1 Trestného zákona k § 155 ods. 1 Trestného zákona a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
1 Trestného poriadku sa vyslovuje, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. októbra 2020, sp. zn. 3Tos/145/2020, a konaním, ktoré mu predchádzalo, v ustanoveniach § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a § 52 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona z dôvodu § 371 ods. 2 Trestného poriadku b o l p o r u š e n ý z á k o n v neprospech obvineného V. H.. II.
2 Trestného poriadku z r u š u j ú sa uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z
1 Trestného zákona („Tr. zák.") obvinený V. H. sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom a vykoná trest odňatia slobody v trvaní troch rokov uložený rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo 14. októbra 2013, sp. zn. 3T/68/2013, na výkon ktorého bol
5 Tr. zák. s poukazom na § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal obvinený V. H. sťažnosť, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd") uznesením z 21. októbra 2020, sp. zn. 3Tos/145/2020, zamietol
1 písm. c) Trestného poriadku („Tr. por."). Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolateľ") na okresný súd písomným podaním z 22. júna 2021 (č. l. 249 - 255) na podnet obvineného V. H. a jeho matky X. H. zo 16. novembra 2021 (č. l. 237 - 248). Zároveň dovolateľ
4 Tr. por. prerušil do rozhodnutia o dovolaní výkon dotknutého rozhodnutia, ktorým bol uložený trest odňatia slobody (č. l. 257). Dovolateľ navrhol
1 Tr. por. vysloviť, že dotknutým uznesením krajského súdu a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v neprospech obvineného v ustanoveniach § 52 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ďalej
2 Tr. por. zrušiť napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ktoré v dôsledku zrušenia stratili podklad a
1 Tr. por. prikázať krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Dovolateľ uviedol, že dovolanie podáva z dôvodu § 371 ods. 2 Tr. por. a v dovolaní zrekapituloval priebeh konania od vtedy, ako bol obvinený rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo 14. októbra 2013, č. k. 3T/68/2013-132, právoplatným 14. októbra 2013, uznaný za vinného z pokusu zločinu ublíženia na zdraví
1 Tr. zák. k § 155 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva
1 písm. a) Tr. zák. s uložením úhrnného trestu odňatia slobody v trvaní troch rokov, ktorého výkon bol
1 písm. a) Tr. zák. a § 119 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu päť rokov s uložením probačného dohľadu so súčasným uložením zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, povinnosťou nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu (o ktorej bolo rozhodnuté
1 Tr. por.) a povinnosťou podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii. Dovolateľ poukázal, že prvým pochybením bolo uloženie skúšobnej doby na päť rokov, hoci dotknuté ustanovenie § 119 ods. 1 Tr. zák.,
ktorého bola ukladaná, ju umožňovalo uložiť ako mladistvému najviac na tri roky. Toto pochybenie však nebolo možné napraviť pre uplynutie lehoty na podanie dovolania. Dovolateľ poukázal, že obvinený sa necelé tri mesiace po začatí skúšobnej doby dopustil 26. decembra 2013 prečinu ublíženia na zdraví
1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
1 písm. a) Tr. zák., za čo bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen z
dovolateľa okresný súd po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku nevykonal žiaden úkon k zisťovaniu správania sa obvineného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a jediným úkonom bola až záverečná správa z výkonu probačného dohľadu z 11. decembra 2018,
ktorej probačný dohľad nesplnil svoj účel, nakoľko bol obvinený počas skúšobnej doby právoplatne odsúdený a tiež bola na neho podaná obžaloba za obdobné trestné činy. Následne Okresný súd Zvolen uznesením z 25. marca 2019, č. k. 3T/68/2013-175,
1 Tr. zák. rozhodol o neosvedčení obvineného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a vykonaní trestu odňatia slobody v trvaní troch rokov uloženého rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo
5 Tr. zák. s poukazom na § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom podanú sťažnosť obvineného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 21. októbra 2020, sp. zn. 3Tos/145/2020, zamietol
1 písm. c) Tr. por. Dovolateľ s poukazom na rozhodnutie R 7/1987 uviedol, že lehota dvoch rokov
3 Tr. zák. na rozhodnutie o neosvedčení je výnimočným ustanovením, ktoré súd aplikuje len v prípade, ak nebolo možné rozhodnúť o premene už v lehote jedného roka od uplynutia skúšobnej doby bez viny obvineného.
dovolateľa pokiaľ teda súd nerozhodol o premene v jednoročnej lehote po uplynutí skúšobnej doby v dôsledku vlastných prieťahov, t. j. bez zavinenia obvineného a za situácie, že sa obvinený v skúšobnej dobe dopustil spáchania trestného činu, za ktorý bol právoplatne odsúdený a vykonal uložený trest odňatia slobody (teda v skúšobnej dobe neviedol riadny život), musí sa konštatovať, že sa má za to, že sa obvinený v skúšobnej dobe osvedčil. V ďalšej časti dovolateľ rozvádza zásadu zákaz reformatio in peius, potrebu rešpektovať základné práva a slobody a požiadavku konania a rozhodovania bez zbytočných prieťahov, a to aj s poukazom na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (II. ÚS 26/1995, I. ÚS 21/2000).
dovolateľa v danej veci Okresný súd Zvolen a Krajský súd v Banskej Bystrici pochybili, keď aplikovali dvojročnú lehotu na rozhodnutie o neosvedčení obvineného argumentujúc, že sa proti nemu viedlo trestné stíhanie, pretože podklad na rozhodnutie o neosvedčení predstavovalo už odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen z
daného rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Hatala a JUDr. Peter Štift (prvýkrát predložený spis 17. septembra 2021 bol predsedom senátu dovolacieho súdu vrátený ako predčasne predložený, keďže okresný súd nevykonal riadne všetky úkony
ustanovenia § 376 Tr. por.).
2 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku
1 Tr. por. ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
2 Tr. por. súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
1 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.
2 Tr. zák. ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie
odseku 1 bez toho, že by na tom mal odsúdený vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.
3 Tr. zák. rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie
odseku 1 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v tejto lehote trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe. Po predložení spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal podané dovolanie spolu so spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. por.], bolo podané oprávnenou osobou na podnet (§ 369 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.), obsahuje nevyhnutné náležitosti (§ 374 Tr. por.), pričom zároveň je dovolanie aj dôvodné. O podanom dovolaní rozhodol na neverejnom zasadnutí s následným verejným vyhlásením rozsudku, pretože uplatnený dôvod dovolania
2 Tr. por. bol zjavne preukázaný a bolo zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu
por. a § 388 ods. 1 Tr. por. V súvislosti s podaním dovolania oprávnenou osobou dovolací súd uvádza, že
1 Tr. por. minister spravodlivosti môže podať dovolanie len na podnet s tým, že podnet môže podať iba osoba, ktorej sa nepriznáva právo na podanie dovolania (s výnimkou osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1 Tr. por.). V prejednávanej veci podnet podali obvinený a jeho matka, pričom títo
zákona nemôžu podať dovolanie proti rozhodnutiu o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený a podaný podnet obsahoval okrem iného aj poukazovanie na to, že o neosvedčení nebolo právoplatne rozhodnuté v zákonnej lehote (hoci podávatelia podnetu uvádzali porušenie iného ustanovenia Trestného zákona ako dovolateľ). Dovolací súd k tomu uvádza, že z ustanovenia § 369 ods. 1 Tr. por. nemožno odvodiť, že pri podaní dovolania ministrom spravodlivosti je tento doslovne viazaný obsahom podaného podnetu. Pred podaním dovolania musí minister spravodlivosti podnet posúdiť a na jeho základe môže prísť aj k inému právnemu záveru ako podávateľ podnetu, pričom však medzi obsahom podaného podnetu a podaným dovolaním musí byť relevantná vzájomná súvislosť, čo v prejednávanej veci bolo nepochybne splnené, keďže podstata podnetu ako taká bola obsiahnutá aj v podanom dovolaní (dovolaním sa namieta, že rozhodnutie o neosvedčení sa v skúšobnej lete podmienečného odsúdenia bolo vydané až po uplynutí zákonnej lehoty) a ministerka spravodlivosti sa s podávateľmi podnetu nezhodla v tom, ktoré konkrétne ustanovenie zákona malo byť porušené. Dovolací súd pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por. a v dovolaní sa musí vždy uviesť dôvod dovolania a aké chyby sa vytýkajú (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených dôvodov (§ 374 Tr. por., § 385 Tr. por.). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
1 Tr. por., pričom však z ustálenej súdnej praxe (R 120/2012-I.) vyplýva, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu s dôrazom na preskúmanie zákonnosti a odôvodnenosti výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie ako aj správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na uplatnený dôvod dovolania a obsah podaného dovolania viazanúc v ňom vytýkanými chybami zistil porušenie zákona v neprospech obvineného ohľadom dôvodu dovolania
2 Tr. por. Ustanovenie § 371 ods. 2 Tr. por. rozširuje dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. por., resp. okruh rozhodnutí, proti ktorým je možné dovolanie podať
1, ods. 2 Tr. por. okrem iného aj na prípad, že napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného zákona alebo Trestného poriadku o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený. V prejednávanej veci bolo dovolaním práve napadnuté rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá sťažnosť obvineného podaná proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorý rozhodol o neosvedčení obvineného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom a vykonaní trestu odňatia slobody, a to z dôvodu, že bolo porušené ustanovenie Trestného zákona upravujúceho lehotu, v ktorej musí súd o tom rozhodnúť s následkom, že inak sa má za to, že sa obvinený v skúšobnej dobe osvedčil. Dovolací súd zo spisu zistil nasledujúce skutočnosti. Obvinený bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo 14. októbra 2013, sp. zn. 3T/68/2013, právoplatným 14. októbra 2013, uznaný za vinného zo spáchania pokusu zločinu ublíženia na zdraví
zák. k § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva
1 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom s uložením
1 Tr. zák., § 36 písm.
1 písm. a) Tr. zák., § 119 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní päť rokov s uložením
3 písm. b), ods. 4 písm. c), písm. g) Tr. zák. obmedzenia zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe spôsobené škody a povinnosti podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii.
1 Tr. por. bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť škodu poškodeným K. N. v sume 2.437 eur a O., a. s., v sume 710,76 eur. V tomto ohľade treba uviesť, že obvinenému bola uložená skúšobná doba v rozpore s ustanovením § 119 ods. 1 Tr. zák. (obvinený spáchal skutok ako mladistvý),
ktorého možno mladistvému určiť skúšobnú dobu najviac na tri roky, čo však už nebolo možné napraviť cestou dovolania vzhľadom na uplynutie lehoty pre jeho podanie voči danému rozhodnutiu. Pokiaľ v tejto súvislosti dotknutá okresná prokuratúra vo vyjadrení k dovolaniu uvádzala, že v tejto časti uloženia skúšobnej doby malo ísť iba o pisársku chybu vo vyhotovení zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktorá sa premietla aj do daného rozsudku s tým, že v skutočnosti bola obvinenému uloženú skúšobná doba v trvaní tri roky, tak dovolací súd uvádza, že sa s takým konštatovaním nestotožnil, jednak z toho dôvodu, že skúšobnú dobu v trvaní päť rokov obsahuje nielen výrok, ale aj odôvodnenie rozsudku, keď navyše žiadna z procesných strán nenamietala takto uloženú skúšobnú dobu nielen po doručení daného rozsudku, ale ani pri následnom rozhodovaní o osvedčení, resp. neosvedčení sa obvineného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, pričom také úspešné namietanie by znamenalo, že už prvotné rozhodnutie o neosvedčení obvineného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia by bolo vydané po zákonnej lehote (uznesenie Okresného súdu Zvolen z 25. marca 2019, č. k. 3T/68/2013-175).
dovolacieho súdu skúšobná doba podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom uvedená v dotknutom rozsudku Okresného súdu Zvolen zo 14. októbra 2013, sp. zn. 3T/68/2013, teda začala plynúť
2 Tr. zák. dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, t. j. 15. októbra 2013, a plynula päť rokov. V prípade podmienečného odsúdenia je
1 Tr. zák. nutné zisťovať, či obvinený viedol počas plynutia skúšobnej doby riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že za tým účelom má súd
1 Tr. por. sledovať správanie obvineného počas skúšobnej doby a zisťovať najmä, ako plní povinnosti a obmedzenia vyplývajúce z uloženého probačného dohľadu; na ten účel robí najmä písomné dožiadania na orgány štátnej správy alebo obec a záujmové združenie občanov v mieste bydliska obvineného a zamestnávateľa obvineného a pred vydaním rozhodnutia si súd vždy vyžiada odpis registra trestov a od útvaru Policajného zboru, v ktorého obvode má obvinený pobyt, správu o tom, či sa nevedie proti nemu trestné stíhanie, a od orgánu, ktorý prejednáva priestupky, či nebol v skúšobnej dobe postihnutý za obdobný priestupok. Pritom
1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov také podklady pre posúdenie správania sa obvineného v skúšobnej dobe treba vyžadovať najmenej raz ročne od právoplatnosti rozhodnutia, teda priebežne a nielen až po uplynutí skúšobnej doby. Uvedené priebežné skúmanie správania obvineného v skúšobnej dobe je dôležité nielen z dôvodu, že rozhodnúť o neosvedčení je
zákona možné už v priebehu skúšobnej doby, ale aj z dôvodu, že
ustálenej súdnej praxe je možné rozhodnúť o ponechaní podmienečného odsúdenia, resp. probačného dohľadu v platnosti len v čase plynutia danej skúšobne doby, resp. probačného dohľadu, nie po ich uplynutí (stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z
1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
1 písm. a) Tr. zák. s uložením úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere osem mesiacov so spáchaním skutku
1 Tr. zák. a prečin výtržníctva
1 písm. a) Tr. zák. (skutok sa mal stať
1 Tr. zák. sa obvinený neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a vykoná trest odňatia slobody vo výmere tri roky uložený rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo 14. októbra 2013, sp. zn. 3T/68/2013, na výkon ktorého bol
5 Tr. zák. s poukazom na § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. júla 2019, sp. zn. 3Tos/68/2019, bolo na základe sťažnosti obvineného toto uznesenie okresného súdu
1 písm. b) Tr. por. zrušené a okresnému súdu bolo uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Z obsahu zrušujúceho uznesenia krajského súdu vyplýva, že dôvodom zrušenia rozhodnutia okresného súdu bola skutočnosť, že obvinenému bolo doručené predvolanie na verejné zasadnutie okresného súdu s iným predmetom konania (rozhodovanie o prepustení z výkonu ochranného liečenia) a o skutočnom predmete konania sa reálne dozvedel až priamo na verejnom zasadnutí po jeho otvorení a nemohol mať zachovanú lehotu na prípravu na verejné zasadnutie. Uvedené uznesenie krajského súdu bolo doručené so spisom späť na okresný súd
1 Tr. zák. až na
1 Tr. zák. o neosvedčení obvineného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom a vykonaní trestu odňatia slobody v trvaní troch rokov uložený rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo 14. októbra 2013, sp. zn. 3T/68/2013, na výkon ktorého bol
5 Tr. zák. s poukazom na § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 21. októbra 2020, sp. zn. 3Tos/145/2020, podanú sťažnosť obvineného
1 písm. c) Tr. por. zamietol ako nedôvodnú. Dovolací súd k tomu uvádza, že z vyššie citovaných ustanovení § 52 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. treba odvodiť požiadavku z nich vyplývajúcu, ktorým je základné pravidlo, že súd je povinný, pokiaľ sú pre to splnené podmienky, urobiť rozhodnutie o neosvedčení v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom
2 Tr. zák. v lehote do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby bez toho, že by mal obvinený na tom vinu, inak sa má za to, že sa odsúdený osvedčil. Pritom lehota do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby uvedená v § 52 ods. 3 Tr. zák. je určená len na taký prípad, ak sa proti obvinenému vedie v tejto lehote (t. j. po uplynutí skúšobnej doby) trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe, avšak taký postup je možný len vtedy, ak nebolo možné bez ohľadu na také prebiehajúce trestné stíhanie rozhodnúť o neosvedčení už v lehote
2 Tr. zák. z iného dôvodu. Teda inak povedané, pokiaľ sú splnené podmienky na rozhodnutie o neosvedčení už na základe údajov a informácií, ktoré sú známe už do skončenia skúšobnej doby (čo je aj prejednávaný prípad, keďže obvinený bol právoplatne odsúdený za úmyselné trestné činy spáchané v skúšobnej dobe rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť do skončenia skúšobnej doby), musí súd rozhodnúť o neosvedčení v lehote
2 Tr. zák. a nemôže ešte čakať na prípadné ďalšie odsúdenie obvineného s poukazom, že sa v tejto ďalšej trestnej veci vedie konanie (síce so skutkom, ktorý mal byť spáchaný v skúšobnej dobe) po uplynutí skúšobnej doby s tým, že má na rozhodnutie dlhšiu lehotu uvedenú v § 52 ods. 3 Tr. zák. V tomto ohľade treba poukázať na ustálenú súdnu prax,
ktorej v prípade rozhodovania o neosvedčení v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia musí súd počkať na ukončenie iného trestného stíhania pre trestnú činnosť, ktorá mala byť spáchaná v skúšobnej dobe len v takom prípade, ak nie sú zistené iné dôvody pre rozhodnutie o neosvedčení sa (primerane R 7/1987, R 71/1999-II.). Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ bolo v prejednávanej veci už v čase plynutia skúšobnej doby právoplatne rozhodnuté o inom trestnom čine spáchanom obvineným úmyselnou formou zavinenia (trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen z 12. júna 2014, č. k. 1T/82/2014-146, právoplatný 1. augusta 2014), keď navyše išlo o druhovo rovnakú trestnú činnosť ako v prípade odsúdenia, ohľadom ktorého plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia, mal a mohol okresný súd rozhodnúť o neosvedčení odsúdeného len v lehote
2 Tr. zák., nie však v dlhšej lehote
3 Tr. zák., hoci sa viedlo proti obvinenému trestné stíhanie pre ďalší trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe aj po jej uplynutí. V tomto ohľade už len pre úplnosť dovolací súd uvádza, že rozhodnutie o neosvedčení bolo napokon okresným súdom a krajským súdom zdôvodňované poukázaním len na jedinú skutočnosť - odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen z 12. júna 2014, č. k. 1T/82/2014-146, právoplatným 1. augusta 2014. Aj z toho je zrejmé (bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti), že v takom prípade mohlo byť rozhodnuté o neosvedčení len v lehote
2 Tr. zák., keďže ďalšie prebiehajúce trestné stíhanie, ohľadom skončenia ktorého mal okresný súd čakať na svoje rozhodnutie o neosvedčení, ani nebolo v čase rozhodovania okresného súdu či krajského súdu skončené (také ďalšie odsúdenie nevyplýva ani z aktuálneho odpisu registra trestov obvineného). V prejednávanej veci bolo síce prvýkrát rozhodnuté o neosvedčení v lehote
2 Tr. zák. (uznesenie Okresného súdu Zvolen z
2 Tr. zák. do stavu nerozhodnutej veci. Uvedené treba odvodiť z ustálenej súdnej praxe,
ktorej - fikcia, že podmienečne odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil nastane, ak síce v lehote do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby urobil súd rozhodnutie o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo neosvedčil, avšak toto rozhodnutie bolo v konaní o opravnom prostriedku zrušené; súd prvého stupňa nepokračuje v konaní, ak uplynula doba jedného roka od uplynutia skúšobnej doby bez toho, aby mal obvinený na tom vinu, hoci nadriadený súd po zrušení rozhodnutia súdu prvého stupňa uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol (primerane R 6/1978), - ak rozhodnutie o tom, že sa vykoná trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený, bolo zrušené v konaní o opravnom prostriedku až po uplynutí jednoročnej lehoty, nemožno už znova rozhodovať o tom, že sa vykoná trest odňatia slobody, pretože zo zákona nastala fikcia, že podmienečne odsúdený sa osvedčil (primerane R 4/1978). Ďalej treba poukázať, že zmyslom ustanovenia lehôt na rozhodnutie o neosvedčení v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je vytvoriť stav právnej istoty, ktoré musia súdy zachovávať včasným rozhodovaním v lehotách ustanovených v § 52 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. (resp. v § 50 ods. 5, ods. 6 Tr. zák.), pretože také rozhodnutie má právny význam pre obvineného jednak v občianskom živote, jednak v prípade ďalšieho trestného stíhania z hľadiska hodnotenia jeho recidívy, možnosti ukladania súhrnného trestu a pod. a
ustálenej súdnej praxe ústavná zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby súd v stanovených zákonných lehotách vytvárali objektívnu situáciu právnej istoty. Ak sa trestné stíhanie pre trestný čin, ktorý mal obvinený spáchať v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia právoplatne neskončilo v lehote jedného roka od uplynutia skúšobnej doby, platí zákonná fikcia osvedčenia vyplývajúca z daného ustanovenia iba vtedy, ak obvinený nezavinil, že súd nemohol v lehote jedného roka od uplynutia skúšobnej doby rozhodnúť o tom, či sa obvinený osvedčil, alebo neosvedčil (primerane R 71/1999-III.). Zo spisového materiálu dovolací súd nezistil, že by obvinený svojim konaním spôsobil, že súd nerozhodol v lehote
2 Tr. zák. (za také konanie obvineného samozrejme nie je možné považovať podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, keďže ide o oprávnenie procesnej strany
zákona) a uvedené bolo spôsobené nesprávnym postupom okresného súdu, a to jednak riadnym nekonaním už počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, jednak konaním, ktoré vyústilo do zrušenia prvého rozhodnutia okresného súdu o neosvedčení obvineného v skúšobne dobe a jeho nepružným postupom po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že ohľadom výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody uloženého vo veci Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 1T/82/2014, sa na obvineného v prejednávanej veci nemohla vzťahovať právna úprava poslednej vety § 51 ods. 2 Tr. zák. teraz účinného („Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby"), keďže táto bola do Trestného zákona doplnená až zákonom č. 321/2018 Z. z. účinným od 1. januára 2019, teda až po uplynutí skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v jeho prípade. Z uvedeného je zrejmé, že Okresný súd Zvolen rozhodol uznesením z 24. júna 2020, č. k. 3T/68/2013-212, o neosvedčení obvineného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia až po lehote uvedenej v § 52 ods. 2 Tr. zák., hoci bol
tohto zákonného ustanovenia povinný rozhodnúť najneskôr do roka od uplynutia skúšobnej doby, t. j. v čase vydania druhého rozhodnutia okresného súdu o neosvedčení obvineného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia už v prípade obvineného platila
2 Tr. zák. zákonná fikcia o jeho osvedčení. Pokiaľ krajský súd za tejto situácie, keď už došlo k osvedčeniu obvineného zo zákona, sťažnosť obvineného podanú proti rozhodnutiu okresného súdu o neosvedčení obvineného zamietol ako nedôvodnú, došlo tým k porušeniu zákona krajským súdom v ustanovení § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. a v ustanoveniach § 52 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v neprospech obvineného. Na základe uvedených skutočností dovolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia, t. j.
1 Tr. por. po zistení dôvodu dovolania
2 Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach v neprospech obvineného a
2 Tr. por. súčasne zrušil dotknuté rozhodnutia krajského súdu a okresného súdu ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Keďže po zrušení dotknutých rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu dovolací súd zistil, že lehota jedného roka od uplynutia skúšobnej doby ustanovená v § 52 ods. 2 Tr. zák. už uplynula bez zavinenia obvineného, čím došlo k jeho osvedčeniu sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zo zákona, nebol dôvod na to, aby dovolací súd prikazoval okresnému súdu vec na nové prerokovanie a rozhodnutie
1 Tr. por. V ďalšom bude musieť okresný súd postupovať
ustanovení § 52 ods. 2 Tr. zák. a § 77 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov a do spisu urobiť záznam o tom, že sa obvinený osvedčil (v lehote jedného roka od uplynutia skúšobnej doby) a toto oznámiť Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky - registru trestov. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.