← Slovensko

určenie neplatnosti dražby

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obdo/99/2020 Identifikačné číslo spisu: 6617212981 Dátum vydania rozhodnutia: 23.03.2022 Meno a priezvisko: Mgr. Soňa Pekarčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:6617212981.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčok senátu JUDr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, v spore žalobcu: FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., so sídlom kancelárie Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava, IČO: 48 002 381, správca konkurznej podstaty úpadcu ECOBAU GROUP, a.s., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 44 095 333, zastúpeného Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, v mene ktorej koná JUDr. Renáta Fardousová, ako konateľka a advokátka, proti žalovanému: 1/ BPT LEASING, a.s., so sídlom Drieňova 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814, zastúpenému Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, 2/ Dom Dražieb s.r.o., so sídlom Podzámska 37, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 711 933, 3/ VÁHOSTAV - SK, a.s., so sídlom Priemyselná 6, 821 09 Bratislava, IČO: 31 356 648, zastúpenému advokátskou kanceláriou Advokát VASKÝ s.r.o., so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 166 950, v mene ktorej koná JUDr. Michal Vaský, ako konateľ a advokát, 4/ ROQIS s. r. o., so sídlom Líščie Nivy 23, 821 08 Bratislava, IČO: 46 413 863, v konaní o určenie neplatnosti dražby, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13Cb/158/2017, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

  1. mája 2019, č. k. 43Cob/53/2019-535, v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
  2. augusta 2020, č. k. 43Cob/53/2019-704, takto rozhodol: Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
  3. mája 2019, č. k. 43Cob/53/2019-535, v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
  4. augusta 2020, č. k. 43Cob/53/2019-704 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa
  5. mája 2018, č. k. 13Cb/158/2017-258 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Lučenec na ďalšie konanie. Odôvodnenie
  6. Okresný súd Lučenec rozsudkom zo dňa
  7. mája 2018, č. k. 13Cb/158/2017-258, žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol s tým, že žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ voči žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celosti, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom.
  8. Žalobca sa žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa
  9. decembra 2017 domáhal určenia neplatnosti dražby konanej dňa
  10. septembra 2017, na základe Oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa
  11. augusta 2017, ktoré bolo registrované v Notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb dňa
  12. augusta 2017 pod sp. zn. NCRdr 4274/2017, JUDr. Adrianou Vorelovou, notárkou, so sídlom Pribinova 23, 920 01 Hlohovec (ďalej ako „dobrovoľná dražba“ alebo „dražba“). Navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/ v postavení záložného veriteľa. Dražobníkom bol žalovaný 2/ a vydražiteľom bol žalovaný 3/, ktorý sa stal vlastníkom titulom nadobudnutia Osvedčením o vykonaní dobrovoľnej dražby č. N 497/2017, Nz 32055/2017, NCRls 32781/2017 z
  13. septembra
  15. Predmetom dražby boli podľa žalobcu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom K., obec R., k. ú. R., a to pozemky: - parcela registra „C“, parcela č. 700/2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 2375 m2; - parcela registra „C“, parcela č. 700/5, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2; - parcela registra „C“, parcela č. 700/6, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 67 m2; - parcela registra „C“, parcela č. 711, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 406 m2; - parcela registra „C“, parcela č. 712, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 558 m2; - parcela registra „C“, parcela č. 713/2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 928 m2; - parcela registra „C“, parcela č. 713/7, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 6978 m2; - parcela registra „C“, parcela č. 713/9, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2; - parcela registra „C“, parcela č. 713/10, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2; - parcela registra „C“, parcela č. 714, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1105 m2; a stavby - administratívna budova so súpisné č. XXX, postavená na parcele č. 700/5; - ošípareň (bez súpisného č.), postavená na parcele č. 711; - soc. hyg. budova a dieľňa so súpisným č. XXX, postavená na parcele č. 712; - bitúnok so súpisným č. XXX, postavená na parcele č. 713/2; - čist. odp. vôd so súpisným č. XXX, postavená na parcele č. 713/11; vo výlučnom vlastníctve úpadcu v podiele 1/1 (ďalej spolu len „nehnuteľnosti“ alebo „predmet dražby“).
  16. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa
  17. júla 2015, sp. zn. 3K/4/2015, bol vyhlásený konkurz na dlžníka ECOBAU GROUP, a.s., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 44 095 333 (ďalej len „úpadca“), ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 146/2015 zo dňa
  18. júla 2015 pod položkou K
  19. Konkurz na majetok úpadcu tak bol vyhlásený dňom
  20. augusta
  22. Žalobca zastával názor, že je osobou, ktorá tvrdí, že bola vykonaním dobrovoľnej dražby a udelením príklepu licitátora vydražiteľovi, dotknutá na svojich vlastníckych právach k predmetu dražby. Predmetné nehnuteľnosti boli zapísané do súpisu majetku úpadcu dňa
  23. augusta
  24. Doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o novú súpisovú zložku majetku bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 222/2017 zo dňa
  25. novembra 2017 pod položkou K
  26. V zmysle § 76 ods. 1 prvá veta ZKR „Súpis majetku podstát (ďalej len „súpis“) je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok.“, v spojení s ust. § 44 ods. 1 ZKR je len správca oprávnený nakladať s majetkom úpadcu, a tento majetok speňažiť.
  27. Úpadca v postavení predávajúceho uzavrel dňa
  28. júla 2013 kúpnu zmluvu (ďalej len „kúpna zmluva“) s kupujúcim, spoločnosťou SK Machineri, s.r.o., so sídlom Galvaniho 14, 821 04 Bratislava, IČO: 36 639 095 (ďalej aj ako „spoločnosť SK Machineri“), ako právnym predchodcom žalovaného 4/. Spoločnosť SK Machineri zanikla z dôvodu zlúčenia s právnym nástupcom, žalovaným 4/ od
  29. decembra
  30. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti v predmetnej dražbe. Splatnosť kúpnej ceny bola určená termínom najneskôr 30 dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho. Vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený pod V 2174/13 zo dňa
  31. augusta
  32. Kúpna cena v rozhodnom období júl - september 2013 nebola uhradená. Nakoľko kúpna cena nebola úpadcovi vôbec uhradená, správca úpadcu od kúpnej zmluvy odstúpil listom zo dňa
  33. februára 2016 (ďalej len „odstúpenie“). Predmetný list si však spoločnosť SK Machineri neprevzala v odbernej lehote.
  34. Úpadca sa na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa
  35. júla 2013 stal opätovným vlastníkom predmetu dražby. Správca zároveň z opatrnosti v jednoročnej prekluzívnej lehote v zmysle ust. § 57 ods. 2 ZKR podal vo vzťahu ku kúpnej zmluve odporovaciu žalobu zo dňa
  36. júla 2016, ako odporovateľného právneho úkonu a požiadal príslušný Okresný úrad K., katastrálny odbor, v tejto súvislosti o vyznačenie poznámky o uplatnení objektívneho odporového práva na príslušnom súde a vedenie konania o určenie neúčinnosti právnych úkonov na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4Cbi/20/
  38. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný 1/ ako záložný veriteľ evidoval pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ktorá je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu, mal si v konkurznom konaní úpadcu uplatniť svoju pohľadávku prihláškou pohľadávky v zmysle ust. § 28 ods. 7 ZKR (a to minimálne z opatrnosti). Nakoľko si žalovaný 1/ v konkurznom konaní úpadcu svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu (predmetu dražby) v základnej prihlasovacej lehote neuplatnil, na jeho zabezpečovacie právo (záložné právo) sa v konkurznom konaní úpadcu neprihliada v zmysle ust. § 28 ods. 8 ZKR.
  39. Ďalej žalobca trval na tom, že žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby nedisponoval záložným právom k majetku úpadcu, ktoré záložné právo mu v zmysle § 28 ods. 8 ZKR zaniklo, nebol oprávnený navrhovať dražbu majetku úpadcu. Rovnako z titulu zapísania majetku do súpisu majetku úpadcu bol s predmetom dražby oprávnený nakladať iba správca a iba tento ho mohol speňažiť spôsobom ustanoveným zákonom (ZKR). S prihliadnutím na vyznačenie poznámky o vedení konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu na liste vlastníctva č. XXX k predmetu dražby, nemohol byť podľa žalobcu vydražiteľ (žalovaný 3/) dobromyseľným vydražiteľom predmetu dražby, a preto nemohlo dôjsť k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaným 3/ k predmetu dražby.
  40. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je podľa ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) daná. S poukazom na ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách súd prvej inštancie skúmal, či bola žalobcom podaná žaloba včas, tzn. v prekluzívnej 3-mesačnej lehote odo dňa udelenia príklepu (
  41. september 2017). Súd prvej inštancie z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca žalobu podal elektronickou formou dňa
  42. decembra 2017 o 16:45:35 prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy Slovensko.sk, ktorý však doručoval predmetnú žalobu až dňa
  43. decembra 2017 a tento deň bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné považovať za deň, kedy si žalobca uplatnil právo na súde (doručovanie prebehlo
  44. decembra 2017 v zmysle zákona o e-Governmente).
  45. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že si žalobca uplatnil právo po uplynutí prekluzívnej lehoty, čím jeho právo zaniklo. Nakoľko žaloba bola súdu doručená dňa
  46. decembra 2017, tak portál verejnej správy bolo možné podľa súdu prvej inštancie považovať len za doručovateľa elektronickej zásielky, nie jeho adresáta, ktorým je súd, pričom konanie sa začína doručením podania na súde (analogicky doručovanie poštovým doručovateľom). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.
  47. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na odvolanie žalobcu, uznesením zo dňa
  48. novembra 2018, č. k. 43Cob/84/2018-342, rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa
  49. mája 2018, č. k. 13Cb/158/2017-258, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po preštudovaní súdneho spisu odvolací súd skonštatoval, že žaloba podaná žalobcom elektronicky bola spolu s prílohami a sprievodným listom, ktoré sú v súčasnosti v listinnej podobe súčasťou spisového materiálu, doručená Okresnému súdu Lučenec do elektronickej podateľne súdu s dátumom
  50. decembra 2017 o 16:45:35 hod., čo vyplýva z elektronickej doručenky k „všeobecná agenda“ potvrdenej súdom a automaticky odoslanej žalobcovi do jeho elektronickej schránky dňa
  51. decembra 2017, doručenej mu o 16:49:29 hod. Rovnaký záver vyplýval podľa odvolacieho súdu aj z elektronickej doručenky o prijatí žaloby od žalobcu súdom, ktorú do spisu zabezpečil odvolací súd, ako aj z elektronickej doručenky predloženej žalobcom. Právne posúdenie súdu prvej inštancie ohľadom včasnosti doručenia žaloby, že si žalobca uplatnil právo na súde po uplynutí prekluzívnej lehoty, v dôsledku čoho jeho právo zaniklo, vyhodnotil odvolací súd ako nesprávne. Odvolací súd zdôraznil, že ak k udeleniu príklepu došlo dňa
  52. septembra 2017 a žalobca podal žalobu elektronickou formou dňa
  53. decembra 2017 doručenou preukázateľne Okresnému súdu Lučenec toho istého dňa o 16:45:35 hod., pričom je irelevantné, cez ktoré prístupové miesto je žaloba odoslaná, doručil ju na súd včas.
  54. Nakoľko bola zo strany žalobcu zachovaná 3-mesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby, súd prvej inštancie sa potom podľa odvolacieho súdu dopustil nesprávneho procesného postupu, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p. zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 C. s. p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
  55. Po vrátení veci Okresný súd Lučenec rozsudkom zo dňa
  56. marca 2019, č. k. 13Cb/158/2017-372, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Lučenec zo dňa
  57. októbra 2020, č. k. 13Cb/158/2017-713, žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol s tým, že uložil žalobcovi povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ trovy konania v celosti, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom.
  58. K námietkam žalovaných ohľadom nedodržania zákonnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby žalobcom, súd prvej inštancie uviedol, že tieto boli vyriešené zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa
  59. novembra 2018, pod č. k. 43Cob/84/2018-342, kde odvolací súd konštatoval, že lehota na podanie žaloby žalobcom bola dodržaná, ktorý názor bol pre súd prvej inštancie záväzný.
  60. V súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu sa súd prvej inštancie zaoberal tvrdením, či bol žalobca udelením príklepu licitátora vydražiteľovi dotknutý na svojich vlastníckych právach k predmetu dražby. Argumentácia žalobcu týkajúca sa jeho aktívnej vecnej legitimácie sa opierala o to, že predmetné nehnuteľnosti zapísal do súpisu majetku úpadcu dňa
  61. augusta 2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku (ďalej len „OV“) dňa
  62. novembra 2017 a spätne nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v dôsledku jeho odstúpenia od kúpnej zmluvy.
  63. K otázke spätného nadobudnutia vlastníckeho práva v zmysle uvedeného odstúpenia od kúpnej zmluvy považoval súd prvej inštancie za potrebné uviesť, že odstúpenie od kúpnej zmluvy tak ako bolo učinené žalobcom listom zo dňa
  64. februára 2016 mohlo vyvolať jedine záväzko-právne účinky medzi zmluvnými stranami, avšak k vecno-právnym účinkom, tzn. k navráteniu vlastníckeho práva pôvodnému predávajúcemu nedošlo. Vo vzťahu k spätnému nadobudnutiu vlastníckeho práva súd prvej inštancie poukázal na to, že odstúpením od zmluvy sa zmluva ruší len s účinkami medzi účastníkmi, a nie vo vzťahu k tretím osobám, a teda nezaniká vecné právo, ktoré vzniklo k nehnuteľnosti (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS/350/08 a rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo/4/2008). Z uvedeného dôvodu nebolo podľa súdu prvej inštancie možné konštatovať, že by na základe takéhoto úkonu sa žalobca skutočne stal vlastníkom predmetných nehnuteľností.
  65. Vyznačenie poznámky o uplatnení objektívneho odporovaného práva v katastri nehnuteľností nebolo podľa názoru súdu prvej inštancie spôsobilé vyvolať dôsledky zmeny vlastníctva predmetných nehnuteľností v prospech žalobcu, len možnosť veriteľa dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku, ktorý z dispozičnej sféry dlžníka „ušiel“, a to aj v eventuálnom exekučnom konaní. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalobca nie je aktívne legitimovaným podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách na podanie takejto žaloby, keďže k predmetu dražby nemá žiadne vecné právo, ktoré mal nadobudnúť v zmysle odstúpenia od vyššie uvedenej kúpnej zmluvy. Keďže žalobca v čase zasielania oznámenia o dražbe nebol ako vlastník uvedený na príslušnom LV, zo strany dražobníka (žalovaného 2/) nemohlo dôjsť k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách nedoručením oznámenia o dražbe.
  66. V súvislosti so zápisom predmetu dražby do súpisu majetku všeobecnej podstaty súd prvej inštancie uviedol, že k spísaniu majetku podľa tvrdenia žalobcu síce malo dôjsť
  67. augusta 2018, avšak oznámenie o doplnení súpisu majetku všeobecnej podstaty bolo dátumované a adresované Obchodnému vestníku dňom
  68. novembra 2017, ktoré bolo zverejnené až dňa
  69. novembra 2017, pričom dražba sa uskutočnila dňa
  70. septembra 2017, tzn. predtým než bol súpis majetku zverejnený. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie zdôraznil, že si žalovaný 1/ mohol svoju pohľadávku prihlásiť až po dátume zverejnenia oznámenia, kedy sa objektívne o tejto skutočnosti, že došlo k súpisu majetku, mohol dozvedieť. V dôsledku uvedeného nemohlo podľa súdu prvej inštancie dôjsť k zániku jeho záložného práva neprihlásením sa v zákonnej prihlasovacej lehote. Námietku žalobcu týkajúcu sa žalovaného 1/, ktorý nemal disponovať záložným právom k majetku úpadcu, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko nemohlo dôjsť k zániku záložného práva v zmysle § 28 ods. 8 ZKR, podľa ktorého neprihlásenie zabezpečenej pohľadávky do konkurzu spája s následkom neprihliadnutia na zabezpečenie pohľadávky, a nie so zánikom záložného práva. Vo vzťahu k namietanej neexistencii záložného práva súd prvej inštancie poukázal na výpis z príslušného listu vlastníctva, kde záložné právo žalovaného 1/ bolo riadne zapísané.
  71. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že súpis majetku spoločnosti SK Machineri bol vykonaný v rozpore s ust. § 80 ods. 1 ZKR a správca zápis majetku vykonať nemal, pretože v čase zápisu nehnuteľností do súpisu majetku konkurznej podstaty žalobca podal žalobu o neúčinnosť právnych úkonov, o ktorej ku dňu zápisu nehnuteľností do majetku konkurznej podstaty nebolo rozhodnuté.
  72. K otázke dobromyseľnosti žalovaného 3/ s prihliadnutím na poznámku o konaní o odporovateľnosti právnemu úkonu zapísanú na príslušnom LV súd prvej inštancie bol toho názoru, že uvedená poznámka dobromyseľnosť nadobúdateľa nespochybňuje, pretože z príslušného LV nevyplývali pochybnosti o vlastníctve predmetu dražby a samotný vydražiteľ z LV mohol zistiť prípadné riziko plynúce z úspešnosti odporovacej žaloby, t. j. že veriteľ sa môže eventuálne uspokojiť z ním vydraženej veci, napriek tejto skutočnosti sa dražby zúčastnil, čomu nič nebránilo.
  73. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na odvolanie žalobcu, rozsudkom zo dňa
  74. mája 2019, č. k. 43Cob/53/20198-535, v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
  75. augusta 2020, č. k. 43Cob/53/2019-704, rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa
  76. marca 2019, č. k. 13Cb/158/2017-372, potvrdil s tým, že žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie konštatoval, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto sa odvolací súd s týmto, ako vecne správnym, v zmysle ust. § 387 ods. 1 C. s. p. stotožnil, a to v celom rozsahu aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
  77. K žalobcom tvrdenému zápisu nehnuteľností do súpisu majetku úpadcu už dňa
  78. augusta 2017 odvolací súd poukázal na výpis z Obchodného vestníka č. 222/2017, deň vydania
  79. novembra 2017, pod K039548, z ktorého vyplýva, že doplnil súpis majetku všeobecnej podstaty o predmetné nehnuteľnosti až oznámením o doplnení súpisu majetku všeobecnej podstaty datovaným dňom
  80. novembra 2017, pričom k jeho zverejneniu došlo až dňa
  81. novembra
  83. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalovaný 1/ uzatvoril so spoločnosťou SK Machineri Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. N/1954/15/1 zo dňa
  84. marca 2015, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa
  85. apríla 2015 pod číslom L.. Medzi žalovaným 1/ ako navrhovateľom dražby a žalovaným 2/ ako dražobníkom bola dňa
  86. júna 2017 uzavretá Zmluva o vykonaní dražby č. 1954151, na základe ktorej bola vykonaná dražba nehnuteľností, vlastníkom ktorých bola ku dňu konania dražby dňa
  87. septembra 2017 spoločnosť SK Machineri. Z notárskej zápisnice, ktorou došlo k osvedčeniu, že sa dňa
  88. septembra 2017 konala dobrovoľná dražba, vyplýva tiež, že vlastníkom predmetu dražby bola spoločnosť SK Machineri v celosti, kú ktorému bolo zapísané záložné právo v prospech žalovaného 1/, a to na základe rozhodnutia Okresného úradu Lučenec, katastrálneho odboru, o povolení vkladu pod číslom vkladu L. dňa
  89. apríla
  90. Žalovaný 1/ odstúpil od leasingových zmlúv č. 1954/15 a č. 1955/15 uzavretých so spoločnosťou SK Machineri podaním zo dňa
  91. augusta
  93. Odvolací súd mal v konaní za nesporné, že žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil listom zo dňa
  94. februára 2016 a spoločnosť SK Machineri bola aj v čase konania dobrovoľnej dražby dňa
  95. septembra 2017 zapísaná v katastri nehnuteľností ako ich vlastník. Napriek tomu, že uvedené odstúpenie od kúpnej zmluvy si spoločnosť SK Machineri reálne neprevzala v odbernej lehote, odvolací súd zdôraznil, že doručenie odstúpenia od zmluvy sa však stáva záväzným okamihom jeho dôjdenia adresátovi, tzn., keď sa dostane do jeho dispozičnej sféry (zásielka bola na pošte uložená dňa
  96. februára 2016), bez ohľadu na to, či sa s ním adresát aj oboznámil. Žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že v prípade odstúpenia od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu dochádza k zániku zmluvy s účinkami od začiatku a na túto sa hľadí akoby neexistovala s tým, že odstúpenie od zmluvy má nielen obligačné, ale aj vecnoprávne účinky, čím sa v dôsledku neho obnovuje pôvodný stav, t. j. vlastnícke právo prevodcu zo zákona. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
  97. júla 2011, sp. zn. 6Sžo/229/2010, z ktorého vyplýva, že odstúpenie od zmluvy je právnym inštitútom, v dôsledku uplatnenia ktorého sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti.
  98. Odvolací súd vyjadril súhlas s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa
  99. júla 2011, sp. zn. 6Sžo/229/2010, ako aj s tým názorom, že medzi účastníkmi je po zrušení zmluvy z hľadiska obligačných, nie však vecnoprávnych účinkov, taký právny stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo, čo však podľa odvolacieho súdu neznamená, že by žalobca ako nový vlastník nemal povinnosť túto zmenu vlastníctva zapísať do katastra nehnuteľností. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
  100. apríla 2008, sp. zn. 8Sžo/4/2008, a rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
  101. apríla 2008, sp. zn. 8Sžo/17/2007, ktoré sa týkajú vkladového konania.
  102. K hmotnoprávnym účinkom odstúpenia od zmluvy pri prevode vlastníctva k nehnuteľnosti odvolací súd považoval za potrebné zdôrazniť, že platné odstúpenie od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka má za následok zánik len záväzkovo právneho vzťahu, ktorý takouto zmluvou vznikol, a nie tiež zánik vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľnosti po príslušnom konaní a rozhodnutí správneho orgánu. Odvolací vyslovil názor, že odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim nie je samo osebe dôvodom pre obnovenie jeho vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti. Konštitutívne (právotvorné) účinky vkladu do katastra nehnuteľnosti môžu byť odstránené buď tak, že bude v prospech predávajúceho jeho vlastnícke právo spätne vložené do katastra nehnuteľností, na základe dohody účastníkov podľa § 28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) alebo záznamom podľa § 34 a nasl. katastrálneho zákona, na základe rozsudku súdu vydaného v konaní o žalobe požadujúcej určenie vlastníckeho práva.
  103. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal postup podľa ust. § 34 a nasl. katastrálneho zákona, teda že by podal návrh na zápis zmeny vlastníka v katastri nehnuteľností relevantným postupom (záznamu), aj keď táto nastala zo zákona, odvolací súd upozornil, že bez zmeny vlastníka v katastri sa tretie osoby nemali ako dozvedieť, že vlastníkom nehnuteľností, zapísaných v rozhodujúcom čase konania dražby, nemala byť spoločnosť SK Machineri, ale žalobca.
  104. Odvolací súd vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa
  105. apríla 2008, sp. zn. 8Sžo/4/2008, podľa ktorého na obnovenie vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy samo osebe nestačí. Ako nepravdivé posúdil odvolací súd aj tvrdenie žalobcu, že pri odstúpení od kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností sa nevyžaduje konštitutívne rozhodnutie katastra, keď konštitutívne (právotvorné) účinky vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti môžu byť odstránené len listinami s rovnakou právnou silou.
  106. Aj keď žalobca tvrdil, že jeho odstúpenie od kúpnej zmluvy žiaden zo žalovaných nenamietal, odvolací súd poukázal na nesúhlas žalovaných 1/, 2/ a 3/ prezentovaný v priebehu konania s tým, že odstúpením od kúpnej zmluvy došlo k navráteniu pôvodného stavu aj v rozsahu vecnoprávnych účinkov.
  107. Odvolací súd konštatoval nesprávnosť postupu správcu pri zapisovaní nehnuteľností, ku ktorým sa podľa jeho tvrdenia navrátilo vlastnícke právo úpadcovi s účinkami ex tunc, keď tieto zapísal do súpisu majetku úpadcu až
  108. augusta 2017, pričom od kúpnej zmluvy odstúpil už listom zo dňa
  109. februára 2016, t. j. viac ako 18 mesiacov predtým. Týmto postupom správca podľa odvolacieho súdu porušil ust. § 76 ods. 1 a 3 ZKR, keď túto aktualizovanú zmenu súpisu nevykonal bezodkladne, resp. najneskôr do 10 dní (tzn. do
  110. augusta 2017) podľa ust. § 76 ods. 3 ZKR od jej vykonania, ju nezverejnil v Obchodnom vestníku, v dôsledku čoho nenastali účinky predpokladané Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, a teda že by iná osoba ako správca nesmela s takto zapísaným majetkom disponovať. Vzhľadom na to, že žalovaný 1/ navrhol vykonanie dražby ešte v čase, kedy doplnený súpis o dražené nehnuteľnosti nebol zverejnený v lehote stanovenej zákonom v Obchodnom vestníku, odvolací súd zdôraznil, že žalovaný 1/ tak nemohol porušiť zákaz dispozície s majetkom, ktorý v tom čase ani úpadcovi podľa záznamov v katastri nepatril. Odvolací súd uzavrel, že deň spísania majetku (nehnuteľností) bez zverejnenia takéhoto doplneného súpisu v Obchodnom vestníku nezakladá vznik oprávnenia žalobcu nakladať s týmto a najmä nezakladá obmedzenia k tomuto majetku pre tretie osoby.
  111. Nesprávnym postupom správca neumožnil tretím osobám domáhať sa majetku, ktorý bol nielen v čase dražby, ale je aj aktuálne zapísaný v katastri nehnuteľností v prospech tretích osôb, jeho vylúčením zo súpisu. Spísanie majetku zapísaného v katastri vo vlastníctve inej osoby než úpadcu žalobcom bez poznámky spornosti vyhodnotil odvolací súd ako v rozpore s ust. § 78 ods. 1 ZKR. Ďalšie porušenie odvolací súd videl v súvislosti s ust. § 78 ods. 1 ZKR, a to konkrétne v tom, že žalobca nevyzval dotknutú osobu na preukázanie dôvodov vylučujúcich zapísanie majetku do súpisu.
  112. Vyznačenie poznámky o vedení konania o neúčinnosť právneho úkonu (kúpnej zmluvy) nepovažoval odvolací súd pre prejednávanú vec za relevantné, a to aj z toho dôvodu, že z takto podanej žaloby vyplýva platnosť kúpnej zmluvy, a teda aj nespornosť zálohu a záložného práva, ktoré na nehnuteľnostiach, ku ktorým bol v čase podania tejto žaloby zapísaný ako vlastník spoločnosť SK Machineri a ako záložný veriteľ žalovaný 1/, viazlo. Týmto mal odvolací súd za to, že žalobca považoval kúpnu zmluvu za platný právny úkon. Podanie odporovacej žaloby a zapísanie poznámky o vedení súdneho konania malo podľa odvolacieho súdu za následok zbavenie sa možnosti správcu speňažiť zapísaný majetok, t. j. nehnuteľnosti, až do právoplatného skončenia súdneho konania.
  113. Odvolací súd vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej by mala byť dražba nehnuteľností vo vlastníctve spoločnosti SK Machineri (ako riadne zapísaného vlastníka) zapísaných do súpisu nezverejneného v Obchodnom vestníku, neplatnou. Bez zverejnenia súpisu, a to aj doplneného, nebolo podľa názoru odvolacieho súdu možné považovať súpis majetku za vykonaný platne.
  114. Odvolací súd dospel k záveru, že ak bola na návrh žalovaného 1/ vykonaná dražba tých nehnuteľností, o ktorých si žalobca v tom čase myslel, že ich vlastní, čomu však právny stav nenasvedčoval, nemohol sa stať osobou, ktorá bola vykonaním dobrovoľnej dražby a udelením príklepu licitátora vydražiteľovi týchto nehnuteľností na svojich vlastníckych právach k predmetu dražby, a to k nehnuteľnostiam údajne zapísaných do súpisu majetku úpadcu ešte pred konaním dražby dňa
  115. augusta 2017, dotknutá.
  116. K nálezu Ústavného súdu SR zo dňa
  117. septembra 2010, sp. zn. I. ÚS 350/08, na ktorý poukázal žalobca, odvolací súd upozornil, že tento riešil odlišnú skutkovú situáciu, pričom možná aplikácia nálezu na daný prípad sa týka len časti, v zmysle ktorej „odstúpením od zmluvy podľa § 48 ods. 2 OZ sa, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak, zmluva od začiatku ruší, avšak len s účinkami medzi jej účastníkmi.“ S odstúpením od kúpnej zmluvy tak odvolací súd nespájal aj vecnoprávne účinky.
  118. Na doplnenie odvolací súd uviedol, že odstúpenie od zmluvy a zápis formou záznamu poznala síce Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonával katastrálny zákon, avšak táto bola platná a účinná do
  119. novembra 2009, ale Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 461/2009 Z. z. účinná od
  120. decembra 2009, už výslovne neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by správa katastra bola oprávnená zapisovať odstúpenie od zmluvy formou záznamu.
  121. Z dôvodu, že bola v katastri ako vlastník zapísaná spoločnosť SK Machineri, a nie žalobca, odvolací súd upozornil, že zákon o dobrovoľných dražbách poskytuje ochranu len vlastníkovi dražených nehnuteľností, ktorým žalobca nebol, aj keď tieto zapísal do súpisu majetku. Odvolací súd skonštatoval, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách na to, aby mohol byť v konaní o určenie neplatnosti dražby žalobca úspešný. Aktívna legitimácia žalobcu by bola podľa odvolacieho súdu daná za predpokladu, že by žalobca nielen tvrdil, ale aj preukázal, že mu vlastnícke právo reálne patrí, že nie je len iluzórne a že bolo dražbou dotknuté.
  122. Rovnako neboli splnené podmienky na to, aby bol žalovaný 2/ ako dražobník povinný zaslať oznámenie o dražbe žalobcovi, ktorý do okruhu zákonom stanovených subjektov podľa zákona o dobrovoľných dražbách nepatril. O tom, že by dražené nehnuteľnosti mohli podliehať konkurznému konaniu sa žalovaný 2/ mohol dozvedieť najskôr
  123. novembra 2017, kedy bol správcom úpadcu doplnený súpis majetku, o vtedy už príklepom na dražbe vydražené nehnuteľnosti žalovaným 3/, zverejnený v Obchodnom vestníku. Žalovaný 2/ nebol ani povinný požiadať správcu úpadcu o informáciu, či nehnuteľnosti, ku ktorým sa navrhuje výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby boli alebo neboli zahrnuté do súpisu majetku úpadcu postupom podľa § 76 ods. 4 ZoKR, pretože táto povinnosť mu ako dražobníkovi nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že dražba bola vykonaná žalovaným 2/ v súlade so Zmluvou o vykonaní dražby zo dňa
  124. júna 2017 a v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, preto nebol daný dôvod na vyslovenie jej neplatnosti.
  125. Pri spochybnení platnosti Zmluvy o vykonaní dražby č. 1954/15/1 zo dňa
  126. júna 2017, odvolací súd upriamil pozornosť na zápis v obchodnom registri, podľa ktorého Ing. Y. R. bol v čase podpisu Zmluvy o vykonaní dražby č. 1954/15/1 dňa
  127. júna 2017 členom predstavenstva, preto predkladať plnú moc, aj keď je to v záhlaví uvedené, nemusel. K žalobcom tvrdenému porušeniu ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách odvolací súd uviedol, že nevidel žiaden dôvod zaoberať sa podrobnejšie tvrdeniami žalobcu o vyhlásení žalovaného 1/ ohľadom pravosti pohľadávky, jej výšky a splatnosti, a to či už ide o žalobcom tvrdenú spornosť odstúpenia žalovaného 1/ od lízingových zmlúv uzavretých so spoločnosťou SK Machineri, spornosť obsahu Vyúčtovania pri predčasnom ukončení zmlúv o finančnom leasingu, ako aj právnym dôvodom vzniku škody, pretože žalobca vlastníkom dražených nehnuteľností preukázateľne nebol.
  128. Vyslovenia dražby za neplatnú sa žalobca domáhal aj z dôvodu spochybnenia platnosti záložnej zmluvy, ktorá bola v prejednávanej veci uzatvorená medzi žalovaným 1/ a vlastníkom nehnuteľností, spoločnosti SK Machineri, a tým aj spochybnenia vzniku záložného práva, pretože Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. N/1954/15/1 zo dňa
  129. marca 2015 neobsahuje osvedčený podpis záložcu, ktorý je obligatórnou náležitosťou pri podaní návrhu o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na ust. § 42 ods. 3 katastrálneho zákona, podľa ktorého len podpisy prevodcov na zmluve, dohode, prípadne na zakladateľskej listine obchodnej spoločnosti musí overiť notár alebo obvodný úrad.
  130. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu v odvolaní, že by súd prvej inštancie nevyriešil základnú otázku, či žalovaný 1/ mal v čase vykonávania záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby postavenie záložného veriteľa alebo nie. Odvolací súd poukázal na dokazovanie, ktoré bolo vykonané prostredníctvom Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. N 1954/15/1 (č. l. 180) zo dňa
  131. marca 2015, výpisom z príslušného LV, kde bolo záložné právo žalovaného 1/ riadne zapísané, ako aj Notárskou zápisnicou č. N 497/2017, Nz 32055/2017, NCRls 32781/2017, ktorou došlo k osvedčeniu vykonania dobrovoľnej dražby s tým, že vlastníkom predmetu dražby bola v čase konania dražby spoločnosť SK Machineri.
  132. K žalobcom tvrdenej pohľadávke žalovaného 1/ voči úpadcovi vyplývajúcej zo zmlúv o finančnom leasingu 1/ až 3/, v ktorých sa úpadca v postavení ručiteľa zaviazal, že pokiaľ nový nájomca, spoločnosť SK Machineri, nesplní svoje záväzky zaplatiť leasingové splátky, zmluvné pokuty a ďalšie záväzky vyplývajúce zo zmluvy o finančnom leasingu, uspokojí ich pôvodný nájomca v lehote do 15 dní od požiadania prenajímateľom, odvolací súd zdôraznil, že ručenie úpadcu sa týkalo len pohľadávky zo zmluvy o finančnom leasingu č. 1631/11, ktorá bola vo výške istiny 801,50 eur.
  133. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval, že účelom konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby nie je zisťovanie platnosti titulov, na základe ktorých došlo k zápisu záložného práva v prospech žalovaného 1/, ani skúmanie platnosti leasingových zmlúv, ktoré žalovaný 1/ uzatvoril so spoločnosťou SK Machineri a ručiteľského vyhlásenia úpadcu, ktoré bolo len ďalšou formou zabezpečenia plnenia záväzku spoločnosti SK Machineri úpadcom.
  134. Odvolací súd považoval za potrebné k nesprávnemu právnemu názoru žalobcu, ohľadom existencie pohľadávky žalovaného 1/ voči úpadcovi zabezpečenej záložným právom, uviesť, že žalovaný 1/ mal pohľadávku voči spoločnosti SK Machineri ako leasingovému nájomcovi a táto bola zabezpečená ručením úpadcu a záložným právom k nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti SK Machineri. V prejednávanej veci záložné právo nezabezpečovalo pohľadávku voči úpadcovi, ale pohľadávku voči spoločnosti SK Machineri a predstavovalo ďalšiu formu zabezpečenia popri ručení úpadcu. Žalovaný 1/ nemal z uvedených dôvodov povinnosť v rámci konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu prihlásiť svoju pohľadávku podľa § 28 ods. 7 ZKR v 45 dennej lehote na prihlasovanie pohľadávok, keď v septembri 2015 bola vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností spoločnosť SK Machineri a k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu došlo až vo februári
  135. Voči úpadcovi mal žalovaný 1/ len akcesorickú pohľadávku titulom ručenia a na takéto záložné právo sa § 28 ods. 4 ZKR neaplikuje. Aplikácia ust. § 28 ods. 7 a 8 ZKR by prichádzala podľa odvolacieho súdu do úvahy v prípade, ak by bol vlastníkom zálohu úpadca. Odvolací súd preto zdôraznil, že neprihlásením pohľadávky do konkurzu síce záložné právo zanikne, ale len ak zabezpečuje pohľadávku voči úpadcovi a ak toto záložné právo viazne na majetku úpadcu. Vzhľadom na uplynutie lehoty na prihlasovanie pohľadávok ešte pred dňom, ktorým je datované odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy, žalovaný 1/ nemal možnosť svoju pohľadávku ako zabezpečenú do konkurzu prihlásiť. Odvolací súd preto uzavrel, že záložné právo žalovaného 1/ nezaniklo neprihlásením pohľadávky do konkurzu.
  136. V závere odvolací súd uviedol, že k zániku záložného práva žalovaného 1/ nedošlo z dôvodu, že odstúpením žalobcu od kúpnej zmluvy sa táto zrušila len s účinkami medzi jej účastníkmi, nie však vo vzťahu k tretím osobám, a teda k žalovanému 1/ ako záložnému veriteľovi. Záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných v čase konania dražby na LV spoločnosti SK Machineri, vydražením zálohu žalovaným 3/ zaniklo až dňa
  137. decembra 2017 (pravdepodobne
  138. septembra 2017). Inými slovami, k zániku záložného práva došlo predtým než správca - žalobca vydražené nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty platne zapísal, pretože k takémuto platnému zápisu mohlo dôjsť vo vzťahu k tretím osobám až zverejnením oznámenia o doplnení súpisu v Obchodnom vestníku dňa
  139. novembra
  141. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný 1/ nebol povinný požiadať žalobcu ako správcu úpadcu o informáciu, či nehnuteľnosti, ku ktorým sa navrhuje výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, boli alebo neboli zahrnuté do súpisu majetku úpadcu postupom podľa § 76 ods. 4 ZKR, pretože sa jedná o jeho právo, a nie povinnosť, ktoré nemal prečo využiť, keď v čase realizácie dražby o tom, že žalobca spísal do podstaty dražené nehnuteľnosti nemal žiadnu vedomosť. Tá skutočnosť, kto je aktuálne vlastníkom nehnuteľnosti, pokiaľ je na nej zriadené záložné právo riadne zapísané v katastri nehnuteľností, nie je pre záložného veriteľa relevantná, pretože nič nemení na platnosti záložného práva a na oprávnení záložného veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku jeho výkonom.
  142. Vzhľadom na to, že žalovaní nevedeli o tom, že žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil, bol ich postup pri vykonávaní dražby v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, preto nemali dôvod konať aj so žalobcom, ktorý im svoje odstúpenie od kúpnej zmluvy neoznámil.
  143. Žalobca ďalej namietal dobromyseľnosť žalovaného 3/ ako vydražiteľa nehnuteľností, a to s ohľadom na zapísanú poznámku o vedení konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu na liste vlastníctva k predmetu dražby. Skutočnosť, že na príslušnom LV bolo poznamenané konanie o odporovateľnosti právnemu úkonu podľa odvolacieho súdu ešte dobromyseľnosť nadobúdateľa nespochybňuje a nebráni záujemcovi o dražbu sa tejto zúčastniť, o to skôr, že z LV nevyplývali žiadne pochybnosti o osobe vlastníka predmetu dražby. Záujemcovia o dražbu sa môžu oprávnene spoliehať na to, že navrhovateľ dražby je v prípade, ak je predmetom nehnuteľnosť, povinný predložiť dražobníkovi list vlastníctva, nie starší ako 3 mesiace, čo vyplýva z ust. § 7 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách a že navrhovateľ dražby zodpovedá za vady predmetu dražby a za to, že predmet dražby možno dražiť. Spolu s dražobníkom zodpovedá podľa zákona o dobrovoľných dražbách aj za škodu spôsobenú porušením zákona. Odvolací súd pri zohľadnení okolností predmetného prípadu nemal za preukázaný žiaden dôvod na nerešpektovanie zásady ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv, čo vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/71/2011 a nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 549/
  145. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva nie je príklepom na dobrovoľnej dražbe, pretože podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vlastnícke právo nadobúda aj na základe iných skutočností ustanovených zákonom, ktorou príklep licitátora na dobrovoľnej dražbe podľa odvolacieho súdu nesporne je. Uvedenému právnemu názoru odvolacieho súdu nasvedčuje aj evidenčný charakter zápisu do katastra nehnuteľností záznamom s poukazom na § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. Odvolací súd uzavrel, že žalovaný 1/ bol pri uzatváraní záložnej zmluvy a aj pri výkone záložného práva dobromyseľný, pretože vychádzal nielen z platne uzavretej záložnej zmluvy s vlastníkom zálohu, ale aj z príslušného LV, na ktorom žiadna zmienka o prípadnej zmene vlastníctva zaznamenaná nebola. Pokiaľ ho žalobca včas neupozornil na odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej s týmto riadne zapísaným vlastníkom v katastri nehnuteľností a majetok, ktorý do súpisu dodatočne spísal nezverejnil v Obchodnom vestníku včas, v čase konania dobrovoľnej dražby nič nenasvedčovalo existencii vlastníckeho práva žalobcu k predmetu dražby.
  146. Žalobcovi sa podľa odvolacieho súdu v konaní nepodarilo preukázať porušenie ust. § 7 ods. 2 v spojení s ust. § 16 ods. 4 a ust. § 17 ods. 5 písm. a/ zákona o dobrovoľných dražbách, a teda ani dôvod neplatnosti dražby. K nevykonaniu niektorých navrhovaných dôkazov súdom prvej inštancie, na ktoré žalobca v odvolaní poukázal, odvolací súd ozrejmil, že tieto nemali pre zistenie skutkového stavu, ani pre právne posúdenie veci žiadnu relevanciu, preto ich nebolo potrebné vykonať. Vo vzťahu k žalovanému 4/ neuviedol žalobca v odvolaní žiadne relevantné tvrdenia, ktorých opodstatnenosť by bol mal odvolací súd preskúmať. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie posúdil ako vo výroku vecne správne, preto ho podľa ust. § 387 C. s. p. potvrdil.
  147. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil ust. § 420 písm. f/ C. s. p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo, ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a ďalej tým, že je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.).
  148. Dovolateľ v rámci dovolania zhrnul svoju argumentáciu použitú v odvolacom konaní. V rámci dovolacieho dôvodu podľa ust. § 420 písm. f/ C. s. p. dovolateľ argumentoval nedostatočným odôvodnením a zmätočnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Podľa dovolateľa sa odvolací súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa
  149. júla 2011, sp. zn. 6Sžo/229/2010, publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 81/2014, ktorým došlo k judikatórnemu posunu. Posúdenie nesplnenia procesnej podmienky spočívajúcej v aktívnej vecnej legitimácii na podanie žaloby o neplatnosť dražby všeobecnými súdmi vyhodnotil dovolateľ ako odňatie práva na spravodlivý proces a právo na prístup k súdu. Ďalej dovolateľ uviedol, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu si na viacerých miestach odôvodnenia odporuje v záveroch, že žalobca v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy nadobudol vlastnícke právo, ale pritom toto odstúpenie má len obligačné účinky, a nie aj vecnoprávne. Dovolateľ vyjadril nesúhlas s odmietnutím odvolacieho súdu vykonať ním navrhované dôkazy v jeho odvolaní, ktoré mali preukázať nesplnenie podmienok na vykonanie dražby. Neplatnosť dražby žalobca namietal v súvislosti so spochybnením pravdivosti vyhlásenia navrhovateľa dražby (žalovaného 1/) podľa ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách o pravosti pohľadávky, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon práva a porušením ust. § 16 ods. 4 a § 17 ods. 5 písm. a/ zákona o dobrovoľných dražbách, teda, že konaniu dobrovoľnej dražby predchádzal nezákonný postup žalovaného 2/, ktorý si nesplnil povinnosti predpokladané zákonom, s poukazom najmä na absenciu doručovania zákonom predpokladaných oznámení. Nevysporiadanie sa odvolacím súdom s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní tým, že žalobcovi nedal odpovede na ním nastolené podstatné skutkové a právne otázky zhrnuté aj v obsahu tohto dovolania, považuje dovolateľ za odňatie jeho práva na prístup k súdu, kontradiktórnosť konania a spravodlivý proces, čo odôvodňuje prípustnosť dovolacieho dôvodu uplatneného žalobcom podľa ust. § 420 písm. f/ C. s. p.
  150. Dovolací dôvod podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. dovolateľ namietol v súvislosti so záverom odvolacieho súdu ohľadom absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V súvislosti s namietaným odklonom odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu dovolateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
  151. júla 2011, sp. zn. 6Sžo/229/2010, publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 81/2014, ktorý sa zaoberá otázkou účinkov jednostranného odstúpenia od zmluvy. Najvyšší súd SR v uvedenom rozsudku uviedol, že: „Odstúpenie od zmluvy je právnym inštitútom, v dôsledku uplatnenia ktorého sa zmluva zrušuje s účinkami "od začiatku" (ex tunc). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi zmluvy je po zrušení zmluvy taký právny stav, aký bol pred jej uzatvorením, ako keby k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo a to nielen z hľadiska obligačných účinkov ale i účinkov vecnoprávnych. Oba tieto účinky, sú totiž sledované nielen pri uzatváraní zmluvy, ale i pri odstúpení od nej a nemožno ich od seba oddeľovať. Obligačné účinky predstavujú predpoklad pre nastúpenie účinkov vecnoprávnych. Nakoľko teda odstúpenie od zmluvy má i vecnoprávne účinky, obnovuje sa v dôsledku neho pôvodný stav, t.j. zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo prevodcu. Predpokladom takéhoto obnovenia vlastníctva prevodcu je však skutočnosť, že vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením od zmluvy dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou.“
  152. Dovolateľ upriamil pozornosť na bod 125 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, kde tento konštatoval: „Platné odstúpenie od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka má za následok zánik len záväzkovo právneho vzťahu, ktorý takouto zmluvou vznikol, a nie tiež zánik vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľnosti po príslušnom konaní a rozhodnutí správneho orgánu. Preto odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim nie je samo osebe dôvodom pre obnovenie jeho vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti.“
  153. Dovolateľ trvá na tom, že v prípade odstúpenia od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu dochádza k zániku zmluvy s účinkami ex tunc, teda od počiatku, a hľadí sa na ňu, akoby neexistovala, pričom táto zmena sa v katastri nehnuteľností zapisuje záznamom, t. j. ide iba o deklaratórny zápis skutočnosti, ktorá nastala zo zákona a nevyžaduje sa na obnovenie vlastníckeho práva konštitutívne rozhodnutie katastra. Okrem nesúladu právnych záverov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí odvolacieho súdu v porovnaní s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, R 81/2014, poukázal dovolateľ aj na to, že odstúpenie od zmluvy podľa odvolacieho súdu nemá vecnoprávne účinky a na to, aby došlo k zániku týchto účinkov, je potrebné spätné vloženie vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 28 katastrálneho zákona alebo vykonanie záznamu podľa ust. § 34 katastrálneho zákona, na základe rozsudku súdu vydaného v konaní o žalobe na určenie vlastníckeho práva.
  154. V dovolaní žalobca považoval za potrebné vyjadriť sa k súpisu majetku úpadcu s tým, že ak má správca za to, že majetok patrí úpadcovi, tento zapíše do súpisu. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii správcovi nepriznáva naliehavý právny záujem na vedení konania o určenie vlastníckeho práva. Správca vyjadruje svoj naliehavý právny záujem poňatím majetku do podstaty úpadcu jeho spísaním do súpisu majetku. Odvolací súd nezobral podľa dovolateľa do úvahy, že využitie inštitútu súpisu majetku podľa ZKR oprávňuje žalobcu speňažovať majetok. Namiesto toho odvolací súd v rozpore so zákonom a ustálenou judikatúrou uložil správcovi iniciovať konanie o určení vlastníckeho práva, na ktorom žalobca nemá naliehavý právny záujem. Uvedený záver odvolacieho súdu považuje dovolateľ za odporujúci inštitútu súpisu majetku, ktorý je možné kvalifikovať ako inú právnu skutočnosť (sui generis) spôsobujúcu určené právne následky, okrem iného právo vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky správcom a to bez ohľadu na to, či je úpadca vlastníkom veci.
  155. Dovolateľ zastáva názor, že aj v prípade, ak by nebol vlastníkom nehnuteľností v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy, ale mal by tieto zapísané v súpise majetku, súpis majetku ako iná právna skutočnosť, zakladá žalobcovi aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie práva na podanie žaloby o neplatnosť dražby, nakoľko súpis majetku oprávňuje výlučne správcu s takto spísaným majetkom nakladať, disponovať s ním, brať z neho plody a úžitky, pričom ochrany týchto práv sa je správca oprávnený domáhať erga omnes. Vykonaním dobrovoľnej dražby sa zasiahlo do práva správcu garantovaného a vzniknutého vykonaním súpisu majetku úpadcu, čím došlo k vzniku oprávnenia správcu (aktívnej vecnej legitimácie) podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, podať žalobu o neplatnosť dražby.
  156. Ďalej dovolateľ zdôraznil, že pokiaľ mal podľa odvolacieho súdu žalobca vykonať záznam v katastri nehnuteľností na základe rozsudku o určení vlastníckeho práva, je táto argumentácia odvolacieho súdu právne neudržateľná, a to vzhľadom na účinky súpisu majetku. K uvedenému dovolateľ uviedol, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii nezverejnenie súpisu v Obchodnom vestníku nesankcionuje jeho neplatnosťou, ako sa domnieva odvolací súd, pričom pre platnosť ani účinnosť súpisu majetku ako inej právnej skutočnosti sui generis nie je podľa dovolateľa potrebné jeho zverejnenie v Obchodnom vestníku. Inými slovami, úkon zverejnenia súpisu majetku v Obchodnom vestníku ZKR nespája s nadobudnutím jeho platnosti a účinnosti. Takýto záver odvolacieho súdu považuje dovolateľ za odporujúci čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, keďže nie je zrejmé, na základe, akého ustanovenia a akého zákona, dospel k uvedenému záveru.
  157. Odstúpením žalobcu od kúpnej zmluvy zanikli vecnoprávne účinky zmluvy, čím došlo k zániku vlastníckeho práva spoločnosti SK Machineri a žalobca sa stal aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby o neplatnosť dražby. Dovolateľ trvá na tom, že domnienka o pravdivosti údajov zapísaných v katastri vo vzťahu k vlastníckemu právu a zániku vecnoprávnych účinkov, bola týmto preukázateľne vyvrátená.
  158. K zániku záložného práva žalovaného 1/ zo zákona dovolateľ upriamil pozornosť na znenie ust. § 28 ods. 4 ZKR a upozornil, že v priebehu konania preukázal existenciu pohľadávky žalovaného 1/ voči úpadcovi. Z ust. čl. VI Dodatku č. 1 k Zmluve o finančnom leasingu č. 1631/11 zo dňa
  159. novembra 2011 v znení dodatku č. 1 k Zmluve o finančnom leasingu č. 1631/11 zo dňa
  160. novembra 2011 a Všeobecným zmluvným podmienkam k Zmluve o finančnom leasingu zo dňa
  161. januára 2015 vyplýva záväzok úpadcu v prípade, ak nový nájomca - spoločnosť SK Machineri, nesplní svoje záväzky zaplatiť leasingové splátky, zmluvné pokuty a ďalšie záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o finančnom leasingu, uspokojí ich pôvodný nájomca (úpadca) v lehote do 15 dní od požiadania prenajímateľom (žalovaným 1/). Na základe uvedeného dovolateľ zotrval na už prezentovanom názore, že žalovaný 1/ bol povinný si svoju zabezpečenú pohľadávku prihlásiť do konkurzu vedeného voči úpadcovi. Nakoľko si žalovaný 1/ svoju pohľadávku v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi neuplatnil v základnej 45-dňovej lehote plynúcej od vyhlásenia konkurzu (t. j. do
  162. septembra 2015) jeho záložné právo zaniklo. Vzhľadom na uvedené dovolateľ zastáva názor, že konajúce súdy na skutkový stav mali aplikovať ust. § 28 ods. 4 ZKR, a nie ust. § 28 ods. 7, 8 ZKR.
  163. Dovolateľ zdôraznil, že konajúce súdy nesprávne vyhodnotili, že žalobca v priebehu konania tvrdil existenciu pohľadávky žalovaného 1/ voči úpadcovi, ktorá bola zabezpečená záložným právom. Tvrdenie žalobcu naopak bolo, že žalovaný 1/ mal pohľadávku voči spoločnosti SK Machineri ako leasingovému nájomcovi, ktorá bola zabezpečená ručením úpadcu a záložným právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve SK Machineri. Inými slovami, v prejednávanej veci záložné právo nezabezpečovalo pohľadávku žalovaného 1/ voči úpadcovi, ale pohľadávku voči SK Machineri a predstavovalo ďalšiu formu zabezpečenia popri ručení. Následne dovolateľ opäť uviedol, že žalovaný 1/ evidoval pohľadávku priamo voči úpadcovi, v dôsledku čoho bol povinný si svoju zabezpečenú pohľadávku prihlásiť v konkurznom konaní úpadcu.
  164. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa
  165. júna 2008, č. k. I. ÚS 193/08-20, ktoré sa podľa dovolateľa zaoberalo analogickou situáciou v rámci reštrukturalizácie. Ústavný súd SR uviedol, že: „Vzhľadom na to, že v danom prípade bola ručením a záložným právom zabezpečená tá istá pohľadávka, bolo len vecou sťažovateľa ako veriteľa, aby si zvolil, z ktorého akcesorického vzťahu bude v danom prípade realizovať svoje oprávnenia, t. j. z akého právneho titulu, resp. právneho dôvodu sa rozhodne uplatniť svoj nárok na uspokojenie pohľadávky v rámci konania o reštrukturalizácii vedenej proti reštrukturalizačnému dlžníkovi. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nemohol súhlasiť s argumentáciou sťažovateľa, podľa ktorej „do reštrukturalizácie nie je možné prihlásiť zabezpečovacie právo, ktoré priamo nezabezpečuje pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii”, ktorá nie je v súlade s platnou úpravou. Ústavný súd sa naopak stotožnil s tvrdením sťažovateľa, podľa ktorého si svoju pohľadávku ý súd v tejto súvislosti konštatuje, že realizáciou svojich oprávnení vyplývajúcich z druhého akcesorického vzťahu - záložnej zmluvy mohol sťažovateľ prihlásiť svoju pohľadávku v rámci konania ako zabezpečenú. a naopak nerealizácia týchto oprávnení, t. j. neprihlásenie tejto pohľadávky v konaní o reštrukturalizácii, má za následok ich zánik.“
  166. Na základe vyššie uvedeného dovolateľ zhrnul, že pokiaľ žalovaný 1/ evidoval pohľadávku voči spoločnosti SK Machineri (právnemu predchodcovi žalovaného 4/), ktorá mala byť zabezpečená nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom dražby vo vlastníctve SK Machineri a ručiteľským vyhlásením úpadcu, žalovaný 1/ bol povinný (ust. § 28 ods. 4 ZKR) prihlásiť si svoju zabezpečenú pohľadávku v konkurznom konaní úpadcu, nakoľko toto svoje právo (povinnosť) žalovaný 1/ nerealizoval, jeho záložné právo zaniklo. Vzhľadom na uvedené v čase výkonu záložného práva záložným veriteľom (žalovaným 1/) záložné právo neexistovalo. Vykonaním neexistujúceho (záložného) práva žalovaným 1/ bol žalobca dotknutý na svojich vlastníckych právach, z ktorého dôvodu mu ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách umožňuje domáhať sa určenia neplatnosti takto vykonanej dražby a týmto má dovolateľ za preukázanú jeho aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom súdnom konaní.
  167. V závere dovolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhol, aby dovolací súd určil neplatnosť dobrovoľnej dražby.
  168. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu a uviedol, že žalobca nepreukázal dovolacie dôvody podľa ust. § 420 písm. f/ C. s. p. a § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. Žalovaný 2/ vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR zo dňa
  169. júla 2011, sp. zn. 6Sžo/229/2010, zdôraznil, že predmetom toho konania bola skutočnosť, či sa odstúpenie od zmluvy má do katastra nehnuteľností zapísať vkladom alebo záznamom. Uvedené rozhodnutie podľa žalovaného 2/ neriešil vzťahy, kedy je na nehnuteľnostiach dobromyseľne zriadené záložné právo v prospech veriteľa, resp., kedy vydražiteľ dobromyseľne vydraží nehnuteľnosti. Žalobcovu argumentáciu uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR považuje žalovaný 2/ za účelovú a žalobcom použité jednotlivé vety tohto rozhodnutia za vytrhnuté z kontextu. Vzhľadom na uvedené je žalovaný 2/ toho názoru, že žalobcom tvrdený odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu neobstojí. Žalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol z dôvodu jeho neprípustnosti.
  170. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný 3/, ktorý považuje napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vo výroku za vecne správne. Procesný postup súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu v priebehu konania vyhodnotil ako procesne správny a dostatočný. Podľa žalovaného 3/ dovolanie žalobcu obsahuje viacero nepresných, nesprávnych, zavádzajúcich a účelových tvrdení. Argumentácia žalovaného 3/ sa týkala nepreukázania existencie dovolacích dôvodov uvádzaných žalobcom. Z dovolania nie je podľa žalovaného 3/ zrejmé, v čom dovolateľ vidí nesprávny procesný postup konajúcich súdov. Konštatovanie súdov o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nezakladá prípustnosť dovolacieho dôvodu podľa ust. § 420 písm. f/ C. s. p., pretože týmto uskutočnenie procesných práv žalobcu nebolo akýmkoľvek spôsobom obmedzené a nezakladá zmätočnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie a následne aj odvolací súd sa vysporiadal so všetkými právnymi a skutkovými okolnosťami prejedávanej veci, a preto podľa žalovaného 3/ napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vychádza z komplexného posúdenia veci, a nie je postavený výlučne na nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobcom tvrdený rozpor v rámci napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu žalovaný 3/ posúdil ako „chytanie za slovíčka“, pričom úmysel súdu, bol z napadnutého rozhodnutia jednoznačne známy. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté vadou zmätočnosti.
  171. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
  172. júla 2011, sp. zn. 6Sžo/229/2010, žalovaný 3/ nepovažuje za ustálenú rozhodovaciu prax podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., pretože rieši skutkovo odlišnú situáciu, aká je v prejednávanom prípade. Žalovaný 3/ zdôraznil, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR rieši iba vzťah medzi účastníkmi zmluvy, a nie širšie vzťahy, prípadne vzťah neskoršieho nadobúdateľa, a už vôbec nerieši prípad, ak súčasný vlastník veci získal svoje vlastnícke právo príklepom licitátora na dražbe. Argumentácia žalobcu obsiahnutá v dovolaní má základ v tom, že odstúpením od kúpnej zmluvy sa automaticky rušia aj všetky následné právne vzťahy a právne skutočnosti týkajúce sa predmetných nehnuteľností, t. j. v tomto prípade zriadenie záložného práva a prechod vlastníckeho práva bez ohľadu na to, či nastali pred odstúpením od zmluvy alebo po ňom, resp. či subjekty vystupujúce v týchto právnych vzťahoch a právnych skutočnostiach boli pri svojom konaní dobromyseľné alebo nie. Žalovaný 3/ je toho názoru, že v danom prípade úplná reštitúcia nie je objektívne možná, pretože účinky odstúpenia od zmluvy, ktoré sa s odstúpením od zmluvy spájajú, sú výlučne medzi účastníkmi zmluvy. Dovolanie žalobcu navrhol žalovaný 3/ odmietnuť, pretože nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.
  173. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas žalobca, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpený podľa § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné a napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
  174. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku.
  175. Podľa ustanovenia § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolani

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.