Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Obdo/4/2022 Identifikačné číslo spisu: 1114229536 Dátum vydania rozhodnutia: 27.04.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Pramuková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 39

Občianskeho zákonníka, pričom pri posudzovaní tejto právnej otázky sa mal odvolací súd zaoberať výlučne primeranosťou dohodnutej odplaty. 2.1. Dovolateľ naformuloval právnu otázku nasledovne: „Spôsobuje príliš nízka odplata - teda taká, ktorá nie je primeraná hodnote protiplnenia (prevádzaných vecí) - sama o sebe (bez ďalších okolnosti) to, že ustanovenie zmluvy, v ktorom je takáto príliš nízka odplata dojednaná je neplatné

§ 39OZ?“ 2.2.

Podľa žalobcu odvolací súd nekonštatoval iné okolnosti vedúce k záveru o neplatnosti bodu 8.6.

1. Zmluvy než hrubý nepomer odplaty k hodnote nadobúdaných vecí. Dovolateľ označil rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/244/2018 a 8Cdo/156/2020, podľa ktorých záverov sa neprieči zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). Odvolací súd sa tak pri riešení definovanej právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Dovolateľ poukázal v tejto súvislosti aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 412/
2. 2.
3. Ak by aj odvolací súd prihliadal na konkrétne okolnosti prípadu (čo podľa dovolateľa neurobil), aj tak by nemohol dospieť k záveru o neplatnosti predmetného ustanovenia Zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi. V čase dojednania predmetného ustanovenia Zmluvy totiž nebolo možné určiť hodnotu hnuteľných vecí. Zároveň úpadca porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy platiť riadne a včas odplatu za podnájom a mohol sám ovplyvniť to, či zanechá v prenajatých priestoroch hnuteľné veci. Úpadca mal odo dňa doručenia odstúpenia od Zmluvy lehotu 15 dní na vypratanie prenajatých priestorov a žalobca pristúpil k výkonu práva vyplývajúceho z predmetného ustanovenia Zmluvy až po štvormesačnej dodatočnej lehote, počas ktorej opakovane vyzval úpadcu na vypratanie priestorov. Účelom predmetného ustanovenia Zmluvy bolo dosiahnutie uvoľnenia prenajatých priestorov. Odvolací súd preto podľa dovolateľa nenašiel a nekonštatoval iné skutkové dôvody, ktoré by podporili závery súdu prvej inštancie.
4. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval za potrebné doplniť, že žalovaný sa snažil nájsť nový subjekt, ktorý by pokračoval v prevádzkovaní podniku a žalobca sa ešte v čase, kedy nesplnil druhú podmienku pre nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, staval v e-mailovej komunikácii s úpadcom do pozície vlastníka hnuteľných vecí. Aj z tohto postupu žalobcu potom vyplýva, že úmyslom žalobcu bolo len zadržanie hnuteľných vecí a obohatenie sa. Podľa žalovaného ust. bodov 8.6.
5. a 8.6.
6. Zmluvy dosahujú intenzitu rozporu s dobrými mravmi. Zmluva bola podľa žalovaného nevyvážená v prospech žalobcu. Zároveň návrh žalobcu na odklad právoplatnosti je podľa žalovaného neodôvodnený. Vzhľadom na uvedené dôvody žalovaný dovolaciemu súdu navrhuje, aby dovolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné.
7. K vyjadreniu žalovaného dovolateľ vo svojom vyjadrení zopakoval dovolacie námietky už uvedené v dovolaní a zotrval na tom, že ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu, na ktorú poukázal v dovolaní, je plne aplikovateľná v tejto veci a odklon od nej zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [podľa § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C. s. p.)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania, dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) dovolací súd uvádza nasledovné:
9. Žalobca svoje dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci s poukazom na odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v súlade s § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. Odvolací súd podľa dovolateľa vzal za jediný dôvod pre prijatie záveru o rozpore ust. bodu 8.6.
10. Zmluvy s dobrými mravmi, neprimeranosť dohodnutej nadobúdacej ceny k hodnote scudzovaných hnuteľných vecí.
11. Dovolateľ však opomenul, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nie je možné vnímať osamotene, ale je potrebné zohľadniť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodnutie odvolacieho súdu tvoria jeden celok (porovnaj II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Preto pokiaľ sa odvolací súd v rozsudku v súlade s § 387 ods. 2 C. s. p. stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a jeho právnymi závermi, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu zdôraznil dôvody pre správnosť prijatého rozhodnutia, nemožno opomenúť dôvody už konštatované súdom prvej inštancie v odôvodnení potvrdzovaného rozsudku súdu prvej inštancie.
12. Súd prvej inštancie v bode
13. odôvodnenia rozsudku z
14. októbra 2018, č. k. 11Cbi/67/2014-487, uviedol: V predmetnom prípade má súd za to, že Nájomca (spoločnosť AUPARK Žilina SC - pozn. dovolacieho súdu) v súčinnosti s Vlastníkom (žalobca - pozn. dovolacieho súdu) síce konali v medziach svojho inak dovoleného práva, konali tak však s pohnútkou - poškodiť druhého účastníka Zmluvy tým, že úpadcov majetok sa aplikáciou tohto ustanovenia zmenší o všetky hnuteľné veci vnesené do budovy žalobcu. Taký výkon práva, aj keď je formálne v súlade so zákonom, je v skutočnosti len zdanlivým výkonom práva, pretože účelom nie je vykonať právo, ale poškodiť iného, resp. zvýhodniť seba alebo sebe spriaznený subjekt. V tomto prípade má súd za to, že Nájomca (spoločnosť AUPARK Žilina SC - pozn. dovolacieho súdu) v súčinnosti s Vlastníkom (žalobca - pozn. dovolacieho súdu) konali v rozpore s ustálenými dobrými mravmi a to v priamom úmysle, pomerne komplikovaným ale sofistikovaným spôsobom vykonali právo tak, že úpadca nemal možnosť sa tomuto konaniu reálne brániť. Súd sa musel stotožniť s argumentom žalovaného, že nájomca vložil do Zmluvy (a žalobca s týmto vložením konkludentne súhlasil), bod 8.6.
15. a bod 8.6.
16. s cieľom previesť na žalobcu majetok úpadcu v hodnote nepochybne vyššej ako 100 EUR, čo pre úpadcu nemalo žiadny ekonomický ani hospodársky význam a preto súd takéto konanie vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň v bode
17. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie konštatuje: Súd má preto za preukázané, že články 8.6.
18. a 8.6.
19. Zmluvy o podnájme nebytových priestorov slúžia výlučne na získanie majetku nájomcu akejkoľvek hodnoty a to za 100 EUR, preto má súd za to, že nepožívajú súdnu ochranu, sú v rozpore s dobrými mravmi, preto je potrebné ich vyhlásiť za neplatné.
20. Odvolací súd prevzal uvedené skutkové závery (ohľadom úmyslu žalobcu poškodiť úpadcu a jeho pohnútky) vo vzťahu k bodu 8.6.
21. Zmluvy. V bode
22. odôvodnenia rozsudku odvolací súd zopakoval podstatné úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa práve úmyslu nájomcu v súčinnosti s vlastníkom poškodiť úpadcu tým, že ak sa úpadca dostane do omeškania s platbou nájomného a nájomca ukončí Zmluvu odstúpením, úpadca nebude mať možnosť splniť povinnosť podľa bodu 8.6.
23. Zmluvy predmet podnájmu včas vypratať a zaplatením 100,- eur tak žalobca nadobudne všetky hnuteľné veci, ktoré sa v predmete podnájmu nachádzajú, a to bez ohľadu na ich skutočnú hodnotu.
24. Preto tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd považoval bod 8.6.
25. Zmluvy za neplatný pre rozpor s dobrými mravmi len z dôvodu dohodnutej príliš nízkej odplaty, neobstojí. Podstatnou okolnosťou posudzovanou súdom prvej inštancie, ktorú následne prevzal aj odvolací súd potvrdením rozsudku súdu prvej inštancie a odkazom na dôvody uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, bol aj úmysel a pohnútka nájomcu a žalobcu ako osoby, v ktorej prospech bolo predmetné zmluvné ustanovenie dojednané, pri navrhovaní a aplikácii bodu 8.6.
26. Zmluvy. Súd prvej inštancie tak spoločne s odvolacím súdom dospeli k záveru, že dohodnutá nadobúdacia cena hnuteľných vecí spoločne s úmyslom nájomcu (spoločnosti AUPARK Žilina SC) a vlastníka (žalobcu) poškodiť úpadcu je v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že nižšie súdy nevychádzali výlučne z neprimeranosti dohodnutej ceny napokon potvrdzuje aj sám žalobca vo svojom dovolaní, konkrétne na str. 19, kde uvádza: „Žalobca a nájomca pri dojednávaní a aplikácii rozhodného ustanovenia sledovali hore uvedený legitímny cieľ. Ich úmyslom, ani pohnútkou, ako to nepodložene tvrdil prvoinštančný súd, s čím sa nesprávne stotožnil odvolací súd, nebolo poškodenie a ani zmenšenie majetku úpadcu.“ Dovolateľ tak sám potvrdzuje, že jedinou okolnosťou pre záver nižších súdov o rozpore zmluvného ustanovenia s dobrými mravmi nebola len neprimeraná výška nadobúdacej ceny. Dovolateľ preto v skutočnosti rozporuje skutkové zistenia v časti úmyslu a pohnútky žalobcu zistené súdom prvej inštancie a potvrdené odvolacím súdom.
27. Dovolateľ naformuloval právnu otázku, ktorá bola podľa jeho názoru podstatná pre rozhodnutie v tejto veci nasledovne: „Spôsobuje príliš nízka odplata - teda taká, ktorá nie je primeraná hodnote protiplnenia (prevádzaných vecí) - sama o sebe (bez ďalších okolnosti) to, že ustanovenie zmluvy, v ktorom je takáto príliš nízka odplata dojednaná je neplatné

§ 39OZ?“ 12.

Podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

1. Predmetom dovolacieho prieskumu pre nesprávne právne posúdenie veci nemôže byť skúmanie právnej otázky hypotetickej, teda takej, od ktorej vyriešenia nezáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ dovolateľ žiada dovolací súd zodpovedať otázku tak, ako ju uviedol v dovolaní (bod
2. odôvodnenia tohto rozhodnutia), je uvedená právna otázka vo vzťahu k tu preskúmavanej veci hypotetická, keďže príliš nízka odplata, ktorá nie je primeraná hodnote protiplnenia, nebola výlučným dôvodom pre záver o neplatnosti bodu 8.6.
3. Zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi. Od vyriešenia tejto právnej otázky tak nezáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.
4. Predmetom dovolacieho prieskumu pre nesprávne právne posúdenie veci nemôže byť ani namietanie skutkových zistení odvolacieho súdu. Pokiaľ žalobca v dovolaní tvrdí, že nižšie súdy nepodložene dospeli k záveru o úmysle žalobcu bodom 8.6.
5. Zmluvy poškodiť úpadcu, namieta tým nesprávne skutkové zistenia odvolacieho súdu, ktoré ale dovolací súd nie je oprávnený posudzovať (§ 442 C. s. p.) a ktoré ani nezodpovedajú vymedzeniu dovolacieho dôvodu pre nesprávne právne posúdenie veci podľa § 432 ods. 1 a 2 C. s. p. Samotný záver o rozpore právneho úkonu s dobrými mravmi je síce otázkou právneho posúdenia, avšak identifikovanie úmyslu a pohnútky zmluvných strán a žalobcu pri uzatváraní Zmluvy, ako aj iných okolností viažucich sa k dôvodom pre prijatie predmetného ustanovenia do Zmluvy, sú nepochybne skutkovými zisteniami. Žalobca v dovolaní zároveň namieta, že odvolací súd neskúmal ďalšie skutkové okolnosti podstatné pre záver o rozpore s dobrými mravmi. V tejto časti dovolacích námietok žalobcu ide rovnako o namietanie zisteného skutkového stavu dovolateľom, čo však nezodpovedá uplatneniu dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 2 C. s. p.) a žalobca opomína už najvyšším súdom konštatovanú skutočnosť, že odvolací súd prevzal skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, a to bez potreby ho opakovane vysvetľovať.
6. Dovolací súd nezistil ani odklon od právnych záverov rozhodnutí dovolacieho súdu, na ktoré poukázal žalobca v dovolaní. V prípade uznesenia najvyššieho súdu zo dňa
7. septembra 2020, sp. zn. 8Cdo/156/2020, v jeho odôvodnení senát 8C najvyššieho súdu konštatoval, že sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu (v danom prípade 1 €), nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V uvedenom rozhodnutí zároveň najvyšší súd poukázal na záver prijatý najvyšším súdom v rozsudku z
8. júna 2019, sp. zn. 3Cdo/244/2018, podľa ktorého pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom dohody jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom (konaním contra bonos mores), samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemá spoločensky neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými mravmi.
9. Citované právne závery najvyššieho súdu z dôvodu vyššie ozrejmeného odlišného skutkového stavu (body
10. až
11. odôvodnenia tohto rozhodnutia) nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej by sa odvolací súd odklonil. Podľa skutkového stavu ustáleného v tejto veci, k neprimerane nízkej nadobúdacej cene hnuteľných vecí pristúpil aj úmysel a pohnútka nájomcu a žalobcu, v prospech ktorého bolo predmetné ustanovenie Zmluvy uzatvorené, a to poškodiť podnájomníka - úpadcu. Preto rozhodovacia prax dovolacieho súdu v rámci ktorej boli prijaté závery ku skutkovému stavu, kedy jedinou skúmanou skutkovou okolnosťou pre posúdenie súladu s dobrými mravmi bola neprimerane nízka nadobúdacia cena, nemôže byť ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, od ktorej by sa odvolací súd v tejto veci odklonil. Naopak z citovaných záverov najvyššieho súdu vyplýva, že práve v spojitosti s inými okolnosťami, ktoré je potrebné posudzovať vždy individuálne, je aj v súvislosti s neprimerane nízkou nadobúdacou cenou možné dospieť k záveru o rozpore právneho úkonu s dobrými mravmi.
12. Rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktoré poukázal žalobca v dovolaní, nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. Aj napriek uvedenému najvyšší súd dopĺňa, že závery prijaté v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Českej republiky sa zhodujú s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu prezentovanou vyššie, preto ani nie je dôvod sa nimi osobitne zaoberať.
13. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 412/2016 prijal zhodné závery, aké sú prezentované vo vyššie citovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu a ku ktorým už najvyšší súd v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že riešenie právnej otázky prijaté odvolacím súdom v tejto veci nepredstavuje odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
14. Z uvedený dôvodov je preto právna otázka vymedzená žalobcom v dovolaní otázkou nie podstatnou pre rozhodnutie v tejto veci a dovolateľ sa v časti svojho dovolania zaoberá spochybňovaním skutkových záverov nižších súdov i napriek tomu, že prípustnosť svojho dovolania odvodzuje z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné dovolanie žalobcu odmietnuť podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné.
16. Súčasťou dovolania žalobcu bol aj návrh na odklad právoplatnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Najvyšší súd však dôvody na vyhovenie tomuto návrhu na odklad právoplatnosti nezistil, preto o odklade právoplatnosti nerozhodol.
17. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C. s. p.).
18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
19. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.