← Slovensko

o náhradu škody

Najvyšší súd 2 Obo 102/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. T. V., správca konkurznej podstaty W.Š., spol. s r. o., P., IČO: X., proti ţalovanej: PhDr. E. H., N. právne zastúpenej JUDr. Ľ. B., advokátkou, C., o náhradu škody, na odvolanie ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

  1. mája 2010 č. k. 9Cbs 180/04-424, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  2. mája 2010 č. k. 9Cbs 180/04-424 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť 49 790,87 Eur ţalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ďalej uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť 2 489,54 Eur ţalobcovi, taktieţ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa
  4. 2008 sp. zn. 2Obo 24/2008 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  6. 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe v ďalšom konaní vykoná dokazovanie obsahom predloţených listinných dôkazov, vypočutím účastníkov konania, bude sa zaoberať tvrdeniami ţalobcu a námietkami ţalovanej. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania, a doplneného dokazovania v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zistil, ţe ţalovaná mala v drţbe účtovné doklady a pokladňu. Ţalobca predloţil súdu prvého stupňa fotokópiu listu zo dňa
  8. 2004, v ktorom vyzval ţalovanú na odovzdanie účtovných podkladov k spracovaniu daňového priznania na daň z príjmov právnickej osoby. Ďalšími listinami zo dňa
  10. 2004,
  12. 2004,
  14. 2004, tento súd zistil, ţe ţalovaná mala zabezpečiť riadne vedenie účtovníctva, ako konateľka ţalobcu. Ţalovaná vo svojich rozsiahlych podaniach neuviedla ţiadny dôvod, pre ktorý ich i napriek výzvam nepredloţila k spracovaniu, napr. daňových priznaní aj druhému konateľovi ţalobcu, ktorý podľa výpisu 2 Obo 102/2010 2 z obchodného registra tak, ako ţalovaná mohol konať za spoločnosť samostatne, s prihliadnutím aj k tej skutočnosti, ţe obidvaja boli tieţ spoločníkmi obchodnej spoločnosti ţalobcu. Podľa záznamu zo dňa
  16. 2004 za prítomnosti p. M., Ing. K., PhDr. H., sa Ing. R. stretol s V. K., za účelom vyjasnenia si otázky vykonávania účtovníctva. Súd prvého stupňa z tohto záznamu zistil, ţe V. K. od januára 2004 nemá podpísanú pracovnú zmluvu, ani zmluvu na vedenie účtovníctva. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, ţe ţalovaná súdu nepreukázala, ţe by výberom z účtu ţalobcu dňa
  18. 2004 a dňa
  20. 2004 tieto vloţila do spoločnosti. List z I. bol pre súd prvého stupňa podporným dôkazom o výbere finančných prostriedkov v týchto dňoch. Súd prvého stupňa zdôraznil, ţe ţalovaná sa nevyjadrila k listom konateľa ţalobcu, napr. zo dňa
  22. 2004, v ktorom okrem iného poţaduje uvedenie účelu pouţitia aj týchto finančných prostriedkov. Súd prvého stupňa mal za preukázané, ţe V. K. preberala i napriek tomu, ţe nemala uzatvorenú pracovnú zmluvu so ţalobcom, podľa záznamu zo dňa
  24. 2004 spísaného za prítomnosti aj ţalovanej, v mene ţalobcu trţby za víno v mesiacoch máj 2004 aţ júl
  25. Ţalovaná súdu prvého stupňa nepreukázala ţiadnym hodnoverným dôkazom, ţe by pokladňu a účtovné doklady ţalobcu odovzdala účtovníčke ţalobcu, alebo ich sama zaevidovala v účtovníctve ţalobcu. Ţalobca svoje tvrdenia o neoprávnenom nakladaní s finančnými prostriedkami zo strany ţalovanej, v ktorej je uvedená suma od F. S. v čiastke 840 000,-- Sk, preukázal podaním zo dňa
  27. 2004, adresovaného Okresnému riaditeľstvu PZ T. o podozrení, ţe bol spáchaný trestný čin. Ţalovaná súdu prvého stupňa nepreukázala ţiadnym dokladom, ţe ňou vyfakturované sluţby za I. boli ţalobcovi oprávnene vyúčtované a tieto poradenské a realizačné sluţby v reklamnej a marketingovej oblasti aj skutočne realizované, na základe čoho by súd v tejto časti ţalobu zamietol. K námietke aktívnej legitimácie ţalobcu súd prvého stupňa zistil, ţe účastníkom konania na strane ţalobcu je označený ako W.Š., spol. s r.o., R., ktorá v čase podania ţaloby bola zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Nitra. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Nitra, odd. Sro, vloţka č. 2046/N spoločníkmi spoločnosti W.Š., spol. s r.o., sú PhDr. E. H. a Ing. S. R. a zároveň sú aj konateľmi spoločnosti, pričom kaţdý môţe konať samostatne. V priebehu konania bol na majetok ţalobcu vyhlásený konkurz, na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  29. 2005 sp. zn. 1K 116/
  30. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. T. V. odo dňa
  33. Podľa ust. § 2 písm. a/ Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri. Touto osobou je ţalobca a následne správca konkurznej podstaty, súd prvého stupňa preto konštatoval, ţe 2 Obo 102/2010 3 námietka aktívnej legitimácie zo strany ţalovanej je neopodstatnená. Na základe takto doplneného dokazovania súd prvého stupňa uznal právny nárok ţalobcu na náhradu škody v sume 49 790,87 Eur za oprávnený podľa ust. § 135a ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka a jej úhradou zaviazal ţalovanú. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie ţalovaná, v ktorom uviedla, ţe v konaní neboli preukázané, ani zisťované, naplnené dôvody ţaloby, obsiahnuté v návrhu Ing. S. R., spoločníka s neobmedzenými právami a povinnosťami s 30,5% obchodným podielom v spoločnosti W.Š.W., spol. s r. o., P., IČO: X., zastúpenej správcom konkurznej podstaty JUDr. T. V., ktorými dôvodmi ţaloby mala konateľka s obmedzeným statusom konateľa od
  35. 2003 spôsobiť údajnú škodu uvedenej spoločnosti podľa ust. § 135a ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka. Postup súdu prvého stupňa je podľa odvolateľky pokračovaním zjavne svojvoľného, diskriminačného a nezákonného postupu, v rozpore s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  37. 2008 sp. zn. 2Obo 24/
  38. Takýmto konaním došlo k porušeniu procesných práv ţalovanej, ktorá sa na pojednávanie včas ospravedlnila so ţiadosťou, aby sa nepojednávalo v jej neprítomnosti. Súd prvého stupňa v konaní podľa odvolateľky pochybil aj tým, ţe nerozhodol o návrhu ţalovanej zo dňa
  40. 2007 o určenie neplatnosti právneho úkonu Ing. S. R. v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku vo výške 75 000,-- Sk, ako aj o návrhu ţalovanej zo dňa
  42. 2009 na zabezpečenie ďalších listinných dôkazov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolateľka navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrh zamietnuť. Odvolateľka prípadne navrhuje konanie zastaviť s poukazom na absenciu aktívnej legitimácie zástupcu ţalobcu, správcu konkurznej podstaty JUDr. T. V., byť účastníkom konania, resp. odvolaciemu súdu odvolateľka navrhuje postup podľa intencií uvedených v čl. 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V doplnení svojho odvolania odvolateľka zdôraznila, ţe ţiadnu škodu nespôsobila, nezmenšila majetok dotknutej spoločnosti vlastnou činnosťou, z ktorých dôvodov nenesie ţiadnu zodpovednosť v zmysle ust. § 122 Obchodného zákonníka, nakoľko odvolateľka nemala dôvod a ani záujem, niečo si zo spoločnosti privlastniť alebo ju poškodzovať. S vlastníctvom 69,5% obchodného podielu vo W.Š., spol. s r.o., P., IČO: X., sú podľa 2 Obo 102/2010 4 odvolateľky tvrdenia Ing. S. R., absurdné. Podľa odvolateľky neboli v konaní preukázané a ani zisťované tvrdenia JUDr. T. V., uvedené v písomnom podaní zo dňa
  44. 2010, ktoré tvrdenia súd prvého stupňa akceptoval bez výhrad a odvolateľka má za to, ţe tieto tvrdenia napĺňajú znaky úmyselného trestného činu krivého obvinenia a krivého svedectva. Odvolateľka dodala, ţe pokladničné príjmové doklady a ďalšie dôkazy vylučujú pravdivosť tvrdení JUDr. T. V.. Nezákonnosť postupu súdu prvého stupňa vidí odvolateľka aj v tom, ţe ani na jednom z pokladničných dokladov nie je uvedená ako príjemca finančných prostriedkov, nebolo preukázané pouţitie akejkoľvek sumy pre vlastnú potrebu, súd si osvojil tvrdenie o neoprávnenom nakladaní s finančnými prostriedkami aj v sume 840 000,-- Sk v zmysle podania adresovaného OR PZ v T., ako aj si súd v konaní osvojil tvrdenia ţalobcu ohľadom fiktívnych faktúr pre I.. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie ţalovanej podľa ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní rozsudku v medziach dôvodov odvolania dospel k záveru, ţe sú splnené predpoklady pre jeho zrušenie. Z podaného odvolania okrem iného vyplýva, ţe k porušeniu základného práva odvolateľky na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces, napadnutým rozsudkom došlo najmä tým, ţe toto rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje ţiadne vecné a právne odôvodnenie v súvislosti s ust. § 135a Obchodného zákonníka, nemoţno z neho zistiť dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa návrhu ţalobcu vyhovel bez výhrad. Napadnuté rozhodnutie zároveň podľa odvolateľky nerešpektuje skorší názor najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho, hoci súd prvého stupňa ním bol viazaný. Z obsahu ţaloby sa zisťuje, ţe ţalovaná svojim konaním podľa ţalobcu zneuţíva v rozpore so záujmami spoločnosti svoje oprávnenia konateľky a tým spôsobuje zniţovanie hodnoty majetku spoločnosti. Ţalovaná podľa ţalobcu predáva funkčné stroje, nezabezpečuje riadne plnenie odvodovej povinnosti spoločnosti a uhrádzanie všetkých záväzkov spoločnosti, pričom zamestnancom nevypláca mzdu a ţalovaná písomnou formou uznáva dlhy spoločnosti v nesúlade s ich skutočnou výškou. Ţalovaná podľa ţalobcu ďalej spôsobila zánik zmluvy o vedení účtovníctva so spoločnosťou I. T., s. r. o. a v účtovníctve nezaznamenala príjem vo výške 1 200 000,-- Sk. Ţalovaná taktieţ vykonala neodôvodnené výbery peňaţných prostriedkov, uhradila za neposkytnuté sluţby spoločnosťou I. – R., ako aj 2 Obo 102/2010 5 neodborne zasahovala do výrobnej a šľachtiteľskej činnosti spoločnosti. Ţalobca má ďalej za to, ţe ţalovaná dňa
  46. 2003 zmluvou o zabezpečení záväzku dohodla s veriteľom spoločnosti také podmienky, ktoré sú v rozpore s uznesením valného zhromaţdenia spoločnosti W. – Š.R., s. r. o. zo dňa
  48. 2003, pričom za túto spoločnosť ţalovaná uznala vo forme notárskej zápisnice čo do dôvodu a výšky existenciu dlhov spoločnosti, za ktoré uznanie podal ţalobca aj trestné oznámenie. O takto podanom návrhu rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa
  50. 2007 č. k. 9 Cbs 180/04-116 tak, ţe návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Na odvolanie ţalovanej odvolací súd uznesením zo dňa
  52. 2008 č. k. 2 Obo 24/2008-299 rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd okrem iného uviedol, ţe na úspešné uplatnenie a preukázanie nároku na náhradu škody je potrebné splnenie zákonom stanovených podmienok upravených v ust. § 135a Obchodného zákonníka. Prvou podmienkou vzniku škody je porušenie zmluvnej alebo zákonnej povinnosti, druhou podmienkou je preukázanie vzniku škody vyčíslenej v peňaţnej hodnote, spôsobenej v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti. Odvolací súd s rozsiahlym odôvodnením dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa nezisťoval a v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, akú povinnosť ako konateľka ţalovaná porušila, pričom výška uplatnenej náhrady škody, ani príčinných súvislostí, nebola predmetom dokazovania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ţe súd prvého stupňa v ostatnom konaní vychádzal najmä z obsahu podania ţalobcu zo dňa
  54. 2010, ktorým podaním sa upravila a spresnila pôvodne podaná ţaloba, pričom súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí uviedol zoznam listín, ktoré listiny doloţili do spisu obaja účastníci konania. Súd prvého stupňa zistil, ţe ţalovaná mala v drţbe účtovné doklady a pokladňu. Odvolávajúc sa na vyjadrenie ţalobcu a list z I. zo dňa
  56. 2004, dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe ţalovaná nepreukázala spätné vloţenie na účet spoločnosti, výbery z účtu ţalobcu zo dňa
  58. 2004 a
  61. Súd prvého stupňa ďalej venoval pozornosť p. V. K., ktorá preberala i napriek tomu, ţe nemala uzatvorenú pracovnú zmluvu so ţalobcom, v mene ţalobcu trţby za víno v mesiacoch máj 2004 aţ júl
  62. Z takto vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe ţalovaná nepreukázala ţiadnym hodnoverným dôkazom, ţe by pokladňu, účtovné doklady odovzdala účtovníčke ţalobcu, alebo ich sama zaevidovala. 2 Obo 102/2010 6 Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 O. s. p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti. Pri rozsudku musí súd skúmať skutkový stav v najširšej miere. Pri sporom konaní je predmet zisťovania skutkového stavu vymedzený tvrdeniami účastníkov konania. Podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, dokazovanie, t. j. vykonávanie a hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, prostredníctvom ktorej skúma, či tvrdenia účastníkov konania sú pravdivé. Súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý zodpovedá dôkazným tvrdeniam účastníkov konania, skutočností, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné a súd o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti, skutočností, ktoré nie je nutné dokazovať (ust. § 121 O. s. p.) a skutočnosti, vyplývajúcej z právnych alebo skutkových domnienok, ako aj právnych fikcií. Ak chce byť ţalobca v spore úspešný, musí v ţalobe uviesť skutočnosti, odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči ţalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáţe svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. To isté platí aj pre ţalovaného ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v rámci obrany voči ţalobnému návrhu a ktoré odôvodňujú ním uplatnenú námietku. Uplatnenie námietky ţalovaného treba odlišovať od jeho obrany, zaloţenej na predloţení protidôkazu. Za protidôkaz právna teória povaţuje dôkaz, ktorý vyvracia, resp. spochybňuje tvrdenia protistrany, nezakladá sa na nových skutočnostiach (ako námietka), ale na vyvrátení prípadne spochybnení skutkových tvrdení, na základe ktorých zakladá svoj nárok protistrana. Vzhľadom na to, ţe v civilnom práve Slovenskej republiky platí princíp voľného hodnotenia dôkazov, závisí od úvahy súdu, či ţalobca poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá svoj nárok, alebo či ţalovaný poskytol plný dôkaz o skutočnostiach zakladajúcich námietku. To isté platí aj pri hodnotení protidôkazu, pričom by sa malo uplatňovať pravidlo, ţe ak jedna strana v dôsledku predloţenia protidôkazu úspešne vyvráti, alebo spochybní tvrdenie protistrany, nemôţe súd 2 Obo 102/2010 7 povaţovať takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za výsledok konania. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leţí na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tieţ tvrdí. Po dôkladnom oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj na ust. § 157 ods. 1, 2 O. s. p., na ktoré ustanovenie uţ odvolací súd poukázal vo svojom skoršom rozhodnutí. Odvolací súd konštatuje, ţe napadnuté rozhodnutie znova vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné, čím bolo ţalovanej upreté právo na spravodlivý proces. V danom prípade súd prvého stupňa uznal právny nárok ţalobcu na náhradu škody v ţalovanom rozsahu za oprávnený, pričom súd vychádzal z listinných dôkazov predloţených ţalobcom. Ţalovaná však počas konania uvádzala, ţe tvrdené právo ţalobcu nie je relevantne preukázané, jeho pravdivosť je vylúčená, pričom ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Ak ţalobca tvrdil, ţe ţalovaná ako konateľka spôsobila svojou činnosťou a pôsobnosťou škodu, bolo jeho povinnosťou označiť a predloţiť súdu presvedčivé a hodnoverné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak ţalovaná v priebehu celého konania uvádzala, ţe ţalobca nepreukázal svoje tvrdenia nespochybniteľným dôkazom, resp. plným dôkazom, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy oboma účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 132 O. s. p. Odvolací súd konštatuje, ţe súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí a v ostatnom konaní nevenoval pozornosť ţiadnej zo skutočností, ktoré skutočnosti boli zdôraznené v skoršom zrušovacom rozhodnutí odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa sa opätovne stotoţnil 2 Obo 102/2010 8 s tvrdením ţalobcu, bez iného potrebného vykonania dokazovania a bez zhodnotenia všetkých predloţených listinných dokladov oboma účastníkmi konania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia taktieţ vyplýva, ţe ţalovaná vo svojich rozsiahlych podaniach neuviedla ţiadny dôvod, pre ktorý i napriek výzvam ţalobcu nepredloţila doklady k spracovaniu (napr. daňových priznaní) aj druhému konateľovi spoločnosti ţalobcu, ktorý podľa výpisu z obchodného registra tak, ako ţalovaná, mohol konať za spoločnosť samostatne. Pre súd prvého stupňa bol jedným z podporných dôkazov o výbere finančných prostriedkov list z I. zo dňa
  64. 2004, pričom na tvrdenia ohľadom neoprávneného nakladania s finančnými prostriedkami od F. S. v čiastke 840 000,-- Sk, súdu prvého stupňa postačilo podanie ţalobcu, adresované Okresnému riaditeľstvu PZ v T. o podozrení, ţe bol spáchaný trestný čin. Takéto závery súdu prvého stupňa nie sú dostatočne presvedčivé, nakoľko sa takýmito konštatovaniami nepotvrdila a ani nevyvrátila zodpovednosť ţalovanej za údajné spôsobenie škody. Súd prvého stupňa zdôraznil, ţe list z I. (č. l. 374) je jedným z podporných dôkazov, avšak z dotknutého listu nie je zrejmé, z akého účtu boli ţalovanou vykonané výbery, z ktorého dôvodu má daný dôkaz v tomto konaní nulitnú výpovednú hodnotu. V prípade odvolávania sa súdom prvého stupňa na listinný dôkaz podania trestného oznámenia, odvolací súd zdôrazňuje, ţe jediným relevantným dôkazom o spáchaní trestného činu je právoplatný odsudzujúci rozsudok. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a jeho rozhodnutie o priznanom práve je predčasné. Odvolací súd má za to, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné a je nepresvedčivé. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa nemoţno navyše zistiť ani to, akými ustanoveniami a právnymi úvahami sa pri posudzovaní zisteného skutkového stavu spravoval, nakoľko predmetom konania je nárok ţalobcu na náhradu škody, na ktorý nárok je potrebné splnenie zákonom stanovených podmienok upravených v ust. § 135a Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí nedal preto odpoveď ani len na tie otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, a nemoţno ho preto povaţovať ani za také, 2 Obo 102/2010 9 ktoré zodpovedá poţiadavke plnej realizácie základného práva účastníka na spravodlivý proces. Súd prvého stupňa sa tak v tomto prípade pri vydaní nového rozhodnutia dôsledne neriadil právnym názorom odvolacieho súdu vyplývajúceho z jeho uznesenia vydaného dňa
  66. 2008 sp. zn. 2 Obo 24/
  67. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nespĺňa náleţitosti riadneho odôvodnenia, čím bolo ţalovanej upreté právo na spravodlivý proces. Odvolací súd zdôrazňuje, ţe súd prvého stupňa opätovne ponechal právne nepovšimnutým zodpovedanie otázky porušenia povinnosti ţalovanej ako konateľky, výšku uplatnenej náhrady škody, resp. týchto príčinných súvislostí. Z tohto dôvodu sa napadnuté rozhodnutie javí byť ako arbitrárne, nakoľko súd prvého stupňa v jeho odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú otázku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany, prednesenú ţalobcom, ktorou je splnenie zákonom stanovených podmienok upravených v ust. § 135a Obchodného zákonníka. Odvolací súd zdôrazňuje, ţe obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretoţe práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, ţe výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07). Súd prvého stupňa taktieţ bez povšimnutia ponechal aj skutočnosť, ţe ţalobca navrhuje zaviazať ţalovanú na náhradu škody v prípade, keď v konkurznom konaní ako správca konkurznej podstaty úpadcu takto prihlásenú pohľadávku uznal za oprávnenú a zaradil ju do príslušnej triedy rozvrhu. Aj na tieto skutočnosti odvolací súd poukázal uţ vo svojom skoršom uznesení, na ktoré uznesenie odvolací súd v plnom rozsahu opätovne odkazuje. K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 ústavy, napr. PL. ÚS 36/95), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. To znamená okrem iného aj to, ţe kaţdý adresát právnej normy sa môţe dôvodne spoliehať na to, ţe všeobecný súd nielenţe bude platné právo aplikovať, ale i na to, ţe bude rešpektovať právny názor, ktorým je viazaný, ak mu takúto 2 Obo 102/2010 10 povinnosť ukladá zákon. Opačný prístup uţ sám osebe predstavuje porušenie základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivý proces. Ani nezávislosť sudcov všeobecných súdov pri ich rozhodovaní podľa § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o sudcoch a prísediacich“) nie je absolútna a bez akýchkoľvek hraníc a podmienok. Keby sa nezávislosť chápala tak, ţe sudca môţe rozhodnúť hocijako, viedlo by to k svojvôli, pretoţe v takom prípade by sudca sám tvoril právo podľa svojich predstáv a vystupoval by ako zákonodarca. V právnom štáte to nemoţno takto vysvetľovať. Tomu nasvedčuje aj samotný text vyššie citovaného ustanovenia, v zmysle ktorého sudca musí rozhodovať v súlade so zákonom. Ak musí sudca rozhodovať v súlade so zákonom, potom je povinný rešpektovať i zákonom stanovené hranice pre jeho rozhodovanie. Takouto hranicou stanovenou zákonom je aj povinnosť rešpektovať zásah do obsahového rozhodovania zo strany iného súdu, ak takéto obmedzenie vyplýva zo zákona. V tomto prípade bolo takýmto zákonným ustanovením ustanovenie § 226 O. s. p., ktoré jednoznačne ustanovuje, ţe ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie na nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Takáto povinnosť vyplýva aj z ustanovenia § 2 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich, podľa ktorého za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, ktorým je napríklad Občiansky súdny poriadok, je sudca viazaný aj právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí súd vyššieho stupňa. Uvedeným postupom obmedzil tak súd prvého stupňa ţalovanú v jej práve na spravodlivé konanie a pri podaní opravného prostriedku vo vzťahu k zákonom vymedzeným odvolacím dôvodom, v dôsledku čoho jej odňal moţnosť konať pred súdom. Odvolanie ţalovanej, podané z tohto dôvodu, je preto opodstatnené. Vzhľadom na uvedené zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil 2 Obo 102/2010 11 a vec vrátil tomuto súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne o trovách celého konania. Podľa § 226 O. s. p. je pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  68. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  69. marca 2012 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.