1 Tr. zák., o dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 27. novembra 2018 sp. zn. 5T/58/2018,
por., § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 388 ods. 1 Tr. por. na neverejnom zasadnutí 13. júna 2022 s verejným vyhlásením rozsudku takto rozhodol: Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 27. novembra 2018 sp. zn. 5T/58/2018, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c), písm.
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa
1, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. a s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. bol obvinenému R. Q. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 4 (štyri) mesiace.
2 písm. b) Tr. zák. bol obvinený zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
1, ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 3 (tri) roky. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu a konaniu, ktoré mu predchádzalo podala ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka spravodlivosti“) na podnet obvineného z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm.
jej názoru naplnený dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. Dovolateľka následne citovala ustanovenia § 371 ods. 1 písm. d), § 252 ods. 3 a § 252 ods. 4 Tr. por. s tým, že súd v rozpore so zákonom vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obvineného, ktorý sa v tom čase nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci. Súčasne poukázala, že obvinený nežiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Tým
jej názoru došlo k porušeniu práva obvineného na jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a obhajovaní sa priamo pred súdom. Preto navrhla, aby dovolací súd vyslovil, že napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa a konaním, ktoré mu prechádzalo bol porušený zákon v ustanoveniach § 37 ods. 1 písm. a), § 252 ods. 3, ods. 4 Tr. por. v neprospech obvineného. Zároveň tiež navrhla, aby najvyšší súd predmetný rozsudok zrušil a zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak by vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo stratili podklad a okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. V súlade s ustanovením § 376 Tr. por. prvostupňový súd dovolanie obvineného doručil na vyjadrenie stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra vo svojom vyjadrení po rekapitulácii doterajšieho priebehu konania a citovaní § 34 ods. 7 Tr. por. pripomenul, že obvinený pri výsluchu dňa 17. apríla 2018 bol poučený o doručovaní písomnosti na ním uvedenú adresu, ako aj o oznámení jej zmeny. Ďalej poznamenal, že obvinený prišiel do stretu s Trestným zákonom v 26 prípadoch, čím získal dostatočné skúsenosti. Následne dňa 23. novembra nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, a teda mal v zmysle § 34 ods. 7 Tr. por. oznámiť zmenu adresy na doručovanie písomnosti.
jeho názoru nebolo povinnosťou súdu pri nedoručení predvolania skúmať miesto pobytu a nové miesto na doručovanie písomnosti, nakoľko táto povinnosť nevyplýva zo žiadnych ustanovení Trestného poriadku, a teda postupoval zákonne. V uvedenom prípade išlo o nesplnenie povinností obvineného, čo
neho nemožno vykladať ako porušenie zákona zo strany súdu. Poznamenal, že v extrémnom prípade, ak by osoba nastupovala do výkonu trestu práve v čase nariadeného hlavného pojednávania, v evidencii osôb vo výkone trestu by bola nepochybne zaevidovaná po dokončení celého postupu pri nástupe do výkonu trestu, teda až po vykonaná hlavného pojednávania, a preto ani lustrácia súdu tesne pred termínom hlavného pojednávania by nesplnila účel. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby najvyšší súd dovolanie
c) Tr. por. odmietol, nakoľko nedošlo k naplneniu dovolacích dôvodov
por. Následne bol spis predložený dovolaciemu súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Tr. por. a zistil, že dovolanie bolo podané ministerkou spravodlivosti ako oprávnenou osobou
1 Tr. por., na podnet osoby, ktorej zákon právo na podanie dovolania z dôvodu
3 Tr. por. nepriznáva, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [§ 368 ods. 2 písm. a) Tr. por.], v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por., s obsahovými náležitosťami
1 Tr. por. a s uvedením dôvodov dovolania
odseku 2 tohto ustanovenia. Nezistiac dôvody pre odmietnutie dovolania
por. najvyšší súd viazaný jeho dôvodmi (§ 385 ods. 1 Tr. por.) preskúmal následne zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorému podal minister spravodlivosti dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že uplatnený dôvod dovolania
3 Tr. por. je v posudzovanej veci daný.
3 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Z formulácie predmetného ustanovenia Trestného poriadku je zrejmé, že ministerka spravodlivosti má právo podať dovolanie v prospech alebo neprospech obvineného v prípade, ak má pochybnosť, či bol z vykonaných dôkazov dostatočne zistený skutkový stav a rovnako tak, keď dospeje k záveru, že závažným spôsobom boli porušené ustanovenia, ktorými sa má náležite zistiť skutkový stav. Uvedené oprávnenie ministerky spravodlivosti je zároveň obmedzené materiálnou podmienkou, v zmysle ktorej sa tento dovolací dôvod môže použiť iba, ak by to zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (§ 371 ods. 5 Tr. por.). K tomu je potrebné dodať, že právom ministra spravodlivosti ako dovolateľa síce je napadnúť rozhodnutie pre nesprávne zistenie skutkového stavu a hodnotiť tak rozsah dokazovania alebo namietať takýmto spôsobom porušenie ustanovení zabezpečujúcich objasnenie veci, avšak ani z ustanovenia § 371 ods. 3 Trestného poriadku nevyplýva jeho neobmedzené právo namietať hodnotenie vykonaných dôkazov súdom, najmä pokiaľ sa konajúce súdy týmito dôkazmi dôsledne zaoberali. V dovolacom konaní totiž ani za súčasného použitia dovolacieho dôvodu
3 Trestného poriadku neprichádza do úvahy namietať hodnotenie dôkazov súdmi, ak je toto založené na prísnom logickom úsudku, ku ktorému konajúce súdy dospeli na podklade starostlivého posúdenia každého vykonaného dôkazu z hľadiska jeho prípustnosti, závažnosti a vierohodnosti. Z uvedeného vyplýva, že dovolací súd na podklade takéhoto dovolania preskúmava hranice dokazovania predmetného trestného činu z hľadiska množstva a kvality dôkazov, avšak samotný rozsah hodnotenia dôkazov skúma iba z aspektov zákonnosti, závažnosti a vierohodnosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
1 Tr. por. dovolanie možno podať ak:
ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm.
1 písm. c) Tr. por. Pri posudzovaní, či v tom ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Z dôvodu
1 písm. d) Tr. por. možno dovolanie podať v prípade, ak v dôsledku nerešpektovania ustanovení zákona o konaní hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného (bez splnenia zákonných podmienok) došlo k závažnému porušeniu práva obvineného zúčastniť sa na konaní pred súdom. Účelom ustanovení upravujúcich prítomnosť obvineného na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí je zabezpečiť dodržiavanie jeho práv a povinností zakotvených v Trestnom poriadku, a to najmä, že obvinený má právo zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí o odvolaní, má právo vyjadriť sa ku každému dôkazu, má právo na záverečnú reč a právo posledného slova a v konaní o odvolaní má právo ako posledný predniesť konečný návrh a pod.
1 písm. a) Tr. por. po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní, ak je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave.
1 Tr. por. ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom ho musí mať, určí sa mu lehota na zvolenie obhajcu. Ak v tejto lehote nebude obhajca zvolený, musí mu byť obhajca bez meškania ustanovený. Obhajcu ustanoví a ustanovenie obhajcu zruší v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu prostredníctvom programového prostriedku schváleného ministerstvom spravodlivosti.
3 Tr. por. hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.
4 Tr. por. v prípadoch povinnej obhajoby nemožno konať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu. Ak nejde o prípad povinnej obhajoby a obžalovaný má obhajcu, možno vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obhajcu, len ak s tým obžalovaný súhlasí. Po preskúmaní spisu, najvyšší súd musí prisvedčiť námietkam dovolateľky a konštatovať, že napadnutým rozsudkom okresného súdu a konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon. Trestné stíhanie sa viedlo proti obvinenému pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
1 Tr. zák., preto nešlo o prípad povinnej obhajoby (§ 37 ods. 1 písm.
1 písm. a) Tr. por. Je síce pravdou, že obvinený do výkonu trestu nastúpil
1 Tr. por. a ustanoviť obvinenému obhajcu (primárne si obvinený obhajcu nezvolil). Keďže sa tak nestalo a okresný súd pokračoval v konaní bez obhajcu, došlo tým k zásadnému porušeniu práva obvineného R. Q. na obhajobu a k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. d) Tr. por. je potrebné uviesť, že z predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že obvinený po tom, čo podal odpor voči trestnému rozkazu, bol predvolaný na hlavné pojednávanie stanovené na
1 písm. d) Tr. por. Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.