← Slovensko

vydanie bezdôvodného obohatenia s prísl. a iné

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/198/2020 Identifikačné číslo spisu: 1411202562 Dátum vydania rozhodnutia: 27.04.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Svetlovská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:1411202562.3 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne G. D., bývajúcej v U., Y. X, zastúpenej Advokáti Heinrich s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Nitre, Skautská 12, IČO: 36 865 966, proti žalovanému N. D., bývajúcemu v U., Q..L.., J. G. XXX, I..Y..G.., zastúpenému Mgr. Andreou Ondriašovou, advokátkou v Bratislave, Námestie hraničiarov 18, o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 7 C 102/2011, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. apríla 2018 sp. zn. 2 Co 140/2015 v spojení s opravným uznesením z
  2. októbra 2019 sp. zn. 2 Co 140/2015, takto rozhodol: Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  3. apríla 2018 sp. zn. 2 Co 140/2015 v spojení s opravným uznesením z
  4. októbra 2019 sp. zn. 2 Co 140/2015 a rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z
  5. októbra 2014 č. k. 7 C 102/2011 - 224 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie. Odôvodnenie
  6. Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z
  7. októbra 2014 č. k. 7 C 102/2011 - 224 žalobu žalobkyne zamietol a o vzájomnom návrhu žalovaného rozhodol tak, že uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 7.644,39 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od
  8. júna 2012 do zaplatenia, do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na § 132, § 137 ods. 1, 2, § 123, § 451 ods. 1, 2, § 454, § 511 ods. 1, 3 a § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal vykonaným dokazovaním za zistené, že strany sporu na základe vysporiadania BSM boli podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X na Y. X T. U., každý v jednej polovici a žalobkyňa užívala predmetný byt výlučne sama od roku 1993, kedy sa žalovaný odsťahoval do zahraničia. Podľa vyúčtovania za rok 2009 náklady spojené s užívaním bytu rozpočítané v 1/2 na žalovaného predstavovali sumu 700,22 eur, za rok 2010 sumu 774,74 eur, za rok 2011 sumu 787,91 eur a za obdobie šiestich mesiacov roku 2012 sumu 403,90 eur. Daň z nehnuteľnosti za roky 2009 až 2011 predstavovala sumu 60,- eur, a teda celkovú výšku bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie ustálil na sumu 1.695,61 eur. Nakoľko tieto náklady hradila výlučne žalobkyňa, súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný a predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.695,61 eur a vo zvyšnej časti je nárok žalobkyne nepreukázaný, keď v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno. Vzájomným návrhom žalovaný požadoval, aby súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 7.644,39 eur s príslušenstvom, nakoľko žalobkyňa užívala celú nehnuteľnosť sama. Súd prvej inštancie zistil, že trhová cena nájmu obdobného bytu v danom období bola cca 550,- eur/mesiac a za obdobie od
  9. septembra 2009 do
  10. júna 2012 po započítaní žalobkyňou uplatnenej pohľadávky bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 7.644,39 eur v 1/2 pripadajúcej na žalobkyňu, na ktorú sumu súd prvej inštancie zaviazal žalobkyňu titulom podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému spolu s úrokom z omeškania odvíjajúceho sa od doručenia výzvy žalobkyni. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, 3 v spojení s § 151 ods. 3 OSP.
  11. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z
  12. apríla 2018 sp. zn. 2 Co 140/2015 v spojení s opravným uznesením z
  13. októbra 2019 sp. zn. 2 Co 140/2015 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ako vecne správny potvrdil; žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na § 2, § 3, § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že v prípade ak spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. V tejto súvislosti zdôraznil, že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu, pretože právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo a keďže ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený, ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia. Odvolací súd mal za preukázané, že žalobkyňa užívala celú nehnuteľnosť v spoluvlastníctve strán sporu, neposkytla žalovanému akúkoľvek náhradu za užívanie bytu a zároveň nedošlo k uzavretiu dohody o bezodplatnom užívaní spoločného bytu, a preto nemohol prijať záver, že by žalovaný súhlasil s užívaním bytu žalobkyňou a ich spoločnými deťmi bezplatne, resp. na úkor neplnenia si vyživovacej povinnosti. Ako odvolací súd ďalej s poukazom na § 470 ods. 1, 2 CSP uviedol, námietkou žalobkyne, ktorá sa týkala premlčania uplatneného nároku žalovaným, sa nemohol zaoberať, pretože ju uplatnila až vo svojom písomnom podaní z
  14. januára
  15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
  16. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie s tým, že súdy jej nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP) a zároveň napadnutý rozsudok odvolacieho súdu závisel od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa súdy nižších inštancií odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) a ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP). Namietala, že súd prvej inštancie a následne ani odvolací súd žiadnym spôsobom neodôvodnili, prečo potvrdili nárok žalobkyne na položky v rozsudku prvej inštancie špecifikované (ktorých súčet je 2.726,77 eur), avšak číselne priznali len sumu 1.695,61 eur. Zároveň bola toho názoru, že súdy nižších inštancií žiadnym spôsobom neodôvodnili, prečo mali za preukázané, že celý byt a v celom rozsahu užíva len žalobkyňa, hoci v ňom bývali so súhlasom žalovaného ďalšie dve plnoleté osoby a žalobkyňa užívala len jednu izbu. Z uvedených dôvodov považovala rozhodnutia nižších inštancií za nepreskúmateľné. Podľa dovolateľky súdy nižších inštancií nesprávne právne posúdili jej povinnosť vyplatiť žalovanému peňažnú čiastku z dôvodu, že žalovaný predmetný byt (spoločnú vec) neužíval, pretože z preukázaného skutkového stavu je zrejmé, že nenastal taký právny stav, že by dovolateľka užívala predmetný byt výlučne v celom rozsahu sama. V tejto súvislosti dovolateľka namietla aj nesprávne právne posúdenie žalovaným uplatneného nároku ako náhrady za užívanie spoločnej nehnuteľnosti, kde bola toho názoru, že uplatnený nárok mal byť posúdený ako bezdôvodné obohatenie, ktoré sa spravuje inou premlčacou lehotou. Z týchto dôvodov navrhla napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dovolateľka zároveň podala návrh na odklad právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
  17. Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie žalobkyne zamietnuť.
  18. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
  19. októbra 2020 sp. zn. 4 Cdo 198/2020 v spojení s opravným uznesením zo
  20. decembra 2020 sp. zn. 4 Cdo 198/2020 odložil vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z
  21. októbra 2014 č. k. 7 C 102/2011 - 224 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
  22. apríla 2018 sp. zn. 2 Co 140/2015 v spojení s opravným uznesením z
  23. októbra 2019 sp. zn. 2 Co 140/2015 do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní žalobkyne.
  24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
  25. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
  26. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
  27. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
  28. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
  29. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
  30. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
  31. Žalobkyňa vyvodzujúc z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP namietala odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo potvrdil nárok žalobkyne na položky v rozsudku prvej inštancie špecifikované v súčte 2.726,77 eur, avšak výsledne priznal len sumu 1.695,61 eur.
  32. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.
  33. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4 Cdo 3/2019, 8 Cdo 152/2018, bod 26, 5 Cdo 57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).
  34. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
  35. V súlade s § 220 ods. 2 v spojení s § 393 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 v spojení s § 393 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu odníma účastníkovi možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jeho právo na spravodlivý súdny proces (čo zakladá vadu konania podľa § 431 ods. 1 v spojení s § 420 písm. f/ CSP), pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.
  36. S poukazom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou v konania podľa § 420 písm. f/ CSP.
  37. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňou mal za preukázané náklady spojené s užívaním bytu (fond opráv, poistenie domu, správa domu, ústredné kúrenie, iné náklady), ktoré rozpočítané v 1/2 na žalovaného predstavovali podľa vyúčtovania za rok 2009 sumu 700,22 eur, za rok 2010 sumu 774,74 eur, za rok 2011 sumu 787,91 eur a za obdobie šiestich mesiacov roku 2012 sumu 403,90 eur, čo je však podľa názoru dovolacieho súdu spolu s daňou za nehnuteľnosti pripadajúcej na žalovaného (60,- eur) celkovo v sume 2.726,77 eur. V tejto súvislosti súd uviedol, že vo zvyšnej časti žalobkyňa svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nepreukázala, a preto voči vzájomnou žalobou uplatnenému nároku žalovaného použil na započítanie žalobkyňou uplatnenú pohľadávku bezdôvodného obohatenia za ňou vykonané platby za žalovaného za predmetný byt v sume 1.695,61 eur. Vzhľadom na rozdielnosť podľa súdu prvej inštancie žalobkyňou preukázaných položiek za roky 2009 až 2012 spolu s daňou, ktoré sú v celkovej sume 2.726,77 eur, a súdom prvej inštancie započítanej sumy uplatnenej pohľadávky bezdôvodného obohatenia žalobkyňou vo výške 1.695,61 eur bude potrebné zo strany odvolacieho súdu, resp. zo strany súdu prvej inštancie dôslednejšie sa zaoberať týmto nárokom žalobkyne a výsledné rozhodnutie v tomto smere náležite odôvodniť. Rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie preto malo ozrejmiť skutkové a právne závery takým spôsobom, aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na pre vec rozhodujúce skutočnosti v rovine dohadov a aby mohla skutkovo aj právne proti rozhodnutiu argumentovať. Keďže odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu uvedené obsahové náležitosti nemá, možno skonštatovať, že je nepreskúmateľné.
  38. Nad rámec dovolacieho prieskumu najvyšší súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa v odvolacom konaní podaním z
  39. januára 2015 vzniesla voči nároku žalovaného, ktorý si uplatnil voči žalobkyni vzájomnou žalobou, námietku čiastočného premlčania, s ktorou sa odvolací súd nezaoberal poukazujúc na účinnosť CSP v čase jeho rozhodovania. Keďže žalobkyňa uvedenú námietku premlčania vzniesla za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, právny účinok jej úkonu ostal zachovaný, pričom nemožno uplatňovať ustanovenia Civilného sporového poriadku o sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli na neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Premlčanie je definované ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí uplatniť. Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 OSP najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a OSP; s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  40. októbra 2009 sp. zn. 5 Cdo 120/2009). Vzhľadom na uvedené bude potrebné sa so vznesenou námietkou premlčania uplatnenou žalobkyňou dôslednejšie zaoberať.
  41. Tento nedostatok odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v otázke vád konania namietaných dovolateľkou má za následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené súdu v ustanovení § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP na riadne odôvodnenie rozsudku. Z tohto dôvodu je dovolanie žalobkyne procesne prípustné podľa § 420 písm. f/ CSP a dovolateľka v ňom dôvodne namieta ňou uvádzanú procesnú vadu zmätočnosti, pretože jej týmto nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené realizovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
  42. Vzhľadom k zisteniu, že v konaní došlo k procesným vadám podľa § 420 písm. f/ CSP, ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu ako aj rovnakou vadou postihnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 449 ods. 1, 2 CSP) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP). S prihliadnutím na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa najvyšší súd nezaoberal ďalšími, v dovolaní namietanými vadami.
  43. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
  44. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  45. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.