Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/64/2022 Identifikačné číslo spisu: 7212228495 Dátum vydania rozhodnutia: 01.06.2022 Meno a priezvisko: Mgr. Miroslav Šepták Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:7212228495.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Aveo Design Group, s.r.o., so sídlom v Gelnici, Hlavná 157, právne zastúpenej AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, proti žalovanej ICOS, a.s., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 44, právne zastúpenej JUDr. Silviou Sovovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Diamantová 10, o zaplatenie 4.106,52 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 17 C 1/2013, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z
- októbra 2021, sp. zn. 9 Co 41/2020, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie" alebo „okresný súd") rozsudkom č. k. 17 C 1/2013-657 z
- októbra 2019 zamietol žalobu žalobkyne (výrok I.), žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v súdenej veci sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 4.106,52 € s príslušenstvom a nahradiť jej trovy konania titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa
- februára 2008 bola uzatvorená so žalovanou Zmluva č. X/XXXX o nájme nebytových priestorov a poplatkoch za služby spojené s užívaním nebytových priestorov a parkovacích plôch žalovanej, ktorých je žalobkyňa vlastníkom, nachádzajúcich sa v objekte na A. R. XX, v E.. Žalobkyňa vypovedala dňa
- apríla 2012 nájomnú zmluvu, pričom výpovedná lehota bola ukončená dňom
- júna
- Po ukončení zmluvy vyzvala žalobkyňa žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa
- júla 2012, nakoľko predtým už bola faktúra započítaná. Okresný súd, vychádzajúc z § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, 4, § 10, § 12, § 13 zákona č. 116/1990 Z.z. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, čl. III bod 2 Zmluvy č. 6/2008, čl. III bod 3 zmluvy a bod 6 Zmluvy č. ZML 11/2012, bod 2 Zmluvy č. ZML 11/2012 a vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná. V súvislosti so sporným započítaním pohľadávok medzi žalobkyňou a žalovanou súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne zanikol započítaním vzájomných pohľadávok zo strany žalovanej, ktorá sa úspešne bránila v konaní, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
- Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd") uznesením č. k. 9 Co 41/2020-797 zo
- októbra 2021 žalobkyňou napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 prvá veta CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, lebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní a súd vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho nevykonal vo veci dokazovanie potrebné na riadne zistenie skutkového stavu.
- Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu žalovaná (ďalej aj „dovolateľka") podala dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodňovala ustanovením § 420 písm. f/ CSP. Mala za to, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a v dôsledku tohto nesprávneho postupu jej bolo znemožnené uplatniť dovolacie dôvody podľa § 421 CSP. Žalovaná mala za to, že odvolací súd zrozumiteľne a preskúmateľne nevyjadril v čom mal spočívať dôvod pre zrušenie prvoinštančného rozhodnutia a vôbec neodôvodnil svoj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe. Napádané rozhodnutie navrhla žalovaná zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na nové konanie a rozhodnutie.
- Žalobkyňa v podanom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalovaná namieta nesprávne právne posúdenie zrušujúceho ustanovenia odvolacím súdom, čo nenapĺňa uplatnený dovolací dôvod podľa ust. § 420 písm. f/ CSP. Na základe uvedeného žiadala dovolanie žalovanej odmietnuť podľa § 447 písm. f/ CSP, resp. zamietnuť podľa § 448 CSP a priznať nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
- Najvyšší súd v rozhodnutiach vydaných do
- júna 2016 viackrát (viď napríklad sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014) uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním" a dovolací súd nie je (nesmie byť vnímaný ako) tretia inštancia, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.
- Tejto mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
- Žalovaná vyvodzovala prípustnosť dovolania z § 420 písm. f/ CSP. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád zmätočnosti, ktoré sú vymenované v ustanoveniach § 420 písm. a/ až f/ CSP. 8.
- Prípustným predmetom dovolania z hľadiska dovolacieho dôvodu podľa § 420 CSP je rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. 8.
- Pokiaľ je dovolaním napadnuté uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je zrejmé, že sa nejedná o rozhodnutie vo veci samej, ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V dôsledku zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom a vrátenia veci na ďalšie konanie nie je vec právoplatne skončená a súd prvej inštancie znovu o nej koná a rozhoduje. 8.
- V súvislosti s podaným dovolaním žalovanej smerujúcim proti zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bola vrátená vec na ďalšie konanie dovolací súd poukazuje taktiež na rozhodnutie č. R 19/2017 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2017, ktorého právna veta znie: „Dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku."
- Napokon dovolací súd zdôrazňuje, že samotná povaha uznesenia odvolacieho súdu o zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie, otvára strane sporu možnosť v pokračujúcom konaní uplatniť všetky svoje procesné práva, vrátane právnej argumentácie (právna stránka veci) a práv na využitie riadnych, prípadne aj mimoriadnych opravných prostriedkov.
- Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie je dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP prípustné. Dovolací súd preto procesne neprípustné dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľom namietanému dovolaciemu dôvodu.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.