Obsah (5)

§ 96§ 142§ 236§ 243b§ 218

Najvyšší súd 2 Cdo 247/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M., a.s., so sídlom v B., zastúpeného JUD. M. K., advokátom v B., proti ţalo

§ 96ods.

1 a 3 O.s.p. z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu. O trovách konania súd rozhodol

§ 142ods.

2 O.s.p. Okresný súd Trenčín uznesením z

1. januára 2009 č.k. 27 C 52/2008-632 uloţil ţalobcovi a ţalovanému povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu trovy konania štátu kaţdému po 19,75 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalovaného a vedľajších účastníkov na jeho strane rozsudkom zo
2. októbra 2009 sp. zn. 5 Co 81/2009, 5 Co 82/2009 rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti v spojení s uznesením zo
3. januára 2009, č.l. 632 potvrdil. Vo veci pripustil dovolanie a ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia v tom smere, ţe ţalobca preukázal naliehavý právny záujem na určovacej ţalobe. Zaoberal sa otázkou právnej subjektivity ţalobcu, pričom sa stotoţnil s názorom okresného súdu vysloveného v jeho rozhodnutí. Rovnako sa stotoţnil s posúdením vlastníckeho práva k predmetným stavbám, s posúdením okamihu vzniku stavby ako veci v právnom slova zmysle. Odvolací súd s poukazom na § 238 ods. 3 O.s.p. pripustil dovolanie z dôvodu, ţe sa jedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Otázky presne formuloval v závere odôvodnenia rozhodnutia. 4 2 Cdo 247/2010 Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie vedľajší účastníci na strane ţalovaného. Navrhli zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť tak, ţe dovolací súd ţalobu zamietne. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 238 ods. 3 O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním aj ţalovaný. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 238 ods. 3 O.s.p. Uviedol, ţe rozhodnutie krajského a okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) pokiaľ ide o otázky zásadného právneho významu uvedené v odôvodnení rozsudku krajského súdu. Zároveň poţiadal o odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. Podaním doručeným Okresnému súdu Trenčín
4. decembra 2009 (č.l. 810) vzal ţalovaný dovolanie späť. Ţalobca sa k dovolaniu ţalovaného a vedľajších účastníkov na strane ţalovaného nevyjadril. Ţalovaný sa vyjadril k dovolaniu vedľajších účastníkov a uviedol, ţe nesúhlasí s týmto dovolaním a preto má za to, ţe ide o dovolanie podané neoprávnenými osobami. Poukázal na to, ţe medzi ním a ţalobcom došlo k urovnaniu sporných práv a povinností a on sám zobral svoje dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu späť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) prejednal dovolanie vedľajších účastníkov na strane ţalovaného a dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť.

§ 236ods.

1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

§ 243bods.

5 O.s.p. ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne. Ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie uznesením zastaví.

§ 218ods.

1 písm. b/ O.s.p. Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. 5 2 Cdo 247/2010 V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uváţení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.). Citované ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. vo svojej prvej vete priznáva vedľajšiemu účastníkovi rovnaké práva a povinnosti aké má účastník konania. Vedľajšiemu účastníkovi preto napríklad súd doručuje písomnosti, predvoláva ho na pojednávanie, môţe mu priznať právo na náhradu trov konania alebo mu môţe uloţiť povinnosť zaplatiť ich náhradu úspešnému účastníkovi. Vedľajší účastník je ďalej oprávnený vykonávať vo svojom mene všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním (napr. späťvzatie ţaloby) alebo s predmetom konania (zmena ţaloby, uznanie nároku, uzavretie zmieru a pod.), a úkonov, ktoré vykonal sám účastník (späťvzatie odvolania alebo dovolania podaného účastníkom a pod.). Vedľajší účastník môţe tieţ v rozsahu legitimácie účastníka podať odvolanie alebo dovolanie, a to buď popri účastníkovi, ktorého podporuje, alebo sám. Pokiaľ jeho úkony odporujú úkonom ním podporovaného účastníka, je vecou súdu, aby posúdil s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, či týmto úkonom prizná právne účinky, resp. právne dôsledky, ktoré s ním zákon spája. Odporujúce úkony vedľajšieho účastníka bude povaţovať za právne relevantné napríklad vtedy, keď môţu privodiť pre ním podporovaného účastníka úspešnejší výsledok sporu. Gramatickým i logickým výkladom § 93 ods. 4 veta tretia O.s.p. moţno dospieť k záveru, ţe základným predpokladom pre postup súdu

tohto ustanovenia, teda pre posúdenie úkonov vedľajšieho účastníka s prihliadnutím na všetky okolnosti, je existencia rozporu medzi úkonmi vedľajšieho účastníka a úkonmi ním podporovaného účastníka (hlavného účastníka). V prípade procesného úkonu, ktorým je dovolanie vedľajšieho účastníka, nevzniká tento rozpor uţ tým, ţe dovolanie nebolo podané zároveň aj hlavným – v konaní neúspešným účastníkom. Hlavný účastník nemusí dovolanie podať práve z dôvodu, ţe sa spolieha na podanie dovolania vedľajším účastníkom, prípadne s jeho dovolaním vysloví súhlas a to aj konkludentne, resp. je s ním uzrozumený. Rozpor nastáva aţ vtedy, keď hlavný účastník vyjadrí svoj nesúhlas s dovolaním vedľajšieho účastníka (keď aj výslovne vyjadrený nesúhlas treba povaţovať za úkon rovnako ako napr. nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, alebo súhlas či nesúhlas účastníkov so zámenou niektorého z nich a pod.). 6 2 Cdo 247/2010 V prejednávanej veci je predmetom konania určenie vlastníckeho práva. Ţalovaný, ktorý výslovne nesúhlasil s dovolaním vedľajších účastníkov na svojej strane, sám zobral späť svoje skôr podané dovolanie. Nesúhlas s dovolaním vedľajších účastníkov odôvodnil tým, ţe medzi ním a ţalobcom došlo k urovnaniu sporných práv a povinností. Vzhľadom na uvedené okolnosti dovolací súd má za to, ţe mimoriadny opravný prostriedok t.j. dovolanie podané vedľajšími účastníkmi bolo podané nelegitimovanými subjektmi (Porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. októbra 1998 sp. zn. 5 Cdo 67/1998). Z týchto vyššie uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie vedľajších účastníkov na strane ţalovaného

§ 243bods.

5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol. S poukazom na § 243b ods. 5 veta druhá O.s.p. konanie o dovolaní ţalovaného zastavil. V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe mu ţiadne nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. februára 2011 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová