zák. k § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva
1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm.
c) Tr. por. dovolanie obvineného K. K. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo 07. mája 2020 sp. zn. 8T/21/2020 bol obžalovaný K. K. uznaný za vinného z pokusu zločinu ublíženia na zdraví
zák. k § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva
1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm.
znaleckého posudku spôsobil zranenie reznú ranu prednej steny krku, s primeranou dobou liečby a dočasnej práceneschopnosti v trvaní 10 dní, pričom uvedený útok proti poškodenému S. Ž. smeroval na oblasť životne dôležitých orgánov, a to oblasť s anatomickou lokalizáciou hlavných krčných ciev a priedušnice s pažerákom a tohto konania sa dopustil aj napriek tomu, že rozhodnutím Okresného úradu Michalovce z 25.6.2019, sp. zn. OU-MI-OVVS-2019/009884, právoplatného dňa 24.7.2019 mu bola uložená pokuta vo výške 30,- eur za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
1 písm. d), e) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, Za to mu súd
1 za použitia § 41 ods. l, § 38 ods. 4, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.
2 písm. b) Tr. zák. ho súd pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. por. bol zaviazaný nahradiť škodu spôsobenú poškodenému S. Ž. výške 202,60 eur za bolestné.
1 Tr. por. bol zaviazaný nahradiť škodu spôsobenú poškodenej Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, vo výške 35,- eur.
1 Tr. por. bol zaviazaný nahradiť škodu spôsobenú poškodenej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, výške 486,14 eur.
1 Tr. por. bol zaviazaný nahradiť škodu spôsobenú poškodenému Z., s.r.o., S. N. XXXX/X, K., IČO: XX XXX XXX, vo výške 81,46 eur.
2 T. por. poškodeného S. Ž. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti uvedenému rozsudku podal obvinený odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením z 30. júna 2020, sp. zn. 6To/48/2020 odvolanie obvineného
por. ako nedôvodné zamietol. Proti uvedenému uzneseniu podal obvinený K. K. dovolacie prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Marcela Mašana z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm.
jeho názoru poškodený nemohol utrpieť zranenie na krku tak, že kľačal na zemi a on k nemu pristúpil odzadu alebo z boku, pretože je zjavné, že poškodený nikdy nebol kľačiacim. Poškodený
videozáznamov nemal na sebe reflexnú vestu v čase spáchania skutku, a teda nie je zrejmé, ako sa mohla dostať na ňu krv. Vestu odovzdal polícii svedok C. K., ktorý uvádzal, že poškodený si vestu zložil až po tom, keď zistil, že má ranu na krku z ktorej krvácal.
videozáznamov sa svedkyňa U. T. vrátila k baru, pričom súd konštatoval, že pristúpila ku kľačiacej osobe, kde mala skontrolovať údajné zranenie poškodeného. To považuje za fabuláciu, lebo z videa je zrejmé, že poškodený stojí pred vchodom do baru a kľačiacou osobou je obvinený. Zo správania všetkých zúčastnených
videozáznamu nie je zrejmé, že by ktokoľvek z nich vykazoval známky zranenia, súčasne nebola toho času ešte zaznamenaná kaluž krvi. Tu je možné vidieť až na videozázname v čase od 18:34:57 hod., kedy tam už nebol prítomný obvinený, nakoľko
predchádzajúceho záznamu je vidieť, ako odchádza. Preto je
neho nelogické, aby sa po spáchaní skutku vrátil do baru, aby odovzdal mobil poškodenému. Skutok sa mohol stať najskôr v čase 18:27:46 hod., keď je možné vidieť ležať zraneného poškodeného. Svedok C. K. bol s ohľadom na krátkosť časového úseku celý čas prítomný, a teda
neho klamal, alebo sa skutok stal až po tom, čo z miesta činu odišiel obvinený, a teda on tento skutok spáchať nemohol. Na základe uvedenej analýzy skutku je toho názoru, že súdy neaplikovali zásadu náležitého zistenia skutku bez dôvodných pochybností, nakoľko sa len odvolávali na výpoveď svedka C. K., ktorá je v rozpore s videozáznamami, pričom boli nedostatočne objasnené a vykonané, a teda v rozpore s § 1 Tr. por. Porušenie práva na obhajobu vidí v neidentifikovaní totožnosti osoby, ktorú pokladali za neznámeho, pričom toto požadovali v záverečnej reči a odvolaní obvineného. Tým, že súd neidentifikoval neznámu osobu a neodstránil rozpory výpovedí s kamerovými záznamami došlo
obvineného k ohýbaniu práva. V tomto prípade sa malo postupovať
zásady in dubio pro reo. Z odôvodnení rozhodnutí oboch súdov nie je zrejmé, ako došlo k naplneniu subjektívnej stránky trestného činu, pričom bol uvedený úmysel útoku vedeného na životne dôležité orgány.
záverov znalca MUDr. S. T. bola rana spôsobená miernou až strednou intenzitou. Vzhľadom na jeho fyzické danosti a silu by pri úmyselnom a cielenom útoku spôsobil oveľa vážnejšie zranenie a to aj vzhľadom na to, že poškodený mal kľačať a útok na krk mal byť vykonaný doteraz nezisteným predmetom. Preto považuje právnu kvalifikáciu za nesprávna. Ďalej namietal kvalifikáciu skutku
1 písm. a), ods. 2 písm.
2 Tr. zák., pričom mali urobiť ex offo v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia 7/2017, a to najmä s poukazom na provokáciu obvineného, ako aj zastávania sa svedkyne U. T., voči ktorej sa poškodený správal nevhodne. Rovnako nie je známy následok, lebo znalecký posudok MUDr. S. T. a ani jeho výpoveď nepreukázali spôsobenie zranenia, ktoré mohlo byť spôsobené napadnutím a už vôbec nie za údajného použitia stoličky alebo zbrane. Stolička nie je vidieť na žiadnom zábere. Pripomenul, že súd nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť
i) Tr. zák., keďže nebral do úvahy výpoveď svedkyne U. T., ktorá uviedla, že ju poškodený obťažoval, robil neslušné návrhy, provokoval obvineného a svedka. Obťažovanie tejto svedkyne potvrdila aj výpoveď svedkyne Ľ. T., pričom z videozáznamu vidieť aj neodbytnosť poškodeného a dohováranie mu zo strany C. K.. Súčasne namietal priznanie priťažujúcej okolnosti
m) Tr. zák., nakoľko trestný rozkaz Okresného súdu Michalovce z 28. septembra 2019 sp. zn. 0T/190/2019 bol vydaný pre prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky
1 Tr. zák., a preto nevidí žiaden súvis s trestnými činmi
zák. V rámci priťažujúcej okolnosti
h) Tr. zák. sa súdy
neho nevysporiadali s použitím materiálneho korektívu
2 Tr. zák. vo vzťahu k trestnému činu výtržníctva. Ak by súd uvedeným spôsobom posúdil priznanie priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, nedošlo by k navýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. Preto navrhol, aby súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie. V súlade s ustanovením § 376 Tr. por. prvostupňový súd dovolanie obvineného doručil na vyjadrenie stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce po stručnom uvedení priebehu konania, obsahu dovolania a citovania ustanovení spojených s dovolacími dôvodmi konštatoval, že dokazovanie bolo vykonané v súlade so zásadami trestného konania, skutkový stav bol zistený čo najúplnejšie, a preto sa nestotožňuje s tvrdeniami obvineného o dotvorení skutkového stavu. K predloženým videozáznamom pripomenul, že tieto nemôžu byť použité ako nový dôkaz v dovolacom konaní, keďže ide o skutkové okolnosti. Tie možno skúmať len v rámci obnovy konania, ako ďalšieho mimoriadneho opravného prostriedku. Nestotožňuje sa s dovolacím dôvodom
1 písm. h) Tr. por. Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery správne prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť jeho nápravy a dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 6 rokov bude dostatočné na prevýchovu obžalovaného a zároveň takýto trest bude preventívne pôsobiť aj na ostatných potenciálnych páchateľov takejto trestnej činnosti. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. k nepreukázaniu subjektívnej stránky trestného činu ublíženia na zdraví
1 Tr. zák. uviedol, že úlohou dovolania nie je revidovanie skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, preto tento dovolací dôvod nemôže napĺňať skutočnosť, že v konaní nebola vykonaným dokazovaním preukázaná subjektívna stránka trestného činu. Tá totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. V rámci kvalifikácie trestného činu ublíženia na zdraví
1 písm. a), ods. 2 písm.
i) Tr. zák. by bolo možné zohľadniť len v prípade ak by odsúdený konal za takých okolností, ktoré inak pri splnení zákonných podmienok vylučujú protiprávnosť činu, avšak páchateľ nesplní všetky stanovené podmienky. K priznaniu priťažujúcej okolnosti
m) Tr. zák. uviedol, že súd síce môže pri rozhodovaní vzhľadom na charakter predošlého odsúdenia, najmä na povahu predchádzajúceho trestného činu a časový odstup od spáchania trestného činu dospieť k záveru, že predošlé odsúdenie je takej povahy, ktoré nemá vplyv na trestný čin, za ktorý ho odsudzuje a preto nebude na túto okolnosť prihliadať, najmä v prípadoch trestných činov rovnakej alebo obdobnej povahy, no v danom prípade na to splnené podmienky neboli.
neho neobstojí argumentácia spojená s priťažujúcou okolnosťou
h) Tr. por., keďže bolo preukázané, že obvinený sa dopustil viacerých trestných činov. Na základe uvedeného požadoval, aby najvyšší súd dovolanie v zmysle § 392 ods. 1 Tr. por. zamietol, nakoľko neboli naplnené dovolacie dôvody. Vyjadrenie okresnej prokuratúry bolo doručené ostatným stranám. Obvinený prostredníctvom svojho obhajcu doručil dovolaciemu súdu vyjadrenie k vyjadreniu prokurátora, kde stručne zopakoval svoje tvrdenia o nezoberaní sa identifikáciou neznámej osoby, nedostatočnom zistení skutkového stavu, nesprávnom právnom posúdení, vytváraní skutkového deja súdom, rozporoch výpovedí s videozáznamami a použitie videozáznamov v upravenej forme. Videozáznamy nepovažujú za nový dôkaz, nakoľko boli v konaní pred okresným a krajským súdom použité, ale z dôvodu ich nízkej kvality mali nedostatočnú výpovednú hodnotu, čo sa obhajobe nepodarilo odstrániť. Tým došlo k ich nedostatočnému vykonaniu. Keďže ide o dôkazy použité v konaní, nie je
neho možné použiť ich v prípadnej obnove konania. Ďalej trval na svojich tvrdeniach spojených s priťažujúcimi a poľahčujúcimi okolnosťami, nepreukázaniu úmyslu páchateľa pri trestnom čine ublíženia na zdraví v spojení so zásadou in dubio pro reo, nesprávnym právnym posúdením skutku a nepreskúmaním možnosti aplikácie materiálneho korektívu. Nesúhlasí s názorom prokurátora o vylúčení preskúmavania priťažujúcich a poľahčujúcich okolností z dovolacieho prieskumu, keďže by to odporovalo účelu dovolacieho konania. V poslednej časti konštatoval, že rozhodnutia oboch súdov trpia skutkovými aj právnymi vadami, znevýhodňujú obvineného, zasahujú do jeho práva na súdnu ochranu.
jeho názoru súd po jeho žiadosti o dostatočné vykonanie dôkazu - videozáznamu sa ním nezoberal, čím porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Vyjadrenie obvineného bolo zaslané ostatným stranám, pričom, títo sa k nemu nevyjadrili. Následne prvostupňový súd doručil spis dovolaciemu súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zistil, že dovolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.
a), písm. b), písm. d), písm.
1 Tr. por. dovolanie možno podať ak:
ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. g), písm.
1 písm. c) Tr. por. Pri posudzovaní, či v tom ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. možno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Vzťahuje sa k najdôležitejšej fáze trestného konania - k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách. Prvou je vyhľadávanie dôkazov, druhou ich zabezpečenie, treťou ich vykonávanie a poslednou etapou dokazovania je hodnotenie dôkazov. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. sa týka predovšetkým tretej etapy dokazovania, t. j. vykonávania dôkazov súdom, ale zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá dokazovania (vyhľadávanie a zabezpečovanie), pretože dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou s výnimkou prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila [§ 119 ods. 4 (pozn. súdu: v zmysle aktuálne účinnej právnej úpravy ods. 5) Tr. por.], nie sú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu sa preto skúma predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri získavaní a vykonávaní dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci. Uplatnenie dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. i) Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. c) Tr. por. Z dikcie citovaného dovolacieho dôvodu je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.
ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môže ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom. Uplatnenie práva na obhajobu spočíva aj v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu búd vyhovieť alebo ho odmietnuť (§ 272 ods. 3 Tr. por.), alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 274 ods. 1 Tr. por.) [bližšie R 116/2014-I]. Odmietnutím vykonania navrhnutých dôkazov nedošlo k porušeniu práv obvineného, keďže medzi práva obvineného nepatrí vyhovenie všetkým návrhom na vykonanie dokazovania. Je na súdoch zvážiť, či navrhnutý dôkaz považujú za relevantný na zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Ak dospejú k negatívnemu výsledku, sú povinné rozhodnúť o odmietnutí dôkazu. Obdobný názor zastáva aj ústavný súd. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie ústavného súdu z 31. augusta 2004, SP. zn. IV. ÚS 252/04). Z čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nevyplýva povinnosť súdneho orgánu vykonať všetky dôkazy navrhnuté v trestnom konaní (vrátane výsluchu svedkov), avšak odmietnutie žiadosti obžalovaného o vykonanie ním navrhovaných dôkazov v trestnom konaní musí byt súdom náležite zdôvodnené (uznesenie ústavného súdu z 11. júla 2012, SP. zn. 11. Ús 258/2012). Najvyšší súd zistil, že už súd prvého stupňa sa veľmi podrobne vysporiadal so svedeckými výpoveďami a získanými dôkazmi, pričom uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri ich vyhodnotení riadil, a to vrátane odstraňovania rozporov. Obvinený a jeho obhajca sa mali možnosť vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Z tohto dôvodu nie je možné námietku o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí akceptovať. K namietaniu neidentifikovania neznámej osoby je potrebné pripomenúť, že obvinený na hlavnom pojednávaní pred okresným súd z 04. mája 2020 vo svojej záverečnej reči dal do pozornosti „ďalšiu piatu osobu,“ čím
neho bol priebeh spáchania skutku spochybnený. Dovolací súd však musí konštatovať, že súd prvého stupňa sa s touto námietkou vysporiadal na strane 13, keď ustálil, že ide o osobu, ktorá nijakým spôsobom nesúvisí s predmetným skutkom a mohlo ísť o náhodného okoloidúceho. Vo svojom odvolaní síce namietal neidentifikovanie neznámej osoby, čím
neho boli spochybnené závery spojené so skutkom, avšak nenavrhol dodatočné vykonanie tohto dôkazu. Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom rovnako nenavrhol vykonanie akéhokoľvek dôkazu za účelom identifikovania neznámej osoby. Vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (R 116/2014-III). Na základe vyššie uvedeného dovolacej námietke
1 písm. c) Tr. por. nie je možné vyhovieť. Pri uplatnení dovolacieho dôvodu
1 písm.
dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por., v prejednávanej veci taktiež uplatneného obvineným, dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu sa vyžaduje, aby v prerokúvanej veci bol obvinenému uložený taký druh trestu, ktorý zákon nepripúšťa alebo bol trest uložený mimo rámca trestnej sadzby. Iné pochybenie spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení kritérií uvedených v § 34 až § 39 Trestného zákona a v dôsledku toho uloženie neprimerane prísneho (alebo naopak mierneho) trestu, nie je možné dovolaním vytýkať prostredníctvom uvedeného dovolacieho dôvodu. Obvinený môže namietať len nezákonne uložený trest mimo hraníc trestnej sadzby, prípadne neprípustný trest, nie však voľnú úvahu súdu pri ukladaní trestu a hodnotenie svojej osoby, pokiaľ je trest uložený v rámci zákonom určenej trestnej sadzby. Najprísnejšie trestným činom bol zločin ublíženia na zdraví
1 Tr. zák., za ktorý je ustanovená trestná sadzba 4 až 10 rokov. Nakoľko spáchal aj prečin výtržníctva
1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm. e) Tr. zák., súd správne postupoval uložením úhrnného trestu. Pri určení trestu odňatia slobody vo výmere skôr uvedenej trestnej sadzby, teda v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a preto dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por. nemôže byť naplnený. Ako už totiž bolo uvedené, dovolacím dôvodom
1 písm. h) Tr. por. možno rozhodnutie (úspešne) napadnúť, len ak bol obvinenému uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V posudzovanom prípade je však evidentné, že sa o takúto situáciu nejedná. Obvinenému bol uložený druh trestu, ktorý zákon umožňuje uložiť pre trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, pričom tento mu bol uložený aj v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Z uvedeného je zrejmé, že obvinenému bol uložený trest v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe a takého druhu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin pripúšťa. Dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por. nebol pre vyššie uvedené naplnený. V rámci uplatnenia dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. namietal absenciu subjektívnej stránky trestného činu
zák. a neuplatnenia materiálneho korektívu
2 Tr. zák. pri trestnom čine
1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm. e) Tr. zák. Dôvod dovolania
1 písm. i) Tr. por. slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky skutkové, to znamená nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Pre možnosť posudzovania podmienok nutnej obrany alebo putatívnej obrany, ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu v dovolacom konaní, by zistený skutok musel obsahovať skutkové okolnosti svedčiace na možnosť konania obvineného v nutnej obrane alebo v putatívnej obrane. Za tejto situácie by bol dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. naplnený vtedy, ak by také okolnosti boli nesprávne právne vyhodnotené, t. j. ako nespĺňajúce kritériá uvedené v § 25 Tr. zák., hoci v skutočnosti by ich spĺňali. (uznesenie najvyššieho súdu z 18. decembra 2012, sp. zn. 2 Tdo 73/2012, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 47, roč. 2014 - II. a III.). V prípade výhrad obvineného smerujúce k tomu, že súdy neprávne posúdili subjektívnu stránku trestného činu
zák. je potrebné uviesť, že posúdenie subjektívnej stránky je možné zaradiť pod preskúmanie skutkového stavu, čo v zmysle uvedeného v rámci dovolacieho konania nie je možné. V každom prípade niet pochýb, že v skutkovej vete výrokovej časti dovolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybne a celkom jednoznačne vyjadrené, že obvinený začal konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil s úmyslom inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo a súčasne sa dopustil fyzicky na mieste verejne prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom - so zbraňou. Uvedené vymedzenie samotného konania, a to vrátane špecifikovania jeho následku a príčinnej súvislosti medzi nimi, patrí spolu s ustálením konkrétnej formy zavinenia do okruhu skutkových (a nie právnych) zistení a záverov, ktoré sú z prieskumnej povinnosti dovolacieho súdu vylúčené. Ich revízia v danom konaní preto neprichádza do úvahy. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd sa plne stotožňuje s právnou kvalifikáciou skutku súdmi prvého a druhého stupňa. Ani aplikácia materiálneho korektívu uvedeného v § 10 ods. 2 Tr. zák. v posudzovanom prípade vzhľadom na okolnosti spáchania skutku, jeho spôsob, následok, zavinenie a pohnútku obvineného nič nezmenilo na správnosti a zákonnosti záveru, že konanie obvineného, t. j. že závažnosť jeho konania je vyššia ako nepatrná. Len pre úplnosť musí najvyšší súd poukázať, že ostatné dovolateľom uplatnené námietky smerovali k polemike s názormi súdov nižšieho stupňa a tým aj k správnosti zistenia skutkového stavu. Ten by však bolo možné napádať jedine
3 Tr. por. prostredníctvom dovolania ministra spravodlivosti, ktorý však koná iba na podnet. Navyše hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý by zodpovedal predstavám obvineného, nepatrí pod žiadny dovolací dôvod
1 Tr. por. Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.