Najvyšší súd 8Sžf/29/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: O. M., so sídlom v M., zastúpenej J.. J. N., advokátom, so sídlom v B., K., proti ţalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. MF/022575/2009-243 zo dňa
- septembra 2009, o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 179/2009-71 zo dňa
- apríla 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 179/2009-71 zo dňa
- apríla 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia ţalovaného, ktorým zamietol jej odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie Správy finančnej kontroly Košice č. 5/1105/2008/139 zo dňa 3.7.2009, ktorým na základe finančnej kontroly a podľa § 31 ods. 3 a 7 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.) uloţila ţalobkyni odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále za porušenie finančnej disciplíny do štátneho rozpočtu v sume 117 797,84 € s tým, ţe odvod finančných prostriedkov za porušenie finančnej disciplíny sa ukladá podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z. z. vo výške 58 898,92 € a penále za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z. z. sa ukladá vo výške 58 898,92 €. 2 8Sžf/29/2011 V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe zistil nasledovné: Ţalobkyňa dňa 13.9.2005 uzatvorila na základe rozhodnutia ministra ţivotného prostredia SR č. 39280/Č- -58/05 zo dňa 30.6.2005 s Environmentálnym fondom zmluvu č. X. o poskytnutí podpory z fondu formou dotácie (ďalej aj „Zmluva“) s tým, ţe poskytnuté finančné prostriedky boli účelovo určené na pouţitie akcie ,,Kanalizácia a ČOV“ s miestom realizácie O. M.. Dotácia mala byť pouţitá na výstavbu stavebnej časti ČOV, pričom ţalobkyni bola priznaná dotácia vo výške 96 262 36€ (2 900 000 Sk) s podmienkou zabezpečenia 5% nákladov na financovanie účelu dotácie z iných zdrojov, t.j. 4 813,12 € (145 000 Sk) a dotácia bola pripísaná na účet ţalobkyne v sume 63 127,49 € (1 901 778,70 Sk) dňa 14.10.2005 a dňa 15.12.2005 vo výške 33 134,56 € (998 211,70 Sk). Dňa 26.3.1998 uzatvorila ţalobkyňa s obchodnou spoločnosťou G. S., H. zmluvu o dielo, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Ţalobkyňa predloţila na úhradu faktúru č. X. zo dňa 16.9.2005 na sumu 63 127,49 € (1 901 778,70 Sk), ktorá bola uhradená z dotačného účtu dňa 19.10.
- Finančnou kontrolou však bolo zistené, ţe podľa stavebného denníka v dňoch 26.7.2005 aţ 10.9.2005 nebola pri realizácii stavebnej akcie vykonávaná ţiadna činnosť a v období od 11.9.2005 do 7.10.2005 boli na stavbe vykonávané beţné práce. Zhotoviteľ (G. S., H. ) uzatvoril dňa 9.9.2005 zmluvu o dielo č. X. so spoločnosťou A. S., B. (ako subdodávateľ), ktorej predmetom bolo dodanie a namontovanie mechanicko – biologickej časti ČOV. Ţalobkyňa od zmluvy o dielo zo dňa 26.3.1998 odstúpila a uzatvorila novú zmluvu o dielo č. X. dňa 8.5.2007 priamo so spoločnosťou A. S., B., ktorej predmetom bolo dokončenie čistiarne odpadových vôd pre O. M.. Krajský súd dôvodil, ţe vychádzajúc z uvedených skutočností povaţoval za nesporne zistené, ţe ţalobkyňa uhradila faktúru. č. X. zo dňa 16.9.2005 na sumu 63 127,49 € (1 901 778,70 Sk) napriek tomu, ţe v čase jej úhrady boli z fakturovaného tovaru a prác vykonané len pozemné práce v hodnote 4228,57 € (127 389,81 Sk), ktorá skutočnosť bola potvrdená aj vo vypracovanom znaleckom posudku znalcom z odboru stavebníctva, z čoho vyplýva, ţe hodnota nedodaných prác a dodávok v čase úhrady činila sumu 58 898,92 € (1 774 388,89 Sk), a teda ţe ţalobkyňa predloţila predmetnú faktúru napriek nezrealizovaniu vyfakturovaného tovaru a dodávok v čase fakturácie Environmentálnemu fondu, ktorý jej finančné prostriedky uvoľnil, pričom sporná faktúra bola uhradená dňa 14.10.
- Na základe týchto skutočností bolo podľa krajského súdu preukázané, ţe zo strany ţalobkyne došlo k porušeniu čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 4 Zmluvy, t. j. časť poskytnutej dotácie v sume 58 898,92 € (1 774 388,89 Sk) pouţila v rozpore zo stanovenými podmienkami, čo je 3 8Sžf/29/2011 porušením finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z. z., za ktoré sa podľa ustanovenia § 31 ods. 7 citovaného zákona uplatní pri porušení týchto podmienok rovnaká sankcia ako pri porušení finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a/ tohto zákona, pričom povinnosť vrátiť finančné prostriedky pri porušení zmluvných podmienok vyplýva s čl. 8 ods. 1, 2 a 3 Zmluvy, a preto dospel k zhodnému názoru ako správny orgán, ţe ţalobkyňa je podľa § 31 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. povinná odviesť sumu 117 797,84 €. Krajský súd obranu ţalobkyne spočívajúcu v tom, ţe vo veci nedodania fakturovaného tovaru a prác spoločnosťou G. S., H. prebieha trestné konanie a ţe ţalobkyňa podala podnet na Okresnú prokuratúru v Humennom, nepovaţoval za opodstatnenú, pretoţe ţalobkyňa za situácie, keď si bola úplne vedomá skutočnosti, ţe v čase predloţenia faktúry stavebné práce a dodávky v nej zahrnuté neboli zrealizované, nemala túto predloţiť k úhrade Environmentálnemu fondu. Podľa názoru krajského súdu neobstojí ani námietka ţalobkyne, ţe bola sankcionovaná aj za úhradu inej faktúry (č. X.), keďţe úhrada tejto faktúry, ako to vyplynulo z výroku a aj z odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného, nie je sporná; správny orgán sa touto faktúrou v napadnutom rozhodnutí zaoberal len z dôvodu objasnenia relevantných súvislosti pri realizácii dotovaného projektu. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ţalobkyni ich náhradu nepriznal s poukazom na § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) z dôvodu jej neúspechu v konaní. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie ţalobkyňa navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na konanie v prvom stupni alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe vyhovie ţalobe v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnila tým, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, neúplne zistil skutkový stav, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a aj tým, ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Namietala, ţe súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku opomenul vysporiadať s vyjadrením právneho zástupcu ţalobkyne zo dňa 8.4.2011, pričom dôvody a argumentácia v uvedenom vyjadrení sú podľa názoru ţalobkyne právne významné, a teda ţiadnym spôsobom nehodnotil tvrdenia ţalobkyne o nesprávnom právnom závere. Namietala tieţ nezrozumiteľnosť a nejasnosť napadnutého rozsudku, keďţe súd sa nevysporiadal s predloţenými dôkazmi a nevyhodnotil ich. Poukázala na to, ţe uţ v podanej ţalobe namietala, ţe bola na svojich právach poškodená tým, ţe ţalovaný z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu vec nesprávne právne posúdil. Konštatovala, ţe 4 8Sžf/29/2011 súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal výlučne skutkovým stavom, pričom nevyhodnotil námietku ţalobkyne, ţe vec bola nesprávne právne posúdená. Mala za to, ţe keďţe ţalobkyňa ako ţalobné dôvody uviedla nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav a aj nesprávne právne posúdenie veci, tieto dôvody jej podaním zo dňa 8.4.2011 rozširované neboli, pretoţe bolo len doplnené ich zdôvodnenie, čo Občiansky súdny poriadok nevylučuje. Zdôraznila, ţe súd v konaní neskúmal zákonnosť vydaného rozhodnutia, skúmal len skutkový stav a právne posúdenie veci nevykonal. Vychádzajúc aj z námietok vo vyjadrení zo dňa 8.4.2011 ţalobkyňa namietala, ţe súd pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia prekročil zákonný rámec a zároveň nerešpektoval zmluvné dojednania. Ţalobkyňa mala za to, ţe k porušeniu jej finančnej disciplíny nedošlo. S poukazom na konštatovanie správy finančnej kontroly v napadnutom rozhodnutí ţalobkyňa uviedla, ţe ona si svoju povinnosť uvedenú v čl. 5 ods. 1 zmluvy splnila, nakoľko predloţila fondu originály faktúr na úhradu nákladov na realizáciu akcie uvedenej v čl. 3 Zmluvy v príslušnom rozpočtovom roku vystavené vybraným dodávateľom spolu so súpisom vykonaných prác a dodávok, preto podľa jej názoru neboli splnené podmienky pre uplatnenie čl. 8 ods. 2 zmluvy a čl. 8 ods. 3 Zmluvy. Podľa názoru ţalobkyne neboli splnené zákonné podmienky pre uloţenie odvodu a vyslovenie povinnosti zaplatiť penále podľa § 31 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., na koľko správnym orgánom nebolo vyslovené porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a/, ale podľa § 31 ods. 1 písm. n/ citovaného zákona. Konštatovala, ţe správa finančnej kontroly je zo zákona oprávnená uloţiť odvod a penále podľa § 31 ods. 7 vety druhej alebo § 31 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. Vyslovila právny názor, ţe neboli splnené podmienky pre postup podľa § 31 ods. 7 vety druhej zákona č. 523/2004 Z. z., nakoľko verejné prostriedky sa neposkytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, ale s oprávnením fondu uvoľňovanie poskytnutých finančných prostriedkov zastaviť. Napokon ţalobkyňa vytkla krajskému súdu, ţe v napadnutom rozsudku len prevzal odôvodnenie vyjadrenia ţalovaného, pričom sám dôkazy a námietky ţalobkyne nehodnotil, k predloţenému vyjadreniu ţalobkyne nezaujal stanovisko a svoj záver dostatočne právne nezdôvodnil. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne navrhol jej odvolanie zamietnuť a napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť, povaţujúc napadnutý rozsudok za vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez 5 8Sžf/29/2011 nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie pre závaţné procesné pochybenie spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, po posúdení relevantnosti odvolacích námietok, nedá rozhodnúť inak, a to aj s prihliadnutím na rešpektovanie zásady hospodárnosti konania, ako zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, a to pre závaţné pochybenia, majúce za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Z obsahu odvolania ţalobkyne je zrejmé, ţe nesúhlasila so spôsobom, akým sa prvostupňový súd vysporiadal s jednotlivými ţalobnými námietkami, pričom zároveň namietala závaţné procesné pochybenie a to, ţe sa prvostupňový súd opomenul vysporiadať s vyjadrením právneho zástupcu ţalobkyne zo dňa 8.4.2011, pričom dôvody a argumentácia v uvedenom vyjadrení sú podľa názoru ţalobkyne právne významné. Podľa § 157 ods. 2 OSP odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, ţe rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je zaloţené. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie zaloţené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, ţe vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, 6 8Sžf/29/2011 rozsudok zo dňa 21.1.1999 týkajúci sa sťaţnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťaţnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťaţnosti č. 16034/90, ), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti kaţdého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú ţalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). Súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Pokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne námietky ţalobkyne a pokiaľ nechal bez povšimnutia a bez odôvodnenia takéhoto svojho postupu námietku na nesprávne právne posúdenia veci správnym orgánom bliţšie špecifikovanú v podaní ţalobkyne zo dňa 8.4.2011, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, a preto prisvedčil ţalobkyni v tom, ţe uvedeným postupom bolo porušené jej právo na spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde ako aj zásadu spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 38 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd Slovenskej republiky, ako v odvolaní uviedol navrhovateľ, uţ vyslovil, ţe „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03). Z vyššie uvedených dôvodov bude preto povinnosťou prvostupňového súdu opätovne sa vysporiadať so všetkými ţalobnými námietkami ţalobkyne a svoje rozhodnutie náleţite odôvodniť. Za tohto stavu by bolo predčasné, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujímal stanovisko k námietkam odvolania ohľadne rozhodnutia, čo do merita veci. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, odvolací súd rozhodol tak, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). 7 8Sžf/29/2011 V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- apríla 2012 JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská