Obsah (14)

§ 139§ 138§ 420§ 421§ 35§ 427§ 424§ 443§ 428§ 449§ 455§ 453§ 31§ 440

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/28/2020 Identifikačné číslo spisu: 8704117423 Dátum vydania rozhodnutia: 25.05.2022 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 139ods.

2 Občianskeho zákonníka) Táto právna úprava je účinná od 1. januára 1992 zavedená novelou zákona č. 509/1991 Zb. a vychádza z väčšinového princípu. Uvedenou novelou bolo zrušené

§ 138ods.

1 Občianskeho zákonníka, ktoré vychádzalo z princípu jednomyseľnosti, keď pri rozhodovaní o spoločnej veci sa vyžadoval súhlas ostatných spoluvlastníkov. V tomto prípade žalobca v

1. rade ako väčšinový vlastník nehnuteľnosti č. XX k. ú. A. Z. bol oprávnený aj sám uzavrieť nájomnú zmluvu so spoločnosťou AES spol. s.r.o. Tento záver súdu prvej inštancie však nemá zásadný vplyv na správnosť rozhodnutia o
2. petite ako aj o petitoch v bodoch 5 a
3. Podstatnou bola skutočnosť, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody, ktorú žalobca v
4. rade vyčíslil a nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, za ktorú by štát a žalovaní v
5. až
6. rade niesli zodpovednosť. Ako zistil súd prvej inštancie dôvodom zrušenia prevádzky bolo oznámenie spoločnosti AES spol. s.r.o. Obvodnému úradu Bratislava, Odboru živnostenského podnikania ukončenie prevádzky. Dôvod ukončenia prevádzky uviedol pôvodný žalobca v
7. rade administratívne bariéry bez bližšieho určenia. Ako bolo zistené, dôvodom bola aj veterná kalamita, lykožrútova kalamita a následný požiar. Sami žalobcovia potvrdili, že im žiaden les po požiari neostal. Za túto škodu nemôže niesť zodpovednosť štát a túto škodu žalobcom nahradiť.
8. Odvolací súd nepovažoval za správny právny názor žalobcov, že v prípade, ak bolo predbežné opatrenie zrušené, za ujmu zodpovedá navrhovateľ v predmetnej veci nebohý P. C., ktorý návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal bez preukázania vzniku ujmy a príčinnej súvislosti s nariadeným predbežným opatrením. V predmetnej veci takáto príčinná súvislosť preukázaná nebola. Žalobcovia nepredložili jediný dôkaz, žeby nebohý P. C. odcudzil drevnú hmotu zo spoločne obhospodarovaných lesných pozemkov a ani inak žeby im spôsobil škodu. Rovnako treba prisvedčiť súdu prvej inštancie, že aplikácia zákona č. 514/2003 Z. z. vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody a nemajetkovej ujmy u jednotlivých žalobných petitoch nie je aplikovateľná. V tomto smere odvolací súd poukázal na správne odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
9. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
10. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali riadne a včas žalobcovia v
11. a
12. rade dovolanie, v ktorom žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) napadnutý rozsudok zrušil a zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. Zároveň podali v dovolaní návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozsudku do času, kým o ňom rozhodne. Žalobcovia podané dovolanie odôvodnili tým, že odvolací súd im svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (

§ 420písm.

f) CSP) a tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (

§ 421ods.

1 písm. a) CSP).

1. Žalobcovia v podanom dovolaní uviedli, že odvolací súd rozhodol vec i napriek tomu, že po zrušení predchádzajúceho odvolacieho súdu nevykonal žiaden úkon. Takto odvolací súd vec rozhodol, hoci žalobcom nikdy nedoručil vyjadrenie žalovanej v
2. rade (č. l. 478) k odvolaniu žalobcov. Žalobcovia s úžasom zistili, že odvolací súd bodom
3. svojho rozsudku bez bližšieho určenia tvrdí, že túto písomnosť stranám sporu doručil, aj keď žalobcovia danú písomnosť doteraz nedostali. Tým ani možnosť v ustanovení § 374 CSP, aby sa k vyjadreniu žalovanej v
4. rade k odvolaniu vyjadrili najneskôr v lehote desať dní od doručenia. Odvolací súd sa pritom s tam uvedenými tvrdeniami stotožnil. Žalobcovia tieto tvrdenia namietali už v predchádzajúcom dovolaní a odvolací súd svoje stotožnenie sa, bez toho, aby pripustil akékoľvek dokazovanie, ba čo i len vyjadrenie žalobcov k tam rozhodovaným otázkam, zopakoval. Týmto svojím konaním odvolací súd, podľa názoru žalobcov, preukázateľne im znemožnil uplatňovať ich procesné práva.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (

§ 35

CSP) po zistení, že dovolanie podali v stanovenej lehote (

§ 427ods.

1 CSP) žalobcovia v

1. a
2. rade zastúpení v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (

§ 424

CSP), bez nariadenia pojednávania (

§ 443

CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (

§ 428

CSP) a či sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. 13. Dovolací súd sa v prvom rade musí vysporiadať s námietkou žalobcov v 1. a 2. rade, ktorá spočíva v procesnej vade namietanej v zmysle ustanovenia § 420 písm.

1. f)CSP, ktorú vzniesli v podanom dovolaní a ktorou namietajú skutočnosť, že odvolací súd im riadne nedoručil vyjadrenie žalovanej v 1. rade na č. l. 478 k odvolaniu žalobcov, hoci z uvedeného dôvodu zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením z 24. októbra 2018 sp. zn. 4 Cdo 61/2018, 4 Cdo 62/2018 už skôr vydaný rozsudok odvolacieho súdu. 14. Dovolací súd z predloženého spisu zistil, že uznesením z 24. októbra 2018 sp. zn. 4 Cdo 61/2018, 4 Cdo 62/2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28. januára 2013 sp. zn. 18 Co 104/2011, uznesenie Krajského súdu v Prešove z 28. augusta 2014 sp. zn. 2 Co 229/2013 a uznesenie Okresného súdu Poprad z 26. apríla 2013 č. k. 10 C 193/2004-506 z dôvodu, že žalobcom bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď odvolací súd nedoručil žalobcom vyjadrenie žalovanej v 1. rade zo 14. júla 2011 na č. l. 478. Z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd doručil stranám sporu vyjadrenie žalovanej v 1. rade zo 14. júla 2011. Po preštudovaní predloženého súdneho spisu však dovolací súd zistil, že odvolací súd doručoval vyjadrenie žalovanej v 1. rade zo 14. júla 2011 na č. l. 478 advokátovi JUDr. Stanislavovi Jakubčíkovi (č. l. 737) avšak ten v zmysle predloženého splnomocnenia (č. l. 616) zastupoval žalobcov v 1. a 2. rade len ako dovolateľov v dovolacom konaní, nie v konaní pred odvolacím súdom. Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd vyjadrenie žalovanej v 1. rade zo 14. júla 2011 na č. l. 478 doručovať ich splnomocnenému zástupcovi - žalobcovi v 1. rade. Napokon, uvedené zastúpenie v odvolacom konaní vyplýva aj zo záhlavia samotného rozsudku odvolacieho súdu. 15. Dovolací súd sa ďalej v prejednávanej veci pridŕža svojho skoršie vysloveného názoru vo svojom uznesení z 24. októbra 2018 sp. zn. 4 Cdo 61/2018, 4 Cdo 62/2018, že vyjadrenie žalovanej v 1. rade (č. l. 478) k odvolaniu žalobcov bolo formulované ako právna a skutková argumentácia a žalobcom v 1. a 2. rade mala byť preto daná možnosť oboznámiť sa s týmto vyjadrením. V danom prípade táto možnosť nebola žalobcom vytvorená, preto opodstatnene namietajú, že nesprávnym procesným postupom odvolací súd znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý súdny proces podľa ustanovenia § 420 písm.
2. f)CSP. Úlohou odvolacieho súdu pred vydaním nového rozhodnutia vo veci bude žalobcom v 1. a 2. rade riadne doručiť vyjadrenie žalovanej v 1. rade (č. l. 478) k odvolaniu žalobcov. 16. Dovolací súd preto dospel k záveru, že žalobcovia v 1. a 2. rade dôvodne namietajú, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k vade zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm.
3. f)CSP. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je podľa ustanovenia § 420 písm.
4. f)CSP prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné rozsudok Krajského súdu v Prešove z 22. mája 2019 č. k. 18 Co 40/2019 zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie (

§ 449ods.

1 CSP v spojení s ustanovením § 450 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (

§ 455CSP).

Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (

§ 453ods.

3 CSP).

1. Žalobcovia v
2. a
3. rade podali v dovolaní návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozsudku do času, kým o ňom dovolací súd rozhodne. S ohľadom na zrušenie rozsudku odvolacieho súdu dovolacím súdom o ňom už nebolo potrebné samostatne rozhodovať.
4. Na okraj dovolací súd uvádza, že v čase vydania rozsudku Krajského súdu v Prešove z
5. mája 2019 č. k. 18 Co 40/2019 žalobca v
6. rade Pozemkové spoločenstvo Slovenská Ves už nemal procesnú subjektivitu, keď podľa výpisu z Registra pozemkových spoločenstiev bol zrušený ku
7. júnu 2014 zo zákona (

§ 31ods.

9 zákona č. 330/1991 Z. z. o pozemkových spoločenstvách). Na uvedený nedostatok pri rozhodovaní o podanom dovolaní však dovolací súd nemohol prihliadnuť z dôvodu jeho viazanosti rozsahom dovolacími dôvodmi (

§ 440CSP).

Bude však úlohou odvolacieho súdu pri svojom novom rozhodovaní vo veci na túto skutočnosť prihliadnuť.

1. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd v pomere hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.