ustanovenia § 52 CMP. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal manžel (ďalej len „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť a dôvodnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, s tým že napadnutý rozsudok trpí vadami zmätočnosti, pretože odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, že napadnuté rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnych otázok pri ktorých riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Odvolací súd v napadnutom rozsudku neodôvodnil zásadné skutočnosti, iné podstatné skutočnosti posúdil rozporuplne v závislosti od toho, či takéto posúdenie bolo v prospech alebo neprospech manžela. Odvolací súd nebral do úvahy skutočnosť ohľadne záchrany kňazského stavu a zachovanie manželstva, zamietol návrh o pedagogicko-psychologickom zmiernení manželov a nezaoberal sa zdravotným stavom manželky, pričom okolnosti odmietnutia jeho návrhov mu nie sú známe. Nepoukázal na nové a navrhované skutočnosti v uvedenej veci a len sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, a tým napadnuté výroky nie sú výsledkom koherentnej argumentácie.
kódexu cirkevného práva, štát nie je oprávnený na rozvod manželstva, ktoré bolo uzatvorené v chráme pred Bohom, svedkami a matkou Cirkvou. Štát by mal rozviesť iba manželstvo uzatvorené
Pojem „rozvod“ v zmysle občianskeho práva v kánonickom práve neexistuje. Pretože „platne uzavreté a dokonané manželstvo nemôže byť rozviazané nijakou ľudskou mocou a z nijakého dôvodu okrem smrti“. Vzhľadom na skutočnosť, že ako duchovná osoba uzatvorila manželstvo pred orgánom Cirkvi a nemá podiel na podaní návrhu na rozvod manželstva pred súdom, sa nestotožnil s podaným návrhom a nemôže súhlasiť s jeho obsahom i z hľadiska vecnej stránky. Ustanovenia Vatikánskej zmluvy (326/2001 Z.z.) uzavretou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou upravuje postavenie katolíckej cirkvi na Slovensku a značne zasahuje do slovenskej legislatívy. Zmluva má medzinárodný charakter čo znamená, že v zmysle čl. 7 ods. 5 ústavy SR patrí medzi právne akty najvyššej vnútroštátnej právnej relevancie. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade rozvodu manželstva osoby duchovenstva svetským súdom môže vznikať právny problém, ak manželstvo cirkevným súdom následne nebude vyhlásené za nulitné, pričom takáto osoba ako manžel môže byť postihovaná na svojich právach v súvislosti s možným výkonom svojho povolania, čo môže zakladať istú formu diskriminácie vo vzťahu k iným duchovným hlavne za predpokladu, ak si rozvod dvojím konaním nezapríčinil. Manžel nie je navrhovateľom, nesúhlasil s rozvodom, nezapríčinil takýto stav manželstva a môže byť suspendovaný a postavený mimo možnosť sláviť sviatosti. Manžel naformuloval prvú právnu otázku nasledovne: „je postačujúce pre rozvod manželstva len tvrdenie jedného z manželov, že manželstvo je rozvrátené a nemožno obnoviť manželské spolužitie, predovšetkým v prípade, ak môže takýto manžel trpieť duševnou poruchou, ktorá nebola v priebehu konania vylúčená?“ Týmto právnym posúdením sa odvolací súd pri riešení právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, čo zakladá prípustnosť aj dôvodnosť dovolania v zmysle § 421 ods.1 písm. a/ CSP. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v prvej právnej otázke, naformuloval druhú právnu otázku „je možné bez ďalšieho skúmania možných dôsledkov rozhodnutia súdu rozviesť manželstvo kňaza bez ohľadu na hrozbu straty zamestnania, diskriminácie a porušenia ustanovení Kódexu cirkevného práva v prípade, že kňaz rozvod manželstva svojim konaním nezapríčinil?“. Prípustnosť tejto právnej otázky vyplýva z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolateľ žiadal rozsudok odvolacieho súdu zrušiť v celom rozsahu a súčasne v zmysle § 444 odds.1 a § 444 ods. 2 CSP navrhol odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého rozsudku.
manželky jediným dôvodom pre ktoré chce dovolateľ zachovať nefunkčné a rozvrátené manželstvo je skutočnosť, že sa s ňou nechce dohodnúť na vyporiadaní ich spoločného BSM a nie skutočnosti, ktoré uvádza vo svojich podaniach. 5.
1 CSP ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho vykonateľnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. 5.1.
2 CSP ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté. 5.2. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad právoplatnosti a vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia
ustanovenia § 444 ods.1 a § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9. Dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 11.
CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 12.
1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 13. Dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 14. Konanie o rozvod manželstva je s účinnosťou od 1. júla 2016 upravené Civilným mimosporovým poriadkom (ďalej len „CMP“). Prípustnosť dovolania podaného manželom treba preto posudzovať
Civilného mimosporového poriadku v spojení s Civilným sporovým poriadkom, ktorý obsahuje všeobecnú úpravu dovolania, podmienok jeho prípustnosti a dovolacieho konania. 15.
1 CMP platí, že na konania
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 16.
CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 17.
CMP dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.
ustanovenia § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietol. 21. Najvyšší súd Slovenskej republiky o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol
1 CSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.