práva mal plniť sám. Žalobca bol práve pre ten prípad, ak by bol povinný plniť náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený u žalovaného.
ktorej súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil právny titul, ako aj premlčaciu lehotu. Žalovaný namietal, že mu nie je zrejmé, ako malo dôjsť na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, keď žalobca plnil na základe právoplatného rozsudku a žalovaný ako vedľajší účastník v citovanom plnení nebol zaviazaný k žiadnemu plneniu. Odvolací súd zdôraznil, že pre posúdenie nároku žalobcu je potrebné vziať do úvahy konkrétny právny vzťah, z ktorého svoj nárok odvodzuje. Tým je poistná zmluva, predmetom ktorej bolo poistenie náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, z ktorej plynie poistenému právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení). Žalobca bol síce zaviazaný citovaným rozhodnutím Krajského súdu v Trnave k náhrade nemajetkovej ujmy pozostalým, neznamená to však, že neexistovala povinnosť plniť na strane žalovaného, aj keď vystupoval v citovanom konaní iba ako vedľajší účastník, nakoľko jeho povinnosť plniť vyplýva priamo zo zákona. Zdôraznil, že § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení stanovuje, že poškodený je oprávnený uplatniť si svoj nárok priamo proti poisťovateľovi, čo však nezbavuje poisťovateľa povinnosti plniť poistenému, ak sám náhradu škody uhradí.
odvolacieho súdu sa žalovaný bezdôvodne obohatil tým, že neplnil, čo mal
zákona a poistnej zmluvy plniť sám, resp. mal plniť namiesto poisteného. 6.
odvolacieho súdu argumentujúc § 454 Občianskeho zákonníka, žalobca sa oprávnene domáhal od žalovaného, aby na základe citovaného rozhodnutia plnil za neho poškodeným. Ako bolo konštatované aj v citovanom rozhodnutí, žalobca nemohol ovplyvniť, že poškodení neoznačili poisťovňu ako žalovaného, ale iba ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v súlade s vtedy platným § 93 OSP. Postavenie žalovaného ako vedľajšieho účastníka v citovanom konaní však preukazuje, že išlo o subjekt, ktorý mal právny záujem na výsledku konania a z toho mu vyplývali aj práva a povinnosti ako účastníkovi konania s tým, že konal sám za seba.
súdnej praxe poisťovne mali právny záujem na víťazstve poisteného v sporoch o náhradu škody, ktorú zažalovaný spôsobil poistenému. Bolo tomu tak z dôvodu, že poisťovňa ako vedľajší účastník si bola vedomá svojej povinnosti plniť namiesto poisteného. Na základe uvedeného odvolací súd skonštatoval, že existovala povinnosť žalobcu plniť titulom náhrady škody voči poškodeným a na druhej strane existovala zákonná povinnosť žalovaného plniť za poisteného. Ak teda žalovaný neplnil, čo mal plniť
zákona a preukázaného nároku sám, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Nárok žalobcu nebolo možné posúdiť ako nárok na náhradu škody, keďže aktívne legitimovaným na uplatnenie nároku
1 zákona č. 381/2001 Z.z., bol iba poškodený. 7. Ohľadne namietanej pasívnej vecnej legitimácie žalovaného odvolací súd poukázal na vývoj právneho názoru všeobecných súdov súvisiaci s judikatúrou Súdneho dvora,
ktorého je možné pozostalým obetí dopravnej nehody priznať nároky z nemajetkovej ujmy
Občianskeho zákonníka voči poisťovateľovi, t.j. táto nemajetková ujma je krytá povinným zmluvným poistením a zároveň zhodnotil, že súd prvej inštancie správne citoval uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2015 vydané vo veci III. ÚS 646/2015, ktorý v rámci svojho odôvodnenia uvádza rozsudok Súdneho dvora vo veci sp. zn. C-22/12 z
neho je potrebné hľadieť na judikatúru, ktorá nezohľadňovala, že predmetom krytia povinného zmluvného poistenia je aj nemajetková ujma, za prekonanú, keďže súdy sú
hore uvedených rozhodnutí ESD povinné pri uplatňovaní vnútroštátneho práva a najmä ustanovení právnej úpravy osobitne prijatej s cieľom vykonania požiadaviek smernice vykladať vnútroštátne právo v maximálnej možnej miere vo svetle znenia a účelu predmetnej smernice na dosiahnutie smernicou sledovaného cieľa. Zákon o povinnom zmluvnom poistení je teda potrebné vykladať „eurokonformne“. 8.
odvolacieho súdu bolo pre posúdenie predmetného nároku podstatné, že citovanými právoplatnými rozhodnutiami Okresného súdu Galanta a Krajského súdu v Trnave bolo rozhodnuté, že došlo k zásahu do osobnostných práv pozostalých a bola im priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá sa odškodňuje v rámci náhrady škody. Bolo nesporné, že za škodu zodpovedá
Občianskeho zákonníka žalobca, atribúty zodpovednosti musia byť splnené vo vzťahu k škodcovi, čo bolo v citovaných konaniach preukázané. Príčinnú súvislosť treba vidieť v tom, že poistná udalosť t.j. dopravná nehoda zavinená škodcom, ktorý mal povinné zmluvné poistenie, neoprávnene zasiahlo do chránených osobnostných práv pozostalých. Konštatoval, že poškodení v tomto prípade svoj nárok preukázali, pričom povinnosť žalovaného ako poisťovateľa plniť, vyplýva z osobitného zákona. 9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodňoval ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.
neho súdy nižšej inštancie nesprávne právne posúdili otázku charakteru vzťahu žalobcu a žalovaného, charakteru ,,nároku“ žalobcu proti žalovanému z titulu poistnej zmluvy, a s tým súvisiaceho posudzovania otázky premlčania takého nároku, ktorý je jednoznačne nárokom na poistné plnenie s de iure objektívne stanovenou premlčacou dobou od momentu poistnej udalosti, ale až od momentu úhrady zo strany žalobcu (ako pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom žalobca plnil to, čo mu bolo výlučne uložené na základe rozhodnutia Okresného súdu Galanta). 10. Argumentoval tým, že na základe rozhodnutia Okresného súdu Galanta bol žalobca zaviazaný plniť a aj tak urobil, pričom on ako žalovaný nebol zaviazaný k nijakému plneniu, ktoré by za neho bol býval uhradil žalobca. Vyjadril, že potom námietku premlčania vo vzťahu k žalobcovi je nevyhnutné posudzovať
Občianskeho zákonníka a v tejto spojitosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/306/2012,
ktorého ,,začiatok plynutia premlčacej doby Občiansky zákonník v zmysle § 104 stanovuje na rok po poistnej udalosti a od toho dňa potom plynie trojročná objektívna premlčacia lehota. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v danom prípade by sa malo aplikovať ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka, odvolací súd mal za to, že v danom prípade nejde o nárok žalobcu na náhradu škody, ale uplatňuje si voči žalovanému práva na plnenie z poistenia, a preto neprichádza aplikácia § 106 vo vzťahu k plynutiu a dĺžke premlčacej doby do úvahy.“ Ďalej uviedol, že ,,pokiaľ žalobca poukazuje na to, že nemohol uplatniť svoj nárok voči žalovanému predtým, ako bolo právoplatne rozhodnuté vo veci sp. zn. 3C/78/2008, okresný súd uviedol, že vzhľadom na to, že primárnu zodpovednosť za vzniknutú škodu má ten, kto za škodu zodpovedá (v prípade poistenia poistený), je tento v prípade odmietnutia poskytnutia poistného plnenia poistiteľom povinný nahradiť vzniknutú škodu a až následne si môže uplatniť nárok na vzniknuté plnenia voči poistiteľovi. Vzhľadom na § 100, § 104 Občianskeho zákonníka však k uplatneniu nároku musí dôjsť v rámci objektívnej premlčacej doby.“. 11. Vzhľadom na vyššie
žalovaného došlo zo strany súdov nižšej inštancie k nesprávnemu právnemu posúdeniu začiatku a konca plynutia premlčacej doby, keďže k poistnej udalosti - dopravnej nehode, došlo dňa 18.01.2008.
žalovaného premlčacia doba
1 v spojení s § 454 Občianskeho zákonníka, v prípade ktorého sa moment začatia plynutia trojročnej premlčacej doby viaže na okamih, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je to práve poškodený, ktorý je zo zákona určeným subjektom oprávneným na uplatnenie poistného plnenia voči poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla), a len poškodený je aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie nároku voči poisťovateľovi v konaní pred súdom. V tomto prípade sa uplatňuje premlčacia doba
2 zákona o povinnom zmluvnom poistení). V porovnaní s tým je však odlišné postavenie subjektu zodpovedného za škodu, ktorý sa nemôže v súdnom konaní úspešne domôcť poistného plnenia voči poisťovateľovi. Vzhľadom na to uviedol, že súdy nižšej inštancie vec správne posúdili, ak nárok žalobcu uplatnený v konaní voči žalovanej posúdili ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a rovnako správne posúdili neodôvodnenosť námietky premlčania vznesenej žalovanou. Navrhol aby dovolací súd dovolanie podané žalovaným odmietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 16.
1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
CSP dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 18.
Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. 19. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania
1 písm. b/ CSP, teda tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená.
1 písm. b/ CSP predpokladá, aby dovolací súd posúdil, či ide o právnu otázku, ktorú dovolací súd dosiaľ neriešil, či na jej vyriešení rozhodnutie odvolacieho súdu od záviselo, a preto je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Základným predpokladom prípustnosti dovolania
1 písm. b/ CSP teda je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti, doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani akademické otázky, ktoré nemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom. 22. Dovolací súd konštatuje, že z obsahu dovolania žalovaného možno vyvodiť, že namieta nesprávne právne posúdenie otázky týkajúcej sa charakteru vzťahu žalobcu a žalovaného, konkrétne charakteru ,,nároku“ žalobcu proti žalovanému z titulu poistnej zmluvy, a s tým súvisiaceho posudzovania otázky premlčania takého nároku, ktorý je
dovolateľa jednoznačne nárokom na poistné plnenie (ako konštatovali aj konajúce súdy), s de iure objektívne stanovenou premlčacou dobou od momentu poistnej udalosti (ktorú už konajúce súdy ignorovali). Žalovanému nebolo tiež zrejmé, na základe akej úvahy súdy nižšej inštancie dospeli k záveru, že pokiaľ nárok žalobcu je nárokom na plnenie z poistnej zmluvy, prečo do otázky premlčania neaplikujú objektívne stanovenú premlčaciu dobu od dátumu dopravnej nehody
de facto akoby sa malo jednať o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia). Inak povedané žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie súdov nižšej inštancie, keďže nárok žalobcu uplatnený v konaní voči nemu ako žalovanému posúdili ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a v tej spojitosti sa
neho následne dopustili nesprávneho právneho posúdenia námietky premlčania a z neho vyplývajúce nesprávne určenie začiatku a konca plynutia premlčacej doby. 23. Dovolací súd konštatuje, že odpoveď na otázku, ktorú nastolil dovolateľ, nebola doposiaľ výslovne judikovaná, čo opodstatňuje prípustnosť dovolania
1 písm. b/ CSP, pričom platí v zmysle rozhodovacej činnosti ústavného súdu, že nie je potrebné požadovať od dovolateľa, aby pri vymedzení dovolacieho dôvodu
CSP špecifikoval, ktorý z alternatívnych dôvodov prípustnosti dovolania podaného pre právne posúdenie veci si uplatňuje, a v nadväznosti na to, aby ho doložil buď konkrétnou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd odchýlil, tvrdením o absencii rozhodovacej praxe, alebo konkretizáciou rozdielností v rozhodovaní dovolacieho súdu. Povinnosť dovolateľa vymedziť a konkretizovať prípustnosť dovolania
CSP treba vnímať ako jeho povinnosť predostrieť vlastnú argumentáciu v prospech prípustnosti dovolania, a tak napomôcť preskúmaniu rozhodnutia dovolacím súdom. Dovolací súd však nie je vymedzením prípustnosti dovolania dovolateľom viazaný a skúma ju aj sám. 24. Vzhľadom k tomu, že vyššie uvedené náležitosti dovolanie žalovaného spĺňa, dovolací súd preto dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je v danom prípade procesne prípustné
1 písm. b/ CSP; následne preto skúmal, či je podané dovolanie dôvodné (teda či ním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). 25.
40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len ,, OZ“) bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo
práva mal plniť sám. 26.
OZ z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil
poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. 27.
OZ náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. 28.
1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 29.
OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 30.
OZ pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. 31.
1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 32.
Z“) ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 33.
381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ,, zákon o povinnom zmluvnom poistení“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve (ods. 1). Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov
písmen a),
zákona o povinnom zmluvnom poistení náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať (ods. 1). Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila (ods. 2). 35. Kľúčovou otázkou v predmetnej veci bolo, či právnym dôvodom pohľadávky žalobcu voči žalovanému je bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu
1 OZ, alebo ako uvádza žalovaný, že nárok uplatnený žalobcom predstavuje právo vyplývajúce z poistného plnenia, a preto by sa pri posúdení námietky premlčania malo postupovať v zmysle § 104 OZ. Dovolací súd dospel k záveru, že súdy nižšej inštancie sa pri riešení týchto právnych otázok dopustili nesprávneho právneho posúdenia. 36. Z ustanovenia § 822 OZ vyplýva, že pri poistení zodpovednosti za škodu poistiteľ v prípade poistnej udalosti nahradí za poisteného škodu, za ktorú poistený zodpovedá škodcovi. Poistiteľ teda
poistných podmienok preberá za poisteného povinnosť nahradiť poškodenému škodu. Je len logické, že
Zaplatením náhrady škody za poisteného sa poistiteľ nestáva zodpovednostným subjektom namiesto poisteného, ani nejde o prevzatie dlžoby poisteného voči poškodenému, ktorá mu vznikla zo zodpovednosti za škodu. Dôsledkom tejto skutočnosti je, že poškodený nemá priame právo na plnenie proti poisťovateľovi. Poškodený musí svoje právo na náhradu škody uplatniť voči tomu, kto za škodu zodpovedá, t.j. voči poistenému. Poistiteľ potom plní poškodenému namiesto poisteného. Iba výnimočne má poškodený priame právo na náhradu škody voči poistiteľovi, a to vtedy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. Takýmto osobitným predpisom je napr. zákon č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej v texte označený aj len ako „zákon o povinnom zmluvnom poistení“), ktorého aplikácia pre posúdenie vzťahu z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pripadá i v tomto prípade do úvahy.
1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, prípadné premlčanie tohto nároku sa posudzuje
rovnakej právnej úpravy ako platí na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, t.j. premlčanie priameho nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi
1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ako aj nároku na náhradu škody voči zodpovedajúcemu škodcovi
OZ sa posudzuje
ustanovení o behu premlčacej lehoty pri náhrade škody upravenej v Občianskom zákonníku, teda
22 pri § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Z § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení (a poznámky k nemu) teda jednoznačne vyplýva, že na premlčanie nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa neaplikuje § 104 OZ. Nárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi a nárok na náhradu tejto škody voči škodcovi sa však premlčujú samostatne. Poškodený preto v snahe predísť premlčaniu nároku si musí svoj nárok uplatniť voči každému povinnému subjektu včas (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCDo/9/2013 z 27. augusta 2014). Uplatnenie nároku len voči jednému z povinných subjektov (napr. len voči škodcovi) neznamená uplatnenie nároku aj voči druhému povinnému subjektu (napr. voči poisťovateľovi). Medzi poškodeným a poisťovateľom aj v prípade priameho nároku poškodeného na náhradu škody
1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, nejde o vzťah zodpovednosti za škodu, nakoľko zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu, teda škodcom (poisťovňa ním nie je). Poškodený sa ani nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia škodcu (neviaže ho zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie je jej účastníkom a ani sa nestáva účastníkom tohto vzťahu po poistnej udalosti), má len v zmysle osobitného predpisu priznaný osobitný priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu škody spôsobenej poisteným škodcom. Priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi zo zákonného zmluvného poistenia škodcu upravený v § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení je posilnením postavenia poškodeného pri tomto type náhrady škody. Ide o zvýšenú ochranu poškodeného, aby jeho právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že by poisťovateľ vo vzťahu k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému. 39. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na svoje rozhodnutie zo dňa 28. apríla 2005, sp. zn. 3Cdo/38/2005, v ktorom uviedol, že záväzok poisťovne nahradiť škodu za poisteného je záväzkom voči poistenému, nie voči poškodenému. Poisťovňa nie je zodpovedná za škodu spôsobenú škodcom, je však povinná plniť za (zodpovedného) poisteného, ktorý u nej uplatnil právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu (aby poisťovňa v prípade poistnej udalosti plnila poškodenému). Dovolací súd pre úplnosť uvádza, že v uvedenom rozhodnutí najvyššieho súdu bola vec právne posudzovaná, vzhľadom na skutkové okolnosti veci,
vyhl. č. 423/1991 Zb., o zákonnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá upravovala právo poškodeného na plnenie od poisťovne čiastočne odlišne, ako je to upravené v zák. č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
vyhl. č. 423/1991 Zb., bol priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi možný len vo vyhláškou stanovených prípadoch (
1 vyhl. č. 423/1991 Zb., náhradu platí poisťovňa poškodenému; poškodený však nemá právo na plnenie proti poisťovni, s výnimkou prípadov uvedených v § 3 ods. 4, § 8 a § 9 ods. 2. Ak poistený nesúhlasí, aby sa plnilo poškodenému, môže zložiť poisťovňa plnenie do úschovy na súde. Ak poistený ani po výzve a v lehote určenej poisťovňou jej neoznámi námietky proti výplate náhrady škody, poisťovňa ju poškodenému vyplatí.
3 cit. vyhl. ak poistený nahradil priamo poškodenému škodu alebo jej časť, má právo, aby mu poisťovňa uhradila ním nahradenú škodu, a to až do výšky, v akej bola povinná nahradiť škodu poškodenému za poisteného, ak nejde o prípady
1 zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je priamy nárok poškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi ničím obmedzený. Ďalším rozdielom je to, že zák. č. 381/2001 Z.z., neobsahuje výslovnú úpravu nároku poisteného, aby mu poisťovateľ nahradil to plnenie, ktoré škodca poškodenému priamo poskytol na náhradu škody (ako to bolo upravené v § 7 ods.3 vyššie uvedenej vyhlášky). V časti posúdenia jednotlivých vzťahov dotknutých subjektov je však možné na právne závery vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu prihliadnuť. 40. Aj napriek tomu, že zákon č. 381/2001 Z.z., výslovne neupravuje nárok poisteného voči poisťovateľovi na náhradu toho, čo priamo poistený (škodca) ako náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla uhradil poškodenému, zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorou je poistná ochrana zodpovednej osoby (poisteného) a jej právo, aby za neho poisťovateľ náhradu škody zaplatil priamo poškodenému, by odporoval taký názor,
ktorého by poistený nemal právo, aby mu poisťovateľ uhradil to, čo poškodenému na náhradu škody poistený (škodca) ako priamy zodpovedný subjekt zaplatil, teda, že by nemal nárok na refundáciu takéhoto plnenia (regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi, ktorý neplnil poškodenému, hoci plniť mal). Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu spravidla stanovujú, že v prípade náhrady škody priamo škodcom poškodenému, ak tento nárok spadá pod rozsah poisteného krytia, bude táto úhrada škodcovi (poistenému) zo strany poisťovne kompenzovaná. Ak si poškodený svoj nárok na náhradu škody žalobou uplatní iba voči poistenému (škodcovi), nemá to žiaden vplyv na poistný vzťah medzi poisteným a poisťovateľom a ani právne postavenie poisteného sa tým nemôže zhoršiť. Poistený preto môže následne od poisťovateľa žiadať náhradu toho, čo na základe súdneho rozhodnutia poškodenému z titulu jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uhradil (viď obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/5/2020 z
2 OZ. Žalovaný po ukončení súdneho konania na Okresnom súde Galanta sp. zn. 7C/21/2010, kde vystupoval ako vedľajší účastník žalovaného v
ktorého škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Keďže však táto otázka nebola predmetom dovolacích námietok, dovolací súd sa jej v tomto rozhodnutí ďalej nevenuje. 42. Súdy nižšej inštancie na základe vyššie uvedeného právoplatného rozhodnutia a na základe vykonaného dokazovania v tomto súdnom konaní dospeli k záveru, že nárok škodcu (žalobcu ako poisteného) je nárokom z bezdôvodného obohatenia (§ 454 OZ). S daným právnym názorom
dovolacieho súdu však, ako už bolo vyššie uvedené, nemožno súhlasiť, nakoľko o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť iba v prípade, ak osoba poskytujúca plnenie, tak urobila bez právneho dôvodu. Vzhľadom na poistením nezasiahnutý záväzkovo-právny vzťah zo spôsobenej škody medzi škodcom a poškodeným nemožno hovoriť o plnení bez právneho dôvodu zo strany škodcu, nakoľko ak škodca plnil poškodenému/poškodeným tak plnil z titulu jeho zodpovednosti za spôsobenú škodu a naviac v tomto prípade aj na základe právoplatného rozsudku. Ako už bolo uvedené z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva výnimka (oproti § 823 OZ),
ktorej poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody voči škodcovi, ale aj proti poisťovateľovi, k čomu však v danom prípade nedošlo, nakoľko žalovaný ako poisťovateľ vystupoval v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/21/2010 len ako vedľajší účastník žalovaného v
ods.4 zákona o povinnom zmluvnom poistení právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu
odseku 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie (poškodenému) do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (§ 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Poistený nemá však v zákone upravenú možnosť na vynútenie splnenia uvedenej povinnosti od poisťovateľa. Priamy nárok na poistné plnenie má len poškodený. V prípade, že poisťovateľ neuhradí preukázanú náhradu škody poškodenému, nesplní si tak vlastne záväzok voči poistenému z poistnej zmluvy, a tak poistenému, pokiaľ škodu poškodenému nahradí sám, vznikne voči poisťovateľovi nárok na náhradu tohto plnenia (regresný nárok poisteného). Táto náhrada plnenia patrí poistenému buď v celom uhradenom rozsahu alebo len v rozsahu poistných a zákonných limitov, ak si poisťovateľ uplatní právo na zníženie plnenia - ako právo zodpovedajúce jeho nároku na úpravu výšky plnenia v rozsahu poistných limitov, či v rozsahu nárokov poisťovateľa voči poistenému vyplývajúcim z jeho práva voči poistenému odmietnuť sčasti alebo úplne plnenie v prípadoch upravených v § 5, 7 zák. č. 381/2001 Z.z., alebo v rozsahu jeho nároku na úpravu plnenia v dôsledku naplnenia predpokladov inak zodpovedajúcim regresnému nároku poisťovne voči poistenému
č. 381/2001 Z.z. Toto právo na zníženie plnenia poisťovateľ voči poistenému
č. 381/2001 Z.z., si musí poisťovateľ uplatniť, pretože súd sám uvedené neskúma a na uvedené neprihliada z úradnej moci (viď R 64/2020). 44. Dovolací súd teda dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok voči poisťovateľovi je nárokom regresným, vyplývajúcim z poistenia zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý nahrádza plnenie poisteného poskytnuté poškodenému na náhradu škody spôsobenej motorovým vozidlom poisteného škodcu - žalobcu a nie nárokom z bezdôvodného obohatenia. Podstatou tohto druhu poistenia zodpovednosti za škodu je totiž právo poisteného (škodcu), aby za neho poistiteľ nahradil poškodenému to, čo je mu on sám povinný plniť z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 427 OZ, § 4, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla). Regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi nie je ani nárokom na náhradu škody, pretože ak poistený spôsobí škodu, je za spôsobenú škodu zodpovedný (je povinný škodu nahradiť) a poisťovateľ sa nestáva osobou zodpovednou za škodu na miesto neho. Poistený však má v zmysle zákonnej úpravy poistenia jeho zodpovednosti za škodu nárok, aby v zmysle uzavretej poistnej zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ za neho nahradil poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. Podstatným vo vzťahu poisťovateľ a poistený je práve dohodnutý poistný vzťah (zákonné i zmluvné poistné podmienky), pretože ten limituje rozsah povinnosti poisťovateľa plniť poškodenému, možnosti odmietnutia plnenia vo vzťahu k poistenému, ale aj rozsah prípadného regresného nároku poisťovateľa voči poistenému, ak poisťovateľ za poisteného plní priamo poškodenému. Z práv a povinností vyplývajúcich z poistného vzťahu možno vyvodiť aj rozsah regresného nároku poisteného voči poisťovateľovi, ak plnil poistený priamo poškodenému, pričom poisťovateľ plnenie poškodenému neposkytol. Právo zodpovedajúce regresnému nároku si tak poisťovateľ, ako aj škodca musia vzájomne uplatniť. Poistený (škodca) má voči poisťovateľovi nárok na úhradu plnenia poskytnutého poškodenému na náhradu škody (čo vyplýva z jeho práva, aby náhradu škody za neho plnil poisťovateľ priamo poškodenému - § 4, § 15 ods. 1 veta prvá zákona o povinnom zmluvnom poistení), avšak v prípade uplatnenia nárokov poisťovateľa zodpovedajúcim právu poisťovateľa odmietnuť sčasti alebo celé plnenie (§ 5, § 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení), prípadne zodpovedajúcim právu poisťovateľa na náhradu plnenia
zákona o povinnom zmluvnom poistení, môže byť výška tejto regresnej náhrady poistenému nižšia ako plnil poškodenému na náhradu škody, prípadne žiadna. Teda, ak poistený (škodca) plní priamo poškodenému, tak poisťovateľ je mu povinný nahradiť toto jeho plnenie s tým, že môže voči nemu uplatniť výhrady v rozsahu poistných limitov, resp. v rozsahu zníženom o plnenie, ktoré môže poisťovateľ voči poistenému sčasti alebo celkom odmietnuť plniť zo zmluvných alebo zákonných dôvodov, alebo ktoré by inak mohol uplatniť v rámci nároku vyplývajúceho z § 12 zákona o povinnom zmluvnom poistení (regresný nárok poisťovateľa). T.j. plnenie poisťovateľa voči poistenému, ktorý uhradil sám náhradu škody poškodenému, nemusí byť v konečnom dôsledku v rovnakej výške, ako bola uhradená náhrada škody poisteným poškodenému.
OZ, nakoľko nárok uplatnený žalobcom bol súdmi právne posúdený ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tomto prípade je zrejmé, že od vyriešenia prvej položenej právnej otázky (či nárok žalobcu je bezdôvodným obohatením alebo právom z poistného plnenia) závisí aj aplikácia vhodného ustanovenia týkajúceho sa vznesenej námietky premlčania. Keďže súdy nižšej inštancie zhodne dospeli k záveru o vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu, logicky po právnej stránke aplikovali § 107 ods. 1 OZ vo veci vznesenej námietky premlčania. Ak však dovolací súd v rámci tohto rozhodnutia dospel k záveru, že súdy nižšej inštancie nesprávne právne posúdili právny titul uplatneného nároku žalobcu ako bezdôvodné obohatenie, pričom ide o právo na náhradu poskytnutej náhrady škody poisteným priamo poškodenému, je zrejmé, že súdy nižšej inštancie budú musieť opätovne právne posúdiť a vyhodnotiť námietku premlčania vznesenú žalovaným. 48. Dovolací súd pri posudzovaní premlčania najskôr poukazuje na rozhodovaciu prax pri posudzovaní premlčania obdobného regresného nároku poisťovateľa voči poistenému (vyplývajúci z § 12 zákona o povinnom zmluvnom poistení).
R 36/1980 „Právo poisťovne domáhať sa na poistenom, ktorý spôsobil škodu v stave zníženej schopnosti viesť motorové vozidlo po požití alkoholu náhrady sumy vyplatenej poškodenému
ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
R 52/2004: Právo poisťovne voči poistenému na náhradu vyplateného poistného plnenia, ktorým bola nahradená škoda tretej osobe spôsobená poisteným, sa premlčujú v trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka.). K uvedenému rozhodnutiu súd dospel z dôvodu, že nakoľko škoda poškodeného bola nahradená zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nárok uplatnený navrhovateľom
2 vyhlášky č. 423/1991 Zb., nie je nárokom na náhradu škody, ale osobitným nárokom, ohľadom ktorého platí všeobecná trojročná premlčacia doba. Dovolací súd aj s prihliadnutím na posudzovanie regresného nároku poisťovateľa voči poistenému, konštatuje, že právo poisteného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi na náhradu poisteným uhradenej náhrady škody poškodenému (regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi) je osobitným nárokom poisteného voči poisťovni vyplývajúcim z poistného vzťahu a skutočnosti, že aj napriek uzavretému poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ odmietol poškodeným plniť a náhradu škody uhradil poškodeným priamo poistený (škodca) z titulu jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento nárok poisteného voči poisťovateľovi nie je nárokom na náhradu škody, ani svojou podstatou nárokom na poistné plnenie (ako nároku na plnenie z poistnej udalosti, pretože to sa poskytuje poškodenému), ani nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia (škodca platil poškodenému ako zodpovedný subjekt), ale ide o regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi ako nárok poisteného (škodcu) z poistenia jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na náhradu plnenia poskytnutého poisteným poškodenému/poškodeným z titulu jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento nárok poisteného sleduje primárny cieľ poistenia zodpovednosti za spôsobenú škodu a síce kompenzáciu majetkovej ujmy poisteného v dôsledku úhrady oprávneného nároku poškodeného na náhradu škody, ktorú mal plniť z titulu zákonného zmluvného poistenia poisťovateľ priamo poškodenému (i keď si poškodený priamo nárok voči poisťovateľovi neuplatnil). Keďže regresný nárok poisťovateľa voči poistenému sa premlčuje v 3-ročnej všeobecnej premlčacej lehote, nie je daný žiaden zákonný, či iný rozumný dôvod, prečo by nahliadanie na premlčanie a beh premlčacej lehoty týchto vzájomných regresných nárokov v rámci spravodlivého usporiadania vzťahov malo byť odlišné. Dovolací súd potom uzatvára, že regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe (§ 101 OZ), ktorá začína plynúť odo dňa nasledujúceho po vyplatení náhrady škody poškodenému zo strany poisteného, pretože to je deň kedy poistený mohol uplatniť tento regresný nárok voči poisťovateľovi prvý krát.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.