1 Tr. zák., § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva
zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Tr. por. dovolanie obvineného Mgr. Ing. Mgr. G. G. sa odmieta. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej aj „súd prvého stupňa“ alebo „súd“) rozsudkom zo 17. februára 2015, č. k. PK-2T/23/2012-6336 uznal obvineného Mgr. Ing. Mgr. G. G. za vinného (spolu s obvineným JUDr. U. M.) z pokusu pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu
1, § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva
zák. na tom skutkovom základe, že 1/ spoločne predstierajúc, že sú oprávnení konať v mene obchodnej spoločnosti S.. a.s., vystupujúc v jej mene, Mgr. Ing. Mgr. G. G. ako údajný predseda predstavenstva a JUDr. U. M. ako údajný člen predstavenstva dňa
4, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov, na ktorého výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia [§ 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák.].
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní 3 (troch) rokov. Súčasne súd prvého stupňa obvineného Mgr. Ing. Mgr. G. G. (spolu s obvineným JUDr. U. M.)
g) Tr. por. oslobodil spod skutku č. 3 obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) z 23. júla 2012, č. k. VII/2 Gv 233/09-98 pre skutok kvalifikovaný ako čiastkový útok pokračovacieho pokusu obzvlášť závažného zločinu podvodu
1, § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva
zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že po vzájomnej dohode predstierajúc, že sú oprávnení konať v mene obchodnej spoločnosti S., a.s. vystupujúc v jej mene, Mgr. Ing. Mgr. G. G. ako údajný predseda predstavenstva a JUDr. U. M. ako údajný člen predstavenstva dňa
2 Tr. por. ustúpil pre tento skutok od obžaloby. Súd
1 Tr. por. odkázal poškodenú spoločnosť S., a.s. so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením z 21. marca 2018, sp. zn. 3 To 10/2015
por. zamietol (o odvolaní spoluobvineného JUDr. U. M. rozhodoval najvyšší súd v samostatnom konaní). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal obvinený, prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Sergeja Romžu, dovolanie, ktoré oprel o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c), g) Tr. por., teda s odôvodnením, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu a rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, z ktorých vyvodzoval i porušenie práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na obhajobu
čl. 50 ods. 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na prípravu obhajoby
čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru a práva na riadne dokazovanie
čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru. Obvinený namietol odmietnutie súdu prvého stupňa vykonať navrhované dôkazy na hlavnom pojednávaní konanom 6. mája 2014 z dôvodu, že boli nepodstatné pre rozhodnutie. Návrhy smerovali k objasneniu skutkových okolností, ktoré bližšie špecifikoval. Súd prvého stupňa pritom relevantným spôsobom neodôvodnil odmietnutie návrhov. Neperfektnosť v postupe súdu pri rozhodovaní o rozsahu dokazovania sa premietla v neúplnom a nesprávnom skutkovom zistení, vykazujúcom znaky arbitrárnosti a neústavnosti. Zamietnutím všetkých návrhov obhajoby a vykonaním dôkazov navrhovaných prokurátorom súd negoval zásadu rovnosti zbraní. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). V ďalšej časti obvinený vzhliadol porušenie svojich práv v nereflektovaní odvolacieho súdu na návrh obhajoby o doplnenie dokazovania výsluchom znalca MUDr. Kvetoslava Moravčíka k obsahu ním vypracovaného znaleckého posudku č. 22/2017, ktorý obhajoba obstarala na margo znaleckého posudku č. 1/2018 MUDr. Juraja Lexmanna, ktorého pribral do konania odvolací súd. Odvolací súd upustil od výsluchu predmetného znalca pre jeho neúčasť na verejnom zasadnutí. Znalecký posudok bol prečítaný ako listinný dôkaz, pričom rozpory s druhým znaleckým posudkom odvolací súd odstraňoval vypočutím MUDr. Juraja Lexmanna k záverom oboch znaleckých posudkov. Obvinený sa nestotožnil ani s odôvodnením postupu v napadnutom uznesení, keď odvolací súd neobjasnil dôvod upustenia od osobného výsluchu znalca MUDr. Kvetoslava Moravčíka, pričom zmaril možnosť procesného poučenia znalca
por. a § 347 Tr. zák., jeho výsluchu, konfrontácie oboch znalcov k záverom znaleckých posudkov a odstránenia rozporov zo záverov znaleckých posudkov v zmysle § 146, resp. § 147 ods. 1 Tr. por. Pritom dôkladné posúdenie stavu obvineného bolo potrebné z dôvodu, že pri väzobnom rozhodovaní vyšlo najavo, že obvinený trpí duševnou chorobou, ktorá nastala po spáchaní činu, v dôsledku ktorej nie je schopný chápať zmysel trestného konania, a preto bol dôvod na prerušenie trestného stíhania
1 Tr. por. Na margo rovnosti znaleckých posudkov poukázal na rozhodnutia ESĽP. Zároveň obvinený vyjadril názor o zaujatom negatívnom postoji odvolacieho súdu k dôkazom obstaraným obvineným pre favorizovanie druhého znaleckého posudku. Postupom odvolacieho súdu vznikli dôvodné pochybnosti aj o rozhodnutí o vine obvineného, t. j. že rozhodnutie nebolo výsledkom vopred prijatého záveru.
obvineného bolo porušené právo na obhajobu aj z dôvodu, že skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie, zakladal povinnú obhajobu v zmysle § 37 ods. 1 písm. c) Tr. por. Obvinenému bola pozastavená činnosť advokáta, čím mu zanikol jediný príjem, preto žiadal o ustanovenie obhajcu. Obvinenému bol ustanovený JUDr. Milan Roll so sídlom vzdialeným viac ako 400 km, ktorý pre pracovnú vyťaženosť a vzdialenosť žiadal o zbavenie povinnosti obhajovania. Súd jeho žiadosti nevyhovel. Obhajca napriek žiadostiam obvineného nemal v prípravnom konaní žiadne návrhy na dokazovanie, nenaštudoval si spis a až následne si ho dal prefotiť. Ustanovený obhajca bol teda pasívny, pričom súdom bol oslobodený od povinnosti obhajovania až na základe tretej žiadosti. Obvinenému bol ustanovený nový obhajca JUDr. Pavol Hos, s ktorým sa stretol len raz v rámci verejného zasadnutia pri predbežnom prejednaní obžaloby a ktorý obvinenému avizoval žiadosť o oslobodenie od obhajovania. Súd o jeho žiadosti rozhodol dodatočne. Aj ďalší ustanovený obhajca JUDr. Ľuboš Kizivat hneď prvým úkonom oznámil žiadosť o oslobodenie od obhajovania. Súd žiadosti nevyhovel a ustanovený obhajca následne realizoval obhajobu formálne a pasívne. Keďže právo na obhajobu sa vzťahuje na celé konanie, bolo povinnosťou súdov nižšieho stupňa dôsledne vyhodnocovať jeho naplnenie a reflektovať na námietky obvineného. Aj
názoru ESĽP má byť právo na obhajobu efektívne a nie iluzórne, pričom štát má pri zlom výkone obhajoby dve možnosti - výmenu obhajcov alebo prinútenie advokáta poskytovať riadnu právnu pomoc. Obvinený na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia ESĽP. V prejednávanej trestnej veci však súdy zvolili nečinnosť. Z dôvodu odmietnutia vykonania dôkazov navrhnutých obhajobou došlo
obvineného aj k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por. Vzhľadom na uvedené obvinený dovolaciemu súdu navrhol, aby
1 Tr. por. vyslovil, že napadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon v ustanoveniach § 1 Tr. por., § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 7, ods. 9, ods. 10 Tr. por., § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5 Tr. por., § 37 ods. 1 písm.
2 Tr. por. zrušil napadnuté rozhodnutia a
1 Tr. por. najvyššiemu súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. Zároveň
4 Tr. por. prerušil obvinenému nariadený výkon uloženého trestu odňatia slobody na čas rozhodnutia o podanom dovolaní. Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. zaslal rovnopis dovolania na vyjadrenie prokurátorovi a poškodenej spoločnosti S., a.s. Svoje právo využil poškodený,
ktorého neboli splnené dôvody dovolania. Boli dodržané procesnoprávne podmienky a obvinený tvrdenia o údajnom porušení svojich práv nepreukázal. Dovolanie obvineného preto navrhol odmietnuť. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 písm. c) Tr. por. Z dikcie citovaného dovolacieho dôvodu je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.
ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môže ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom. Obvinený vyvodzoval porušenie práva na obhajobu z nevykonania navrhnutých dôkazov. Takúto námietku nemožno úspešne podať v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. (ani žiadneho iného). Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva aj v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť (§ 272 ods. 3 Tr. por.), alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 274 ods. 1 Tr. por.) [bližšie R 116/2014-I]. V nadväznosti na to je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd prvého stupňa akceptoval množstvo návrhov na dokazovanie, resp. jeho doplnenie (vrátane návrhov obvineného), pričom navrhnuté dôkazy podrobne zhrnul na hlavnom pojednávaní konanom
3 Tr. por. odmietol návrhy, o ktorých predtým nerozhodol (č. l. 6056). Predseda senátu súdu prvého stupňa súčasne
1 Tr. por. vyhlásil dokazovanie za skončené (č. l. 6057). Z dôvodu následného doplnenia dokazovania (vrátane dôkazu, ktorý vyplynul zo záverečnej reči obvineného ako súčasť jeho obrany)
1 Tr. por. predseda senátu na hlavnom pojednávaní konanom 17. februára 2015 dal procesným stranám možnosť navrhnúť ďalšie dôkazy. Nakoľko žiadne návrhy neboli, dokazovanie vyhlásil za skončené (č. l. 6313). Obvinený v rámci odvolania trval na vykonaní dôkazov, ktorými sa
neho súd prvého stupňa nezaoberal, resp. ich nedôvodne odmietol (str. 17 a nasl. odôvodnenia odvolania zvoleným obhajcom JUDr. Milošom Kaščákom) a následne podal odvolaciemu súdu návrh na začatie prejudiciálneho konania. Pri výsluchu zatknutého obžalovaného dňa
3 Tr. por. odmietol vykonať dôkazy uvedené pod bodom 1/ (návrhy z odôvodnenia odvolania) z dôvodu, že sa nimi zaoberal súd prvého stupňa a týkali sa okolností nepodstatných pre rozhodnutie alebo okolností, ktoré možno zistiť inými, už skôr navrhnutými a vykonanými dôkazmi, pričom záver súdu dostatočne vyplýval z vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia súdom prvého stupňa (č. l. 6849). K návrhu obvineného pod bodom 2/ (návrh obvineného z
1 Tr. por. znalec musí byť pri pribratí upozornený na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vylúčený alebo ktoré mu vo veci bránia byť činný ako znalec. Musí byť tiež poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku.
2 Tr. por. ak znalecký posudok obstará niektorá zo strán, poučí príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd znalca na okolnosti uvedené v odseku 1.
2 Tr. por. znalec podá posudok spravidla písomne. Len výnimočne, v jednoduchších prípadoch, možno dovoliť, aby ho nadiktoval do zápisnice o výsluchu. Ak znalec spracoval posudok písomne, stačí, aby sa pri výsluchu naň odvolal. Posudok sa doručuje aj obhajcovi, a to na trovy obhajoby. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu na str. 26 je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval posudok podaný znalcom MUDr. Kvetoslavom Moravčíkom za znalecký posudok v pravom zmysle slova, ale z dôvodu jeho vypracovania na žiadosť strany v konaní len za „posudok“, ktorý možno ako dôkaz vykonať iba listinou, pričom odkázal na staršie „judikáty“. Dovolací súd sa s uvedeným názorom nestotožnil. Znalecký posudok predložený súdu obhajobou je potrebné považovať za riadny znalecký posudok, pričom všetky poučenia je v takom prípade v zmysle ustanovenia § 144 ods. 2 Tr. por. povinný uskutočniť súd a následne znalca v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 Tr. por. vypočuť (o to viac, ak do úvahy prichádzali rôzne závery o duševnom stave obvineného). Čítať znalecký posudok by bolo možné len v prípade, ak by bol znalec pred podaním znaleckého posudku poučený, neboli by pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný by s tým súhlasili. Nakoľko uvedené podmienky neboli splnené, odvolací súd mal znalca vypočuť. Nad rámec uvedeného dovolací súd dodáva, že mu nie je zrejmý obsah „judikátov“, na ktoré odvolací súd poukazoval, nakoľko rozhodnutia s takým označením sa mu nepodarilo dohľadať v žiadnej dostupnej databáze rozhodnutí alebo v komentároch k jednotlivým ustanoveniam týkajúcich sa znaleckého posudku. Formálne pochybenie zo strany odvolacieho súdu však nemalo materiálny dopad na práva obvineného na obhajobu, nakoľko druhý znalec MUDr. Juraj Lexmann sa vyjadril aj k odlišnosti záverov oboch znaleckých posudkov a obhajca obvineného vykonal výsluch daného znalca. Zároveň nešlo o jediný znalecký posudok, z ktorého by nevyplývali závery o duševnej chorobe obvineného, keď už v skorších štádiách konania bol na obvineného vypracovaný znalecký posudok za účelom, či je schopný zúčastňovať sa úkonov trestného konania (s pozitívnou odpoveďou). Súčasne je nutné poznamenať, že obvinený sa zúčastňoval hlavných pojednávaní na súde prvého stupňa, kde fundovane kládol svedkom otázky a zapájal sa do diania. Odvolací súd pritom prihliadol aj na správanie obvineného počas výsluchu týkajúceho sa väzby, ktoré taktiež nevyvracalo hypotézu o správnosti znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Jurajom Lexmannom. Na margo námietky obvineného, že pri väzobnom rozhodovaní vyšlo najavo, že trpí duševnou chorobou, ktorá nastala po spáchaní činu, v dôsledku ktorej nie je schopný chápať zmysel trestného konania, dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že znalecký posudok MUDr. Kvetoslava Moravčíka č. 22/2017 bol spracovaný 29. augusta 2017, pričom výsluch zatknutého obžalovaného sa uskutočnil 8. marca 2018, kedy obhajoba odvolaciemu súdu predložila predmetný znalecký posudok. Návrh obhajcu obvineného na prerušenie trestného stíhania bol odvolaciemu súdu doručený až 20. marca 2018. V časovej korelácií jednotlivých úkonov (s prihliadnutím na opakované ospravedlnenia obvineného z účasti na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu za súčasného trvania na svojej prítomnosti napriek tomu, že v rovnakých prípadoch pred súdom prvého stupňa dával súhlas na konanie hlavného pojednávania v neprítomnosti) sa potom konanie obvineného javí ako účelové, v snahe oddialiť konečné rozhodnutie v jeho trestnej veci. V súvislosti s predmetnou námietkou dovolací súd poukazuje na vyššie citované rozhodnutie ústavného súdu, ktorý takisto nevzhliadol porušenie práv obvineného
čl. 6 dohovoru, „keďže porušenie tohto práva treba posúdiť v nadväznosti na to, že najvyšší súd oba znalecké posudky obsahovo konfrontoval nielen porovnaním ich záverov, ale aj tým, že prostredníctvom iných zistení dospel k záveru o nesprávnosti znaleckého posudku predloženého sťažovateľom“. Dovolací súd nezistil porušenie práva obvineného na obhajobu zásadným spôsobom ani v prípade ustanovených obhajcov. Zo spisového materiálu vyplýva, že obvinený po svojom zadržaní dňa
por., ktoré bližšie rozviedol (č. l. 5348). Napriek tomu predseda senátu opatrením z 11. apríla 2013 obvinenému ustanovil aj náhradného obhajcu Mgr. Slavomíra Slávika so sídlom v Bratislave (č. l. 5356), ktorý nahliadal do spisu, robil si fotokópie a zúčastnil sa hlavných pojednávaní. V odvolacom konaní si obvinený zvolil za obhajcu JUDr. Miloša Kaščáka (č. l. 6457). Zo spisu je zrejmé, že obvinený bol počas celého konania zastúpený obhajcami. Pokiaľ ide o námietku obvineného o kvalite poskytovanej právnej pomoci, vzdialenosť medzi sídlom advokátskej kancelárie a bydliskom obvineného nebolo relevantné, keďže obhajca mal právo si voči štátu uplatniť náhradu za účelne vynaložené výdavky, vrátane cestovných výdavkov a za stratu času (§ 15 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), pričom súd ustanovoval obhajcov so sídlom v Bratislave pre hospodárnosť konania, keďže vyšetrovacie úkony prebiehali v Bratislave a hlavné pojednávania v Pezinku. Navyše obvinený niekoľkokrát vycestoval do Bratislavy za účelom prevzatia fotokópií vyšetrovacieho spisu, a to už aj v čase, keď mal ustanoveného obhajcu JUDr. Milana Rolla. Preto jeho tvrdenie o nemožnosti poskytovania riadnej právnej pomoci pre vzdialenosť neobstojí. Zároveň z vyjadrení ustanovených obhajcov (s výnimkou JUDr. Ľuboša Kizivata a náhradného obhajcu) vyplynulo, že bola narušená dôvera medzi nimi a obvineným, resp. absentovala komunikácia pre ignorovanie výziev na osobné stretnutie zo strany obvineného. V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, že všetky návrhy na oslobodenie od povinnosti obhajovania vzišli od ustanovených obhajcov. Obvinený síce počas celého konania prezentoval nespokojnosť s poskytovanými službami, avšak súdu žiadosť o zmenu obhajcu nezaslal. Vo vzťahu k spôsobu výkonu advokácie zo strany JUDr. Milana Rolla sa dovolací súd stotožnil s názorom obvineného o jeho pasivite. Z nekonania obhajcu však nemožno rezumovať porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, keďže po ustanovení tohto obhajcu sa uskutočnil iba jeden výsluch zástupcu poškodeného, ktorým bol JUDr. S. P.t. Tento bol vypočutý aj na hlavnom pojednávaní, kde bol obvinený riadne zastúpený a aj sám zástupcovi poškodeného kládol otázky. Všetky ostatné úkony v prípravnom konaní boli uskutočnené za prítomnosti zvolených obhajcov, s výnimkou výsluchov svedkov Ing. Q. P. a U. O., o termíne ktorých však boli riadne vyrozumení. Súčasne zvolení obhajcovia a obvinený predložili orgánom činným v trestnom konaní množstvo dôkazov. U zvyšných ustanovených obhajcov nemožno konštatovať nesprávne vedený spôsob výkonu právnej pomoci. Mgr. Pavol Hos bol oslobodený aj pre svoje zdravotné problémy, pričom počas svojho ustanovenia vykonával úkony. JUDr. Ľuboš Kizivat sa zúčastňoval hlavných pojednávaní a v prípade svojej absencie bol vždy prítomný náhradný obhajca Mgr. Slavomír Slávik. Obaja sa pritom zapájali do diania na pojednávaní. Aktívny bol aj sám obvinený, ktorý okrem predkladania návrhov na doplnenie dokazovania, kládol svedkom otázky, pričom mu predseda senátu bol vždy nápomocný a vysvetľoval jednotlivé procesné postupy súdu, resp. ho usmerňoval pri výsluchoch svedkov, aby bola zodpovedaná otázka, ku ktorej obvinený smeroval, a to aj napriek tomu, že boli na hlavnom pojednávaní prítomní obhajcovia obvineného. V odvolacom konaní bol navyše zastúpený aj zvoleným obhajcom JUDr. Milošom Kaščákom, ktorý podával rôzne návrhy. Obvinený v dovolaní uplatnil aj dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom, musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku. Z uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. len vtedy ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. g) Tr. por. - „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom“ a jeho zrkadlové znenie - „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli súdom vykonané nezákonným spôsobom“, nemožno vykladať v rozpore s jeho logickým i materiálnym významom a účelom (je založené na dôkazoch) tak, že pôjde o prípady, keď súd dôkaz nevykonal. Súd nie je povinný vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli a tiež nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale súd ich nepovažuje za rozhodné a dôležité pre spravodlivé rozhodnutie (§ 272 ods. 3 Trestného poriadku, § 2 ods. 10 Trestného poriadku, § 2 ods. 11 Trestného poriadku) a napokon súd nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale „neskoro“ (§ 240 ods. 3 druhá veta Trestného poriadku), alebo neprejavili reálnu snahu o ich vykonanie (§ 240 ods. 4 tretia veta Trestného poriadku). Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. môže byť naplnený len vtedy, ak súd vykonal dôkazy nezákonným spôsobom, tzn. že pri ich vykonávaní (ale aj získaní v prípravnom konaní) bol porušený zákon. Preto platí, že nevykonanie dôkazu súdom, nie je možné považovať za okolnosť odôvodňujúcu existenciu dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por., nakoľko iba opačný postup súdu - vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom môže naplniť dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. Nevykonanie (svojvoľné), pre spravodlivé rozhodnutie dôležitého, významného či rozhodného dôkazu súdom, môže však byť dovolacím dôvodom
V 3/2019). Obvineným prezentovaný názor o rozšírení daného dovolacieho dôvodu o opomenuté dôkazy nie je správny. Dovolací súd nemôže na podklade dovolania obvineného preskúmavať skutkové okolnosti, prehodnocovať dôkazy, ani ich hodnotiť. Prípadný rozpor skutkového stavu s vykonaným dokazovaním by bolo možné napádať jedine
3 Tr. por. prostredníctvom dovolania ministra spravodlivosti, ktorý však koná iba na podnet. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že tie isté námietky môžu byť subsumovateľné len pod jeden dovolací dôvod. Pritom platí, že námietka sa primárne podradí pod príslušný špeciálny dôvod dovolania, nie aj pod všeobecný dôvod. Súčasťou dovolania bol aj návrh obvineného na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody do času rozhodnutia o dovolaní.
4 Tr. por. minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor môže výkon rozhodnutia, proti ktorému podal dovolanie, odložiť alebo prerušiť až do rozhodnutia. Po podaní dovolania môže tak urobiť aj dovolací súd. Trestný poriadok ponecháva na uvážení dovolacieho súdu, či v konkrétnej trestnej veci vzhliadne dôvody na prerušenie výkonu rozhodnutia, proti ktorému bolo podané dovolanie. Nakoľko dovolací súd nezistil naplnenie žiadneho dovolacieho dôvodu, výkon trestu odňatia slobody obvinenému neprerušil. Vzhľadom na uvedené dovolací súd pomerom hlasov 5:0 dovolanie obvineného Mgr. Ing. Mgr. G. G.
c) Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.