Najvyšší súd 2 Obdo 9/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: H., spoločnosť s ručením obmedzeným, K., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. J

§ 142ods.

1 O. s. p. Na odvolanie ţalobcu odvolací súd napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 520,26 Eur. Po zhodnotení skutočností, zistených z predloţeného spisu, dospel odvolací súd k záveru, ţe súd prvého stupňa v tejto veci na základe rozsiahleho 3 2 Obdo 9/2012 dokazovania dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal predpoklady vzniku zodpovednosti ţalovaného za škodu tak, ako to tvrdil. Samotné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia je moţno stručné, odvolací súd však nepovaţuje jeho rozsudok za nepreskúmateľný a ani za nepresvedčivý. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalobca v tomto prípade nepreukázal splnenie predpokladov pre náhradu škody voči ţalovanému. Ţalobca predovšetkým nepreukázal, ţe ţalovaný porušil konkrétnu povinnosť z uzavretej zmluvy, resp. ţe porušil povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona. Rovnako odvolací súd súhlasí s tým, ţe ţalobca nepreukázal vznik škody, náhrady ktorej sa domáhal v tomto konaní, a to tak škody skutočnej, ale ani ušlého zisku. Odvolací súd súhlasí s tvrdením ţalobcu v tom, ţe pre rozhodnutie tejto veci nie je podstatné, či odstúpenie ţalobcu od zmluvy o dielo bolo platné alebo nie. Podstatné však je, ţe ţalobca nepreukázal porušenie povinností zo strany ţalovaného, v príčinnej súvislosti s ktorým mala ţalobcovi vzniknúť udávaná škoda. Z vykonaného dokazovania je podľa odvolacieho súdu zrejmé, ţe ţalovaný bol ochotný odkúpiť od ţalobcu nezabudovaný materiál v hodnote 5 593,72 Eur, ţiadal však, aby mu ţalobca tento materiál najprv dodal, zatiaľ čo ţalobca trval na zaplatení faktúry s tým, ţe po zaplatení ceny za tovar ţalovanému tento privezie. Napokon však medzi účastníkmi konania k dohode nedošlo. Stavebný materiál sa teda nachádza u ţalobcu a jeho hodnota, resp. cena, ktorú za tento materiál ţalobca zaplatil svojim dodávateľom, nie je podľa názoru odvolacieho súdu škodou, za ktorú zodpovedá ţalovaný. Keďţe ţalobca nepreukázal prvý a základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu ţalovaného, a to porušenie povinnosti z uzavretej zmluvy, nemá voči ţalovanému nárok ani na náhradu ušlého zisku. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia taktieţ uviedol, ţe pokiaľ ţalovaný namieta proti výške priznaných trov prvostupňového konania, odvolací súd ho upozorňuje, ţe odvolanie nepodal, a preto nie je dôvod skúmať rozsudok súdu prvého stupňa v tomto smere. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods.

§ 151ods.

1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote dovolanie, v ktorom napadol rozsudok krajského súdu s poukazom na to, ţe v konaní došlo k vadám podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p., nakoľko mu ako účastníkovi konania bola odňatá moţnosť konať pred súdom. 4 2 Obdo 9/2012 Dovolateľ svoje dovolanie dôvodí aj s poukazom na ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pretoţe rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Má za to, ţe odvolací súd porušil zákon, keď v zmysle ust. § 214 ods. 1 písm. c/ O. s. p. nenariadil predseda senátu pojednávanie z dôvodu, ţe bolo potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie (aj o navrhnuté znalecké dokazovanie), čím odňal ţalobcovi moţnosť konať pred odvolacím súdom. Ţalobca zdôraznil, ţe v konaní riadne preukázal porušenie zmluvných povinností ţalovaným, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, ktoré skutočnosti boli prednesené právnym zástupcom ţalobcu na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa

2. 2011, s ktorými skutočnosťami sa však súdy riadne nevyporiadali. Ţalobca dodal, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku, ale aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, nemá úplný podklad vo vykonanom dokazovaní, je podané v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, uvádzané dôkazy sú hodnotené nevyváţene a neobjektívne v neprospech ţalobcu, čím bola porušená rovnosť strán. Podľa ţalobcu, ţalovaný zastavil práce na kanalizácii bez akéhokoľvek zdôvodnenia, neuviedol presnú príčinu zastavenia prác, pričom podľa čl. V bod 4 predmetnej zmluvy o dielo, bol za zabezpečenia stavebného povolenia zodpovedný ţalovaný. Ţiadny záznam stavebného dozoru ţalovaného v stavebnom denníku nepreukazuje, ţe by ţalobca vykonával dielo v rozpore s projektom stavby, ţalovaný nikdy neuplatnil reklamáciu na vady diela, z ktorého dôvodu povaţuje ţalobca námietku ţalovaného v tomto smere za jeho účelovú obranu. Ţalobca dodal, ţe nezrušil zmluvu o dielo svojvoľne, ale po rozsiahlej korešpondencii so ţalovaným, ktorý mu znemoţnil dokončiť dielo a bol nečinný. Oprávnenosť náhrady priamej škody je podľa ţalobcu preukázaná náleţite nepredajnosťou materiálu a ţalobca po ukončení tohto súdneho sporu pristúpi k jeho likvidácii, nakoľko bol vyradený z jeho účtovnej evidencie ako nepredajný majetok s nulovou hodnotou. V prípade pochybností o výške ušlého zisku a výške škody mal podľa ţalobcu súd prvého stupňa v konaní nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré dokazovanie navrhol ţalobca. Dovolateľ má za to, ţe je právne bezvýznamné, či odstúpenie od zmluvy je platné alebo nie. Rozhodné je, ţe ţalovaný nemal vybavené platné stavebné povolenie a projektová dokumentácia bola vypracovaná nekvalitne, z ktorého dôvodu musel ţalobca zabezpečiť vypracovanie novej projektovej dokumentácie. Za nepravdivé povaţuje ţalobca aj vyjadrenie ţalovaného a pracovníkov z V., a. s., o nedodrţaní STN, ktoré STN nie sú záväzné, pokiaľ ich právna záväznosť nie je dohodnutá v zmluve, čo v danom prípade dohodnuté nebolo. V tejto súvislosti ţalobca dodal, ţe nemal v úmysle uvedené normy porušovať, avšak vzhľadom na 5 2 Obdo 9/2012 nekvalitnú projektovú dokumentáciu bol nútený k improvizácii, aby bolo dielo bez akýchkoľvek vád. Dovolateľ ďalej uviedol, ţe pri zhotovovaní diela postupoval aj podľa ust. § 552 Obchodného zákonníka, keď dňa
4. 2007 práce na výkopoch pozastavil, pretoţe v strede výkopu sa nachádza plynové potrubie, o čom má ţalobca aj zápisy zo dňa
6. 2007,
8. 2008 a dňa
10. 2008 v stavebnom denníku, ako aj listinu zo dňa
12. 2008 podpísanú stavebným dozorom ţalovaného. Nesprávne právne posúdenie vidí dovolateľ v tom, ţe odvolací súd konštatoval porušenie ust. § 552 Obchodného zákonníka, pričom vo všeobecnosti sa nepreukázalo splnenie predpokladov pre náhradu škody voči ţalovanému. Dovolateľ povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe na diele vykonanom ţalobcom nikto nič nemenil, presne tak, ako bolo vyhotovené, bolo aj skolaudované a nový projekt len reagoval na vzniknutú realitu a tento projekt slúţil ako podklad ku kolaudácii, a nie k realizácii stavby. Preto dovolateľ navrhuje rozhodnutie odvolacieho súdu, prípadne aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pričom si dovolateľ uplatnil aj náhradu trov konania. Ţalovaný vo vyjadrení k podanému dovolaniu ţalobcu uviedol, ţe mu nie je zrejmé, na aký dôleţitý verejný záujem dovolateľ poukazuje, keď tvrdí, ţe súd porušil zákon nenariadením pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Ţalovaný má za to, ţe tento dovolací dôvod nie je odňatím moţnosti konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Ţalovaný sa v celom rozsahu stotoţňuje so záverom odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa. Podľa ţalovaného súdy dostatočne zistili skutkový stav veci vykonaným dokazovaním, výsluchom svedkov, písomnými dokladmi, ako aj výsluchom samotných účastníkov konania a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Ţalovaný poukázal na skutočnosť, ţe ţalobca začal práce vykonávať bez toho, aby ţalovaný odovzdal stavenisko, pričom jedným z dôvodov, ţe ţalovaný nevyzval ţalobcu na začatie diela bolo, ţe ţalovaný nevlastnil rozhodnutie príslušného orgánu štátnej správy k realizácii diela. Ţalobca ďalej v rozpore s projektovou dokumentáciou diela umoţnil napojenie odbočiek na hlavnú vetvu diela bez súhlasu ţalovaného, pri vykonávaní diela porušil platnú STN, čo následne viedlo k zásahu ţalovaného a k nutnosti prerušenia prác na diele. Do dňa podania vyjadrenia nie je dielo v jeho časti skolaudované pre dôvody na strane zhotoviteľa diela. Ţalovaný trvá na svojom vyjadrení a tvrdení, ţe ţalobcovi nespôsobil škodu dočasným prerušením prác, ktoré bol nutný prerušiť z dôvodu na strane zhotoviteľa diela. Ţaloba je preto nedôvodná, 6 2 Obdo 9/2012 ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal vznik škody, výšku škody, ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Obrana ţalobcu v súvislosti so započatím prác bez výzvy objednávateľa, s poukazom na skutočnosť, ţe objednávateľ po zistení nezastavil práce, čím následne „akceptoval“ začatie prác na diele, je podľa ţalovaného bezpredmetná a právne irelevantná. Ţalovaný má aj za to, ţe tvrdenie ţalobcu o vyhotovení diela bez vád, je v rozpore so skutočnosťou a aj s vykonaným dokazovaním. Vady diela boli podľa ţalovaného jasne popísané a preukázané a ţalovaný zdôraznil, ţe povinnosťou zhotoviteľa ako odborníka bolo včas upozorniť na vzniknuté prekáţky diela objednávateľa a s týmto konzultovať a navrhnúť riešenie, prípadne zmenu diela tak, ako je to uvedené v ust. § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka. Preto ţalovaný navrhuje dovolanie zamietnuť, resp. odmietnuť, nakoľko nie sú dané dôvody dovolania a rovnako nie sú dané ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť. Ţalovaný si uplatňuje aj trovy dovolacieho konania v sume 520,48 Eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie bolo podané účastníkom konania včas (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O. s. p.), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu z dôvodov taxatívne menovaných v ust. § 237 písm. a/ aţ g/ a v prípadoch uvedených v ust. §
13. Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je moţné napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je daná tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád, uvedených v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t.j. ak sa stali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (§ 242 O. s. p.). 7 2 Obdo 9/2012 Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený podľa odseku 1, resp., v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu podľa odseku
14. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok prvostupňového súdu potvrdený, pričom odvolací súd nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, z ktorého dôvodu dovolanie nie je prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ust. § 238 O. s. p., ale sa zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ust. § 237 O. s. p. Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. v dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či postupom odvolacieho súdu nebola ţalobcovi odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Dovolateľ predovšetkým namietal, ţe odvolací súd pochybil, keď 8 2 Obdo 9/2012 v konaní o odvolaní ţalobcu nenariadil predseda senátu pojednávanie, nakoľko bolo potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie. Podľa ust. § 214 ods. 1 O. s. p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.). Dovolateľ uvádza, ţe odvolací súd nenariadil pojednávanie aj napriek tomu, ţe to vyţadoval dôleţitý verejný záujem, resp. ust. § 214 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe zákon pojem verejný záujem bliţšie nedefinuje a záleţí na posúdení súdu, či v danej veci ide o verejný záujem. Ako interpretačné pravidlo slúţi definícia verejného záujmu obsiahnutá v čl. 3 ods. 2 Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., v zmysle ktorého verejný záujem prináša majetkový alebo iný prospech všetkým občanom, alebo mnohým občanom. Predmetom konania je nárok z dvojstranného právneho úkonu – zmluvy o dielo, čo nemoţno povaţovať za vec, ktorej verejné prejednanie si vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Dovolací súd v súvislosti s obsahom podaného dovolania, resp. s dokazovaním na odvolacom súde, zdôrazňuje aj to, ţe zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom sa napáda rozhodnutie vynesené v sporovom prvostupňovom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Dôkazy a skutočnosti, ktoré môţu byť odvolacími dôvodmi, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú charakteristické tým, ţe sa povaţujú za výnimočné a viaţu sa na konkrétne vymedzené procesné situácie v konaní pred súdom prvého stupňa, ktoré situácie sú ustanovené v znení ust. § 205a O. s. p. Podľa ust. § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak 9 2 Obdo 9/2012 a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, ţe v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predloţiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Keďţe z obsahu spisu nevyplýva, ţe by došlo k situáciám podľa ust. § 205a ods. 1 O. s. p., ako aj, ţe by boli dané dôvody pre nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1 O. s. p. (krajský súd nepovaţoval za potrebné dokazovanie doplňovať ani zopakovať, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ust. § 115a O. s. p., bez nariadenia pojednávania a nariadenie pojednávania nevyţadoval dôleţitý verejný záujem), odvolací súd v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. rozhodol o odvolaní ţalobcu bez nariadenia pojednávania. Postupom odvolacieho súdu nedošlo preto k odňatiu moţnosti ţalobcu pred súdom konať v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. K námietke ţalobcu, ţe súdy nevykonali ním navrhnutý dôkaz nariadením vypracovania znaleckého posudku, dovolací súd uvádza, ţe táto námietka ţalobcu nie je dôvodná, pretoţe súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (ust. § 120 ods. 1 O. s. p.) a nie účastníka konania. Ak súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, nezakladá to vadu konania v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p., lebo to nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom (R 125/1999, R 6/2000). V zmysle ust. § 132 O. s. p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle ust. § 237 O. s. p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 237 O. s. p. Z uvedeného dôvodu nie je dôvodná ani námietka dovolateľa, ţe súd nesprávne 10 2 Obdo 9/2012 vyhodnotil dôkazy, resp. ţe uvádzané dôkazy sú hodnotené nevyváţene a neobjektívne v neprospech ţalobcu. Ţalobca v dovolaní napokon namieta aj to, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p. nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle ust. § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval) a dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepreukázala existencia ţalobcom tvrdenej procesnej vady v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. a ţe najavo nevyšla ani ţiadna iná vada, uvedená v ust. § 237 O. s. p., dovolací súd v ďalšom vychádzal z toho, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť z ust. § 237 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcu odmietol podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 5 v spojení s ust. § 224 ods.

§ 142ods.

1 O. s. p. tak, ţe v dovolacom konaní úspešnému 11 2 Obdo 9/2012 ţalovanému priznal nárok na ich náhradu za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie) po 512,85 Eur a 1x paušálnu náhradu po 7,63 Eur podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, t. j. trovy dovolacieho konania celkom vo výške 520,48 Eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. apríla 2012 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová