odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne posúdil, že K. T. je osobou vhodnejšou z dôvodu, že od smrti poručiteľa uhrádza všetky náklady spojené s majetkom a túto skutočnosť zákonné dedičky nenamietali. Odvolací súd poukázal na to, že ustanovenie správcu dedičstva znamená v prevažnej miere povinnosti o majetok sa starať a udržiavať ho v nestrácajúcej sa hodnote a neznamená to, že by ustanovený správca mohol s týmto majetkom zle hospodáriť, pretože by to prekračovalo rámec jeho oprávnení, ktoré súd prvej inštancie vo svojom uznesení vymedzil. Zákonné dedičky neprodukovali žiadne dôkazy o tom, že by K. T. nebol dôveryhodný v súvislosti s udržiavaním a spravovaním majetku, že by v obci nepožíval dobrú povesť a nič na tom nemení písomné prehlásenie susedy. 3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala zákonná dedička A. T. (ďalej len ,,dovolateľka") dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP. 3.1 Dovolateľka poukázala na porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, keď došlo k zvýhodneniu závetnej dedičky voči dovolateľke aj tým, že súd ustanovil za správcu dedičstva jej otca, ktorý sa bez právneho dôvodu zmocnil dedičstva po smrti poručiteľa. Súd sa nezaoberal námietkami dovolateľky, prečo nemá byť K. T. ustanovený za správcu dedičstva ani skutočnosťou, že tento nezákonne aj so závetnou dedičkou užívali majetok z dedičstva po poručiteľovi, čo dovolateľka dokazovala počas celého konania. Dovolateľka požiadala súdneho komisára aby poveril Ing. S. T. prevzatím starostlivosti o dom a zodpovednosti za poplatky, pričom po dohode s ním mala znášať všetky náklady súvisiace s nehnuteľnosťou. Najneskôr po vydaní uznesenia, ktorým súd odkázal zákonné dedičky, aby uplatnili svoje právo na súde, mal postupovať v súlade s § 175e OSP. Súd neumožnil dovolateľke vstup do domu poručiteľa. Súd bol povinný od počiatku prešetriť všetky relevantné skutočnosti pre zabezpečenie majetku poručiteľa a tým zabezpečiť ochranu práv dedičov nariadením neodkladného opatrenia
3.2 Z I. výroku súdu prvej inštancie vyplýva, že správca dedičstva je správcom celého dedičstva, pričom v rozpore s týmto výrokom je II. výrok, ktorý neukladá povinnosti k celému majetku z dedičstva po poručiteľovi, ale sa obmedzuje len na povinnosti vo vzťahu k nehnuteľnosti a k motorovému vozidlu. Dovolateľka poukázala ďalej na to, že poučenie napadnutého uznesenia odvolacieho súdu je v rozpore s § 396 ods. 1 CMP. 3.3 Dovolateľka žiadala, aby Najvyšší súd SR zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spolu s uznesením súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a dovolateľke priznal nárok na náhradu trov konania. Dovolateľka zároveň navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia odvolacieho súdu poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa, keď súd ustanovil za správcu dedičstva osobu, ktorá sa nezákonne zmocnila dedičstva predtým ako bola ustanovená súdnym rozhodnutím za správcu dedičstva. 4. Závetná dedička vo vyjadrení k dovolaniu poukázala na to, že dovolateľka vo svojich vyjadreniach neuvádza konkrétny spôsob porušenia práva na spravodlivý proces tým, že by bola vylúčená z úkonu v konaní pred súdmi. Dovolateľka vyjadruje svoj nesúhlas s ustanoveným správcom dedičstva. Závetná dedička namietla včasnosť podania dovolania a splnenie podmienky 429 ods. 1 CSP. Na základe uvedeného navrhla dovolanie zamietnuť, resp. odmietnuť. 5. Dovolateľka vo vyjadrení zotrvávajúc na svojom dovolaní uviedla, že dovolanie bolo podané včas a boli splnení podmienky
1 CSP.
1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
1 CMP konania o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. So skončením súdneho konania sa spájajú účinky, ktoré sa označujú ako právoplatnosť rozhodnutia. Právoplatnosťou rozhodnutia sa konanie o veci končí. V predmetnej veci bolo konanie o ustanovení správcu dedičstva právoplatne skončené vydaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, na základe čoho je podmienky prípustnosti dovolania potrebné posúdiť
Civilného mimosporového poriadku, na ktorý správne poukazoval odvolací súd v poučení napadnutého uznesenia.
predchádzajúcej právnej úpravy dospel k záveru, že dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 42/1993, R 125/1999, sp. zn. 3Cdo/108/2016, 5Cdo/244/2011, 7Cdo/38/2012).
právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť
ktorého súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania (veta prvá). K čomu dovolací súd uvádza, že rovnosť pred súdom je výrazom rovnosti účastníkov (strán) civilného konania. Rovnosť pred zákonom a rovnosť pred súdom znamenajú rovnaké postavenie účastníkov konania (procesných strán) pri aplikácii hmotných aj procesných predpisov ktorýmkoľvek súdom voči každému účastníkovi konania (strane sporu). Zásada rovnosti účastníkov (strán) v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje civilný súd (PL. ÚS 43/95). O tom, ako v tom-ktorom prípade prebiehalo civilné konanie, usudzuje dovolací súd na podklade spisu (3Cdo/321/2015, 3Cdo/156/2016). Z obsahu spisu nevyplýva, že súdy porušili zásadu rovnosti účastníkov dedičského konania. Zákonné dedičky boli riadne poučené o vydedení a o postupe v prípade námietok proti dôvodom vydedenia (č.l. 52, 53), tak zákonné dedičky ako aj závetná dedička boli predvolané na pojednávanie na prejednanie dedičstva (č.l. 51 až 53), zákonné dedičky boli poukazom na ich námietky proti platnosti záveru a listiny o vydedení, uznesením súdu odkázané na podanie žaloby proti závetnej dedičke o určenie svojho dedičského práva (č.l. 102), pričom nielen z komunikácie súdov s procesnými stranami, zo zápisníc o pojednávaniach, ale tiež z obsahu spisu ako celku vyplýva, že súd prvej inštancie im vytvoril rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci a k priebehu dedičského konania. Z ničoho nemožno vyvodiť, že by narušil procesnú rovnosť účastníkov dedičského konania a že by niektorú z nich „procesne preferoval". Za prejav porušenia zásady rovnosti účastníkov civilného konania nemožno považovať to, že sa súd nestotožnil s argumentáciou zákonných dedičiek a ich návrhom na osobu správcu dediča. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľka neopodstatnene namietala porušenie zásady rovnosti účastníkov dedičského konania. 13. K námietkam dovolateľky ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí súdov dovolací súd odkazuje na stanovisko najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktoré je aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po 01. júli 2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku." Zmeny v právnej úprave dovolania, ktoré nadobudli účinnosť od 01. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o takýto extrémny prípad vybočenia z medzí § 393 ods. 2 CSP (predtým § 157 ods. 2 OSP), ktorým by došlo k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý proces. Dovolací súd zároveň poukazuje na to, že prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm.
predstáv dovolateľky. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). 14. V posudzovanom prípade odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, keď dospel k záveru, že je vo výroku vecne správne a riadne odôvodnil potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Z odôvodnení rozhodnutí týchto súdov (odvolacieho a prvoinštančného), chápaných v ich organickej /kompletizujúcej/ jednote (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k jeho posúdeniu. Odvolací súd odôvodnil potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim zákonu. V dôvodoch rozhodnutí súdy nižších inštancií jasne a zrozumiteľne vysvetľujú, prečo mali za to, že ustanovený správca je osobou vhodnejšou (bod 12 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu, bod 6 odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie), odvolací súd zároveň poukázal na to, že ustanovenie správcu dedičstva znamená v prevažnej miere povinnosti, ustanovením dedičstva súd nerieši ako sa majú veci patriace do dedičstva užívať, súd prvej inštancie vymedzil v II. výroku uznesenia rozsah správy. Dovolací súd dodáva, že správca dedičstva je povinný spravovať dedičstvo s náležitou starostlivosťou a ak porušením svojich povinností uložených zákonom alebo súdom spôsobí škodu, zodpovedá za ňu
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva nepresvedčivosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd sa vysporiadal vo svojom odôvodnení s podstatnými odvolacími námietkami. Nemôže byť preto dôvodná námietka dovolateľky, že uznesenie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (I. ÚS 188/06).
c) CSP bez toho, aby skúmal vecnú správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. 17.
1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
1 CSP s použitím § 52 CMP.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.