Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/275/2021 Identifikačné číslo spisu: 3715205521 Dátum vydania rozhodnutia: 21.04.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 420písm.

1. c)CSP 15. Podľa § 420 písm.
2. c)CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. 16. Dovolateľ v súvislosti s prípustnosťou dovolania uplatnenou podľa § 420 písm.
3. c)CSP namietal, že mu zákonný sudca prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby mal spôsobilosť konať samostatne pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, keď dovolateľ ako ťažko zdravotne postihnutý nemohol v konaní uplatniť svoje právo na spravodlivý proces, keďže v dôsledku sociálnej núdze nemal dostatok prostriedkov na zastúpenie advokátom a dovolateľa nezastupovala ani osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Súd prvej inštancie si nesplnil svoju poučovaciu povinnosť podľa § 90 ods. 2 CSP. K námietke nedostatku procesnej spôsobilosti dovolateľa dovolací súd uvádza, že tento uplatnený dôvod sa vzťahuje na procesnú podmienku konania týkajúcu sa procesnej spôsobilosti strany v spore. Každý môže pred súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony (§ 67 CSP) a v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník (§ 68 CSP). Procesná spôsobilosť fyzickej osoby je totožná so spôsobilosťou vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti v zmysle § 8 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony je rozhodnutím o osobnom stave a súd je ním v zmysle § 193 CSP viazaný. V prejednávanej veci nebolo zistené, že by dovolateľ mal obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, je potrebné ho považovať za osobu, ktorá má procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu a ktorá môže v prejednávenej veci konať samostatne. Z obsahu spisu, ani z dovolania nevyplýva, žeby dovolateľ - fyzická osoba, nemal v spore procesnú spôsobilosť. Keďže táto procesná podmienka konania nebola v spore žiadnym spôsobom spochybnená, ani posudzovaná súdmi nižších inštancií, tak z tohto dôvodu dovolateľ neopodstatnene namieta, že konanie je zaťažené procesnou vadou podľa § 420 písm.
4. c)CSP. Nič na tom nezmení ani námietka, že súd prvej inštancie si nesplnil svoju poučovaciu povinnosť podľa § 90 ods. 2 CSP, keďže uvedená poučovacia povinnosť súdu sa vzťahuje na prípady obligatórneho právneho zastúpenia, uvedené v § 90 ods.1 CSP:

§ 420písm.

1. e)CSP 17. Podľa § 420 písm.
2. e)CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. 18. Dovolateľ v súvislosti s prípustnosťou dovolania uplatnenou podľa § 420 písm.
3. e)CSP namietal, že mu nebolo doručené oznámenie o zmene zákonného sudcu, a preto má za to, že vo veci rozhodoval nesprávne obsadený sudca. Dovolateľ namietol, že ak v priebehu súdneho konania dôjde k zmene zákonného sudcu, zo spisového materiálu musí byť zrejmé z akého dôvodu a na základe čoho došlo k tejto zmene, na základe čoho musí byť súčasťou spisu potvrdenie o prevzatí a pridelení veci ďalšiemu sudcovi ale aj doklad preukazujúci dôvod zmeny zákonného sudcu. 19. Zmena v osobe zákonného sudcu po pridelení veci nie je vylúčená, no musí sa udiať jedine v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami a pri dodržaní zákonom ustanoveného postupu. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 448/2016 z 31. augusta 2017) 20. Dovolací súd prostredníctvom internetovej stránky Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá je verejne prístupná zistil, že pôvodný zákonný sudca E. sa dňom 31.01.2017 vzdal funkcie sudcu a veci, ktoré mu boli pridelené ako zákonnému sudcovi sa rozdelili náhodným výberom medzi sudcov súdu prvej inštancie, pričom zákonným sudcom v predmetnej veci sa stal Mgr. Z. F., čo vyplýva aj z č.l. 156 súdneho spisu, z ktorého je zrejmé, že vec bola pridelená novému zákonnému sudcovi a to na základe Dodatku č. 2 k Rozvrhu práce. Dovolateľ v dovolaní nenamietal existenciu dôvodov vylučujúcich Mgr. F. ako sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.
4. e)CSP nebola dovolacím súdom zistená.

§ 420písm.

1. f)CSP 21. Podľa § 420 písm.
2. f)CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 22. Dovolateľ namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu sa nezaoberalo všetkými podstatnými odvolacími námietkami a odôvodnenie odvolacieho súdu je nesprávne a v rozpore so skutkovým a právnym stavom. V dôsledku nevyhodnotených dôkazov zdôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu trpí vadami, ktoré ho robia nepreskúmateľným. Súd prvej inštancie v uznesení o predbežnom opatrení označil dovolateľa za vlastníka internetovej stránky a z uvedených nepravdivých tvrdení vychádzal aj odvolací súd, ktorý potvrdil nevykonateľné rozhodnutie súdu prvej inštancie. Uvedené uznesenie je nevykonateľné, pretože túto povinnosť môže splniť len prevádzkovateľ internetovej stránky so sídlom v Slovenskej republike. Tvrdenia uvedené v rozsudku odvolacieho súdu, že dovolateľ nenavrhol vypočutie svedka na súde sú zavádzajúce a účelovo dezinterpretované. Podľa dovolateľa súdy nižších inštancií porušili všeobecné ustanovenia CSP o dokazovaní a hodnotení dôkazov. Dovolateľ mal za to, že súdy porušili zásadu rovnosti účastníkov konania, postupovali v konaní a pri dokazovaní jednostranne len v prospech žalobcu, ktorý bol právne zastúpený a v neprospech dovolateľa bez právneho zastúpenia. Dovolateľ ďalej namietol, že súd prvej inštancie rozhodoval a vyhlásil rozsudok bez jeho účasti na pojednávaní potom čo dôvody na prerušenie konania nebral v úvahu, návrh zamietol a odvolanie proti uzneseniu nepripustil. 23. Dovolací súd poukazuje na stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku." Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska. 24. V posudzovanej veci sú v rozhodnutí odvolacieho súdu, obsah ktorého nemožno posudzovať izolovane od uznesenia súdu prvej inštancie, lebo prvoinštančné a odvolacie konanie v zmysle rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08 tvoria jeden celok, vysvetlené jeho podstatné dôvody, uvedené ustanovenia, ktoré súd aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ako i vysvetlené právne úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Prijaté právne závery sú primerane odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim § 393 ods. 2 CSP. V danom prípade odvolací súd procesne nekonal spôsobom zmätočným, ktorý by mal za následok vadu konania v zmysle § 420 písm.
3. f)CSP. 25. Dovolateľ tiež tvrdil, že v danom prípade nebola zachovaná rovnosť strán sporu. K čomu dovolací súd uvádza, že dovolateľovi ako žalovanému bolo poskytnuté podrobné poučenie o procesných právach a povinnostiach uznesením súdu prvej inštancie č.k. 6C/197/2015- 10 zo dňa 03.07.2015, ako aj ďalšie poučenie o procesných právach (čl. 91-93), ktoré bolo žalovanému doručené dňa 15.7.2016, vrátane o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľ neopodstatnene namietal porušenie zásady rovnosti strán sporu( tzv. rovnosť zbraní). 26. K námietkam vzťahujúcim sa k pojednávaniu a vyhláseniu rozsudku bez prítomnosti dovolateľa dovolací súd z obsahu spisu zistil, že dovolateľ svoju prítomnosť na predmetnom pojednávaní konanom dňa 08.01.2020 ospravedlnil a žiadal žalobu zamietnuť (č.l. 371). Neopodstatnená je preto námietka, že namietaným postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm.
4. f)CSP. 27. Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne a zrozumiteľne odôvodnené. Ako bolo uvedené vyššie podľa názoru dovolacieho súdu potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí. 28. Dovolateľ zároveň namietal, že súd prvej inštancie v uznesení o predbežnom opatrení označil dovolateľa za vlastníka internetovej stránky, hoci súdu nebol predložený žiadny relevantný dôkaz, ktorý by to potvrdzoval a z uvedených nepravdivých tvrdení vychádzal aj odvolací súd, ktorý potvrdil nevykonateľné rozhodnutie súdu prvej inštancie. Uvedené uznesenie je nevykonateľné, pretože túto povinnosť môže splniť len prevádzkovateľ internetovej stránky so sídlom v Slovenskej republike. Dovolací súd poukazuje na to, že uznesenie o predbežnom opatrení nie je predmetom dovolacieho konania, preto sa ním dovolací súd nezaoberal. Z napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súdy mali za to, že hoci dovolateľ nie je prevádzkovateľom stránky X., bol to dovolateľ, ktorý na predmetnej stránke zverejnil článok o žalobcovi a z vykonaného dokazovania vyplýva, že dovolateľ má možnosť ospravedlniť sa žalobcovi a požiadať o stiahnutie článku z internetovej stránky (bod 18 odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, bod 15 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Dovolací súd má za to, že pokiaľ vedel žalovaný požiadať o zverejnenie predmetného článku, vie rovnako tak požiadať o jeho odstránenie, v opačnom prípade by bol žalobca, ktorý sa podanou žalobou domáhal ochrany, zaťažený neúmernou ťarchou, keďže držiteľ domény X. má aktivovanú službu ochrany súkromia a meno skutočného držiteľa domény je nahradené dátami poskytovateľa služby ochrany súkromia. 29. V zmysle uvedeného dovolacie námietky dovolateľky podľa 420 písm.
5. f)CSP nie sú dôvodné.

§ 421ods.

1 písm.

1. a)CSP 30. Podľa názoru dovolateľa je dovolanie prípustné v zmysle § 421 ods. 1 písm.
2. a)CSP, keď právnou otázkou mala byť konfrontácia svedka navrhovaného dovolateľom so žalobcom. 31. Pre právnu otázku podľa § 421 ods. 1 písm.
3. a)CSP je charakteristický „odklon" jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu". 32. K právnej otázke dovolací súd uvádza, že dovolací súd nevykonáva dokazovanie, Nesprávnosť právneho posúdenia veci nemožno vymedziť nedostatočným dokazovaním, neunesením dôkazného bremena či nedostatočným zistením skutkového stavu. Ide o tvrdenia, ktorými a otvára skutkový stav veci a nie právne posúdenie veci. 33. Dovolací súd k tomuto dovolaciemu dôvodu uzatvára, že dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm.
4. a)CSP bez toho, aby ju ďalej konkretizoval a nevymedzil uplatnený dovolací dôvod spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP v spojení s § 421 CSP, keď nevymedzil právnu otázku zásadného významu a neoznačil rozhodnutia dovolacieho súdu, od ktorých sa odvolací súd odklonil pri jej riešení. Dovolací súd nemohol svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, ktorú otázku a ktoré rozhodnutia mal dovolateľ na mysli. Dovolací súd je v súlade s dispozičnou zásadou viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi, a z iných, než dovolateľom uplatnených dôvodov, napadnuté rozhodnutie preskúmavať nemôže. 34. Najvyšší súd v zmysle vyššie uvedeného odmietol dovolanie žalovaného podľa § 447 písm.
5. c)a
6. f)CSP bez toho, aby meritórne preskúmal vecnú správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. 35. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. 36. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/144/2019, 4Cdo/108/2019, 9Cdo/72/2020). 37. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie o nároku žalobcu na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.