súdu prvej inštancie až podaním žalovaného 1/ dňa 21.08.2008 bolo žalobcovi oznámené, že nie je možné uhradiť z povinného zmluvného poistenia uplatnený nárok na náhradu skutočnej škody. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 26.08.
znalca všetky diely ktoré boli špecifikované v znaleckom posudku boli tie, ktoré boli poškodené pri dopravnej nehode. Na otázku žalobcu, aby sa znalec vyjadril, prečo výsledná cena za opravu uvedená v súkromnom znaleckom posudku vypracovanom Ing. Andelom je tak výrazne odlišná ako ju stanovil on vo svojom znaleckom posudku, znalec uviedol, že v súkromnom znaleckom posudku Ing. Andela č. 30/2006 znalec neuviedol zdroj t.j. odkiaľ zobral cenu náhradných dielov, nakoľko ceny náhradných dielov sú výrazne odlišné od ceny, ktoré znalcovi poskytli díleri firmy TATRA. Znalec ďalej uviedol, že sa nestotožnil ani s rozsahom vykonaných prác uvedených v súkromnom posudku vypracovanom Ing. Andelom. Ohľadne cien náhradných dielov znalec Ing. Lisý uviedol, že ceny sú zisťované ku dňu spracovania znaleckého posudku, ceny boli zisťované od dílerov vozidiel TATRA a skontroloval si cenový index rastu cien na Štatistickom úrade, pričom tento nárast cenového indexu bol bezvýznamný. Znalec ďalej uviedol aký je štandardný postup pri určení východiskovej hodnoty vozidla. V roku 2006, kedy sa stala dopravná nehoda poisťovňa Wűstenrot mala vlastný cenník,
ktorého mala východiskovú cenu vozidla a všeobecnú hodnotu vozidla v čase dopravnej nehody a uviedla vo svojich výpočtoch východiskovú hodnotu 2.800 000Sk, naopak Ing. Andel v súkromnom znaleckom posudku použil východiskovú hodnotu Slovenskej poisťovni Allianz, čo však nepovažoval za vhodné, pretože do prípadu je zainteresovaná práve poisťovňa Wűstenrot. Preto použil východiskovú hodnotu, tak ako ju použila poisťovňa Wűstenrot teda 2.800.000,- Sk. Záverom uviedol, že sa nejedná len o nárast cien, ale i rozsah opravy a rozsah použitých opravných dielov, a preto bol taký rozdiel v posudkoch Ing. Andela a jeho posudku.
znalca boli opravované aj také časti motorového vozidla, ktoré neboli poškodené následkom dopravnej nehody, a preto došlo k takým rozdielom medzi súkromným znaleckým posudkom a jeho znaleckým posudkom.
odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom, na základe ktorých vyvodil aj správne právne závery, že nárok žalobcu na náhradu škody nie je premlčaný, pričom konštatoval, že žalobcovi začala plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie náhrady škody voči žalovanému 1/ dňa 17.12.2005, teda deň po vzniku škodovej udalosti 16.12.2005 a uplynula dňa 16.12.
1 a 2 CSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že náhradu trov odvolacieho konania priznal žalobcovi ako úspešnej strany v odvolacom konaní. 10. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 1/ (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 11.
dovolateľa odvolací súd nesprávne právne vec posúdil čo sa týka otázky plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nároku na náhradu škody
1 Občianskeho zákonníka. Dovolateľ položil právnu otázku nasledujúceho znenia: ,,Plynie subjektívna premlčacia lehota nároku na náhradu škody
1 Občianskeho zákonníka odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá aj v prípade, ak je takýto nárok uplatnený priamo proti poisťovateľovi
1 zákona č. 381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poisťovateľ doručí poškodenému oznámenie o výške poistného plnenia až následne, teda po tom, ako sa poškodený dozvie o škode a o osobe, ktorá za ňu zodpovedá ??. Ohľadne daného dovolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
dovolateľa však dovolaním napadnutý rozsudok vychádza z opozitného názoru. 13.
dovolateľa súdy nezohľadnili nižšie uvedené: a/ na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi sa aplikuje rovnaká právna úprava, ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila (§ 15 ods. 2 ZoPZP), b/ pri uplatnení nároku voči poisťovateľovi
PZP preto nemožno subjektívnu vedomosť o škode stotožňovať s okamihom, keď sa poškodený dozvie o výsledku poistného šetrenia, c/ ak teda dikcia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje vedomosť poškodeného o škode a pre všetky zaviazané subjekty začína plynúť subjektívna lehota v rovnaký okamih (§ 15 ods. 2 ZoPZP), nemôže byť pre začiatok plynutia premlčacej lehoty voči poisťovateľovi rozhodujúce oznámenie výsledku poistného šetrenia poškodenému. Dovolateľ vyjadril názor, že pri nároku na náhradu škody z poškodenia vozidla v rámci povinného zmluvného poistenia začína plynúť subjektívna premlčacia lehota najneskôr od doručenia faktúry za opravu motorového vozidla poškodenému, nakoľko takáto faktúra poskytuje poškodenému presnú informáciu o škode a jej reálnej výške.
CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 18.
1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
CSP dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 20.
Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. 21. Žalovaný 1/ prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, t. j. namieta nesprávne právne posúdenie, pri ktorom riešení sa súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
dovolateľa odvolací súd v spojení so súdom prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil v otázke vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného ohľadne začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, keď jej začiatok stanovili na deň nasledujúci po dni, keď poškodenému bola poisťovateľom (žalovaným 1/) oznámená výška poistného plnenia, resp. neplnenia zo strany poisťovateľa. Ako už bolo uvedené, dovolateľ v tejto súvislosti položil právnu otázku: ,,Plynie subjektívna premlčacia lehota nároku na náhradu škody
1 Občianskeho zákonníka odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá aj v prípade, ak je takýto nárok uplatnený priamo proti poisťovateľovi
1 zákona č. 381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poisťovateľ doručí poškodenému oznámenie o výške poistného plnenia až následne, teda po tom, ako sa poškodený dozvie o škode a o osobe, ktorá za ňu zodpovedá ? 22. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá vymedzenie, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym, či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. 23. Prípustnosť dovolania
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP je daná len vtedy, ak sa odvolací súd pri vyriešení právnej otázky skutočne odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Prípustnosť dovolania
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je daná vtedy, ak sa odvolací súd riešil otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená 24. Ak dovolateľ odôvodnil prípustnosť dovolania odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, potom je povinný v dovolaní výslovne uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, konkretizovať, ako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť a zároveň musí špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal
jeho názoru odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť (k tomu viď R 83/2018). 25. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu, teda v žiadnom prípade nemôže ísť o skutkovú otázku. Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním, nie o právnu otázku, ktorá
dovolateľa mala byť riešená. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní, a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. 26. Dovolateľ v podanom dovolaní vymedzil právnu otázku (viď bod 22) a aj poukázal na viaceré rozhodnutia dovolacieho súdu, od ktorých sa odvolací súd mal odkloniť pri riešení behu subjektívnej premlčacej doby
K aplikácii ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka existuje viacero rozhodnutí dovolacieho súdu, pričom súdna prax pri jeho aplikácii je ustálená a toto ustanovenie sa
2 zákona o povinnom zmluvnom poistení pri posudzovaní premlčania nároku poškodeného voči poisťovateľovi
ods.1 zákona o povinnom zmluvnom poistení priamo aplikuje, dovolací súd konštatuje, že odpoveď na otázku, ktorú nastolil dovolateľ, nebola doposiaľ výslovne judikovaná (hoci existuje ustálená rozhodovacia prax pre posudzovanie behu premlčacej lehoty
ust. § 106 OZ i v prípadoch náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla), čo opodstatňuje prípustnosť dovolania
b/ CSP, pričom platí v zmysle rozhodovacej činnosti ústavného súdu, že nie je potrebné požadovať od dovolateľa, aby pri vymedzení dovolacieho dôvodu
CSP špecifikoval, ktorý z alternatívnych dôvodov prípustnosti dovolania podaného pre právne posúdenie veci si uplatňuje, a v nadväznosti na to, aby ho doložil buď konkrétnou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd odchýlil, tvrdením o absencii rozhodovacej praxe, alebo konkretizáciou rozdielností v rozhodovaní dovolacieho súdu. Povinnosť dovolateľa vymedziť a konkretizovať prípustnosť dovolania
CSP treba vnímať ako jeho povinnosť predostrieť' vlastnú argumentáciu v prospech prípustnosti dovolania, a tak napomôcť preskúmaniu rozhodnutia dovolacím súdom. Dovolací súd však nie je vymedzením prípustnosti viazaný a skúma ju aj sám. 27. Vzhľadom k tomu, že vyššie uvedené náležitosti dovolanie žalovaného spĺňa, dovolací súd preto dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je v danom prípade procesne prípustné
1 písm. b/ CSP; následne preto skúmal, či je podané dovolanie dôvodné (či je ním skutočne napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci). 28.
1 zákona č. 381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 29.
2 zákona č. 381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení (ďalej aj „PZP“) na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 30.
1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 31.
2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
1 Občianskeho zákonníka ohľadne náhrady škody, od nasledujúceho dňa, kedy sa dozvedel o výške škody t.j. odo dňa 26.8.2008, keď mu bolo oznámené žalovaným 1/ v akom rozsahu plní, resp. kráti plnenie, pretože
súdu prvej inštancie až tento deň - oznámenie poisťovne o výške plnenia zo strany poisťovne by sa považoval za deň, kedy sa dozvedel o výške škody a o rozsahu poškodenia motorového vozidla.
žalovaného momentom, kedy sa dozvie o škode, je moment kedy sa dozvie o rozsahu a charaktere škody spôsobenej škodovou udalosťou argumentujúc § 106 ods. 1 v spojení s § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd skonštatoval správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a stotožnil sa s právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vyjadril k správnemu skutkovému a právnemu záveru ohľadne objektívnej premlčacej lehoty. K posúdeniu subjektívnej doby, ku ktorej smerovala aj odvolacia námietka žalovaného však dôvody osobitne neuviedol, nezdôraznil, či nedoplnil.
2 OZ a nie aj plynutie subjektívnej doby a najmä správneho právneho posúdenia začiatku jej plynutia
1 OZ.
ods.1 OZ subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný (primárny) subjektívny prvok, pozostávajúci z toho, kedy sa poškodený dozvie nielen o škode, ale sa dozvie aj to, kto za túto škodu zodpovedá. Ak nárok na náhradu škody tvorí neoddeliteľný celok, premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie celú výšku škody. Súdy nižšej inštancie (t. j. aj odvolací súd, ktorý sa vo všeobecnosti stotožnil s dôvodmi súdu prvej inštancie) v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia stanovili začiatok jej plynutia od okamihu doručenia oznámenia o výsledku poistného šetrenia, ktoré dovolací súd považuje za nesprávne. V predmetnom ustanovení § 106 ods. 1 CSP sa zreteľne uvádza, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode, pričom za uvedené nemožno považovať oznámenie o výsledku poistného šetrenia, nakoľko v predmetnom prípade jednak z daného oznámenia sa nedala zistiť výška škody a po ďalšie nešlo o prvý moment, kedy sa poškodený dozvedel o výške škody (faktúra za opravu poškodeného vozidla).
1 zákona o povinnom zmluvnom poistení nemožno subjektívnu vedomosť o škode stotožňovať s okamihom, keď sa poškodený dozvie o výsledku poistného šetrenia. Z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi v povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila (§ 15 ods. 2 PZP). Poznámka 22 v tomto ustanovení priamo odkazuje na § 106 OZ. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že pri nároku poškodeného voči poisťovateľovi
1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zákon odkazuje na posudzovanie premlčania
rovnakých predpokladov, ako je to uvedené v § 106 OZ, a teda neupravuje žiadnu výnimku alebo iné pravidlo pre začiatok behu subjektívnej, či objektívnej premlčacej doby ako je inak uvedená v § 106 OZ. Poškodený si pre úspešné uplatnenie svojho nároku na náhradu škody
1 o povinnom zmluvnom poistení voči poisťovateľovi musí tento nárok uplatniť včas. Poškodený môže uvedený nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla uplatniť tak voči škodcovi , ale aj priamo voči poisťovateľovi, s ktorým má škodca uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom postení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Voči každému tomuto subjektu sa mu právo na náhradu škody za zákonných pravidiel uvedených v § 106 Občianskeho zákonníka premlčuje samostatne (
okamihov uplatnenia nárokov voči nim a behu premlčacích dôb), a teda ak si neuplatní včas svoj nárok napr. voči poisťovateľovi
1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, bez ďalšieho neznamená, že ho nemohol predtým uplatniť včas voči škodcovi alebo naopak. Taktiež môže svoj nárok uplatniť aj voči obom subjektom súčasne. 40. Na položenú otázku preto dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené úvahy odpovedá nasledovne: Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi
1 zákona č. 381/2001 Z. z., je
ods.1 Občianskeho zákonníka rozhodujúci okamih kedy sa poškodený preukázateľne dozvedel o škode (napr. z dokladu o cene opravy poškodeného motorového vozidla) a kto za ňu zodpovedá a nie okamih doručenia oznámenia o výsledku poistného šetrenia zo strany poisťovateľa (ktorým poisťovateľ len oznamuje poškodenému, či a v akom rozsahu poskytne poškodenému plnenie na uplatnený nárok na náhradu škody). Dovolací súd k uvedenému záveru dospel z dôvodu, že oznámenie o výsledku poistného šetrenia nie je oznámením o výške škody, ale oznámením, či a v akom rozsahu bude poisťovateľ plniť v zmysle uzavretej poistnej zmluvy a prípadných zmluvných, či zákonných limitov plnenia poisťovateľa na uplatnený nárok na náhradu škody ( v danom prípade zo strany poškodeného
1 ZPZ v spojení s ust. § 823 a § 799 Občianskeho zákonníka).
1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, najvyšší súd žalovaným 1/ napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP). V ďalšom konaní je súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 455 CSP).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.