Najvyšší súd 2 Obdo 15/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S. K., a. s., C., IČO: X., proti ţalovanej Ing. E. V., bytom S., obchodné meno Ing. E. V. O., J. IČO: X., právne zastúpená JUDr. Ľ. P., advokátom, J., v konaní o zaplatenie 15 339,51 Eur (462 118,20 Sk) s príslušenstvom, na dovolanie ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
- novembra 2010, č. k. 16Cob/86/2009-451, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
- novembra 2010, č. k. 16Cob/86/2009-451 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa
- 2006, č. k. 16Cb/637/1997-332 zamietol ţalobu o zaplatenie 462 118,20 Sk s príslušenstvom a zaviazal ţalobcu k náhrade trov konania v sume 120 335,-- Sk. Rozhodol tak po tom, čo Krajský súd v Trenčíne rozhodnutím zo dňa
- 2005, č. k. 16Cob/168/2004-293 rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa
- 2004, č. k. 16Cb/637/1997-256 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s usmernením pre ďalší postup s doporučením nariadenia znaleckého dokazovania. V ďalšom konaní súd prvého stupňa ustálil, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal výšku nevráteného zostatku úveru, poskytnutého ţalovanej právnym predchodcom ţalobcu. Článok 11 úverovej zmluvy posúdil ako neplatné ustanovenie, t. j. ţe účastníci si nedohodli pripisovanie úrokov, poplatkov, náhrad, prípadne paušálnych náhrad k istine a tento článok posúdil ako nejasný, nekonkrétny a nezrozumiteľný. Súd poukázal na tú skutočnosť, ţe ţalobca na ktorom bolo dôkazné bremeno nesúhlasil s tým, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom posúdenia nevráteného zostatku úveru, prípadne vyčíslenia úroku, pričom výslovne trval na tom, ţe článok 11 úverovej zmluvy je platný. 2 Obdo 15/2011 2 Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, rozsudkom zo dňa
- 2010, č. k. 16Cob/86/2009-451 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcovi 5 949,52 Eur so 16,06%-ným ročným úrokom z omeškania od
- 1997 do zaplatenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe na daný prípad je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, pretoţe právny predchodca ţalobcu S., uzatvorila so ţalovaným úverovú zmluvu č. 78/82525/6 dňa
- 1992, na základe ktorej bol ţalovanej poskytnutý účelový úver pre podnikateľov v sume 600 000,-- Sk, z ktorého ţalovaná reálne vyčerpala sumu 599 857,70 Sk. Súd skonštatoval, ţe po čiastočnom späťvzatí ţaloby a čiastočnom správoplatnení rozsudku súdu prvého stupňa, predmetom konania zostala suma 5 949,52 Eur (179 235,20 Sk) s príslušenstvom. Odvolací súd poukázal na ust. § 365, § 369 ods. 1, § 497, § 502 ods. 1 a ust. § 504 Obchodného zákonníka, ako aj na vypracované znalecké posudky. Podľa znaleckého posudku č. 17/2000 zo dňa
- 2000, ktorý vypracoval súdom ustanovený znalec Prof. Ing. M. R., DrSc., tento na prvú otázku odpovedal, ţe výpočet zostatku úveru uvedeného ţalobcom na základe úverovej zmluvy ku dňu
- 1997 predstavuje sumu 534 612,10 Sk. Na druhú otázku ohľadom výšky zostatku úveru pre prípad, ak by ţalobca nepripisoval nezaplatené úroky z omeškania k istine (úveru) a takúto čiastku opätovne neúročil úrokom z omeškania, odpovedal tak, ţe k
- 1997 by táto suma bola 339 127,90 Sk. S týmto názorom sa stotoţnil aj druhý znalec Ing. J. P. v znaleckom posudku č. 2/2003 zo dňa
- Z uvedeného vyplýva, ţe ţalovaná podľa znaleckých posudkov mala zaplatiť 30 609,70 Eur (922 147,90 Sk) a preukázateľne zaplatila 24 660,18 Eur (742 912,70 Sk). Ţalovaná je preto povinná zaplatiť ţalobcovi 5 949,52 Eur. Pre výpočet slúţil výpis z úveru, nachádzajúci sa na č. l. 40 –
- Súd mal za to, ţe úrok bol jasne a zrozumiteľne dohodnutý v článku 2 a článku 9 úverovej zmluvy, ktorá keďţe bola zaloţená podľa ustanovení Obchodného zákonníka, je zaloţená na zmluvnej voľnosti a pokiaľ nie je preukázaný rozpor so zásadou poctivého obchodného styku, zmluvnú voľnosť súd rešpektuje. V tejto časti povaţuje odvolací súd zmluvu za platnú. V konaní bolo preukázané a ţalovaná nepoprela, ţe úver jej bol poskytnutý a pokiaľ ţalovaná namietala výšku zostatku úveru, tak priznaná suma je v súlade so znaleckými posudkami, ktoré boli v konaní vypracované, pričom zostatok úveru stanovený znalcami rešpektoval vyslovenú neplatnosť článku 11 úverovej zmluvy, v časti pripisovať úroky, poplatky, náhrady, prípadne paušály náhrad k istine. Odvolací súd dodal, ţe pokiaľ sa týka samotného účtu, tak účastníci si dohodli viesť úver na beţnom účte, pričom kaţdý účet môţe mať aj podúčty, ide iba o spôsob vedenia úveru. V danom prípade ide 2 Obdo 15/2011 3 o obchodno-záväzkový vzťah a bolo preukázané, ţe ţalovaná je v omeškaní s platením plnenia úverovej zmluvy, preto uplatnený úrok z omeškania 16,06% ročne je povinná podľa ust. § 365, § 369 ods. 1 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, ţalobcovi zaplatiť. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe zaviazal ţalovanú na vrátenie zostatku poskytnutého úveru v sume 5 949,52 Eur s príslušenstvom a ţiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie v zákonnej lehote, ktoré odôvodnila tým, ţe konanie na odvolacom súde je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesúlad zo zisteným skutkovým stavom a v tom, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľka trvá na tom, ţe ţalobcovi uhradila sumu 24 660,18 Eur (742 912,70 Sk) pozostávajúcu z istiny 19 911,63 Eur (599 857,70 Sk) a úroku vo výške 4 748,56 Eur (143 055,-- Sk). Zdôraznila, ţe ţalobca v priebehu konania opakovane menil výšku poţadovanej čiastky a ani poverená zástupkyňa ţalobcu nevedela pred súdom vysvetliť postup, ktorý zvolil právny predchodca ţalobcu pri pripisovaní úrokov k istine a ich ďalšie úročenie. Ţalovaná sa plne stotoţňuje s názorom prvostupňového súdu, ktorý konštatoval, ţe ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal výšku nevráteného zostatku úveru poskytnutého ţalovanej právnym predchodcom ţalobcu. Ţalovaná ďalej súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu v časti, v ktorej potvrdil názor súdu prvého stupňa, ţe článok 11 úverovej zmluvy je neplatný, nesúhlasí však s tým, ţe súd ţalobe čiastočne vyhovel a nepriznal ţalovanej náhradu trov konania. Ţalovaná má za to, ţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní vec nesprávne právne a skutkovo posúdil tým, nakoľko pokiaľ pouţil znalecký posudok vypracovaný na základe úverovej zmluvy ako celku a zároveň konštatuje neplatnosť článku 11 takejto zmluvy, dostáva sa tým do vzájomného rozporu. Podľa dovolateľky mal súd pred vydaním takéhoto rozhodnutia ustanoviť vo veci nového znalca, ktorý by vypracoval posudok na základe úverovej zmluvy s upozornením, aby znalec pri príprave posudku neprihliadal na článok 11 z dôvodu jeho neplatnosti. Ţalovaná zároveň v podanom dovolaní uviedla, ţe opakovane poukazovala na váţne výhrady k obom 2 Obdo 15/2011 4 znaleckým posudkom, nakoľko oba posudky obsahujú viaceré nezrovnalosti, nedoloţené tvrdenia a hrubé odborné chyby. V znaleckom posudku č. 17/2000 sa znalec odvoláva na predpisy pouţívané v sporiteľni, pričom tieto predpisy neboli súčasťou mu predloţeného spisu, a teda nie je zrejmé, z čoho pri príprave posudku čerpal. Obaja znalci zhodne konštatovali, ţe ak je v prvej splátke obsiahnutá splátka vo výške 44,72% a úrok vo výške 55,28%, je to tak počas celej doby úveru, čo je nesprávne, pretoţe znalci automaticky aplikovali na úver 600 000,-- Sk úrok vo výške 741 681,57 Sk. Zaplatenú sumu 583 020,-- Sk tak delia na úver 260 729,40 Sk a úrok 322 290,60 Sk. Ţalovaná ďalej zdôraznila, ţe ani jeden zo znalcov nie je znalcom pre odbor bankovníctvo alebo financie a odvolací súd preto nemohol objektívne rozhodnúť vo veci na základe ich znaleckých posudkov. Oba znalecké posudky konštatujú, ţe výpočet zostatku úverovej zmluvy je správny, pričom prvostupňový ani odvolací súd neakceptoval tieto závery a nerozhodol v ich súlade, hoci paradoxne odvolací súd zmenil prvostupňové rozhodnutie práve na základe údajov, ktoré čerpal zo znaleckých posudkov. Záver znalca v posudku č. 17/2000, na ktorý sa odvoláva i znalec v posudku č. 2/2003, je v odpovedi na otázku v bode 2 nejasný aj z dôvodu, ţe v znaleckom posudku konštatuje, ţe k prepočtu je potrebné pouţiť programové vybavenie S. sporiteľne s úpravou bez kapitalizácie úrokov, čo znamená, ţe jeho prepočet nie je presný a súd nemohol z neho pri svojom rozhodovaní vychádzať. Krajský súd vo svojom rozsudku podľa ţalovanej nesprávne uviedol výšku úroku z omeškania, ktorý je ţalovaná povinná ţalobcovi zaplatiť. Ţalovaná v dovolaní ďalej poukázala na skutočnosť, ţe ţalobca nepostupoval korektne voči dlţníkovi ani určením percenta riadneho úroku, čím opäť došlo k porušeniu podmienok úverovej zmluvy. K
- 1992 Š. B. Č. zanikla a od
- 2003 vznikla Národná banka Slovenska a pojem „diskontná úroková sadzba ŠBČS“ bol nahradený pojmom „Diskontná sadzba NBS“, teda mala byť pouţitá úroková sadzba Národnej banky Slovenska, ktorá ku dňu
- 1993, predstavovala 9,5%. Keďţe ţalovaná splatila celý úver, dlţná suma, o ktorej rozhodol odvolací súd, je rozdielom úrokov medzi úrokmi vypočítanými ţalovanou a úrokmi vypočítanými znalcami. Podľa ţalovanej by sa nezaplatené úroky nemali opätovne rozhodnutím súdu úročiť vo výške 16,06% ročne, o ktorej skutočnosti uţ v minulosti Najvyšší súd S. republiky rozhodoval. 2 Obdo 15/2011 5 Dovolateľka dodala, ţe odvolací súd v zmysle intencií dovolacieho súdu opakovane nariadil pojednávania, na ktorých však vykonal dôkazy formálnym spôsobom, pričom sa stotoţnil so závermi prijatými súdnymi znalcami a nedostatočne a nekonkrétne zdôvodnil, na základe čoho rozhodol súd inak ako prvostupňový súd. V nadväznosti na to je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné minimálne v tejto časti. Ţalovaná ďalej nesúhlasí s rozhodnutím súdu v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania a povaţuje ho za nespravodlivé, nakoľko v zmysle ust. § 142 ods. 2 O. s. p. súd môţe ţalovanej priznať aspoň čiastočnú náhradu trov konania, keďţe ţalobca bol v konaní v značnej miere neúspešný. Ţalovaná uviedla, ţe ak by nebránila svoje práva spoločne so svojím právnym zástupcom, tak by bola povinná zaplatiť ţalobcovi o 9 300,-- Eur viac ako na základe rozsudku odvolacieho súdu. Preto navrhuje, aby súd priznal ţalobcovi náhradu trov konania v sume 5 851,95 Eur, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 613,56 Eur (18 484,-- Sk), súdneho poplatku za odvolanie voči rozsudku vo výške 766,95 Eur (23 105,-- Sk), odmeny znalca za znalecký posudok vo výške 175,26 Eur (5 280,-- Sk) a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 4 296,18 Eur (129 426,70 Sk). Vzhľadom na vyššie uvedené, dovolateľka navrhuje napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmeniť tak, ţe súd ţalobu zamietne a rozhodne o uloţení povinnosti ţalobcu nahradiť trovy celého konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 242 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods.1 O. s. p.). Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je moţné napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo 2 Obdo 15/2011 6 na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je daná tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ak sa stali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (§ 242 O. s. p.). Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený podľa odseku 1, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu podľa odseku
- V posudzovanom prípade odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil, z ktorého dôvodu je dovolanie ţalovanej prípustné. Dovolací súd vychádzajúc z ust. § 242 ods. 1 O. s. p. nie je viazaný dovolacím dôvodom, pokiaľ ide o vady uvedené v § 237 O. s. p. Takouto vadou v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. je, ţe účastníkovi konania sa postupom odvolacieho súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký závadný postup súdu, ktorým účastníkovi odňal moţnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok. V zmysle § 18 O. s. p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti uplatnenia ich práv (napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom - § 41 O. s. p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O. s. p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O. s. p.). Zo spisu vyplýva, ţe súd v prejednávanej veci, nerešpektoval niektoré z týchto práv. 2 Obdo 15/2011 7 Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez súdneho pojednávania (§ 122 ods.1 O. s. p.). Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môţe tieţ uloţiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môţu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môţe sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca (§ 127 ods. 1 O. s. p.). Súd v zmysle § 127 ods. 1 O. s. p. nesmie upustiť od výsluchu znalca (uspokojiť sa s jeho písomným posudkom) okrem iného tieţ vtedy, ak účastník konania vzniesol proti záverom podstatné (odôvodnené) výhrady, ktorých vyjasnenie je pre rozhodnutie vo veci samej podstatné, a to i v prípade, keď súd nemá pochybnosti o správnosti písomného posudku. Z obsahu spisu sa zisťuje, ţe súd prvého stupňa za účelom zistenia výšky dlhu ţalovanej z úverovej zmluvy, ktorý je predmetom konania, nariadil znalecké dokazovanie, proti záverom ktorého ţalovaná vzniesla zásadné výhrady, čo do spôsobu výpočtu dlhu z úveru, ako i čo do výšky dohodnutých riadnych úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, na ktorých zotrvala i po vypracovaní kontrolného znaleckého posudku. Odvolací súd po tom, čo ţaloba bola súdom prvého stupňa zamietnutá, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobe sčasti vyhovel, vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania, bez toho, ţe by po vznesených výhradách ţalovanej k znaleckým posudkom bol za účelom ich objasnenia znalca vypočul, čím ţalovanej uprel právo klásť znalcovi otázky a vyjadriť sa k vykonanému dôkazu, ktoré právo je súčasťou základných procesných práv účastníka. Týmto postupom odvolacieho súdu je z uvedených dôvodov daná prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. 2 Obdo 15/2011 8 Táto procesná vada je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je moţné povaţovať za správne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O. s. p.). V novom rozhodnutí súd rozhodne znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2012 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová