← Slovensko

o neplatnosť dohody

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 89/2010 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ K. S.Ţ.S., 2/ E. S.Ţ.S., 3/ M. S.Ţ.S., 4/ V. S.Ţ.S., všetkých zastúpených JUDr. T. Sanákom, advokátom v T., Nám. SNP 2, proti ţalovaným 1/ S.S., 2/ C.C., 3/ G.G.G., o neplatnosť dohody, vedenej na Okresnom súde T. pod sp.zn. 14 C 106/2007, o dovolaní ţalobcov 1/ aţ 4/ proti rozsudku Krajského súdu v T. z

  1. januára 2010, sp.zn. 10 Co 246/2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v T. z
  2. januára 2010 sp.zn. 10 Co 246/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd T. (v poradí štvrtým rozhodnutím) rozsudkom z
  3. júla 2008 č.k. 14 C 106/1997-509 určil, ţe dohoda povinnej a oprávnenej osoby osvedčená notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa
  4. februára 1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod číslom N 24/97, NZ 13/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa
  5. marca 1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 33/97, NZ 21/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou dňa
  6. marca 1997 v T. notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 38/97, NZ 25/97 je neplatná v časti, v ktorej M. S. súhlasil s exekúciou do výšky záloţného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záloţného práva zo dňa
  7. júla 1992 k nehnuteľnosti k.ú. Ţ., LV č. X., parc. č. x dom, dvor, zastavaná plocha č.s. x o výmere x m2, parc. č. x, orná pôda o výmere xm2 a parc. č. x zastavaná plocha o výmere x m2 na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 869 000 Sk a v ktorej K. S. a manţelka E. S. súhlasili s exekúciou do výšky záloţného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záloţného práva zo dňa
  8. októbra 1992 k nehnuteľnosti k.ú. Ţ., LV č. X., parc. č. x, zastavaná plocha, č.s. x o výmere x m2,parc. č. x záhrada o výmere x m2, na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 4 Cdo 89/2010 2 923 930 Sk, ţalobu ţalobkyne 4/ zamietol, konanie proti ţalovanému 1/ zastavil a ţalovaným 2/ a 3/ uloţil zaplatiť trovy konania ţalobcov JUDr. T. S. v sume 383 256,50 Sk do troch dní. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil pouţitím ustanovení § 37, § 39 s § 49a Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, ţe sporná notárska zápisnica je absolútne neplatná v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť a podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý videl v tom, ţe ţalobcovia skutočne neboli správne informovaní pracovníkmi Slovenskej sporiteľne, boli dezinformovaní tak, aby sa u nich vyvolalo rozhodnutie podpísať spornú notársku zápisnicu, pričom ak by boli zo strany pracovníkov sporiteľne správne informovaní, zápisnicu by nikdy nepodpísali. Podľa ich vyjadrenia, ak by dostali do rúk spornú zápisnicu, boli by si ju prečítali, poradili by sa s právnikom, čo im umoţnené nebolo. Ţalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na kladnom doriešení predmetnej veci v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., nakoľko výrok rozsudku vo veci odstraňuje ich neistotu v tom, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zamietnutie ţaloby ţalobkyne 4/ odôvodnil tým, ţe táto nebola účastníčkou predmetných zmlúv. Konanie voči ţalovanému 1/ zastavil z dôvodu, ţe tento nebol nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a nebol pasívne legitimovaný v predmetnom konaní, keďţe pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
  9. decembra 2004 postúpená na ţalovaného 3/. O trovách konania, vzhľadom na jeho výsledok, rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v T. na odvolanie ţalovaného 3/ rozsudkom z
  10. januára 2010 sp.zn. 10 Co 246/2009 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol. Ţalobcom 1/ aţ 4/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej 2/ náhradu trov konania vo výške 208,27 € a ţalovanej 3/ náhradu trov konania vo výške 383,66 € k rukám ich advokátov do troch dní. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ţe po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov však nedospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, ţe ţalobcovia odvodzovali neplatnosť predmetných dohôd jednak z ich neurčitosti (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), jednak z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) a jednak z dôvodu, ţe právne úkony boli urobené v omyle (§ 49a Občianskeho zákonníka). V nadväznosti na to vyslovil názor, podľa ktorého z vykonaného dokazovania nevyplynulo, ţe by predmetné dohody v napádanej časti mali byť neplatné pre neurčitosť s poukazom na chyby v označení 4 Cdo 89/2010 3 parciel a výmer, nakoľko ide len o chyby v písaní, pričom nehnuteľnosti sú nepochybne označené a špecifikované uvedením katastrálneho územia a čísla listu vlastníctva a nepochybne z nich vyplýva, ţe predmetom úkonu boli všetky nehnuteľnosti zapísané na predmetných listoch vlastníctva, a teda obsah právneho úkonu moţno povaţovať za nepochybný. Rovnako nepodloţenými boli i tvrdenia ţalobcov, ţe predmetom zálohu neboli rodinné domy, nakoľko z obsahu uzatvorených záloţných zmlúv nepochybne vyplýva, ţe predmetom zálohu boli aj predmetné rodinné domy. Pokiaľ ţalobcovia rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi videli najmä v tom, ţe zo strany pracovníkov Slovenskej sporiteľne boli dezinformovaní tak, aby sa u nich vyvolalo rozhodnutie podpísať spornú notársku zápisnicu a ţe túto zápisnicu podpísali tým spôsobom, ţe podpisovali len čistý list papiera, a teda nemali moţnosť sa s notárskou zápisnicou riadne oboznámiť, tieto uvedené tvrdenia ţalobcovia nepodloţili ţiadnymi relevantnými dôkazmi, pričom ich tvrdenia moţno povaţovať za nepodloţené najmä s prihliadnutím na vyjadrenie dotknutých pracovníkov sporiteľne, ako aj vyjadrenie notára, ktorý notársku zápisnicu spisoval. Zo strany ţalobcov neboli produkované ani ţiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, ţe by títo konali v omyle a tento omyl bol ţalovanými vyvolaný, prípadne títo museli o ňom vedieť. Odvolací súd vyslovil moţnosť súhlasu s názorom ţalovaných, ţe uzatváranie notárskych zápisníc s obsiahnutým súhlasom s exekúciou je štandardným postupom peňaţných ústavov. Z týchto dôvodov s poukazom na neunesenie dôkazného bremena zo strany ţalobcov a nepreukázanie ţiadnych dôvodov neplatnosti uzatvorených dohôd odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol. O povinnosti ţalobcov nahradiť úspešným ţalovaným 2/ a 3/ trovy konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V závere dôvodov rozhodnutia dal do pozornosti prvostupňovému súdu, ţe tento doposiaľ nerozhodol o náhrade trov konania ţalovanej 1/, voči ktorej bolo konanie právoplatne zastavené, a súčasne uloţil súdu prvého stupňa postupom podľa § 164 O.s.p. opraviť označenie obchodného mena ţalovanej 3/ v záhlaví rozsudku. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/ aţ 4/, ţiadali ho zmeniť tak, ţe ţalobe ţalobcov 1/ aţ 3/ sa vyhovuje. Ţalovaných 2/ a 3/ ţiadali zaviazať na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho i dovolacieho konania. V dôvodoch dovolania, ktorého značnú časť venovali opisu skutkových okolností a zhrnutiu právnej argumentácie z celého konania odvolaciemu súdu predovšetkým vytkli, ţe nevysvetlil, čo je predmetom odvolacieho konania a o čom vlastne rozhodol, keď vo výrokovej časti tvrdí, ţe 4 Cdo 89/2010 4 len v napadnutej časti mení rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu v tejto časti zamieta, pričom z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, ţe odvolací súd zmenil celý prvostupňový rozsudok tak, ţe ţalobu celkovo zamietol a ţalovaným 2/, 3/ priznal náhradu trov konania. V tejto súvislosti poukázali na to, ţe S. (ţalovaná 1/) mohla postúpiť pohľadávku tvoriacu predmet konania na firmu G.G. (ţalovanú 3/), s ktorou súd prvého stupňa konal ako s účastníčkou konania s označením G., len v takom rozsahu, v akom ju sama získala od SLSP a.s. MsP T., teda len v rozsahu úverovej zmluvy č. X., zo dňa
  11. októbra 1992, zabezpečenú zmluvou o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve iba K. S. a manţelky E. S., registrovanej pod č. R III. 2977/92 z
  12. decembra
  13. Pokiaľ teda podávala ţalovaná 3/, v odvolaní označená ako G., odvolanie proti prvostupňovému rozsudku, tak sa jej odvolanie mohlo týkať len časti výroku rozsudku, v ktorej K. S. a manţelka E. S. súhlasili s exekúciou do výšky záloţného práva v nadväznosti na Zmluvu o zriadení záloţného práva zo dňa
  14. októbra 1992 k nehnuteľnostiam v kat. území Ţ. zapísaných na LV č. X., ako parc. č. x, zast. plocha, dom súp. č. x o výmere x m2 a parc. č. x, záhrada o výmere x m2, na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 923 930 Kčs. Toto odvolanie, ak vôbec bolo podané účastníkom konania – oprávneným subjektom (a smeruje proti prvostupňovému rozsudku, ktorý je nesprávne označený sp.zn. 14 Cb 106/1997), nemôţe sa týkať tej časti rozsudku, ktorá sa vzťahuje na M. S. (ţalobcu 3/). Tu dovolatelia poukázali na to, ţe ţalovaná 2/ vstúpila do konania na základe zámeny účastníkov konania podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p., ktorú prvostupňový súd pripustil uznesením zo dňa
  15. mája 2008, č.k. 14 C 106/1997-493 (zámena so S.S.). V tejto časti (M. S.) ani oprávnená ţalovaná, t.č. C. (ţalovaná 2/) nepodala odvolanie proti prvostupňovému rozsudku, a preto v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný, nakoľko sa jedná o naprosto samostatný a od ostatnej časti konania oddeliteľný nárok ţalobcu 3/ proti ţalovanej 2/ od nároku ţalobcov 1/, 2/. Odvolaciemu súdu dovolatelia vytkli nesprávnosť, zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku aj v časti výroku o trovách konania, keď odvolací súd nevysvetlil, prečo priznáva trovy prvostupňového, ale ja druhostupňového konania ţalovanej 2/, ktorá nepodala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie a na pojednávaní pred odvolacím súdom bola pasívna, keďţe nepodala odvolanie. Odvolací súd nevysvetlil ani to, prečo zaviazal aj ţalobkyňu 4/ na náhradu trov konania, keď prvostupňový súd jej ţalobu zamietol a odvolanie ţalovanej 3/ sa týkalo len tej časti, v ktorej súd vyhovel ţalobnému návrhu ţalobcov 1/ aţ 3/ v plnom rozsahu a zaviazal ţalované 2/ a 3/ na náhradu trov konania. Z toho vyplýva, ţe voči ţalobkyni 4/ bolo konanie právoplatne skončené a ţalovaná 3/ vo 4 Cdo 89/2010 5 svojom odvolaní nenapadá časť prvostupňového rozsudku, v ktorej súd prvého stupňa ţalobu ţalobkyne 4/ zamietol. Konečne, odvolací súd nevysvetlil, o čo opiera svoje rozhodnutie o priznaných trovách ţalovanej 3/ pri DPH s tým, ţe do
  16. mája 2009 priznáva DPH len z tarifnej odmeny a od
  17. júna 2009 i z náhrad. Ţalovaná 2/ vo vyjadrení ţiadala dovolanie ţalobcov zamietnuť. Ţalovaná 3/ sa k dovolaniu ţalobcov nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), prejednal dovolanie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmajúc najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý vykazuje znaky rozsudku podľa § 238 ods. 1 O.s.p. V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní 4 Cdo 89/2010 6 uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Aj keď dovolatelia vo svojom dovolaní výslovne neoznačujú dovolacie dôvody, z obsahu tohto mimoriadneho opravného prostriedku moţno vyvodiť, ţe v dovolaní proti rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej ţalobcovia 1/ aţ 3/ namietajú, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a v časti výroku o trovách konania všetci štyria ţalobcovia vyvodzujú prípustnosť dovolania z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, z obsahu spisu vyplýva, ţe S.S. (v tomto spore pôvodne označená ţalovaná) uzatvorila s Ing. M. Č. dve úverové zmluvy. Prvou úverovou zmluvou č. X. zo dňa
  18. júla 1992 bol Ing. M. Č. poskytnutý úver v sume 1 600 000 Kčs, na zabezpečenie ktorého bolo zmluvou zo dňa
  19. júla 1992 zriadené záloţné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve M. S. [ţalobcu 3/ (zmluva registrovaná na Štátnom notárstve v T. pod č. R III 1843/92 zo dňa
  20. augusta 1992)] podľa návrhu zo
  21. júla 1992 na nehnuteľnosti parc. č. 1019, 1018/2 a 1018/3, kat. územie Ţ., LV č. X., v prospech sporiteľne vo výške 869 000 Kčs. Druhou úverovou zmluvou č. X. zo dňa
  22. októbra 1992 bol Ing. M. Č. poskytnutý úver v sume 1 800 000 Kčs, na zabezpečenie ktorého bolo zmluvou zo dňa
  23. októbra 1992 zriadené záloţné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve K. S. a manţelky E. S. [ţalobcov 1/, 2/ (zmluva registrovaná Štátnym notárstvom v T. pod č. R III 2977/92 zo dňa
  24. decembra 1992)] podľa návrhu z
  25. októbra 1992 na nehnuteľnosti parc. č. x a x, kat. územie T., LV č. X., v prospech sporiteľne vo výške 923 930 Kčs. Zmluvou o postúpení pohľadávok z
  26. decembra 1999 S. postúpila pohľadávku zo zmluvy o úvere č. X. z
  27. októbra 1992 postupníkovi S. (v súčasnosti označenej ţalovanej 1//). Súd prvého stupňa uznesením z
  28. novembra 2002 č.k. 14 C 106/97-199 pripustil zmenu účastníkov na strane ţalovaného tak, ţe na miesto S. vstúpila do konania S. (napriek tomu, ţe 4 Cdo 89/2010 7 S. bola postúpená iba jedna z dvoch pohľadávok). Následne súd prvého stupňa uznesením z
  29. januára 2004 č.k. 14 C 106/97-232 rozhodol o pripustení pristúpenia S. do konania ako ţalovanej 2/. Zmluvou o postúpení pohľadávok z
  30. septembra 2002 S. postúpila (druhú) pohľadávku zo zmluvy o úvere č. X. zo
  31. júla 1992 postupníkovi C. (v súčasnosti označenej ţalovanej 2/). S. zmluvou o postúpení pohľadávok z
  32. decembra 2004 postúpila predmetnú (vyššie uvedenú) pohľadávku postupníkovi G.G.. Súd prvého stupňa uznesením z
  33. marca 2006 č.k. 14 C 106/97-400 pripustil vstup do konania G.G. ako ţalovanej 3/. Napokon súd prvého stupňa uznesením zo
  34. mája 2008 č.k. 14 C 106/97-493 pripustil zmenu účastníkov tak, ţe z konania vystupuje ţalovaná 2/ S. a na jej miesto vstupuje C. Z uvedeného je tak zrejmé, ţe t.č. ţalovanej 1/ bola pôvodnou ţalovanou (S.) postúpená pohľadávka vyplývajúca iba z jednej úverovej zmluvy (č. X. z
  35. októbra 1992), zabezpečená zmluvou o zriadení záloţného práva na nehnuteľnosti ţalobcov 1/, 2/ a následne iba táto jedna pohľadávka bola ţalovanou 1/ postúpená ţalovanej 3/. Vzhľadom na to treba dať za pravdu dovolateľom, ţe pokiaľ proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie iba ţalovaná 3/, tak sa jej odvolanie mohlo týkať len časti výroku prvostupňového rozsudku, v ktorej ţalobcovia 1/, 2/ súhlasili s exekúciou do výšky záloţného práva v nadväznosti na Zmluvu o zriadení záloţného práva z
  36. októbra 1992 označenej uţ vyššie v odôvodnení tohto uznesenia a v ţiadnom prípade sa nemohlo vzťahovať aj časť prvostupňového rozsudku, v ktorej bolo vyhovené ţalobe ţalobcu 3/. Na strane ţalovaných totiţ nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo. Kaţdá zo ţalovaných 2/ a 3/ postúpením nadobudla samostatnú pohľadávku vyplývajúcu z dvoch samostatných úverových zmlúv, z ktorých kaţdá jedna bola zabezpečená samostatnou zmluvou o zriadení záloţného práva – jednou týkajúcou sa majetku ţalobcov 1/, 2/ a druhou týkajúcou sa majetku ţalobcu 3/. Preto pokiaľ odvolací súd na odvolanie iba ţalovanej 3/ zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti tak, ţe v tejto časti ţalobu zamietol, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), keď bezdôvodne zmenil aj tú časť prvostupňového rozsudku týkajúcu sa ţalobcu 3/, ktorá odvolaním dotknutá nebola. Pokiaľ ide o výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania, tento má sám o sebe procesnú povahu uznesenia. 4 Cdo 89/2010 8 Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v § 237 O.s.p. dovolatelia tvrdili, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/. Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. To jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c. Španielsko z
  37. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález sp.zn. III ÚS 119/03, I ÚS 226/03) i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie z
  38. mája 2008 sp.zn. 4 Cdo 83/2008), podľa ktorých treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p. V spojitosti s § 167 ods. 2 O.s.p. toto ustanovenie primerane platí aj pre odôvodnenie uznesenia súdu. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia (rozsudku, uznesenia) je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť postupu odvolacieho súdu pri rozhodovaní o trovách konania. Nepreskúmateľnosť tejto časti rozsudku odvolacieho súdu vyplýva z neujasnenosti okruhu účastníkov odvolacieho konania v spojení s rozsahom, v akom bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý odvolaním. Odvolací súd ani nevysvetľuje rozdiely pri priznávaní náhrady trov konania v súvislosti s DPH do
  39. mája 2009 a od
  40. júna
  41. 4 Cdo 89/2010 9 Nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku o trovách konania, majúca za následok jeho nepresvedčivosť, je tak vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  42. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  43. marca 2012 JUDr. Ľubor Šebo, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.