← Slovensko

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a/alebo neodklad.opatr

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/30/2022 Identifikačné číslo spisu: 5921200560 Dátum vydania rozhodnutia: 31.05.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 124ods.

4 ZOKR. Rozhodovanie o zabezpečovacom a neodkladnom opatrení však nie je konaním o samotnej pohľadávke, ktorá sa v reštrukturalizačnom konaní uplatňuje prihláškou. Podľa názoru dovolateľa teda z vyššie uvedeného vyplýva, že povolením reštrukturalizácie nedochádza ani k zastaveniu, ani k prerušeniu súdnych konaní, naopak môže sa iniciovať konanie o nariadenie zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia a pokračovanie v tomto konaní. Výklad odvolacieho súdu nepovažuje za správny a ústavne konformný, keďže bráni výkonu práv a obmedzuje práva žalobcu. Na podporu svojho tvrdenia uviedol ust. § 28 ods. 3 prvá veta ZOKR. Na podporu tohto tvrdenia sa mal prikloniť aj Krajský súd v Bratislave v uznesení zo dňa 30.03.2021 8Co/26/2021-509 v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Samotná skutočnosť, že počas reštrukturalizácie nie je možné viesť exekúciu podľa exekučného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení znamená, že exekúcia pohľadávky žalobcu je očividne ohrozená, pretože ju dokonca nie je možné v zmysle ustanovení Exekučného poriadku viesť. Z toho vyplýva, že je naplnená podmienka uvedená v § 343 ods. 1 CSP. 3.

  1. Dovolateľ opätovne poukázal na celý rad ukracujúcich úkonov, ktorých sa dopustila odporkyňa, resp. spoločnosti patriace pod skupinu Arca Capital, z ktorých niektoré sa uskutočnili aj po vydaní uznesenia KS BA. Uviedol uznesenie KS BA 6CoCsp/35/2020-918 zo dňa 22.02.2021, ktorým bolo vo veci 1173 žalobcov zriadené zabezpečovacie opatrenie k majetku spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s. Z týchto skutočností vyplýva, že všeobecné súdy majú ustálený skutkový a právny stav týkajúci sa veriteľov spoločnosti skupiny Arca. Za arbitrárny záver súdu prvej inštancie považoval dovolateľ aj tvrdenie, že v dôsledku reštrukturalizácie nedôjde k zníženiu majetku, čo je iluzórny a nesprávny záver, keďže je nepochybné, že v prípade reštrukturalizácie aktíva Arca Investments nebudú mať takú hodnotu, ako by mali, keby reštrukturalizácia nebola. Opätovne uviedol viacero novinových článkov týkajúcich sa odporkyne vrátane rozhodnutí, ktorými súdy poskytli ochranu veriteľom spoločností zo skupiny Arca Capital (Arca Capital Slovakia a aj Arca Investments) a nariadili zabezpečovacie opatrenie. 3.
  2. Záverom dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.07.2021, sp. zn. 5CoCsp/16/2021-740 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a navrhovateľovi priznal náhradu trov dovolacieho konania voči odporkyni.
  3. K dovolaniu navrhovateľa sa vyjadril právny zástupca odporkyne. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa ust. § 420 písm. f/ CSP uviedol, že sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že súdne konanie v danom prípade konzumuje vec samu, tzn. súdne konanie, v ktorom by sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni zaplatenia pohľadávok. Vadu podľa ust. § 420 písm. f/ CSP navrhovateľ nešpecifikoval a dovolací dôvod v zmysle tohto ustanovenia nie je zdôvodnený. Dovolací dôvod podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ CSP nie je prípustný, keďže v zmysle ust. § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Vzhľadom na neprípustnosť dovolania podľa ust. § 421 CSP považovala odporkyňa argumentáciu navrhovateľa o údajnom nesprávnom právnom posúdení veci Krajským súdom v Bratislave za irelevantnú. Odporkyňa žiadala dovolací súd dovolanie navrhovateľa odmietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
  4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť.
  5. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
  6. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
  7. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
  8. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu (1Cdo/54/2018, 2Cdo/33/2017, 3Cdo/33/2017, 4Cdo/54/2018, 5Cdo/104/2017, 7Cdo/29/2018, 8Cdo/140/2017).
  9. V uvedenom prípade vyvodzoval dovolateľ prípustnosť dovolania z § 420 písm. f/ CSP a z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. V nadväznosti na prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP sa dovolací súd stotožňuje s názorom dovolateľa, že jeho návrh na nariadenie neodkladného a/alebo zabezpečovacieho opatrenia je konaním vo veci samej, a teda prípustnosť dovolania je v tomto smere daná. Nesprávne právne posúdenie dovolacieho súdu videl dovolateľ v tom, že nebola osvedčená navrhovateľom tvrdená obava z exekúcie. Navrhovateľ má za to, že vo svojom návrhu riadne a dostatočne opísal skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa musí poskytnúť ochrana, preto naplnil základné a zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Tu však musí dovolací súd skonštatovať, že samotná skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).
  10. Dovolateľ sa nestotožnil s odôvodnením odvolacieho súdu vo vzťahu k výkladu ustanovenia § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, povolením reštrukturalizácie prerušujú, tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len postupom podľa § 120 ods.

§ 124ods.

4 ZOKR. Rozhodovanie o zabezpečovacom a neodkladnom opatrení však nie je konaním o samotnej pohľadávke, ktorá sa v reštrukturalizačnom konaní uplatňuje prihláškou. Podľa názoru dovolateľa teda z vyššie uvedeného vyplýva, že povolením reštrukturalizácie nedochádza ani k zastaveniu, ani k prerušeniu súdnych konaní, naopak môže sa iniciovať konanie o nariadenie zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia a pokračovanie v tomto konaní. 12. V zmysle ust. § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V súlade s ust. § 118 ods. 4 ZOKR súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods.

§ 124ods.

  1. Podľa ust. § 120 ods. 1 ZOKR ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
  2. Rozhodovanie o zabezpečovacom a neodkladnom opatrení však podľa právneho názoru dovolateľa nie je konaním o samotnej pohľadávke, ktorá sa v reštrukturalizačnom konaní uplatňuje prihláškou. Podľa názoru dovolateľa teda z vyššie uvedeného vyplýva, že povolením reštrukturalizácie nedochádza ani k zastaveniu, ani k prerušeniu súdnych konaní, naopak môže sa iniciovať konanie o nariadenie zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia a pokračovanie v tomto konaní. Dovolací súd s týmto právnym názorom nesúhlasí a k argumentácii uvádza nasledovné.
  3. Rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení je osobitným spôsobom zriadenia záložného práva. Jeho účelom nie je zabezpečenie pohľadávky veriteľa pre akýkoľvek prípad. Jeho účelom je len zabezpečiť, aby nedošlo k zhoršeniu postavenia veriteľa v budúcom exekučnom konaní. Ustanovenie § 343 špecifikuje účel zabezpečovacieho opatrenia celkom jednoznačne, keď uvádza, že súd zriadi záložné právo zabezpečovacím opatrením ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Existenciu záložného práva teda celkom jednoznačne a nepochybne obmedzuje účelom, ktorým je obava z ohrozenia exekúcie. Nie je ním ani obava zo zníženia uspokojenia veriteľa v konkurznom konaní, ani obava zo zníženia jeho uspokojenia v reštrukturalizácii. Nemá teda za úlohu odstrániť alebo znížiť obavu zo zmenšovania majetku dlžníka kedykoľvek v budúcnosti po jeho nariadení, ale len do času, kým nie je v exekučnom konaní dostatočne zabezpečená pohľadávka veriteľa, alebo kým neuplynie primeraný čas na podanie návrhu na začatie exekučného konania zo strany veriteľa.
  4. Vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia tiež platí, že prichádza do úvahy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
  5. Dovolací súd sa podrobne oboznámil s obsahom spisu ako aj s konaním vo veci odporkyne 4R/1/2021, v ktorom bolo uznesením zo dňa 22.02.2021 publikovaným dňa 01.03.2021 začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi: Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 868
  6. Uznesením zo dňa 06.04.2021 sp. zn. 4R/1/2021 publikovaným dňa 12.04.2021 súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka: Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 868
  7. Druhým výrokom ustanovil do funkcie správcu: M.. A. S., so sídlom kancelárie Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, značka správcu: S
  8. Tretím výrokom reštrukturalizáciu uznal za hlavné insolvenčné konanie. Štvrtým výrokom vyzval veriteľov dlžníka, aby do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie prihlásili svoje pohľadávky v jednom rovnopise u správcu prihláškou postupom podľa § 121, § 122 a § 29 ods.

ž 6 a 8 zákona č. 7/2005 Z. z. ZOKR. Prihláška musí byť do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie doručená správcovi. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Podľa posledných zverejnených údajov prebieha reštrukturalizácia, celkovo sa k dnešnému dňu uskutočnilo 9 zasadnutí veriteľského výboru, pôvodný správca bol súdom odvolaný a vo veci bol ustanovený nový správca INSOLVENCY GROUP, k. s., IČO: 48 106 364, so sídlom kancelárie Trnavská cesta 27/B, 831 04 Bratislava, značka správcu: S

  1. Dovolací súd sa plne stotožňuje s argumentáciou odvolacieho súdu , ktorý uviedol, že reštrukturalizácia je zákonom riadený proces, v rámci ktorého dochádza k uspokojovaniu pohľadávok veriteľov, pričom nakladanie s majetkom je značne obmedzené v tom smere, že môže viesť len k zhodnoteniu majetku dlžníka alebo k dosiahnutiu účelu reštrukturalizácie. Týmto postupom nedochádza k likvidácii majetku na úkor veriteľov dlžníka, títo sú účastníkmi reštrukturalizačného konania a majú naň vplyv, ktorý im zaručuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii či už prostredníctvom schôdze veriteľov, veriteľského výboru alebo pri schvaľovaní návrhu reštrukturalizačného plánu a pod. Počas reštrukturalizačného konania dochádza k uspokojovaniu pohľadávok veriteľov, pričom nakladanie s majetkom dlžníka je značne obmedzené v tom smere, že môže viesť len k zhodnoteniu majetku dlžníka alebo k dosiahnutiu účelu reštrukturalizácie. Zákonná úprava zabezpečovacieho opatrenia má chrániť veriteľa pred takým konaním dlžníka, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k znehodnoteniu majetku alebo majetkovému úbytku na úkor veriteľa, čo je v danom prípade vylúčené. Povolením reštrukturalizácie sa tak stráca základný predpoklad pre nariadenie neodkladného (či zabezpečovacieho) opatrenia, a síce potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán, resp. existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená, keď akákoľvek exekúcia na majetok odporkyne je v súčasnosti vylúčená.
  2. Nad rámec vyššie uvedeného dovolací súd uvádza, že reštrukturalizácia je tak ako každé súdne konanie autonómna v tom, že postupovať v nej, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať jej priebeh môže len súd, na ktorom reštrukturalizácia prebieha a len v rámci tohto konania. Do reštrukturalizácie nemôže zasahovať žiaden iný súd (s výnimkou súdu rozhodujúceho o opravnom prostriedku), ale ani ten istý súd v rámci iného konania. Rozhodnutím vydaným v inom súdnom konaní začatom po začatí reštrukturalizačného konania nie je možné ustanovenému správcovi ukladať povinnosti, prípadne mu zasahovať do úkonov jemu výlučne zverených a predstavujúcich rozsah jeho oprávnení v zmysle ZOKR. Navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia dňa 25.03.2021, teda v čase, kedy bolo začaté reštrukturalizačné konanie, a teda na dlžníka a jeho majetok sa plne aplikoval režim ust. § 114 a nasl. ZOKR. Povolením reštrukturalizácie sa začala reštrukturalizácia, počas ktorej nad podnikaním dlžníka vykonáva dohľad správca, ktorému pri výkone dohľadu patria rovnaké oprávnenia ako správcovi počas konkurzu pri zisťovaní majetku podliehajúceho konkurzu, ust. § 74 a 75 ZOKR sa použijú primerane. Nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských orgánov počas reštrukturalizácie dohliada súd, ktorý je od správcu oprávnený požadovať vysvetlenia alebo správy o priebehu reštrukturalizácie.
  3. Správne sa tak vysporiadal aj odvolací súd s námietkou navrhovateľa, že nie je vylúčené, aby súd rozhodol o zriadení záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia aj po začatí reštrukturalizačného konania, odvolací súd bol toho názoru, že takýto postup, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je celkom neúčelný. Dovolací súd uvádza, že inštitút zabezpečovacia opatrenia, ktoré by malo byť vydané po začatí reštrukturalizačného konania stráca svoje opodstatnenie, keďže sa na majetok dlžníka vzťahuje a plne aplikuje režim ZOKR. Dovolací súd okrem toho dodáva, že postup nie je len neúčelný, ale z podstaty povahy a cieľov reštrukturalizácie aj vylúčený. Rovnako tak to platí aj pre inštitút neodkladného opatrenia.
  4. V súvislosti s namietanou arbitrárnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu najvyšší súd akcentuje, že samotná skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd uvádza, že nezistil vady v zmysle ust. § 431 CSP. Dovolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi dovolania (§ 439 a § 440 CSP). Pokiaľ sa dovolateľ nestotožňuje s výkladom a aplikáciou dotknutých ustanovení ZOKR, podľa názoru dovolacieho súdu výklad zvolený súdmi nižšej inštancie nie je v extrémnom rozpore so znením zákona a dovolací súd sa s ním plne stotožňuje.
  5. Navrhovateľ prípustnosť dovolania vyvodzuje zároveň z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, t. j. namieta nesprávne právne posúdenie veci. Dovolací súd uvádza, že prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP je v zmysle § 421 ods. 2 CSP (ktorý je vo vzťahu k § 421 ods. 1 CSP osobitným ustanovením, t. j. lex specialis) vylúčená aj v prípade, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 357 písm. d/ CSP). Keďže odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie neodkladného a/alebo zabezpečovacieho opatrenia, prípustnosť dovolania je tak v danom prípade výslovne vylúčená ustanovením § 421 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d/ CSP.
  6. Vzhľadom na to, že dovolanie navrhovateľa nie je podľa § 420 CSP dôvodné a podľa § 421 ods. 1 CSP prípustné, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho v sumáre v zmysle ust. § 448 CSP zamietol.
  7. Dovolací súd rozhodol o trovách dovolacieho konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Dovolací súd priznal odporkyni náhradu trov dovolacieho konania voči navrhovateľovi v plnom rozsahu.
  8. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  9. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.