← Slovensko

o nariadenie predbežného opatrenia

Obsah (4)§ 239§ 109§ 236§ 243b

Najvyšší súd 2 Cdo 15/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky V. M., bývajúcej vo F., zastúpenej JUDr. I. Š., advokátom vo S., proti

rozhodnutia pripojeného k návrhu (14 C 153/2011-33 zo 14.7.2011 mala byť pracovníčkou F., so sídlom P., IČO : X.). Ďalej uviedol, ţe ak má byť vydané pozitívne rozhodnutie o predbeţnom opatrení vykonateľným, musí spĺňať aj poţiadavku presného označenia tretej osoby, ktorej sa ukladá povinnosť. Toto však v rozhodnutí súdu prvého stupňa i v podanom návrhu chýba. Navrhovateľka uţ podala aj návrh vo veci samej, preto v zmysle ustanovenia § 145 O.s.p. sa v takomto konaní rozhodne aj o náhrade trov konania. Odvolací súd preto nerozhodoval ani o náhrade trov odvolacieho konania. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka a ţiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľka v dovolaní namietala správnosť rozhodnutia krajského súdu. Prípustnosť dovolania vyvodila z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p., ktorý dôvod spočíva v odňatí moţnosti konať pred súdom, ktoré bliţšie nešpecifikovala. Uviedla, ţe konštantná judikatúra povaţuje za odňatie moţnosti konať pred súdom stav, keď sa účastníkovi v súdnom konaní nepriznajú tie práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Predovšetkým zastávala názor, ţe úprava vykonávania zráţok zo mzdy v spotrebiteľských veciach, je v rozpore s právom Európskej únie. V dovolaní vlastne prevaţne namietala nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom ako súdom odvolacím. Odporca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľky navrhol jej dovolanie odmietnuť (§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 O.s.p.), resp. zamietol v zmysle ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p. Ţiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) predovšetkým skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). 3 2 Cdo 15/2012 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.

§ 239ods.

1 O.s.p., dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

§ 109ods.

1 písm.c/.

§ 239ods.

2 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

§ 239ods.

3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí práva na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. V treťom odseku ustanovenia § 239 O.s.p. sú vymenované prípady, ktoré vylučujú prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, proti ktorým by inak bolo dovolanie

odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným z nich je aj prípad, keď dovolanie smeruje proti uzneseniu o predbeţnom opatrení. V prejednávanej veci je nepochybné, ţe navrhovateľka dovolaním napadla uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci predbeţného opatrenia. Jej dovolanie je preto

§ 239ods.

3 O.s.p. procesne neprípustné. 4 2 Cdo 15/2012 Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. písm.a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľky, ţe konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm.f/ O.s.p. spočívajúcou v odňatí moţnosti účastníkovi konať pred súdom, aj keď ju vo svojom dovolaní bliţšie nešpecifikovala, resp. všeobecne uviedla, ţe konštantná judikatúra povaţuje za odňatie moţnosti konať pred súdom stav, keď sa účastníkovi v súdnom konaní nepriznajú tie práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi občianskeho súdneho konania znemoţní realizácia tých práv, ktoré mu procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm.f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom vylúčil účastníka konania z realizácie jeho procesných práv priznaných mu právnym poriadkom. Takýmto procesným právom účastníka je napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod. Na rozhodnutie vo veciach predbeţných konaní súd nemusí pojednávanie nariadiť, nemusí účastníkov konania vypočuť, teda ani vykonávať dokazovanie. Nemusí účastníkom ani umoţniť, aby sa pred vyhlásením rozhodnutia mohli vyjadriť k obsahu listín, z ktorých treba urobiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie predbeţného opatrenia, 5 2 Cdo 15/2012 resp. pre zabezpečenie dôkazu. Súd posudzuje dôvodnosť návrhu

jeho obsahu a na základe k nemu pripojených, prípadne dodatočne predloţených listín. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, ţe odvolací súd jej nezabezpečil súdnu ochranu, dovolací súd uvádza, ţe Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach prezentoval svoj názor, ţe obsahom základného práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01). Právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony kaţdého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (napr. II. ÚS 37/01). Všeobecné súdy postupom, ktorým rešpektujú platný Občiansky súdny poriadok nemôţu porušiť základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. II. ÚS 811/00). Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti

§ 236a nasl.

O.s.p. Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania navrhovateľky nemoţno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p. a ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je

§ 239O.s.p.

prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky ako neprípustné

§ 243bods.

5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. O trovách dovolacieho bude rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 145 O.s.p. v meritórnom rozhodnutí vo veci samej. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 6 2 Cdo 15/2012 V Bratislave 31. januára 2012 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.