1 O.s.p. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť označiť dôkazné prostriedky mal navrhovateľ ako účastník konania v priebehu konania vo veci samej (§ 101 ods. 1 O.s.p., § 120 ods. 1 O.s.p.). Nie je úlohou súdu, ako v prvostupňovom, tak aj v odvolacom konaní, ex offo nahrádzať procesnú aktivitu navrhovateľa ohľadne jeho dôkazného bremena. Z obsahu spisu nevyplýva, že by si v priebehu konania navrhovateľ splnil svoju dôkaznú povinnosť a čo i len označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Pokiaľ v doplnenom odvolaní navrhovateľ uviedol, že získal dôkazy od Ústavu pamäti národa, ktoré neboli súdu predložené, tieto dôkazy bližšie nešpecifikoval a odvolaciemu súdu ich nepredložil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
1 O.s.p. s tým, že úspešnému odporcovi v tomto konaní trovy nevznikli. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
c/ O.s.p. a podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Rozsudok odvolacieho súdu žiadal buď zmeniť a svojmu návrhu vyhovieť, alebo ho spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch dovolania obom súdom nižšieho stupňa predovšetkým vytkol, že nevyhoveli jeho žiadosti o ustanovenie advokáta napriek tomu, že ako účastník konania je nemajetný, má zdravotné problémy, ako i problémy s vyjadrovaním sa. V súvislosti s konaním súdov poukázal na to, že celé dokazovanie bolo vedené tak, že jeho argumenty, a to listinné dôkazy, ktorými apeloval, neboli vôbec brané do úvahy. Súd prvého stupňa vykonal vo veci neúplné dokazovanie a rozhodol tak, že návrh zamietol. Odvolací súd bez hlbšieho preskúmania veci len potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odporca vo svojom vyjadrení žiadal dovolanie navrhovateľa odmietnuť. 4 Cdo 80/2011 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým tento vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je nepochybné, že prípustnosť dovolania navrhovateľa z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nemožno vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. c/ O.s.p., na ktoré poukazoval dovolateľ. 4 Cdo 80/2011 4 Podľa § 237 písm. c/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený. Každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 20 O.s.p.). Procesná spôsobilosť fyzických osôb [t.j. spôsobilosť samostatne konať ako účastník konania (§ 20 O.s.p.)] je totožná so spôsobilosťou vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti v zmysle § 8 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spôsobilosť fyzické osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou (§ 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva (§ 8 ods. 2 veta prvá a druhá Občianskeho zákonníka). V preskúmavanej veci z obsahu dovolania nepochybne vyplýva, že danosť dovolacieho dôvodu v zmysle § 237 písm. c/ O.s.p. navrhovateľ opiera o skutočnosť, že tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd nevyhoveli jeho žiadostiam o ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa § 30 O.s.p. (v znení účinnom do 31. decembra 2009). Nevyhovenie žiadosti účastníka konania o ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov súdom v zmysle posledne uvedeného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku však nemožno stotožňovať s neexistenciou riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka konania. Preto nevyhovenie žiadosti navrhovateľa o ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov nie je procesnou vadou v zmysle § 237 písm. c/ O.s.p. Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil aj tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je podľa Občianskeho súdneho poriadku prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie súd splnené 4 Cdo 80/2011 5 procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z § 238 O.s.p., nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. c/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že odporca, ktorý mal vo veci úspech, si náhradu trov tohto konania neuplatnil. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.