Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/293/2021 Identifikačné číslo spisu: 8319207769 Dátum vydania rozhodnutia: 27.04.2022 Meno a priezvisko: Mgr. Miroslav Šepták Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 393ods.

2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu nižšej inštancie navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu nižšej inštancie neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods.

§ 393ods.

2 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces (čo zakladá vadu konania podľa § 431 ods. 1 CSP v spojení s § 420 písm. f/ CSP), pretože jej upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. 13.

1. Podľa ustanovenia § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
2. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, s odkazom na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu potom musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré CSP kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou námietkou nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka konania na spravodlivý proces garantovaný článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
3. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
4. Po preskúmaní dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd k záveru, že toto rozhodnutie nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods.

§ 393ods.

2 CSP, a preto ho nemožno považovať za preskúmateľné. V prvom rade je potrebné uviesť, že v súdenej veci išlo o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, teda išlo o konanie, ktoré spadá pod režim Civilného mimosporového poriadku. Účastníci tohto konania mohli aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie predkladať nové dôkazy a tvrdenia (§ 63 CMP) a odvolací súd bol povinný za účelom zistenia skutočného stavu veci vykonať aj ďalšie dôkazy (§ 68 CMP), zároveň bol povinný zrozumiteľným spôsobom reagovať na odvolacie námietky odporcu (§ 387 ods. 3 CSP). Tento v priebehu odvolacieho konania predložil viacero nových dôkazov, či už rodný list jeho maloletej dcéry U., nar. X.X.XXXX (č.l. 230), ktorým preukazoval, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Za ďalšie predložil aj písomnosť z Ústredia štatistického úradu zo dňa

1. februára 2020 ohľadom priemernej mesačnej mzdy v stavebníctve za rok
2. Oba tieto dôkazy odvolací súd nevykonal a teda ani nevyhodnotil skutočnosti z nich vyplývajúce a na základe uvedeného potom nereagoval osobitne na tieto špecifické odvolacie argumenty odporcu. Rovnako to isté platí ohľadom ním predložených lekárskych správ preukazujúcich jeho zdravotný stav. Nevykonaný zostal aj dopyt na vysokú školu, kde študuje navrhovateľka za účelom preverenia, či jej osobné, majetkové a rodinné pomery neodôvodňujú sociálne štipendium. Súdy nižších inštancií nereagovali v dôvodoch svojho rozhodnutia ani na návrhy odporcu na oboznámenie sa s ním uvádzanými konaniami. Všetky uvedené skutočnosti boli podľa názoru dovolacieho súdu špecifickými argumentami odporcu, na ktoré mal predovšetkým odvolací súd osobitne reagovať. Len všeobecný záver vyjadrený v bode
3. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, v zmysle ktorého o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané rozhoduje vždy súd (viď § 185 ods. 1 CSP) je nepostačujúci. Z takto formulovaného záveru odvolacieho súdu v danej veci nemožno vyvodiť, ktoré z konkrétnych dôkazov navrhovaných odporcom odvolací súd nevykonal a najmä prečo. Keďže v súdenej veci išlo o mimosporové konanie, platí to, čo konštatuje sám odvolací súd, a síce že bolo jeho povinnosťou vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci ak to bolo potrebné na zistenie skutočného stavu veci (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z
4. mája 2018, sp. zn. 4 Cdo 210/2017 obdobne tiež z
5. septembra 2020 sp. zn. 8Cdo/187/2020). V danom prípade minimálne už len skutočnosť, že odporcovi pribudla vyživovacia povinnosť, bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu reagovať.
6. S poukazom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že rozhodnutie odvolacie súdu trpí vadou konania podľa § 420 písm. f/ CSP. Konanie v tejto časti je postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu takej intenzity, ktorá zakladá tak prípustnosť ako i dôvodnosť podaného dovolania.
7. Vzhľadom k zisteniu, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f/ CSP, ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).
8. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
10. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.