1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného X. S. zamieta. Odôvodnenie Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež „krajský súd“) uznesením z 8. marca 2022, sp. zn. 3Ntc/20/2019,
1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí“), § 416, § 417 ods. 1 Trestného poriadku, § 68 ods. 2 Trestného zákona vyslovil, že odsúdený X. S. sa v skúšobnej dobe uloženej mu uznesením Krajského súdu v Bratislave z
krajského súdu je jasne a zreteľne preukázané, že odsúdený sa počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia dopustil priestupkov na úseku dopravy a za tieto porušenia mu boli opakovane uložené blokové pokuty - a to aj po upozornení zo strany probačného a mediačného úradníka. Krajský súd u odsúdeného konštatoval, že nedisponuje nevyhnutne potrebou mierou zodpovednosti a nemá vytvorené dostatočné zábrany, vďaka ktorým by sa dokázal vyvarovať ďalšieho porušenia zákona a úspešne tak odvrátil hrozbu výkonu zvyšku trestu odňatia slobody. Odsúdený tak nevyužil možnosť, ktorá mu bola daná práve podmienečným prepustením a v skúšobnej dobe neviedol riadny život, čím nesplnil podmienky na vyslovenie výroku, že sa osvedčil. Proti uzneseniu krajského súdu podal odsúdený X. S. bezprostredne po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí sťažnosť (č. l. 207), ktorú následne písomným podaním doručeným krajskému súdu 25. apríla 2022 (č. l. 216-219) odôvodnil. V odôvodnení - po stručnom zrekapitulovaní konania a rozhodnutí počas neho vydaných poukázal na § 68 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a uviedol, že krajský súd preverujúc počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia, či viedol riadny život, z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zistil, že sa počas plynutia skúšobnej doby do rozhodnutia krajského súdu, dopustil 11 priestupkov na úseku dopravy a preto vo veci nariadil verejné zasadnutie. Poukázal na to, že pred vykonaním verejného zasadnutia zaslal súdu ohľadne svojej osoby listinné dôkazy a to: osvedčenie o kvalifikácii vodiča nákladnej dopravy, pracovný posudok vypracovaný na odsúdeného, pracovnú zmluvu, potvrdenie o štúdiu, diplom z fakulty práva, posudok školiteľky dizertačnej práce s hodnotením doktoranda, potvrdenie o preberaní rodičovského príspevku, rodný list jeho dieťaťa a fotokópiu úhrad matke dieťaťa. Pracoval v rodinnej firme ako vodič nákladného auta, ale v súčasnosti už pracuje na inej pozícii a priestupky boli viazané k jeho predchádzajúcej pracovnej činnosti. Je mu doslova veľmi ľúto, že sa dopustil priestupkov v cestnej doprave. Po prepustení z výkonu trestu sa stal otcom dcéry, ktorá má 15 mesiacov, a i keď s dcérou a jej matkou nežije v spoločnej domácnosti, na dcéru riadne finančne prispieva. Tiež predložil doklad o ukončení vysokoškolského vzdelávania a o zložení rigoróznej skúške a doklad, že je doktorand. Ďalej priznal, že v skúšobnej dobe porušil pravidlá cestnej premávky a to do konca opakovaným spôsobom. Aj napriek tomu, že priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone, uviedol, že správny orgán v jeho prípadoch prejednal priestupky v blokovom konaní. Svoje pochybenie vždy uznal a nikdy nebolo potrebné, aby správny orgán vydal rozkaz o uložení sankcie za priestupok a nebolo potrebné jeho delikty riešiť v skrátenom konaní. V jeho prípadoch boli
odsúdeného splnené podmienky pre prejednanie porušení v cestnej premávke v blokovom konaní, pretože ani v jednom prípade nešlo o porušenie, ktoré by sa malo prejednať
osobitného zákona. To, že jeho porušenie zákona v cestnej premávke bolo vždy ukončené v blokovom konaní a nebol mu uložený zákaz činnosti dokazuje, že nešlo o mimoriadne závažné priestupky, v opačnom prípade by mu bol uložený trest zákazu činnosti. Odsúdený nechcel spochybňovať ani neprimerane zľahčovať jeho porušenie zákona, ale aj napriek tomu tvrdil, že v svojom závere nemal krajský súd vychádzať len z porušení cestnej premávky opakovaným spôsobom, ale vo svojich záveroch mal
neho v prvom rade vychádzať, že je zamestnaný, že výsledky tejto práce významnou mierou slúžia na financovanie života a výchovy jeho maloletej dcéry, že ukončil štúdium a že jeho súčasný spôsob života dáva spoločnosti dostatočné záruky, že si dostatočne uvedomil, že pre jeho život a budúcnosť jeho rodiny a dcéry je nevyhnutné, aby sa v budúcnosti žiadneho protiprávneho konania nedopúšťal. Poznamenal, že samotný krajský súd zistil, že zo záverov správ možno konštatovať, že probačný dohľad plní svoj účel. Odsúdený uviedol, že je presvedčený a dostatočne si uvedomuje, že v budúcnosti sa vyhne akémukoľvek porušeniu zákonov. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu odsúdený navrhol, aby tejto sťažnosti vyhovel, napadnuté uznesenie zrušil a vyslovil, že sa v skúšobnej dobe osvedčil. Prokurátor sa k podanej sťažnosti nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako nadriadený súd preskúmal na podklade sťažnosti, ktorú podala oprávnená osoba včas,
1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Najvyšší súd nezistil žiadne pochybenia alebo nedostatky takého charakteru, ktoré by odôvodňovali iné závery ako tie, ktoré v napadnutom uznesení správne odôvodnil Krajský súd v Bratislave.
1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 12. decembra 2018, sp. zn. 3Ntc/11/2018, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. februára 2019, sp. zn. 5Urto/1/2019, bolo rozhodnuté
1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí tak, že rozsudok Krajinského súdu Eisenstadt, Rakúska republika, z
1 piaty prípad a ods. 4 číslo 3 rakúskeho Zákona o omamných látkach; v prípade bodu B) zo zločinu obchodovania s omamnými látkami
tretí prípad rakúskeho Trestného zákonníka a
1 druhý a tretí prípad a ods. 4 číslo 3 rakúskeho Zákona o omamných látkach, na skutkovom základe opísanom v rozsudku a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov, sa uznáva a vykoná na území Slovenskej republiky.
2 písm. a) Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd v Bratislave uznesením z
2 Trestného zákona ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. V priebehu skúšobnej doby prichádza do úvahy len rozhodnutie o neosvedčení sa podmienečne prepusteného, a to z dôvodu, že podmienečne prepustený v stanovenej skúšobnej dobe nevyhovel uloženým podmienkam, teda neviedol riadny život, alebo nesplnil uložené obmedzenia a povinnosti. Nesplnenie jednej z týchto podmienok je dôvodom na to, aby súd vyslovil, že sa podmienečne prepustený neosvedčil a zároveň nariadil výkon zvyšku trestu odňatia slobody. Pre rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe a nariadení nepodmienečného trestu odňatia slobody stačí porušenie ktorejkoľvek z týchto podmienok, ku ktorému v priebehu skúšobnej doby preukázateľne dôjde. Takéto porušenie pritom musí byť podstatné. Nepostačia napr. len drobné morálne poklesky v správaní sa odsúdeného v rámci povinnosti viesť riadny život, či menej významné porušenie niektorej povinnosti, pokiaľ k nemu nedochádza opakovane (sústavne). Či ide o podstatné porušenie treba vždy posudzovať v kontexte konkrétneho prípadu a skúmať závažnosť takéhoto protiprávneho konania a jeho okolnosti (materiálna stránka priestupku). V tejto súvislosti možno poukázať na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že pri rozhodovaní všeobecného súdu o tom, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, môže súd vychádzať iba z okolností, ktoré nastali počas skúšobnej doby. Dôvodom na rozhodnutie, že trest, ktorého výkon bol podmienečne odložený, sa vykoná, je nielen skutočnosť, že podmienečne odsúdený spáchal v skúšobnej dobe ďalší trestný čin, ale aj skutočnosť, že inak nežil riadnym životom alebo nevyhovel uloženým podmienkam. Riadny život nemožno stotožňovať len s bezúhonnosťou. Ďalej Ústavný súd Slovenskej republiky dodáva, že vedením riadneho života v skúšobnej dobe treba rozumieť najmä dodržiavanie právnych noriem, plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností. Znakom riadneho života je i beztrestnosť. Právny názor súdu týkajúci sa vedenia riadneho života tak spadá do rozhodovacej činnosti súdu, ktorá v prípade odlišného názoru nemôže byť považovaná za porušenie práv sťažovateľa (primerane pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
1 písm. c) Trestného poriadku. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.