← Slovensko

neplatnosť dražby

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Cdo/81/2020 Identifikačné číslo spisu: 7114207708 Dátum vydania rozhodnutia: 27.04.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Soňa Mesiarkinová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 470ods.

2, druhá veta CSP, b/ či vyjadrenie hodnoty zabezpečovanej pohľadávky v záložnej zmluve je opodstatnené len v prípade, keď nebude zabezpečovaná celá pohľadávka a či v opačnom prípade platí, že záložným právom je zabezpečovaná celá pohľadávka vrátane príslušenstva, ako aj to, či stačí v záložnej zmluve formulovať príslušenstvo všeobecne; c/ či v zmluve o vykonaní dražby stačí uviesť spôsob zistenia najnižšieho podania alebo má byť uvedená konkrétna suma; d/ či oznámenie o termíne dražby urobené tak, že termín dražby spadá do úložnej lehoty na pošte v dôsledku čoho si ho vlastník predmetu dražby nemusí vyzdvihnúť pred termínom vykonania dražby spôsobuje znemožnenie obhliadky predmetu dražby a obmedzenie možnosti účasti na dražbe; e/ či termín dražby určenej na

  1. decembra je vhodný a neobmedzuje možnosť účasti na dražbe. Dovolateľ súčasne uviedol, že nemá vedomosť, že by vyššie uvedené právne otázky boli do dnešného dňa vyriešené v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V dovolaní podrobne opakoval svoje dôvody uvádzané v doterajšom konaní.
  2. K dovolaniu sa vyjadrili žalovaní 1/, 3/ a 4/, ktorí ho navrhli ako neprípustné odmietnuť a súčasne si uplatnili náhradu trov. Poukázali, na to, že zo strany súdov nedošlo k odňatiu práva konať pred súdom žalobcovi, a k otázkam, formulovaným v dovolaní s poukazom na § 421 ods. 1 písm. b/ CSP uviedli, že sa jedná o otázky skutkové, s ktorými sa vysporiadal odvolací súd, naviac v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu boli právne otázky, týkajúce sa neplatnosti dobrovoľnej dražby mnohokrát riešené. Považovali preto dôvody v podanom dovolaní za účelové.
  3. Dovolateľ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/, 3/ a 4/ zopakoval dôvody uvádzané v ním podanom mimoriadnom opravnom prostriedku.
  4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.
  5. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 ods. 1 CSP. 7.
  6. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 7.
  7. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 7.
  8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je povinnosťou dovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a v spojitosti s tým označiť v dovolaní náležitým spôsobom tiež dovolací dôvod.
  9. Dovolateľ prípustnosť dovolania s poukazom na § 420 písm. f/ CSP videl v nesprávnom procesnom postupe súdu, vedúcemu k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súdy v konaní ignorovali jeho námietku, týkajúcu sa skutkového stavu (nevyvesenie oznamu o konaní dražby na obvyklom mieste v spoločných priestoroch bytového domu). Nesprávny procesný postup súdu vedúci k porušeniu práva na spravodlivý proces videl aj v nesprávnom postupe súdu z hľadiska aplikácie prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP. 8.
  10. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej intenzite, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré porušenie tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP, treba považovať aj taký postup súdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné. 8.
  11. Dovolací súd dospel k záveru, že dôvody prezentované dovolateľom nenapĺňajú obsah odňatia možnosti konať pred súdom takým procesným postupom súdu, ktorý by viedol k záveru, že odvolací súd rozhodoval svojvoľne a jeho závery boli neudržateľné. K tejto námietke je potrebné uviesť, že dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery, pretože v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, ale v zmysle § 442 CSP je viazaný skutkovým stavom, z ktorého vychádzal odvolací súd potvrdzujúci rozhodnutie súdu prvej inštancie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižších inštancií, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Nedostatočne zistený skutkový stav veci, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP (6 Cdo 69/2020, 9 Cdo 209/2020). Pri posudzovaní ústavnosti tohto právneho názoru nedospel ústavný súd (II. ÚS 465/2017) k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. Súdna prax je jednotná v názore, že ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania (6 Cdo 69/2020, 9 Cdo 209/2020, 8 Cdo 290/2019, 7 Cdo 170/2020). K procesným právam strany sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie účastníkovi konania. Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napríklad preto, že sú podľa jeho názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup znemožňujúci procesnej strane uskutočňovať jej procesné oprávnenia v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Z tohto dôvodu sa dovolací súd nemohol vecne zaoberať obsahom dovolacích námietok žalobcu smerujúcich k posúdeniu správnosti skutkových záverov odvolacieho súdu ohľadom ním tvrdených námietok k dokazovaniu ohľadom vyvesenia oznamu o vykonaní dobrovoľnej dražby, keď v bode 21 rozsudku odvolacieho súdu podrobne vysvetlil svoj prijatý záver. Odvolací súd sa v rozhodnutí (tiež bod 21) podrobne vyjadril i k hodnoteniu dôkazov, pričom jeho záver o tom, že žalobca vzhľadom na dĺžku konania, mal možnosť reagovať v zmysle novej úpravy civilného procesu (Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016), súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom na pojednávaní dňa
  12. decembra 2017 považuje dovolací súd za presvedčivo odôvodnený a správny. 8.
  13. Dovolací súd dospel vzhľadom na uvedené k záveru, že procesný postup odvolacieho súdu neporušil kogentné procesné ustanovenia, a nevymyká sa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a odvolací súd neporušil vo vzťahu k dovolateľovi zaručené procesné práva spojené so súdnou ochranou práva.
  14. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania odôvodnil naformulovaním otázok, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu neboli podľa dovolateľa riešené, mal za to, že je daný dôvod prípustnosti v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. 9.
  15. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP). 9.
  16. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 CSP, by mal dovolateľ a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť, že právna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP). Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. 9.
  17. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Otázkou relevantnou pre prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia môže byť len otázka právna (hmotnoprávna alebo procesnoprávna, ktorej vyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu) a nie otázka skutková. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania; to znamená, že pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec a pod. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad. Ak v dovolaní vymedzená otázka - ktorú má podľa dovolateľa posudzovať vo svojom rozhodnutí dovolací súd - nie je právnou otázkou, ale predstavuje skutkovú otázku, nie je splnená zákonná podmienka prípustnosti dovolania uvedená v ustanovení § 421 ods. 1 CSP a takúto otázku nie je dovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť (4Cdo/148/2018, 8Cdo/144/2018, 9Cdo/73/2021). 9.
  18. Osobitne významným znakom otázky relevantnej v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je jej zásadný právny význam. Aj za účinnosti nových civilných predpisov je opodstatnené konštatovanie, že otázkou zásadného právneho významu je otázka, ktorá je významná nielen pre tú ktorú prejednávanú právnu vec (spor), ale aj zo širších hľadísk, najmä z hľadiska celkovej rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky (l Cdo 132/2009, 2 Cdo 71/2010, 3 Cdo 51/2006, 4 Cdo 151/1998, 5 Cdo 1/2010, 7 Cdo 117/2011). Účelom § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je dosiahnuť vyriešenie dosiaľ ešte nevyriešenej právnej otázky. Naostatok treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je relevantná len otázka, ktorá kumulatívne vykazuje všetky vyššie uvedené znaky. Ak z týchto znakov chýba čo i len jeden, nemôže byť dovolanie procesne prípustné.
  19. Žalobca vyvodzuje prípustnosť jeho dovolania z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Ním zadefinované právne otázky (a/ či popretie skutkových tvrdení protistrany bez uvedenia vlastného tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach (§ 151 ods. 2 CSP), ku ktorému došlo v konaní začatom predo dňom účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. je účinné ako prostriedok procesného

§ 470ods.

2, druhá veta CSP, b/ či vyjadrenie hodnoty zabezpečovanej pohľadávky v záložnej zmluve je opodstatnené len v prípade, keď nebude zabezpečovaná celá pohľadávka a či v opačnom prípade platí, že záložným právom je zabezpečovaná celá pohľadávka vrátane príslušenstva, ako aj to, či stačí v záložnej zmluve formulovať príslušenstvo všeobecne; c/ či v zmluve o vykonaní dražby stačí uviesť spôsob zistenia najnižšieho podania alebo má byť uvedená konkrétna suma; d/ či oznámenie o termíne dražby urobené tak, že termín dražby spadá do úložnej lehoty na pošte v dôsledku čoho si ho vlastník predmetu dražby nemusí vyzdvihnúť pred termínom vykonania dražby spôsobuje znemožnenie obhliadky predmetu dražby a obmedzenie možnosti účasti na dražbe; e/ či termín dražby určenej na

  1. decembra je vhodný a neobmedzuje možnosť účasti na dražbe) , by mohli mať znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP iba vtedy, ak neboli otázkami skutkovými, ale právnymi s presahujúcim významom pre dosiaľ neriešené právne otázky a súčasne, aby výsledok ich riešenia (posúdenia a vyhodnotenia) odvolacím súdom predstavoval jediný a výlučný dôvod, pre ktorý nebolo jeho žalobe vyhovené. 10.
  2. Dovolací súd k otázke nastolenej pod a/ či popretie skutkových tvrdení protistrany bez uvedenia vlastného tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach (§ 151 ods. 2 CSP), ku ktorému došlo v konaní začatom predo dňom účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. je účinné ako prostriedok procesného

§ 470ods.

2, druhá veta CSP, sa vyjadril pod bodom 8.2., nakoľko dovolateľ obsahovo rovnakú otázku vymedzil aj ako odňatie možnosti konať pred súdom. 10.

  1. K otázke vymedzenej pod b/ dovolací súd uvádza, že predmetné otázka sa v okolnostiach tohto dovolacieho konania netýka takého posúdenia ne/platnosti dobrovoľnej dražby, výlučne na ktorom spočíva dovolaním napadnuté rozhodnutie. Táto dovolateľom nastolené otázka má v danom prípade povahu otázky, ktorej zodpovedanie dovolacím súdom, vzhľadom k tomu, že nebola relevantná v konaní a odvolací súd ju neriešil, by nemohlo viesť k zrušeniu alebo zmene dovolaním napadnutého rozhodnutia. Pritom cieľom civilného sporového konania (aj pred dovolacím súdom) je poskytnúť reálnu ochranu právam, nie riešiť teoretické otázky, ktorých výsledok sa nijako nepremietne do právnej sféry procesných strán. 10.
  2. K otázkam nastoleným ako dovolacie otázky pod c/, d/ a e/ dovolací súd uvádza, že v danom prípade dovolateľ namieta nesprávne zistenie ohľadom podmienok na uskutočnenie dobrovoľnej dražby, pretože nesúhlasí s ich interpretáciou odvolacím súdom, podrobne uvedenej v bode 20 rozsudku odvolacieho súdu (súčasne bod 2.
  3. tohto uznesenia). 10.
  4. Pokiaľ súd na základe výsledkov dokazovania zisťuje obsah právneho úkonu (v danom platnosti dobrovoľnej dražby), oboznamuje sa s tým, čo a ako je v právnom úkone vyjadrené a v spojitosti s tým posudzuje namietanú neplatnosť. Skutkový záver súdu o tom, že nedošlo k porušeniu § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom ku dňu konania dražby, v tom smere, že miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe, bol preukázaný. Ak preto dovolateľ v dovolacom konaní vytýka súdu, že konkrétne ustanovenie interpretoval nesprávne, v rozpore s jej skutočným obsahom, ide o dovolaciu námietku nevystihujúcu podstatu § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, lebo takáto námietka sa týka nesprávneho skutkového zistenia, na ktorom súd založil svoje právne závery. Pokiaľ totiž súd zisťuje obsah náležitostí pri výkone dobrovoľnej dražby, rieši skutkové otázky, pričom výsledkom tejto činnosti súdu sú skutkové zistenia a z nich vyvodené skutkové (nie právne) závery súdu. Hodnotiaci skutkový záver súdu, ktorý tvorí podstatu tohto výsledku, nemožno považovať za právne posúdenie (3 Cdo 27/2019). 10.
  5. So zreteľom na uvedené je teda zrejmé, že žalobca v danom prípade vo väzbe na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ CSP síce argumentuje nesprávnym právnym posúdením, avšak len v tom zmysle, že ak by odvolací súd vyšiel zo správne zisteného skutkového stavu, nevyhnutne by musel dospieť k odlišnému právnemu posúdeniu, teda k záveru, že dražba je neplatná pre námietky uvádzané dovolateľom v konaní, na ktoré však dostal odpoveď v rozhodnutiach nižších súdov. 10.
  6. Ak dovolateľ formuloval svoje otázky konkrétne, t. j. či d/ oznámenie o termíne dražby urobené tak, že termín dražby spadá do úložnej lehoty na pošte v dôsledku čoho si ho vlastník predmetu dražby nemusí vyzdvihnúť pred termínom vykonania dražby spôsobuje znemožnenie obhliadky predmetu dražby a obmedzenie možnosti účasti na dražbe; e/ či termín dražby určenej na
  7. decembra je vhodný a neobmedzuje možnosť účasti na dražbe, dovolací súd dospel k záveru, že tieto otázky nepredstavujú právne otázky zásadného významu, na ktorých založil odvolací súd svoj právny záver o zamietnutí žaloby. Na druhej strane otázke splnenia náležitostí oznámenia dátumu konania dražby vo vzťahu k jej platnosti sa podrobne odvolací súd venoval a podrobne zapovedal námietky, uvádzané žalobcom už v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. 10.
  8. Vzhľadom na to dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom položené otázky, nemôžu byť relevantné pre založenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, nakoľko nespĺňajú predpoklady, ktoré vyššie uviedol dovolací súd.
  9. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 CSP prípustné, nakoľko dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP, preto dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c/ a f/ CSP.
  10. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
  11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  12. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.