Najvyšší súd 2 Cdo 148/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : J. N., bývajúci N., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ľ. S., advokát, Š., proti ţalovanému : Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ţupné námestie č. 13, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody v sume 44 226,25 € s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 24 C 201/2008, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
- februára 2011 sp.zn. 2 Co 270/2010 t a k t o : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo
- júna 2010 č.k. 24 C 201/2008-55 zamietol návrh ţalobcu, ktorým sa domáhal voči ţalovanému zaplatenia istiny 44 226,25 € titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, ţe ţalovaný v spore nie je pasívne legitimovaným subjektom. Z ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. ako aj §§ 3, 9 zákona č. 514/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva, ţe za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát. Ţalobca sa však náhrady škody nedomáhal voči štátu Slovenskej republike alebo voči Ministerstvu spravodlivosti SR. Štát vystupuje ako samostatný subjekt občianskoprávnych vzťahov tam, kde je to výslovne ustanovené v zákone, napr. v zákone č. 58/1969 Zb., nahradenom zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kde je v jednotlivých ustanoveniach uvedené, ţe za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím zodpovedá štát. V zákone je tieţ stanovené, ktoré orgány v mene štátu konajú. V danom prípade tak ako je hore uvedené je pasívne legitimovaným 2 2 Cdo 148/2011 a zodpovedným subjektom štát Slovenská republika v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, za ktorý koná ţalovaný ako štátny orgán. Otázka pasívnej vecnej legitimácie nie je vadou návrhu a súd nebol povinný vyzvať ţalobcu na odstraňovanie vád návrhu. Len ţalobca je oprávnený v návrhu na začatie konanie uviesť osobu, od ktorej sa svojho nároku bude domáhať. Súd je povinný voľbu ţalobcu akceptovať a následne len skúmať, či ţalovaný, ktorého v návrhu označil ţalobca má alebo nemá byť zaviazaný na plnenie, ktorého sa ţalobca v návrhu domáhal. V tomto prípade súd zistil, ţe ţalobca sa domáhal nároku od ţalovaného, ktorému nevznikla povinnosť plniť, preto ho súd nemohol zaviazať na zaplatenie dlţnej sumy a musel návrh ţalobcu zamietnuť. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo
- februára 2011 č.k. 2 Co 270/2010-77 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva či povinnosti, ktorá je predmetom konania. Jej nedostatok je dôvodom na zamietnutie návrhu a nie na zastavenie konania. Bolo vecou ţalobcu, aby tejto poţiadavke vyplývajúcej z hmotného práva vyhovel a riadne označil ţalovaného, prípadne podal návrh podľa § 92 O.s.p. O takomto návrhu je súd povinný rozhodnúť za podmienok uvedených v tomto ustanovení, avšak v priebehu celého konania a to i odvolacieho ţalobca návrh podľa § 92 O.s.p. nepodal. Nebolo povinnosťou súdu poučiť ţalobcu o tom, koho by mal podľa hmotného práva ţalovať. Takéto poučenie by nepochybne presahovalo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania zakotvenej v ustanovení § 18 O.s.p., ako aj v ustanoveniach čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a čl. 47 Ústavy SR. Podľa § 5 O.s.p. súdy poskytujú účastníkom poučenie o procesných právach a povinnostiach. V danom prípade by ale išlo o poučenie iné, o poučenie o tzv. vecnej legitimácii, t.j. o tom, kto by mal byť podľa hmotného práva účastníkom konania. V danej veci označil ţalobca ako ţalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR, Ţupné námestie č. 13, Bratislava. Pokiaľ návrh smeroval proti ministerstvu ako ústrednému orgánu štátnej správy, teda proti subjektu spôsobilému byť účastníkom súdneho konania, ktorý je zároveň subjektom odlišným od štátu, nešlo o nesprávne a nezrozumiteľné podanie, ktoré by bolo potrebné podľa § 43 a § 79 O.s.p. upraviť, alebo doplniť, pretoţe takáto oprava by neodstraňovala vady v označení pôvodného ţalovaného. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa správne postupoval, keď prejednával vec 3 2 Cdo 148/2011 so ţalovaným, ktorý bol jasne a zrozumiteľne označený a mal spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 O.s.p. a rozhodol o uplatnenom nároku ţalobcu voči tomuto ţalovanému tak, ţe vo veci náhrady škody, ktorú si ţalobca uplatňoval nebol označený ţalovaný pasívne vecne legitimovaný. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorého prípustnosť odvodzoval z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. s tým, ţe mu ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. Podľa jeho názoru mu zo strany okresného súdu ako aj odvolacieho súdu bolo obmedzené jeho základné právo na súdnu ochranu, keďţe súdy zjavnú nezrozumiteľnosť posúdili ako vecnú nesprávnosť podaného návrhu, návrh zamietli, čím ţalobcovi nesprávnym postupom odňali moţnosť konať pred súdom a zmarili moţnosť ţalobcovi uplatniť si svoje práva a právom chránené záujmy súdnou cestou. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 4 Cdo 193/2009 zo dňa 29.9.
- Súdy by mali postupovať v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p. a ich povinnosťou bolo uznesením vyzvať ţalobcu na odstránenie tejto vady ţaloby. Navrhol, aby dovolací súd vydal rozhodnutie, ktorým dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zruší a vec vráti na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide 4 2 Cdo 148/2011 o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Vzhľadom k tomu, ţe v prejednávanej veci sa nejedná o ţiaden z uvedených prípadov, t.j. dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej, nesmeruje ani proti rozsudku, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, dovolanie nebolo podané ani proti potvrdzujúcemu rozsudku s vyslovením prípustnosti dovolania v jeho výroku, ani proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky; dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné. S prihliadnutím na námietky dovolateľa a tieţ vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde niţšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto vád. Dovolanie je totiţ prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm.a/ aţ e/, g/ O.s.p. nenamietal, a vady v zmysle § 237 písm.a/ aţ e/, g/ v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.). O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm.f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a ţalobcovi 5 2 Cdo 148/2011 neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. Ţalobca namieta, ţe zo strany niţších súdov bolo obmedzené jeho základné právo na súdnu ochranu, keďţe súdy zjavnú nezrozumiteľnosť posúdili ako vecnú nesprávnosť podaného návrhu, návrh zamietli, čím mu nesprávnym postupom odňali moţnosť konať pred súdom bez toho, aby ho v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p. vyzvali na odstránenie tejto vady ţaloby. Podľa dovolacieho súdu ţalobca nenáleţite vytýka odvolaciemu súdu vadu spočívajúcu podľa neho v tom, ţe ani odvolací súd ani prvostupňový súd ho nevyzvali na odstránenie vád podania týkajúceho sa označenia ţalovaného (pasívna vecná legitimácia). Z obsahu spisu je zrejmé, ţe otázka pasívnej vecnej legitimácie nebola otázkou nastolenou prvýkrát prvostupňovým a následne odvolacím súdom, ale rezonovala počas celého konania, keď ţalovaný uţ vo svojom vyjadrení zo dňa
- januára 2009 (č.l. 37-39) k podanej ţalobe uvádzal „ţe, tak ako je označený v ţalobe nemá v tomto konaní v zmysle § 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pasívnu legitimáciu“. Predmetné vyjadrenie ţalovaného ţalobca obdrţal jednak prostredníctvom vtedajšej svojej právnej zástupkyne Advokátska kancelária JUDr. V. 14.5.2010 (viď č.l. 45) a jednak na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 14.6.2010, kde prvostupňový súd oboznámil písomné vyjadrenie ţalovaného zo dňa 21.1.2009 (viď č.l. 50). Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, ţe otázka tzv. vecnej legitimácie účastníka (aktívnej alebo pasívnej), je z hľadiska prípustnosti dovolania irelevantná (viď R 34/1993). Preto tvrdenia ţalobcu uvádzané v dovolaní, ktoré sa týkajú pasívnej vecnej legitimácie ţalovaného, sú pre prípustnosť dovolania právne bezvýznamné. Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu v súlade s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. 6 2 Cdo 148/2011 V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2012 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová