K námietke generálneho prokurátora ohľadom nesprávneho právneho posúdenia otázky výšky základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá sa má odvíjať od výšky hodnoty veci, ktorá bola predmetom odvolania, t.j. výšky odmeny právnej sluţby uvedenej v napadnutom výroku uznesenia a podľa dovolateľa nie hodnoty celej veci. Dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe je nevyhnutné pouţiť ustanovenie § 13 ods. 1, 7 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe aj vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, treba pri odmene právnej sluţby vychádzať podľa odseku 1 z hodnoty veci alebo práva za predpokladu, ţe predmetom konania je vec alebo právo oceniteľné peniazmi. Zákonom poţadované riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je nielen formálnou poţiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu poţiadavkám ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.

§ 167ods.

2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.) nevyhovuje. Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závaţné procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Rozhodnutie vydané v konaní s takouto vadou nemoţno povaţovať za správne a preto 8 2 M Cdo 2/2011 ho treba vţdy zrušiť. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243bods.

1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243dods.

1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. januára 2012 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová