o vymoženie 9 441,74 €

Najvyšší súd 6 M Cdo 3/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej M. B., bývajúcej v B., proti povinnej A. D., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. Romanom Hošovským, advokátom so sídlom v Bratislave, Mikulášska 1/a, o vymoženie 9 441,74 EUR, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3 Er 893/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z

1. februára 2010 č. k. 3 Er 893/2009-32 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Bratislava I z
2. februára 2010 č. k. 3 Er 893/2009-32 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Oprávnená podala dňa
3. októbra 2009 u súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Haburská 49/A, návrh na vykonanie exekúcie na vymoţenie sumy 9 441,74 EUR. V návrhu uviedla, ţe uznesením Okresného súdu Bratislava I z
4. apríla 2008 č. k. 9 C 280/1992-638, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.5.2009 a vykonateľnosť 25.5.2009, bola povinnej uloţená povinnosť zaplatiť jej uvedenú sumu ako náhradu trov konania, no povinná tento dlh nesplnila. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie Okresným súdom Bratislava I súdny exekútor upovedomil povinnú o začatí exekúcie na vymoţenie dlţnej sumy. Proti upovedomeniu o začatí exekúcie podala povinná námietky, v ktorých poukazovala na to, ţe proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z
5. apríla 2008 č. k. 9 C 280/1992-638 podala odvolanie a nemala vedomosť ako Krajský súd v Bratislave o tomto odvolaní rozhodol. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
6. februára 2009 sp. zn. 4 Co 221/08 a 4 Co 222/08, ktorým malo byť potvrdené označené uznesenie okresného súdu jej totiţ 6 M Cdo 3/2011 2 nebolo riadne doručené, pretoţe v čase doručovania sa v mieste doručenia nezdrţovala. Vykonávané rozhodnutie sa tak dosiaľ nestalo vykonateľným. Okresný súd Bratislava I uznesením z
7. februára 2010 č. k. 3 Er 893/2009-32 námietky povinnej proti exekúcii zamietol. Zároveň rozhodol o povinnosti povinnej zaplatiť súdny poplatok za konanie o námietkach v sume 566 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Zamietnutie námietok odôvodnil tým, ţe exekučné konanie prebieha na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I z
8. apríla 2008 č. k. 9 C 280/1992-638, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z
9. februára 2009 sp. zn. 4 Co 221/08 a 4 Co 222/08 nadobudlo právoplatnosť dňa 20.5.2009 a vykonateľnosť dňa 25.5.2009, ţe povinná nepreukázala nezdrţovanie sa v mieste svojho trvalého bydliska v čase doručovania uznesenia krajského súdu a ţe nie je v kompetencii súdu v exekučnom konaní posudzovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. Na základe podnetu povinnej podal proti označenému uzneseniu okresného súdu (proti ktorému v časti zamietnutia námietok odvolanie nebolo prípustné) mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Ţiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyčítal okresnému súdu tzv. inú vadu konania spočívajúcu v nesprávnom postupe tohto súdu, keď nevykonal ţiadny úkon na zistenie okolností doručenia exekučného titulu povinnej. V súvislosti s tým poukazoval na ustálenú judikatúru (stanovisko Najvyššieho súdu ČR Cpj 159/79 uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov v SR č. 21/1981), podľa ktorej aj v exekučnom konaní treba skúmať, či listina, ktorá je exekučným titulom a je po formálnej stránke opatrená doloţkou právoplatnosti a vykonateľnosti, je právoplatná a vykonateľná aj po materiálno-právnej stránke, t. j. napríklad či v prípade pochybností bolo súdne rozhodnutie riadne doručené. Namietal tieţ nedostatočné odôvodnenie uznesenia okresného súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu povinnej (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je opodstatnené. 6 M Cdo 3/2011 3 Podľa § 50 ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov povinný môţe vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. V zmysle citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu (§ 57 ods. 1 písm. a/, b/ a g/). Patrí teda medzi ne aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, t. j. jeho formálnu nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Túto povinnosť moţno vyvodiť zo zásady spravodlivej ochrany práv účastníkov exekučného konania vyplývajúcej z § 1 O.s.p., ktorý v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. platí aj pre exekučné konanie. Exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom. Pri skúmaní, či rozhodnutie, na základe ktorého sa má vykonať exekúcia, bolo povinnému riadne doručené, vychádza zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, prípadne zo skutočností o okolnostiach doručenia, zistených pomocou šetrenia, ktoré vykonal. Nejde pri tom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti. V preskúmavanej veci napriek námietkam povinnej o tom, ţe jej nebolo riadne doručené uznesenie krajského súdu, ktorým malo byť rozhodnuté o jej odvolaní proti uzneseniu okresného súdu o uloţení povinnosti zaplatiť oprávnenej vymáhanú sumu, pretoţe sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdrţovala, nevykonal exekučný súd na túto okolnosť ţiadne šetrenie. Tým zaťaţil konanie vadou zakladajúcou dôvodnosť podaného mimoriadneho dovolania. Dovolaciemu súdu tak neostalo iné, len napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 6 M Cdo 3/2011 4 V súvislosti s posudzovaním riadneho doručenia rozhodnutia dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe zákonná konštrukcia umoţňujúca náhradné doručenie v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. vychádza z toho, ţe adresát sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne zdrţuje v mieste doručenia. Aj keď tento pojem nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo, alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uloţení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom. Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu súdu). Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyţadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 O.s.p. (účinného od 1.7.2007) údaje uvedené na doručenke sa povaţujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môţe nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, ţe sa adresát v mieste doručenia zdrţoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, ţe sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdrţoval (účastník nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke, teda o čom neplatí predpoklad pravdivosti). Záver súdu o účinnom náhradnom doručení je moţný, len ak je zistené, ţe adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdrţoval a mal tak reálnu moţnosť dozvedieť sa, ţe bude vykonaný opätovný pokus o doručenie v deň a hodinu uvedenú v oznámení doručovateľa. Dovolací súd poznamenáva, ţe si je vedomý obtiaţnosti, ba aţ praktickej nemoţnosti zisťovania podmienky pre uplatnenie fikcie náhradného doručenia, spočívajúcej v zdrţovaní sa adresáta písomnosti v mieste doručenia pri prvom neúspešnom pokuse o doručenie. Pokiaľ však táto okolnosť zostáva legislatívou nepovšimnutá, potom pri nesplnení tejto podmienky, nevyhnutnej pre vyuţitie zákonnej konštrukcie náhradného doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p,. neostáva súdu iné, neţ doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk inými zákonom stanovenými spôsobmi. 6 M Cdo 3/2011 5 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
10. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
11. marca 2012 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová