ustanovení § 100 ods. 1, 2, § 106 ods. 1, 2, § 151m ods. 1, 6 Obč. zák., § 135a ods. 1, 2, 3, § 122 ods. 1, 3, Obch. zák., § 51 ods. 5, § 73 ods. 6 zákona o cenných papieroch.
ktorého žalovaný 4/ pri predaji cenných papierov nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď výkon záložného práva začal pred samotnou splatnosťou poskytnutého úveru, ktorý bol zabezpečený záložným právom na cenné papiere. Uviedol, že po preskúmaní a vyhodnotení postupu žalovaného 4/ nebolo zistené žiadne také konanie, ktoré by bolo v rozpore s povinnosťou žalovaného v 4/ postupovať pri výkone záložného práva s odbornou starostlivosťou v zmysle § 73 ods. 6 zákona č. 566/2001 Z. z., o cenných papieroch, prípadne také konanie, ktoré by zakladalo zodpovednosť za žalobcom tvrdený vznik škody. Dôvodil tým, že výkon záložného práva - predaj cenných papierov, bol vykonaný až po splatnosti zabezpečeného úveru, ktorý nebol v dohodnutom čase do 31.10.2005 spoločnosťou PALGAS s.r.o., splatený, takže aj keby bol predaj cenných papierov uskutočnený 1.11.2005, nedošlo by k porušeniu zákona, či už záložným veriteľom alebo samotným obchodníkom s cennými papiermi. Skutočnosť, že k podpisu zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich s cennými papiermi došlo pred splatnosťou úveru, teda 25.10.2005 neznamená, že výkon záložného práva bol uskutočnený pred splatnosťou úveru, bol len logickým prvým krokom, ktorým sa záložný veriteľ začal pripravovať na prípadný výkon záložného práva, ktorý mohol byť uskutočnený už 1.11.2005. Žalovaný 4/ neporušil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou ani pri postupe týkajúceho sa zisťovania prípadných záujemcov o kúpu cenných papierov, nakoľko zo spisu vyplynulo, že žalovaný 4/ oslovil viacero relevantných subjektov, pričom spätne boli mu doručené len dve pozitívne odpovede, pričom predaj bol uskutočnený záujemcovi, ktorý ponúkol najvyššiu ponuku s poukazom na to, že kúpna cena bola vyššia ako zabezpečená hodnota pohľadávky (15.000.000,- Sk). Taktiež obdobie, ktoré uplynulo od podpisu zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich s cennými papiermi po realizáciu predaja bolo
súdu prvej inštancie adekvátne, nakoľko zákon neurčuje ako dlho sa má ponuka na predaj realizovať, ani neurčuje nutnosť vykonať ,,viac kôl“, ponukového konania. 7.
súdu prvej inštancie žalovaní 1/ až 3/ svojím konaním nespôsobili škodu spoločnosti PALGAS s.r.o., alebo jej spoločníkom. Jedinú škodu, ktorú mohli spôsobiť by bola škoda zapríčinená uzavretím úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva, avšak ani v tomto prípade nedošlo k porušeniu zákona, alebo povinnosti konateľov spoločnosti PALGAS s.r.o., pričom potreba získania úverových prostriedkov spoločnosťou PALGAS s.r.o., nebola ani žiadnou zo strán sporu spochybňovaná. Súd prvej inštancie vysvetlil, že spoločnosť PALGAS s.r.o., mala záväzok voči Fondu národného majetku SR, s ktorým uzavrela zmluvu, na základe ktorej získala práve akcie spoločnosti Palivá Bratislava a.s., na základe čoho sa mohlo reálne predpokladať, že ak by Fondu národného majetku nebola uhradená celá kúpna cena za predaj akcií spoločnosti Palivá Bratislava a.s., tento by od zmluvy odstúpil a žiadal by vrátiť predmetné akcie. Teda vstup do úverového vzťahu spoločnosti PALGAS s.r.o., za ktorú konali žalovaní v 1/ až 3/ so spoločnosťou Tatrainvest Development s.r.o., považoval súd za legitímny krok, súladný so zákonom, ale aj s uznesením Valného zhromaždenia spoločnosti PALGAS s.r.o., zo dňa 20.11.2003. Ďalej
názoru súdu, však poskytnutie istej formy zábezpeky za poskytnutý úver nemohlo byť konateľom kladené za vinu ako krok, ktorým spôsobili spoločnosti PALGAS s.r.o., škodu.
súdu prvej inštancie bolo irelevantné, či poskytnutie zábezpeky, v tomto prípade uzatvorením zmluvy o založení cenných papierov, bolo poskytnuté na začiatku úverového vzťahu, počas jeho trvania, alebo aj pred jeho koncom. Spoločnosť PALGAS s.r.o., stále mohla úver splatiť, čím by sa výkonu záložného práva vyhla. Žalobca taktiež nepreukázal správnym spôsobom v akej výške mu mala byť spôsobená škoda výkonom záložného práva - predajom akcií. Žalobca celkom nesprávne určil hodnotu predaných akcií hodnotou pozemkov, ktoré boli vo vlastníctve spoločnosti Palivá Bratislava a.s., ktorej akcie boli predmetom výkonu záložného práva. Poukázal na to, že predajná hodnota akcie nemôže byť zhodná s hodnotou výlučne nehnuteľného majetku akciovej spoločnosti, nakoľko hodnota akcie sa odvíja od viacerých faktorov. V prejednávanej veci reálna trhová hodnota akcií spoločnosti Palivá Bratislava a.s., nebola nijakým spôsobom preukázaná. Zjednodušene povedané, ak by záväzky, úverové zaťaženie a negatívny účtovný stav akciovej spoločnosti presahovali hodnotu nehnuteľného majetku, hodnota akcií môže byť aj nulová, nakoľko sa nenájde kupec akcií, ktorý by bol ochotný takéto akcie kúpiť. Skutočnosť, že v tomto prípade sa našiel kupec, ktorý bol ochotný za akcie spoločnosti Palivá Bratislava a.s., ktoré boli vo vlastníctve spoločnosti PALGAS s.r.o., zaplatiť sumu viac ako 19 mil. korún, nemohlo znamenať, že žalovaní 1/ až 3/ ako konatelia spôsobili spoločnosti PALGAS s.r.o., škodu, ktorej náhrady sa žalobca v konaní domáha.
názoru odvolacieho súdu správne ustálil skutkový stav v prejednávanej veci a ten následne aj správne právne posúdil. Odvolací súd preto konštatoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožnil sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukázal. Zároveň dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/350/09 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/170/2005, v zmysle ktorých pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS/78/05, III. ÚS /264/08, IV.ÚS/372/08), a preto je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Záverom zdôraznil, že žalobca žiadnym spôsobom neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti svojej žaloby, čo bolo odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie riadne vysvetlené. 12. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodňoval s poukazom na § 421 ods. 1 písm. a/ CSP z dôvodu odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ako aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, z dôvodu, že ide o otázky, ktoré neboli v praxi dovolacieho súdu riešené. 13. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania
1 písm. b/ CSP dovolateľ uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia nižšie uvedených právnych otázok, ktoré
neho v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené. 14.
dovolateľa nebola doposiaľ v praxi dovolacieho súdu vyriešená právna otázka nasledovného znenia: ,,či konatelia spoločnosti konali s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, ak krátko pred splatnosťou peňažného záväzku spoločnosti zriadili bez primeraného protiplnenia záložné právo k majetku spoločnosti, ktorým zabezpečili peňažný záväzok spoločnosti vo výške niekoľkonásobne nižšej, ako bola hodnota založeného majetku, pričom súhlasili s predajom zálohu za cenu zodpovedajúcu zabezpečenému záväzku, žiadnym spôsobom nebránili zjavne porušované práva spoločnosti pri výkone tohto záložného práva a v konečnom dôsledku získali z výkonu tohto záložného práva sami prospech“ (ďalej aj ako „ otázka č. 1“). V danej súvislosti dovolateľ dal do pozornosti nález Ústavného súdu SR zo dňa 9. júla 2020, sp. zn. I.ÚS 51/2020-50 ohľadne vymedzenia pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Uviedol, že pre správne zodpovedanie vyššej uvedenej otázky je podstatné posúdenie a/ či uzatvorenie záložnej zmluvy a následná nečinnosť žalovaných 1/ až 3/ pri výkone záložného práva boli realizované v dobrej viere a v záujme spoločnosti PALGAS s.r.o.? b/ či by žalovaní 1/ až 3/ uzatvorili záložnú zmluvu a boli by pri výkone záložného práva nečinní, aj keby hromadná akcia bola ich vlastným majetkom. Dodal, že všetky kroky vykonané a v rámci výkonu záložného práva (vrátane uzatvorenia záložnej zmluvy) boli realizované v záujme spoločnosti Tatrainvest, p. E. a žalovaných 1/ až 3/ s vopred premysleným cieľom získať nehnuteľnosti pod svoju kontrolu na škodu spoločnosti PALGAS s.r.o. Žalovaní uzatvorením záložnej zmluvy a pasivitou v rámci výkonu záložného práva
žalobcu porušili povinnosť odbornej starostlivosti konateľov. Za konanie predstavujúce porušenie odbornej starostlivosti konateľov žalobca považuje: a/ uzatvorenie záložnej zmluvy v znení,
ktorej bolo postačujúce, aby bola pri výkone záložného práva hromadná akcia - zodpovedajúca 97 % podielu na základnom imaní spoločností PALIVÁ Bratislava a.s., s čistým majetkom v hodnote 8,4 milióna eur - predaná za sumu 15.000.000,- SK (497.908.78 eur), pričom čistý majetok spoločnosti PALIVÁ Bratislava a.s., bol viac ako šesťnásobne vyšší, b/ založenie hromadnej akcie - zodpovedajúcej 97 % podielu na základnom imaní spoločnosti PALIVÁ Bratislava a.s., s čistým majetkom v hodnote 8,4 milióna eur - dosiahli žalovaní odklad splatnosti úveru len o 15 dní, čo je v zjavnom nepomere ,,prospech“, ktorí žalovaní uzatvorením záložnej zmluvy získali pre spoločnosť PALGAS s.r.o., s posilnením právnej pozície spoločnosti Tatrainvest, ktoré uzatvorením záložnej zmluvy nastalo. Navyše žalovaným muselo byť zrejmé, že získaná doba 15 dní je príliš krátka na to, aby spoločnosť PALGAS s.r.o., získala potrebné peňažné prostriedky na uhradenie úveru, c/ žalovaní nevykonali žiadne kroky smerujúce k tomu, aby úver zabezpečili len nevyhnutne potrebným počtom jednotlivých akcií spoločnosti PALIVÁ Bratislava a.s., s.r.o., alebo iným spôsobom, d/ posilnenie postavenie veriteľa spoločnosti Tatrainvest ako veriteľa, e/ odsúhlasenie minimálnej ceny predaja hromadnej akcie tak, aby táto zodpovedala záložným právom zabezpečenej sume pohľadávky spoločnosti Tatrainvest, a teda, aby táto práve pokrývala len pohľadávku Tatrainvest, ktorá mohla vzniknúť na základe zmluvy o úvere, f/ skutočnosť, že po výkone záložného práva sa nehnuteľnosti dostali pod kontrolu žalovaného 2/, žalovaného 3/ a p. E., ktorí mali z predanej nehnuteľnosti prospech, pretože vyššie menovaní ovládali spoločnosti, do vlastníctva ktorých boli nehnuteľnosti po výkone záložného práva prevedené.
názoru dovolateľa súdy pri zodpovedaní tejto otázky úplne opomenuli aplikovať princípy povinnosti odbornej spôsobilosti konateľov ako aj to, že vôbec nevzali do úvahy to, že po výkone záložného práva sa nehnuteľnosti dostali pod kontrolu žalovaného 2/, žalovaného 3/ a p. E.. Dovolateľ teda zastáva názor, že súdy nesprávne právne posúdili otázku porušenia odbornej starostlivosti konateľov, keďže vyvodili zo skutkových zistení (vyššie uvedených) nesprávny právny záver, že žalovaní uzatvorením záložnej zmluvy a pasivitou v rámci následného výkonu záložného práva neporušili povinnosť odbornej starostlivosti konateľov. Na podporu uvedeného právneho názoru dovolateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/186/2007 a na rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 5Tdo/1194/2005, sp. zn. 5Tdo/1412/2007 a sp. zn. 8Tdo/124/2005, z ktorých odôvodnení zároveň citoval. 15. Za ďalšiu nesprávne vyriešenú právnu otázku označil otázku daného znenia ,,či obchodník s cennými papiermi, ktorý je bankou, konal pri predaji cenných papierov v rámci výkonu záložného práva s odbornou starostlivosťou, ak mu bolo známe, že v čase predaja cenných papierov ešte neuplynula tzv. ochranná lehota
1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka a napriek tejto skutočnosti predaj cenných papierov uskutočnil a neuskutočnil analýzu ekonomickej výhodnosti predaja hromadnej akcie v rámci výkonu záložného práva v zmysle § 73 ods. 6 Zákona o cenných papieroch“ (ďalej aj ako ,, otázka č. 2“).
dovolateľa súdy nižšej inštancie nesprávne právne posúdili otázku odbornej starostlivosti aj vo vzťahu k žalovanému 4/ ako obchodníka s cennými papiermi. Porušenie povinnosti videl v tom, že do uplynutia ochrannej lehoty žalovaný 4/ nemal uskutočniť predaj hromadnej akcie v rámci výkonu záložného práva a taktiež mal uskutočniť analýzu ekonomickej výhodnosti predaja hromadnej akcie v rámci výkonu záložného práva v zmysle § 73 ods. 6 zákona č. 566/2001 Z. z., o cenných papieroch (ďalej aj ako ,,ZoCP“). Uviedol, že síce právna teória nevymedzuje pojem ,,odborná starostlivosť obchodníka s cennými papiermi“, avšak v hore uvedenom ustanovení je uvedený základný výpočet činností, ktoré má obchodník s cennými papiermi vykonať, aby bolo možné konštatovať dodržanie jeho povinnosti odbornej starostlivosti. Poukázal na to, že žalovanému 4/ bola predložená záložná zmluva, z ktorej dátumu uzatvorenia (12.10.2005) musel vedieť, že v čase, keď žalovanému 4/ spoločnosť Tatrainvest Development s.r.o., udelila pokyn na predaj a ani v čase, keď žalovaný 4/ na základe tohto pokynu na predaj hromadnú akciu v rámci výkonu záložného práva predal, nemohli byť splnené podmienky na predaj hromadnej akcie, pretože neuplynula ochranná lehota. Žalovaný 4/ pokyn na predaj prijal a začal vykonávať, teda podieľal sa na výkone záložného práva ešte pred splatnosťou úveru, čím konal v rozpore s § 151j OZ, v zmysle ktorého bolo možné začať s výkonom záložného práva až potom, čo úver nebol riadne a včas plnený, tzn. najskôr dňa 1.11.2005. Čo sa týka nevypracovania analýzy ekonomickej výhodnosti predaja hromadnej akcie v rámci výkonu záložného práva,
dovolateľa nemôže obstáť tvrdenie žalovaného 4/, že predaj hromadnej akcie nebol poskytovaním investičnej služby. Dovolateľ argumentuje § 54 ods. 7 Zákona cenných papierov s tým, že ak by predaj hromadnej akcie nebol ani investičnou službou, žalovaný 4/ by predaj hromadnej akcie v zmysle Zákona o cenných papieroch a Zákona o bankách vôbec nebol oprávnený uskutočniť. Ďalej uviedol, že
neho hromadná akcia bola predaná za cenu zjavne neprimeranú hodnote čistého majetku spoločnosti PALIVÁ Bratislava a.s., čím žalovaný 4/ porušil povinnosť vyplývajúcu z § 51 ods. 7 ZoCP, nakoľko jeho povinnosťou bolo predať danú akciu za najvyššiu cenu, akú možno dosiahnuť s vynaložením odbornej starostlivosti.
neho žalovaný 4/ mal skúmať aj skutočnú hodnotu hromadnej akcie a neobmedziť sa len na mechanické rozposlanie ponúk na predaj hromadnej akcie a informovanie spoločnosti Tatrainvest Development s.r.o., o odpovediach, ktoré žalovaný 4/ v nadväznosti na dané ponuky obdržal. Dovolateľ uviedol, že oba súdy nižšej inštancie pri zodpovedaní danej otázky nevzali do úvahy všetky zákonné ustanovenia a neprihliadali na ich vzájomné súvislosti poukazom na to, že: a/ úplne opomenuli ochrannú lehotu, ktorá nemohla uplynúť skôr ako 1.12.2005, teda hromadnú akciu nebolo možné predať skôr ako 2.12.2005? súdy sa nevysporiadali s následkami neoznámenia začatia výkonu záložného práva spoločnosti PALGAS s.r.o., a c/ súdy bez bližšieho vysvetlenia konštatovali súlad postupu žalovaného 4/ s povinnosťou odbornej spôsobilosti obchodníka s cennými papiermi napriek tomu, že vo veci bolo nesporné, že žalovaný 4/ neuskutočnil analýzu ekonomickej výhodnosti predaja hromadnej akcie v rámci výkonu záložného práva. 16.
dovolateľa súdy nižšej inštancie nesprávne vyriešili právnu otázku týkajúcu sa iba žalovaného 4/ a to ,,či sa nárok záložcu cenných papierov na náhradu škody voči obchodníkovi s cennými papiermi, ktorý je bankou, ako aj premlčanie tohto nároku, posudzuje
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako ,, OZ“) alebo zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ďalej aj ako ,, ObZ“), ak bola táto škoda spôsobená porušením povinnosti obchodníka s cennými papiermi konať pri predaji cenných papierov v rámci výkonu záložného práva s odbornou starostlivosťou“ (ďalej aj ako ,,otázka č. 3“).
dovolateľa súdy zo skutkových zistení vyvodili nesprávny právny záver aj ohľadne posúdenia vznesenej námietky premlčania. Uviedol, že ním uplatnený nárok voči žalovanému 4/ sa mal posudzovať
ustanovení § 373 a nasl. Obchodného zákonníka a nie
ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré v danom prípade aplikovali súdy nižšej inštancie. Vzhľadom na to nárok na náhradu škody uplatňovaný vo veci voči žalovanému 4/ nemôže byť
neho premlčaný a nevyžaduje sa pri ňom zavinenie. Uviedol, že nemôžu právne obstáť tvrdenia súdov uvedené v bode
ktorého sa nárok voči žalovanému posudzuje
Obchodného zákonníka, pričom v zmysle § 373 Obchodného zákonníka sa pri takom nároku zavinenie nevyžaduje. V danej súvislosti poukázal na rozhodnutie súdu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 31. marca 2014, sp. zn. 4Obo/10/2013. 17. V zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP má byť
žalobcu jeho dovolanie prípustné, nakoľko odvolací súd nepostupoval v zmysle judikatúry najvyššieho súdu a to ohľadne otázky „či nesprávne preukázanie výšky spôsobenej škody je automaticky dôvodom na zamietnutie žaloby? (ďalej aj ako otázka č. 4). V tejto súvislosti bolo poukázané na rozhodnutie Najvyššieho súd Českej socialistickej republiky zo dňa 29.12.1983, sp. zn. 1Cz 47/83,
ktorého: ,,Jestliže poškozený prokáže v občanském soudním řízení vznik škody, ale neprokáže její výši uplatněnou v žalobě, přizná soud náhradu škody ve výši, jež byla prokázána; ohledně té části škody, jejíž výši lze zjistit jen s nepoměrnými obtížemi nebo ji nelze zjistit vůbec může soud s přihlédnutím k výsledkům provedeného dokazování použít ustanovení § 136 o. s. ř.“. Dovolateľ je toho názoru, že oba súdy nižšej inštancie sa odklonili od vyššie uvedeného judikátu, keď v rozpore s ním založili zamietnutie žaloby na dôvode, že žalobca vo veci nesprávne preukázal výšku spôsobenej škody bez toho, aby skúmali splnenie podmienok na uplatnenie § 264 ods. 1 CSP a rozhodli odhadom. Ďalej dovolateľ poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/89/2008 a viaceré rozhodnutia Najvyššieho súd ČR a to sp. zn. 30Cdo/2371/2007, sp. zn. 25Cdo/2912/2010, sp. zn. 23Cdo/99/2015 a sp. zn. 23Cdo/2406/2016. 18. Žalobca tiež navrhol, aby dovolací súd postupoval
1 CSP a rozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu argumentujúc výškou vo veci uplatňovanej škody a od toho sa odvíjajúcej výšky rozsudkami priznaných nárokov žalovaným na náhradu trov konania vo veci ako aj skutočnosť, že týmto dovolaním je
žalobcu osvedčený predpoklad úspešnosti dovolania.
neho žalobca neosvedčil jeho procesnú prípustnosť a rovnako nie je daný dôvod ani na povolenie odkladu vykonateľnosti napádaných rozsudkov. Dovolateľom uvedené otázky nepovažuje za právne otázky, ale skutkové, keďže sú naformulované v spojení so skutkovými okolnosťami posudzovaného prípadu. Upozornil aj na to, že od ich vyriešenia rozhodnutia oboch súdov vôbec nezáviseli? nepredstavujú otázky zásadného právneho významu prospešné pre celú spoločnosť, ale výlučne sledujú individuálny záujem dovolateľa pre tento konkrétny spor? a že boli dovolateľom naformulované nesprávne, poukazom na to, že nesprávnosť formulácie dovolacích otázok nemôže nahrádzať dovolací súd ani iná strana sporu. Taktiež zdôraznil, že ak dovolateľom nastolená otázka č. 4 sa mala odvíjať od aplikácie § 264 ods. 1 CSP súdom, má za to, že sa jedná o novotu, ktorá nie je prípustná z dôvodu, že dovolateľ na túto skutočnosť v priebehu základného konania nepoukázal a ani ju nevytýkal v rámci podaného odvolania. V ostatnom žalovaný 3/ poukázal na hmotnoprávny a vecný aspekt sporu. 21. Žalovaný 4/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že niektoré skutočnosti uvedené dovolateľom boli po prvýkrát uvedené až v rámci dovolacieho konania, čo je
neho neprípustné. Poukázal na to, že žalobca v konaní po celý čas operuje s hodnotou nehnuteľnosti určenou znaleckým posudkom, pričom otázku vzniku údajnej škody spoločnosti PALGAS s.r.o., zakladá na skutočnosti, že došlo k prevodu nehnuteľností zo spoločnosti PALIVÁ Bratislava a.s., na tretie osoby. Podotkol, že na základe tohto prevodu by však mohla hypoteticky vzniknúť škoda jedine spoločnosti PALIVÁ Bratislava a.s., ktorej majetok sa zmenšil o hodnotu nehnuteľnosti. Zdôraznil, že predmetom tohto sporu však nie je nárok na náhradu škody spôsobenej spoločnosti PALIVÁ Bratislava a.s., ale nárok prameniaci zo škody, ktorá mala vzniknúť na jej akciách patriacich spoločnosti PALGAS s.r.o. Žalovaný 4/ uviedol, že aj keby medzi týmito dvoma prípadnými škodami mohlo existovať prepojenie, žalobca naň počas prvostupňového ani odvolacieho konania nepoukázal.
neho žalobca pochybil, keď nesubstancoval tvrdenie o súvislosti medzi scudzením nehnuteľností a škodou na akciách, ktoré sa malo dokazovať. Taktiež uviedol, že údaje vyplývajúce zo znaleckého posudku by mohli mať pre konanie význam až v momente, kedy by bol preukázaný vznik nároku na náhradu škody. Podanú žalobu, ktorou sa žalobca domáha náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť ako akcionárovi spoločnosti PALIVÁ Bratislava a.s., pričom jej vznik zdôvodňuje iba poukazom na hodnotu nehnuteľností danej spoločnosti, ktoré boli po predaji akcií prevedené na tretie osoby, označil žalovaný 4/ za nelogický postup vykonaný zo strany žalobcu. K povinnosti súdu zisťovať výšku škody upriamil pozornosť na to, že skutočným dôvodom zamietnutia žaloby primárne bolo nenaplnenie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody a nie nesprávne preukázanie výšky škody. Ak totiž nebol nárok na náhradu škody daný, upresnenie jej výšky nie je pre výsledok konania relevantný.
žalovaného 4/ sa oznamovacia povinnosť na výkon záložného práva k cenným papierom nevzťahuje odkazujúc na vylúčenie tejto povinnosti
všeobecnej úpravy § 151m Občianskeho zákonníka zároveň poukazujúc na § 53b ods. 3 Zákona o cenných papieroch. Ohľadne námietky spočívajúcej v porušení jeho povinnosti konať s odbornou starostlivosťou uviedol, že výkon záložného práva nie je investičnou službou a preto špeciálna miera odbornej starostlivosti uvedenej v § 73 ods. 6 písm. c/ Zákona o cenných papierov sa nevzťahuje na predmetný prípad. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol ako neprípustné, resp. ho zamietol ako nedôvodné. 22. K vyjadreniu žalovaného 3/ a žalovaného 4/ sa vyjadril žalobca. Uviedol, že všetky ním nastolené otázky sú právnymi otázkami a otázkami zásadného právneho významu odvolávajúc sa na to, že rozhodnutia oboch súdov sú založené práve na ich posúdení. Odmietol spochybnenie zo strany žalovaného 3/ spočívajúceho v tom, že sa jedná o otázky skutkového charakteru. K oznamovacej povinnosti žalobca dodal, že ustanovenie § 53b ZoCP sa na záložné právo k cenným papierom vôbec neuplatňovalo a ani nemohlo uplatňovať, pretože v prípade záložného práva k cenným papierom, záložný veriteľ a záložca neboli osobami
1 Zákona o cenných papieroch. V ostatnom dovolateľ uviedol skutočnosti, ktoré už odzneli v jeho predošlých stanoviskách či vyjadreniach. 23. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP; rozsudok odvolacieho súdu bol žalobcovi doručený dňa 19.05.2020, dovolanie podal dňa 20.07.2020, pričom dňa 19.07.2020 bola nedeľa) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, skúmal či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP veta pred bodkočiarkou), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je v časti neprípustné a v časti prípustné a aj dôvodné, a preto rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok prvoinštančného súdu v rozsahu dovolania zrušil (§ 449 ods. 1, 2 CSP) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 CSP). 24.
CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 25.
1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 26.
1, 2 CSP, dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 27.
Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. 28. Nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP, je konkrétne označenie právnej otázky, ktorú
dovolateľa odvolací súd riešil nesprávne.
názoru ústavného súdu (I. ÚS 336/2019, III.ÚS/223/2021) nie je správne, ak sa najvyšší súd zameria len na jednu vetu, ktorú dovolateľ prípadne v dovolaní označí ako právnu otázku a izoluje sa od toho, ako je vymedzený dovolací dôvod. Právna otázka
CSP a dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie)
432 CSP sú spojené nádoby, preto najvyšší súd nemôže posudzovať prípustnosť dovolania striktne len na základe toho, ako dovolateľ túto prípustnosť formálne vymedzil na konkrétnom riadku svojho podania. Je užitočné sa pozrieť aj na dovolací dôvod, vyabstrahovať z neho právnu otázku
CSP a až následne možno posúdiť, (
1 písm. b/ CSP predpokladá, že právnu otázku dovolací súd doposiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita takúto otázku (t.j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí) vyriešil. Zároveň, právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie a ani akademické otázky, ktoré nemajú súvis s rozhodovaným sporom. Pre posúdenie, či ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej, a teda aj pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor strany sporu, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale výlučne záver súdu rozhodujúceho o jej dovolaní (porovnaj tiež uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/28/2018 zo dňa 16. 08. 2018). 32. Z dovolania vyplýva, že žalobca pre prípustnosť dovolania
1 písm. b) CSP považoval za relevantné a pre rozhodnutie podstatné tri otázky (otázky č.1 až č. 3 bližšie špecifikované v bodoch 14 až 17), ktoré
neho v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu neboli ešte vyriešené. V tejto súvislosti dovolací súd k námietke žalovaného 3/ voči viacerým otázkam v podanom dovolaní (s tvrdením, že žalobca mohol položiť len jednu zásadnú právnu otázku) uvádza, že uvedený postup dovolateľa je možný, pretože rozhodnutie môže byť založené na nesprávnom právnom posúdení viacerých pre rozhodnutie podstatných otázok, ktoré môžu byť každá aj samostatným dôvodom dovolania. Dovolací súd pri každej otázke samostatne posúdi jej prípustnosť, resp. prípustnosť dovolania podaného na jej základe a po kladnom vyhodnotení prípustnosti, následne posúdi dôvodnosť dovolania v časti každej prípustnej právnej otázky. Len ako poznámku však dovolací súd ešte k stanovisku žalobcu uvedenom v bode
CSP, teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia musí nahliadať na dovolanie komplexne, na celý text, nielen na vymedzenie právnej otázky v jednej zhrňujúcej vete, ale z celého obsahu dovolania vyabstrahovať (nie však hádaním, či dotváraním) právnu otázku. Žalovaní namietali, že otázka č. 1 je otázkou skutkovou, ktorú dovolací súd nemôže pre dovolací prieskum pripustiť. S uvedeným sa však dovolací súd v úplnosti odvolávajúc sa na obsah dôvodov dovolania k otázke č. 1 nestotožnil. Je pravdou, že dovolací súd, nie je súdom skutkovým a je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Sám dokazovanie nevykonáva, z čoho vyplýva, že skutkový stav veci zistený súdmi nižšieho stupňa nepodlieha prieskumu v dovolacom konaní. V dovolacom konaní preto dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, pretože nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu), nakoľko v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Záver o tom, či je určitá skutočnosť preukázaná, je výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov. Ide o skutkovú úvahu, nie o právne posúdenie. To, aký právny záver zo skutkového stavu súd vyvodil a pod akú normu ho podradil a či ju správne interpretoval, je však nesporne právnym posúdením veci. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť, či nepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (guaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (3Cdo 218/2017, 3Cdo 150/2017, 4Cdo 7/2018, 4Cdo 32/2018, 7Cdo 99/2018). Ak by dovolateľ tvrdil, že súdy z vykonaného dokazovania nezistili správne skutkový stav a nesprávne vec preto právne posúdili, a to vo vzťahu k riešeniu niektorej právnej otázky, nepôjde o dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia odvolacieho súdu pre nedostatočné zistenie skutkového stavu. Predložením vlastnej verzie skutkového stavu, ktorý považoval za dôležitý pre rozhodnutie, dovolateľ nesmeruje proti právnemu posúdeniu veci, ale proti skutkovým zisteniam. 35.
názoru dovolacieho súdu, jednou zo zásadných otázok, ktoré právne mali posúdiť súdy nižšej inštancie v tomto spore bolo, či došlo k porušeniu povinnosti konateľov vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou uvedenej v § 135a Obchodného zákonníka (pri uzavieraní záložnej zmluvy, pri výbere zálohu zodpovedajúcemu hodnote zabezpečovanej pohľadávky, ako aj pri samotnej realizácii záložného práva), ako jedného z predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, ktorej náhrady sa žalobca domáha a či do tejto povinnosti spadá aj úvaha o tom kto mal z daných úkonov v konečnom dôsledku prospech. Otázka č. 1 (vrátane celého kontextu jej odôvodnenia) práve k uvedenej právnej otázke smeruje s tým, že v nej je obsiahnutý dopyt, čo je obsahom, zmyslom a účelom ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka, resp. ako interpretovať pojem „konať s odbornou starostlivosťou“ v tomto ustanovení použitý na zistené skutkové okolnosti konania žalovaných 1/ - 3/. Dovolací súd nemôže dať odpoveď, či bolo preukázané, že konkrétne konanie konateľov vymedzené konkrétnymi zistenými skutkovými okolnosťami, je porušením uvedenej povinnosti, alebo nie, pretože to by išiel nad rámec svojej kompetencie. K tomuto však podané dovolanie nesmeruje. Smeruje k tomu, či súdy nižšej inštancie správne interpretovali uvedené ustanovenie § 135a CSP v pojme „odborná starostlivosť konateľov“ na zistený skutkový stav. Dovolateľ v texte dovolania celkom podrobne uvádza ako by sa mal pojem odborná starostlivosť konateľov
neho, ako aj
právnej teórie a súdnej praxe vykladať. Dovolanie teda smeruje k tomu, čo je obsahom konania s odbornou starostlivosťou uvedeného v § 135a ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka. Dovolateľ poukazuje na to, že povinnosť odbornej starostlivosti konateľov nie je v zákone definovaná a nebola doposiaľ ustálená ani v súdnej praxi. Tvrdí, že súdy v danom prípade opomenuli aplikovať predpoklady, resp. princípy zodpovednosti za porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou.
dovolateľa každý úkon konateľa sa má skúmať z hľadiska dodržania povinnosti odbornej starostlivosti konateľov. Tiež namietli, že súdy neprihliadli na skutočnosť, kto mal v konečnom dôsledku z uvedených úkonov prospech (tvrdia, že po výkone záložného práva sa nehnuteľnosti dostali pod vplyv žalovaného 2,3 a pána E.). Z tohto dôvodu dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je v tejto časti právnej otázky
1 písm. b/ CSP procesne prípustné, pričom správna interpretácia uvedeného pojmu v inak správne použitom, avšak neúplne a nesprávne interpretovanom ustanovení § 135a ods. 1/ až 3/ Obchodného zákonníka, bola pre rozhodnutie tohto sporu významná. 36. Dovolateľ uviedol, že pojem „odborná starostlivosť konateľov“ možno s poukazom na právnu teóriu vyložiť ako výkon funkcie konateľa na informovanom základe, po dôkladnom zvážení predpokladaných eventualít postupu a následkov zvoleného postupu a v súlade s vlastnými všeobecnými znalosťami a skúsenosťami (zásada profesionality), pri ktorom konateľ prihliada pri výkone svojej funkcie a zabezpečovaní činnosti na záujmy spoločnosti a jej spoločníkov a nepresadzuje svoje záujmy na úkor záujmov spoločnosti (zásada lojality). (
: Ovečková, O. a kol.: Obchodný zákonník. Veľký komentár. I. zväzok. Bratislava: Wolters Kluver, 2017, str. 969). Ďalej uviedol, že pojem odbornej starostlivosti konateľov pritom zahŕňa aj povinnosť konateľov „ dodržiavať bežný štandard obchodnej opatrnosti a minimalizácie rizika“ (
Ďuračinská, J.: Povinnosť starostlivosti riadneho hospodára alebo povinnosť odbornej starostlivosti z hľadiska právnej komparatistiky. In: Dny práva 2012. Brno: Masarykova univerzita, 2013,s. 1973, ISBN 978-80-210-6319-8). Poukázal aj na to, že v práve obchodných spoločností je „úroveň profesionála v oblasti riadenia korporácie moderovaná smerom ku kompetentnému výkonu funkcie, tzn. na úroveň riadneho starostlivého hospodára“ (
. Jablonka, B.: Odborná starostlivosť z pohľadu povinnosti štatutára pri výkone funkcie. In: Zborník medzinárodnej vedeckej konferencie Bratislavské právnické fórum 2016.Bratislava. Univerzita Komenského v Bratislave, právnická fakulta, 2016. s. 17, ako aj
Patakyová,M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 4. vydanie. Bratislava: C.H.Beck, 2013, s. 790). V neposlednom rade poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obo/186/2007,
ktorého „Aj keď pojem odbornej starostlivosti zákon nedefinuje, je zrejmé, že povinnosťou konateľa je prihliadať pri výkone svojej funkcie na záujmy spoločnosti a jej spoločníkov, pričom nemôže presadzovať svoje záujmy na úkor záujmov spoločnosti“, ako aj na rozsudok NS ČR sp. zn. 5Tdo/1194/2005- I ,
ktorého „Přestože zákon explicitně nestanoví odborné a profesné požadavky kladené na člena statutárního orgánu, lze ze zásad, na kterých spočívá a v době spáchání činu obviněnými spočíval obchodní zákoník, tedy z platné právní pravy dovodit požadavek nezbytné míry péče vynaložené při plnění povinností člena statutárního orgánu, tedy péče ŕádné, obezřetné, preferujíci co nejlepší plnění potřeb a zájmú společnosti. V aktuální právní úpravě je tato péče obecně označována za péči řádného hospodáře.“
uznesenia NS ČR sp.zn. 5Tdo/1412/2007 „ Pojem péče řádného hospodáře lze přitom chápat tak, že řádný hospodář činí právní úkony týkajíci se obchodní společnosti odpovědně a svědomitě a stejným zpúsobem rovněž pečuje o její majetek, jako kdyby šlo o jeho vlastní majetek“.
dovolateľa každý úkon konateľov je potrebné posúdiť z hľadiska dodržania povinnosti odbornej starostlivosti, taktiež aj úkon poskytnutia zábezpeky, v rámci ktorého je relevantné aj kedy k tomuto úkonu došlo, taktiež aj konanie, resp. prípadnú pasivitu konateľov pri realizácii záložného práva, ako aj je potrebné posúdiť z hľadiska konania s odbornou starostlivosťou, aj skutočný záujem konateľov (konanie v dobrej viere, že koná v prospech spoločnosti), teda či z konania konateľov v konečnom dôsledku nebol nimi získaný prospech na úkor spoločnosti. 37. Dovolací súd k vyššie uvedenému poukazuje na ustanovenie § 135a ods. 1, 2 ObZ,
ktorého konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. 38. Ďalej poukazuje na § 135a ods. 3 ObZ,
ktorého konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.
3 Obchodného zákonníka. Objektívna povaha kritéria odbornej starostlivosti za podmienky jej riadnej aplikácie by mala viesť k zodpovednému výberu osôb vykonávajúcich funkciu konateľa, pretože funkciu konateľa by nemala vykonávať osoba, ktorá objektívne nedisponuje dostatočnými vedomosťami a schopnosťami na riadne vedenie spoločnosti (s prihliadnutím napr. na veľkosť, štruktúru a činnosť spoločnosti). 41. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom je
3 písm. a) absolútny obchodnoprávny vzťah, ktorý sa v plnom rozsahu riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú pri výkone funkcie konateľa sa teda v rozsahu dopĺňajúcom ustanovenia § 135a ods. 2 až 5 spravuje aj režimom
Obchodného zákonníka. Ide teda o objektívnu zodpovednosť konateľov (nevyžaduje sa zavinenie), pričom je možné zo strany konateľov uplatniť liberačné dôvody
3 Obchodného zákonníka. Povinnosť konateľov konať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v súlade so záujmami spoločnosti, ako aj všetkých jej spoločníkov, treba v súvislosti so zodpovednosťou konateľov za škodu chápať ako kumulatívne predpoklady oslobodenia sa (liberovať sa) zo zodpovednosti za škodu. Konateľ by teda mal s odbornou starostlivosťou, teda s vyvinutím primeraného úsilia, ktoré možno od neho rozumne vyžadovať, spoznať záujmy spoločnosti (informovaný základ), tieto záujmy v súvislosti so zamýšľaným konaním posúdiť ako súladné, aby bol v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Ak sú obe podmienky (konanie s odbornou starostlivosťou a konanie v dobrej viere) splnené súčasne (pričom dôkazné bremeno spočíva na konateľovi), zodpovednosť konateľa za škodu nevznikne. Išlo by v takom prípade totiž o konanie v rámci "riadneho obchodného úsudku", ktoré vylučuje zodpovednosť za škodu, ak štatutárny orgán pri podnikateľskom rozhodovaní mohol mať rozumne za to, že na základe náležitých informácií koná v prospech spoločnosti. 42. Z rozhodnutí súdov nižšej inštancie vyplýva, že súdy posudzovali uplatnený nárok žalobcu voči žalovaným 1 až 3
1 až 3 Obchodného zákonníka, avšak toto ustanovenie nesprávne interpretovali na daný prípad, pričom súčasne neaplikovali § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Uviedli, že nezistili, že by žalovaní 1/ až 3/ svojím konaním spôsobili spoločnosti PALGAS s.r.o. škodu, a že im nemožno pripísať za vinu poskytnutie istej formy zábezpeky za úver, ktorý bol spoločnosti poskytnutý.
súdov v prípade uzavretia záložnej zmluvy s predmetom zálohu hromadná akcia vo vlastníctve spoločnosti PALGAS s.r.o, emitenta Palivá Bratislava a.s., nešlo o krok, ktorým bola spoločnosti PALGAS s.r.o., spôsobená škoda. Uviedli, že jediné konanie z mnohých, ktoré boli uvedené v žalobe a žalobcom boli označované ako konania, ktoré spôsobili uplatnenú škodu by sa teoreticky na vrub žalovaných 1/ až 3/ mohlo pripísať uzavretie úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva. Ani v tomto prípade však súdy nekonštatovali akékoľvek porušenie zákona, alebo povinnosti konateľov spoločnosti PALGAS s.r.o., v mene ktorej konali, pričom potreba získania úverových prostriedkov spoločnosťou PALGAS s.r.o., nebolo ani žiadnou zo strán sporu spochybňované. Z uvedeného dovolaciemu súdu vyplýva, že súdy nižšej inštancie vôbec neposudzovali, či žalovaní v 1 až 3 rade pri uzavieraní záložnej zmluvy, vrátane výberu predmetu zálohu, ako aj pri realizácii záložného práva záložným veriteľom, postupovali s odbornou starostlivosťou. Pri zodpovednosti za porušenie povinnosti konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným konať s odbornou starostlivosťou
Obchodného zákonníka je totiž potrebné zaoberať sa otázkou, či konatelia pri výkone svojej funkcie túto vykonávali s potrebnými znalosťami, teda informovane. Informované konanie znamená, že pri konkrétnom rozhodovaní konateľ využije všetky rozumne dostupné (skutkové a právne) informačné zdroje a na ich základe starostlivo zváži možné výhody a nevýhody (rozpoznateľné riziká) existujúcich variant jeho rozhodnutia. Splnenie tejto povinnosti je samozrejme nevyhnutné posudzovať z pohľadu ex ante, t.j. s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré mu boli, či pri vynaložení primeranej starostlivosti ( pri využití dostupných informačných zdrojov), mohli a mali byť známe v okamihu, v ktorom predmetné rozhodnutie konateľ vykonal. Súčasťou riadneho konania s odbornou starostlivosťou je aj povinnosť nevyhnutnej lojality k spoločnosti, čo je povinnosť člena štatutárneho orgánu spoločnosti dať pri rozhodovaní prednosť záujmom spoločnosti pred záujmami vlastnými, či záujmami tretích osôb. Treba zdôrazniť, že konateľ zodpovedá za riadny výkon funkcie s odbornou starostlivosťou a nie za výsledok svojej činnosti. Pre posúdenie, či rozhodnutie, ktoré konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným prijal pri výkone svojej funkcie bolo vykonané v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti tak nie je významné, k akým následkom toto rozhodnutie viedlo. Aj keby boli následky pre spoločnosť negatívne alebo aj keby sa očakávaný výsledok činnosti konateľa nedostavil, nebolo by možné vyvodzovať zodpovednosť konateľa za porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, ak by rozhodnutie, ktoré prijal bolo prijaté po vynaložení primeraného úsilia na získanie potrebných informácií k nemu, zvážení rizík, výhod a nevýhod, ktoré v čase vykonania rozhodnutia smerovali bez rozumných pochybností k záveru konateľa o prospechu daného úkonu pre obchodnú spoločnosť, v ktorej je konateľom. Tieto skutočnosti musí preukázať zodpovedný konateľ. Ak by však konateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, teda by nepreukázal, že vynaložil primerané úsilie zodpovedajúce odbornej starostlivosti, možno uvažovať o tom, že je konateľ povinný spoločnosti nahradiť ujmu vzniknutú v dôsledku takéhoto konania, resp. nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Požiadavka konať s odbornou starostlivosťou je splnená, ak konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným vykonáva túto funkciu s potrebnými znalosťami, teda informovane a pri konkrétnom rozhodovaní využije rozumne dostupné (skutkové a právne) informačné zdroje a na ich základe starostlivo zváži možné výhody/nevýhody (čiže zváži rozpoznateľné riziká s cieľom ich minimalizovať) existujúcich možností konateľského rozhodnutia v prospech spoločnosti (k tomuto obdobne uznesenie nemeckého Spolkového súdneho dvora sp. zn. II ZR 202/07 alebo II ZR 86/11 alebo rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Cdo 5036/2015). Na splnenie tejto povinnosti je však potrebné hľadieť z pohľadu skutočností, ktoré konateľovi boli alebo pri
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.