← Slovensko

o odmene za zlepšovací návrh

Najvyšší súd 2 Cdo 171/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcov : 1/ P. M., bývajúci v T., 2/ S. S., bývajúci v Š., 3/ A.. H., bývajúci v T., zastúpený JUDr. D. S., advokátkou v P., proti ţalovanému : T., zastúpený Mgr. A. I., advokátom v B., o odmene za zlepšovací návrh, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 6 C 220/1990, o dovolaní ţalobcu 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. apríla 2010 sp.zn. 9 Co 230/2009 t a k t o : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  2. apríla 2010 sp.zn. 9 Co 230/2009 a rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z
  3. marca 2009 sp.zn. 6 C 220/1990 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava IV rozsudkom (v poradí tretím) z
  4. marca 2009 č.k. 6 C 220/1990-439 zamietol návrh ţalobcov, ktorým sa domáhali zaplatenia odmeny za vyuţívanie ich zlepšovacieho návrhu. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, ţe ţalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali vyuţívanie ich zlepšovacieho návrhu č. X., ktorý bol rozšírený pod č. 100/85, keď táto skutočnosť vyplýva zo znaleckých posudkov jednak M. a jednak S.. Znalci po preskúmaní receptúr, ktoré pouţíval ţalovaný zistili, ţe receptúra, ktorá by vychádzala zo zlepšovacieho návrhu alebo postup vyplývajúci zo zlepšovacieho návrhu neboli ţalovaným nikdy pouţívané. Vzhľadom na túto skutočnosť ţalovanému nemohol ani vzniknúť spoločenský prospech. Na odvolanie ţalobcov 2/, 3/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
  5. apríla 2010 č.k. 9 Co 230/2009-459 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a vyslovil, ţe ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Dospel v súlade so súdom prvého stupňa k záveru, ţe v danom prípade posudzovaná prihláška pod č. Z. nespĺňa všetky zákonné znaky 2 2 Cdo 171/2011 zlepšovacieho návrhu v zmysle § 58 zákona č. 84/1972 Zb., keď ţalovaný nepouţil riešenie obsiahnuté v posudzovanej prihláške ZN a preto nemohol dosiahnuť ţiaden spoločenský prospech. Ţalobcom teda nemohol vzniknúť nárok na odmenu a pokiaľ prvostupňový súd ich návrh ako bezdôvodný zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne. K námietke ţalobcu 3/, ţe na pojednávanie 19.3.2009 sa ospravedlnil telefonicky pre akútne zdravotné ťaţkosti a napriek tomu bol na tomto pojednávaní vypočutý znalec a jemu nebolo umoţnené klásť ďalšie doplňujúce otázky, na túto námietku neprihliadol, keďţe z úradného záznamu (č.l. 434 spisu) vyplýva, ţe ţalobca 3/ sa na tento termín ospravedlnil (ţalobcovia 1/, 2/ sa neospravedlnili) a zároveň uviedol, ţe ţiada, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Ak teda prvostupňový súd konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, konal v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. a ţiadnemu z účastníkov tak neodňal moţnosť konať pred súdom. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca 3/, ktorého prípustnosť odvodzoval z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. z dôvodu, ţe ako účastníkovi konania mu postupom prvostupňového a odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Úradný záznam na č.l. 434 predmetného spisu nezodpovedá obsahu jeho telefonického rozhovoru s pracovníčkou súdu p. A., ktorá tento záznam vyhotovila, navyše je tento úradný záznam celý zmätočný. Pracovníčka súdu nielenţe neuviedla, ţe nesúhlasí, aby sa pojednávalo bez jeho prítomnosti, ale v úradnom zázname ho uviedla ako odporcu 3/ a uviedla aj ďalšiu nepravdu, ţe zároveň poţiadal o zaslanie vyjadrenia znalca a právneho zástupcu ţalovaného, čo vôbec nezodpovedalo skutočnosti. Takúto poţiadavku dal na súd predtým a urobil ju písomne. Odvolací súd sa jeho námietkou patrične nezaoberal a bez nariadenia pojednávania rozhodol o jeho odvolaní. Postupoval tak napriek tomu, ţe zo súdneho spisu mohol zistiť, ţe hoci predmetný spor proti ţalovanému trvá dlhé roky, začal sa ešte v roku 1988, zúčastňoval sa takmer všetkých pojednávaní. Samozrejme, ţe mal záujem zúčastniť sa aj pojednávania na prvostupňovom súde dňa 19.3.2009, zabránili mu v tom váţne zdravotné problémy, pre ktoré bol ešte v ten istý deň hospitalizovaný. Súdneho znalca ţiadal vypočuť pribliţne od roku 2005 bezvýsledne, mal byť vypočutý aţ na pojednávaní dňa 19.3.2009 a preto nebolo logické, aby sa ospravedlňoval z neúčasti a pritom súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok prvostupňového súdu a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu 3/ písomne nevyjadril. 3 2 Cdo 171/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolanie je v zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. prípustné aj v prípade, ak smeruje proti takému rozhodnutiu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci ale o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe odvolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania hoci podľa zákona bol potrebný, 4 2 Cdo 171/2011 prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Ţalobca 3/ procesné vady konania v zmysle § 237 písm.a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietal; existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní na odvolacom ako aj prvostupňovom súde nedošlo k odňatiu moţnosti ţalobcu 3/ pred súdom konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia jeho procesných oprávnení priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Zo spisu vyplýva, ţe prvostupňový súd na pojednávaní dňa 10.2.2009 uznesením pojednávanie odročil na
  6. marca 2009 o 13.00 hod. s tým, ţe prítomný ţalobca 3/ ako aj znalec brali termín pojednávania na vedomie a nebudú písomne volaní. Na č.l. 434 predmetného spisu je úradný záznam spísaný
  7. marca 2009 pracovníčkou A., z ktorého je zrejmé, ţe dňa
  8. marca 2009 sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní ţalovaný v
  9. rade A.. H. (správne má byť ţalobca) z dôvodu akútnych zdravotných problémov. Ţiadal, aby súd pojednával a rozhodoval v jeho neprítomnosti a zároveň poţiadal o zaslanie vyjadrenia znalca a právneho zástupcu ţalovaného. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.3.2009 pred prvostupňovým súdom (č.l. 435 a nasl.) je zrejmé, ţe ţalobca 3/ sa tohto pojednávania nezúčastnil, na tomto pojednávaní v neprítomnosti účastníkov bol vypočutý znalec I. S. a následne bol vo veci vyhlásený rozsudok. Na námietku ţalobcu 3/ v odvolaní, ţe súd prvého stupňa dňa 19.3.2009 vo veci konal, vypočul znalca a rozhodol napriek tomu, ţe sa ospravedlnil telefonicky pre urputné zdravotné ťaţkosti, odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval tým, ţe z úradného 5 2 Cdo 171/2011 záznamu na č.l. 434 spisu vyplýva, ţe ţalobca 3/ sa na tento termín ospravedlnil, ale zároveň uviedol, ţe ţiada, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Ak teda prvostupňový súd konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, konal v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. a ţiadnemu z účastníkov tak neodňal moţnosť konať pred súdom. Ţalobca 3/ v podanom dovolaní tvrdil, ţe po preštudovaní rozsudku odvolacieho súdu zistil, ţe v úradnom zázname, na ktorý sa odvoláva odvolací súd na č.l. 434 musí byť uvedená nepravda, pretoţe naopak, on pri ospravedlnení svojej neúčasti na pojednávaní dňa 19.3.2009 výslovne ţiadal, aby sa v jeho neprítomnosti nepojednávalo. Po nahliadnutí do súdneho spisu zistil, ţe obsah úradného záznamu na č.l. 434 nezodpovedá obsahu jeho telefonického rozhovoru s pracovníčkou súdu p. A., ktorá úradný záznam vyhotovila a navyše je tento úradný záznam celý zmätočný. Pracovníčka súdu p. R. nielenţe neuviedla, ţe nesúhlasí, aby sa pojednávalo bez jeho neprítomnosti, ale v úradnom zázname ho uviedla ako ţalovaného 3/ a uviedla aj ďalšiu nepravdu, ţe zároveň poţiadal o zaslanie vyjadrenia znalca a právneho zástupcu ţalovaného, čo vôbec nezodpovedalo skutočnosti. Takúto poţiadavku mal na súd predtým, a urobil ju písomne. Doloţil Čestné prehlásenie A. P. zo dňa 16.7.2010, Potvrdenie o práceneschopnosti na deň 19.3.2009 a Prepúšťaciu správu F.. Dovolací súd cestou prvostupňového súdu vykonal šetrenie a to vypočutím p. A. k tvrdeniam dovolateľa ohľadne úradného záznamu ňou spísaného dňa
  10. marca 2009 ako aj kolegu dovolateľa A. P., ktorý mal byť prítomný pri telefonickom rozhovore dovolateľa s p. R.. Zo zápisnice z informatívneho výsluchu p. A. spísanej na Okresnom súde Bratislava IV dňa 5.1.2011 je zrejmé, „ţe to čo je uvedené v predmetnom úradnom zázname sa snaţila zapísať tak, ako jej to odvolateľ nadiktoval v telefóne a myslí si, ţe to čo napísala je správne. Ak došlo k omylu, je jej to ľúto. Navyše uplynul uţ dlhší čas a presne si nepamätá“. Svedok A. P. do zápisnice o výsluchu svedka na Okresnom súde Galanta dňa 31.1.2011 uviedol, ţe bol prítomný pri telefonickom rozhovore ţalobcu 3/ v pracovnej dobe dňa 19.3.2009 s pracovníčkou Okresného súdu Bratislava IV. Počul obsah telefonického rozhovoru a potom mu p. H. porozprával, ţe má nejaký dlhoročný spor so ţalovaným. Rozhovor bol v tom kontexte, ţe si neţelá, aby konanie prebiehalo v jeho neprítomnosti. Rozhovor sa uskutočnil počas pracovnej doby, p. H. odchádzal do dôchodku a bol to jeho posledný deň v práci, on sa s ním prišiel rozlúčiť, mohlo to byť okolo 8.30 hod. alebo 6 2 Cdo 171/2011 9.00 hod. Uviedol, ţe dovolateľ ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní práceneschopnosťou. Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti je zrejmé, ţe dovolateľ bol práceneschopný od
  11. marca 2009 (č.l. 480). Z prepúšťacej správy F. je zrejmé, ţe dovolateľ bol hospitalizovaný od 19.3.2009 do 30.3.2009 (č.l. 481). V rozhodnutí publikovanom pod R 31/1995 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, ţe choroba účastníka preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou je dôleţitým dôvodom v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p.; ak účastník konania v takomto prípade poţiadal včas o odročenie pojednávania, prejednávanie veci v jeho neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Vzhľadom na to bolo v danom prípade potrebné posúdiť, či ţalobca 3/ poţiadal včas o odročenie pojednávania. Zistenie, či účastník podal alebo nepodal do okamihu otvorenia pojednávania, na ktoré bol riadne predvolaný, ţiadosť o odročenie pojednávania, je významný s ohľadom na právne následky s týmto okamihom spojené. Ak totiţ účastník o odročenie z dôleţitého dôvodu nepoţiadal, môţe súd vec prejednať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti a vychádza pritom iba z obsahu spisu a dovtedy vykonaných dôkazov. V danom prípade súčasťou spisu je úradný záznam (č.l. 434) vyhotovený dňa
  12. marca 2009 pracovníčkou A., z obsahu ktorého je zrejmé, ţe ţalobca 3/ sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní dňa
  13. marca 2009 o 13.00 hod. z dôvodu akútnych zdravotných problémov. Ţiadal, aby súd pojednával a rozhodoval v jeho neprítomnosti. S ohľadom na tvrdenie pracovníčky okresného súdu p. A., ţe to čo je uvedené v predmetnom úradnom zázname sa snaţila zapísať tak, ako jej to odvolateľ nadiktoval v telefóne a myslí si, ţe to čo zapísala je správne, ak došlo k omylu je jej to ľúto, navyše uplynul uţ dlhší čas a presne si to nepamätá, ako aj na vyjadrenie A. P., ktorý bol prítomný pri telefonickom rozhovore ţalobcu 3/ s pracovníčkou súdu dňa 19.3.2009 „ţe si neţelá, aby konanie prebiehalo v jeho neprítomnosti“ a „nesúhlasil s pojednávaním bez jeho účasti“ dovolací súd dospel k záveru, ţe okresný súd nenaplnil svoje povinnosti, keďţe obsah úradného záznamu je spochybniteľný a to nielen dovolateľom a svedkom ale tento obsah spochybňuje aj samotný zhotoviteľ úradného záznamu. Došlo k zlyhaniu ľudského faktora. 7 2 Cdo 171/2011 Ak prvostupňový ako aj odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na tom, ţe tento údaj (ţiada, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti) je správny, napriek tomu, ţe je spochybniteľný, tak pri svojom postupe v konaní vychádzal z podkladu, o ktorého správnosti sú opodstatnené pochybnosti. Za danej situácie ak údaj o pojednávaní a rozhodovaní v neprítomnosti ţalobcu 3/ je spochybnený dovolateľom, svedkom ako aj zhotoviteľom záznamu, nemohol odvolací súd vychádzať z toho, ţe tento údaj je správny a súd prvého stupňa vec nemohol prejednať v neprítomnosti ţalobcu 3/. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe v danom prípade neboli splnené podmienky pre prejednanie veci v neprítomnosti ţalobcu 3/ na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa
  14. marca 2009, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej a tým, ţe súd prvého stupňa vec prejednal v jeho neprítomnosti bez splnenia zákonných podmienok podľa § 101 ods. 2 O.s.p., svojím postupom ţalobcovi 3/ odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Uvedená procesná vada zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom bola postupom súdu účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Vzhľadom na to, ţe vyššie uvedenou vadou nie je postihnuté len rozhodnutie odvolacieho súdu ale aj súdu prvého stupňa, zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky obe rozhodnutia (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.) a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  15. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  16. januára 2012 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová 8 2 Cdo 171/2011

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.