podmienok uvedených v čl.
listiny - Slovenská pošta - Sledovanie zásielok (č. l. 17) bolo zistené, že zásielka bola vydaná adresátovi na pošte Martin 1 dňa 23.5.
zákona č. 592/1990 Zb., o rozpočtových pravidlách SR, zákona č. 518/1990 Zb., o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy a na základe reformy štruktúry, riadenia a financovania zdravotníctva SR schválenej uznesením vlády SR z 24.11.1990 č. 554, zriadilo s účinnosťou od 1. januára 1992 Štátnu príspevkovú organizáciu s právnou subjektivitou s názvom „Martinská fakultná nemocnica“ so sídlom v Martine, ul. Kollára 2, IČ: 365327 na neurčitú dobu. Žalovaný pripojil rozhodnutia MZ SR o zmene tejto zriaďovacej listiny, ktorými došlo k zmene predmetu činnosti žalovaného (č. l. 315 a nasl.). Ďalej bolo zistené, že dňa 28.8.2014 bola uzatvorená Kúpna zmluva č. 836/2014 medzi predávajúcim BIOTRONIK Slovensko s.r.o., IČO: 35 761 059 (ďalej aj ako „BIOTRONIK Slovensko s.r.o.“ alebo „ postupca“) a kupujúcim - žalovaným (č. l. 348 spisu).
Čl. 2 bod 2.1 zmluvy bola predmetom dodávka zdravotníckych pomôcok pre intervenčnú a invazívnu kardiológiu vrátane príslušenstva - časť 5 Špeciálny zdravotnícky materiál, kde je presne popísaný. Opis predmetu zákazky, ktorého špecifikácia tvorí Prílohu č. 2 zmluvy - špecifikácia a cenník je neoddeliteľnou súčasťou. V Čl. 7 bola dohodnutá kúpna cena, ceny boli uvedené v Príl. č. 2 tejto zmluvy - špecifikácia a cenník ako neoddeliteľná súčasť tento zmluvy. V Čl. 13 bod 13.5 zmluvy sa predávajúci zaviazal, že bez súhlasu kupujúceho nepostúpi svoju peňažnú pohľadávku vzniknutú z tejto zmluvy tretej strane.
Čl. 14 bod 14.1 právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Prílohou č. 2 (č. l. 352/rub a nasl.) je špecifikácia ceny predmetu zákazky - časť 5/špeciálny zdravotnícky materiál pre invazívnu a intervenčnú kardiológiu...). Taktiež bolo zistené, že do Registra partnerov verejného sektora MS SR bol žalobca zapísaný ku dňu 15.3.2019, číslo vložky
1 písm.
zriaďovacej listiny v znení jej zmien (č. l. 315 a nasl.) štátnou príspevkovou organizáciu
523/2004 Z.z. (
2 zákona č. 523/2004 Z.z., príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojená príspevkom a ktorej spravidla menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.
1 zákona č. 523/2004 Z.z., príspevková organizácia hospodári
svojho rozpočtu príjmov a výdavkov. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa a prostriedky prijaté od iných subjektov.) Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy a tiež ust. § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z.,
ktorého je žalovaný subjektom verejnej správy, potom žalobca je na účely zákona č. 315/2016 Z.z., partnerom verejného sektora. Žalovaný prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu (§ 21 ods. 2 zákona č. 523/2004) ako príspevková organizácia, je na štátny rozpočet ako aj na rozpočet VÚC zapojená príspevkom a žalobca v prípade plnenia zo strany žalovaného príjme finančné prostriedky prostredníctvom žalovaného zo štátneho rozpočtu, rozpočtu VÚC, tiež v zmysle bodu 6. § 2 ods. 1 písm.
1 písm. a) bodu 1. zákona č. 315/2016 Z.z., nie je v omeškaní, ak z tohto dôvodu neplní, čo mu ukladá zmluva. V dôsledku toho
2 písm. a) zákona č. 315/2016 Z.z., nepriznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania, lebo v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia žalovaný nebol v omeškaní. Nakoľko bolo preukázané, že nebola na strane žalobcu splnená povinnosť
1 zákona č. 315/2016 Z.z., boli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. § 23 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2016 Z.z., ktoré ustanovenie výslovne uvádza termín „...nie je v omeškaní“. Pretože žalovaný nie je v omeškaní, súd prvej inštancie nárok na úrok z omeškania zamietol.
ktorého žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ohľadne trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odkázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie skonštatoval, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie ust. § 383 CSP. Doplnil, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu, procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať
nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (sp. zn. IV. ÚS 329/04, sp. zn. IV. US 329/2004, sp. zn. IV. US 252/04).
ktorej nie je partnerom verejného sektora, a preto sa na neho právna úprava zákona č. 315/2016 Z.z., o registri partnerov verejného sektora nemôže uplatniť, primárne odvolací súd poukázal na účel zákona č. 315/2016 Z.z., ktorým bolo zavedenie registra partnerov verejného sektora ako aj úprava s tým súvisiacich otázok s cieľom legislatívne vymedziť požiadavky na subjekty, s ktorými vstupuje štát, resp. subjekty verejného práva do právnych vzťahov, resp. v rámci ktorých tretia osoba prijíma akékoľvek plnenie. Filozofiou zákonnej úpravy je to, že prístup k verejným zdrojom je podmienený zápisom v registri. Právnu úpravu zákona č. 315/2016 Z.z., je však potrebné vnímať a posudzovať v súvislosti aj s hmotnoprávnou úpravou zákonov, ktoré regulujú prístup k verejným zdrojom - všeobecná úprava rozpočtových pravidiel, poskytovanie dotácií, verejné obstarávanie. Partner verejného sektora je v zákone identifikovaný pozitívne a negatívne. Spoločným znakom oboch typov vymedzení pojmu partner verejného sektora je nakladanie s verejnými zdrojmi/verejnými financiami, verejnými prostriedkami, a to buď s ohľadom na finančné limity, alebo bez ohľadu na finančné limity uvedené v zákone o registri partnerov verejného sektora. Pri posudzovaní otázky, či subjekt je partnerom verejného sektora a či je povinný zo zákona sa zapísať do registra alebo nie, sa prednostne skúma naplnenie pozitívnej definície v § 2 ods. 1 tohto zákona a až druhotne sa overuje naplnenie negatívneho vymedzenia v § 2 ods. 2, 3 a 4 tohto zákona.
f/ CSP dovolateľ v zásade namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku ako aj rozsudku súdu prvej inštancie.
neho rozhodnutie neobsahuje žiadne uvedenie a vysvetlenie nižšie uvedených dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu: a/ dôvodov, pre ktoré súd žalobcovi nepriznal nárok na úroky z omeškania za omeškanie žalovaného so zaplatením peňažného záväzku voči postupcovi v období od prvého dňa omeškania žalovaného so zaplatením pohľadávky do dňa postúpenia pohľadávky postupcu žalobcovi (21.5.2018), keď v tomto období bola splnená podmienka zápisu postupcu do registra partnerov verejného sektora v zmysle zákona č. 315/2016 Z.z., o registri partnerov verejného sektora (ďalej ako aj „zákon č. 315/2016 Z.z.“) a teda žalovaný bol v omeškaní so splnením svojho záväzku, a preto bol povinný
1, 2 Obchodného zákonníka povinný platiť úroky z omeškania. V čase postúpenia pohľadávky existoval nárok na istinu spolu s príslušenstvom, teda aj na úroky z omeškania postúpením pohľadávky, existujúci nárok nemohol zaniknúť a trval. Ku dňu postúpenia pohľadávky existovalo aj právo veriteľa (postupcu) na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy? b/ dôvodov, pre ktoré súd žalobcovi nepriznal nárok na úroky z omeškania za omeškanie žalovaného so zaplatením peňažného záväzku voči postupcovi v období od prvého dňa omeškania žalovaného so zaplatením peňažného záväzku voči žalobcovi v období odo dňa zápisu žalobcu do registra partnerov verejného sektora v zmysle zákona č. 315/2016 Z.z., t. j. odo dňa 15.03.2019 až do zaplatenia uplatnenej pohľadávky, hoci v období po zápise žalobcu do registra partnerov verejného sektora bol žalovaný v omeškaní so splnením svojho záväzku a je s ním v omeškaní dodnes, a teda bol
ustanovenia § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka povinný platiť úroky z omeškania (viď dôvodová správa a tiež komentár k § 2 ods. 1 písm. a/ bod 6 zákona č. 315/2016 Z.z.).
žalobcu oba súdy nižšej inštancie nepriznanie nároku na úroky z omeškania odôvodnili len ,,en bloc“ (odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bodoch 76 - 77 a odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v bodoch 57 - 58), paušálne za celé obdobie uplatneného nároku namietajúc, že sa nezaoberali vyššie uvedeným časovými úsekmi, a to obdobím do postúpenia pohľadávky, obdobím od postúpenia pohľadávky do zápisu postupníka do registra partnerov verejného sektora a obdobím od zápisu postupníka do registra partnerov verejného sektora do zániku nároku na zaplatenie úrokov z omeškania zaplatením istiny. Ďalej odôvodnenie napadnutého rozhodnutia označil za zmätočné z dôvodu nesprávnej aplikácie § 23 ods. 1, 2 zákona č. 315/2016 Z.z., nakoľko žalobca nadobudol pohľadávku až 21.05.2018, a preto nemal povinnosť zabezpečiť svoj zápis do registra partnerov verejného sektora do 31.07.2017 poukazujúc na to, že žalobca nebol účastníkom kúpnej zmluvy č. 836/2014 uzavretej medzi predávajúcim BIOTRONIC Slovensko s.r.o., a kupujúcim (žalovaným) dňa 28.08.2014, a preto sa na neho nevzťahovala povinnosť vyplývajúca z § 23 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z., v dôsledku ktorých nemohol nastať zákonný dôsledok vyplývajúci z § 23 ods. 2 citovaného zákona spočívajúceho v tom, že by žalovaný nebol v omeškaní so splnením svojho záväzku. 15. V spojitosti s uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle § 420 písm. f/ CSP, dovolateľ jeho porušenie vidí aj ohľadne výroku týkajúceho sa posúdenia nároku žalobcu na náhradu trov konania. V tejto časti namieta jeho zmätočnosť a arbitrárnosť a to voči obom súdov nižšej inštancie. Argumentoval tým, že odvolací súd v rámci svojho odôvodnenia odkázal len na § 255 ods. 2 CSP, bez toho aby bolo dané ustanovenie subsumované pod konkrétny prípad a bolo aj dostatočne odôvodnené. To isté namietal aj voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci výroku o nároku na náhradu trov. Mal za to, že ak celkový žalobcom uplatnený nárok predstavuje sumu 1 693 108,74 eur, a pokiaľ mal žalobca úspech v časti 1 121 080,69 eur, čo predstavuje 66,21 %, mala mu byť v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP priznaná náhrada trov konania v rozsahu 32,42 %. 16. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania
1 písm. b/ CSP uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia nižšie uvedených právnych otázok, ktoré
neho v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené. 17.
neho súdy nižšej inštancie nesprávne vyriešili právnu otázku ,,či sa na právnickú osobu zapísanú v obchodnom registri, na ktorú bola postúpená pohľadávka (postupník) voči štátnej príspevkovej organizácií zriadenej Ministerstvom zdravotníctva SR, vzťahuje ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 315/2016 Z.z., a teda či táto právnická osoba je z uvedeného dôvodu partnerom verejného sektora“ (ďalej aj ako otázka č. 1).
názoru dovolateľa sa súdy dopustili omylu aplikácie práva na zistený skutkový stav, nesprávne interpretovali § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 315/2016 Z. z., a zo skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery, keď prijali záver, že žalobca je vo vzťahu k požadovanému plneniu - úrokom z omeškania - od žalovaného na účely zákona č. 315/2016 Z.z., partnerom verejného sektora v zmysle vyššie citovaného ustanovenia. Upriamil pozornosť na § 2 ods. 1 písm. 2/ zákona č. 315/2016 Z.z., z ktorého je zrejmé, že žalovaný je verejným podnikom, resp. bol v čase podania žaloby (právnickou osobou, ktorá je úplne alebo z väčšej časti financovaná štátom - štátnou príspevkovou organizáciou). Žalobca však nadobudol voči žalovanému pohľadávku, ktorá je predmetom súdneho konania, postúpením. Dovolateľ dôvodil, že § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 315/2016 Z.z., sa nevzťahuje na prípad postúpenia pohľadávky, pričom to vylučuje i znenie § 2 ods. 1 písm. a/ bod 6 citovaného zákona, ktoré osobitne, špeciálne a odlišne, upravuje práve prípad postúpenia pohľadávky. Bolo poukázané na právnu úpravu, v ktorých prípadoch je postupník ( žalobca) definovaný ako partner verejného sektora, a to na § 2 ods. 1 písm. a/, bod 6 upozorňujúc, že žalovaný však nie je štátom, štátnym fondom, verejnoprávnou inštitúciou, obcou, vyšším územným celkom, ani právnickou osobou zriadenou zákonom. Je toho názoru, že žalovaný je ,,verejným podnikom“, a že nepatrí medzi subjekty výslovne uvedené ako subjekty, postúpením pohľadávky voči ktorým postupník je zo zákona považovaný za partnera verejného sektora.
šiesteho bodu je partnerom verejného sektora ten, na koho bola postúpená pohľadávka voči subjektu verejného sektora, t.j. v tomto prípade voči štátu, štátnemu fondu, obci, vyššiemu územnému celku, právnickej osobe zriadenej zákonom, resp. subjektom, ktoré toto ustanovenie označuje. Podotkol, že účelom tohto zákona je zvýšiť transparentnosť právnych vzťahov so štátom aj tam, kde sa narába s pohľadávkami voči štátu. Teda úmyslom zákonodarcu nebolo regulovať postúpenia pohľadávok voči všetkým subjektom verejného sektora (ktoré by boli taxatívne uvedené v § 2 ods. 1 písm. a/, bod 1 citovaného zákona), ale jeho úmyslom bolo regulovať len osobitnú skupinu (zrejme pre štát najdôležitejších) pohľadávok voči presne definovaným subjektom - taxatívne uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 6 citovaného zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené
žalobcu nemohol nastať zákonný dôsledok vyplývajúci z § 23 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z.z., spočívajúci v tom, že žalovaný nie je v omeškaní, ak neplnil to, čo mu ukladá zmluva. Žalovaný totiž v omeškaní s plnením svojho záväzku jednoznačne bol, a preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
neho oba súdy nesprávne aplikovali jednak ustanovenie § 23 ods. 1, ods. 2 písm. a/ citovaného, nesprávne ich interpretovali a zo skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery, keď prijali záver, že vzhľadom k tomu, že žalobca nebol zapísaný v registri partnerov verejného sektora k 31.7.2017, ale až k dátumu 15.03.2019, nastal zákonný dôsledok vyplývajúci z § 23 ods. 2 citovaného zákona. 19.
dovolateľa súdy nižšej inštancie nesprávne vyriešili právnu otázku, ,,či zaniká nárok postupníka (v čase postúpenia pohľadávky nezapísaného v registri partnerov verejného sektora) na úroky z omeškania, ktoré vznikli postupcovi zapísanému v registri partnerov verejného sektora z kúpnej zmluvy v období pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky“ (ďalej aj ako otázka č. 3). Taktiež namietol nedostatočné odôvodnenie oboch súdov ohľadne ich záveru, že nárok žalobcu mal zaniknúť, resp. prečo súdmi bezdôvodne nebol priznaný.
dovolateľa dopustili omylu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav, nesprávne interpretovali § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „ OZ“) a zo skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery, keď prijali záver vyplývajúci z obsahu odôvodnenia ich rozhodnutí, že nárok postupníka na úroky z omeškania, ktoré vznikli postupcovi zapísanému v registri partnerov verejného sektora z kúpnej zmluvy v období pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky, nadobudnutím účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, zanikol. 21. Na základe vyššie uvedeného dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 22. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že
neho súd prvej inštancie riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s § 220 ods. 2 CSP, pričom odvolací súd pri odôvodnení svojho rozhodnutia postupoval v súlade s § 387 ods. 2 CSP. Mal za to, že odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie k jednotlivým dôvodom žalobcu uviedol a špecifikoval v odsekoch 43 až 60 rozhodnutia dôvody, pre ktoré tak rozhodol. Vzhľadom na uvedené
neho súdy vysvetlili dôvody podstatné pre rozhodnutie súdu o nároku úroku z omeškania a náhradu trov konania. Ďalej poukázal na to, že voči rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania nie je prípustné dovolanie z dôvodu, že sa nejedná o rozhodnutie, ktorým konanie končí a už vôbec nie o rozhodnutie vo veci samej (viď R 73/2018, I. ÚS 56/2017). Zároveň vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu o nedostatku odôvodnenia rozhodnutia vo výroku o trovách konania a tvrdenia o zmätočnosti a arbitrárnosti rozhodnutia. Ohľadne daného poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (bod 78-79) ako aj na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (bod 60-61). Ohľadne namietaného právneho posúdenia uviedol, že je nesporné, že žalobca nebol zapísaný v registri partnerov verejného sektora v súlade so zákonom č. 315/2016 Z.z., ani v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, ani v čase podania žalobného návrhu. Žalobca mal byť prijímateľom finančných prostriedkov štátnej príspevkovej organizácie nad zákonom stanovený limit, pričom zároveň spĺňal pojmové znaky definície partnera verejného sektora. Žalobca ako nový veriteľ je subjektom, ktorému bola postúpená pohľadávka voči štátnej príspevkovej organizácie, ktorá je v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy považovaná za súčasť verejného sektora. Zároveň sa jednalo o pohľadávku nad limity ustanovené týmto zákonom. Uviedol, že subjekt, na ktorý takto prejde pohľadávka, je povinný sa zapísať do registra najneskôr pred momentom podpisu zmluvy o prevode pohľadávky (poukaz na dôvodovú správu k zákonu č. 315/2016 Z.z.). Nesplnenie tejto povinnosti znamená zamedzenie prístupu k verejným zdrojom.
neho súdy nižšej inštancie správne posúdili právnu otázku, že žalobca sa stal partnerom verejného sektora s dodaním, že svoje rozhodnutia riadne odôvodnili.
názoru žalovaného dovolateľom nastolené otázky nespĺňajú kritérium uvedené v § 421 ods. 1 CSP.
CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 26.
f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 27.
ods.1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
CSP dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 29.
CSP dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 30.
Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. 31. Dovolateľ v dovolaní ako dôvod, z ktorého vyvodzuje jeho prípustnosť, uvádza ustanovenie § 420 písm. f/ CSP, keď v dovolaní poukazuje na vady odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku a má tento rozsudok za arbitrárny a nedostatočne odôvodnený. Túto vadu dovolateľ videl v tom, že odvolací súd (ako aj súd prvej inštancie) nezdôvodnil, resp. neuviedol nepriznanie nároku na úroky z omeškania v období od prvého dňa omeškania žalovaného so zaplatením pohľadávky do dňa postúpenia pohľadávky postupcu žalobcovi (21.5.2018), argumentujúc splnením podmienky zápisu postupcu do registra partnerov verejného sektora v zmysle zákona č. 315/2016 Z.z.? obdobím od postúpenia pohľadávky do zápisu postupníka do registra partnerov verejného sektora a nepriznanie nároku na úroky z omeškania v období odo dňa zápisu žalobcu do registra partnerov verejného sektora v zmysle zákona č. 315/2016 Z.z., t.j. odo dňa 15.03.2019 až do zaplatenia uplatnenej pohľadávky, hoci v období po zápise žalobcu do registra partnerov verejného sektora bol žalovaný v omeškaní so splnením svojho záväzku a je s ním v omeškaní dodnes, a teda bol
ustanovenia § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka povinný platiť úroky z omeškania. Za zmätočné považoval aj nesprávnu aplikáciu § 23 ods. 1,2 zákona č. 315/2016 Z.z., dôvodiac tým, že pohľadávku nadobudol až 21.05.2018, a preto nemal povinnosť zabezpečiť svoj zápis do registra partnerov verejného sektora do 31.07.
2 Civilného sporového poriadku“. V bode 35 odôvodnenia predmetného nálezu ÚS SR konštatoval, že „absencia vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami sťažovateľa uvedenými v odvolaní v napadnutom rozsudku krajského súdu je tak závažným nedostatkom tohto rozhodnutia, ktorého intenzita sama o sebe zakladá porušenie sťažovateľom namietaného základného práva
článku 46 ods. 1 Ústavy SR, i práva
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“)“. 35. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a tak aj súdu prvej inštancie vykazuje znaky nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nakoľko neobsahuje zásadné vysvetlenie - zdôvodnenie k niektorým podstatným námietkam žalobcu uvedených v odvolaní. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie) nevyplýva, že by sa zaoberal odvolacou argumentáciou žalobcu, ktorou poukazoval na časový úsek, v rámci ktorého mu nebol priznaný ani nárok na úroky z omeškania za omeškanie žalovaného so zaplatením peňažného záväzku voči postupcovi (BIOTRONIK Slovensko s.r.o.) v období od prvého dňa omeškania žalovaného so zaplatením pohľadávky do dňa postúpenia pohľadávky postupcu žalobcovi (21.5.2018), hoci v tom čase bola splnená podmienka zápisu postupcu do registra partnerov verejného sektora v zmysle zákona č. 315/2016 Z.z. Záväzok žalovaného uhradiť príslušenstvo pohľadávky by v takom prípade nemohol nezaniknúť. V čase postúpenia pohľadávky existoval nárok na istinu spolu s príslušenstvom, teda aj na úroky z omeškania a postúpením pohľadávky existujúci nárok nemohol zaniknúť a trval. Odvolací súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal, resp. nevyjadril ani k druhému žalobcom namietanom časovom úseku, za ktorý mu
neho prislúchal nárok na priznanie úroku z omeškania žalovaného so zaplatením peňažného záväzku voči postupcovi v období od prvého dňa omeškania žalovaného so zaplatením peňažného záväzku voči žalobcovi v období odo dňa jeho zápisu do registra partnerov verejného sektora v zmysle zákona č. 315/2016 Z.z., t.j. odo dňa 15.03.2019 až do zaplatenia uplatnenej pohľadávky. Odvolací súd sa danou argumentáciou vôbec nezaoberal a nijakým spôsobom sa k nej nevyjadril, hoci v rámci súdneho konania bolo preukázané, že žalobca bol zapísaný do registra partnerov verejného sektora ku dňu 15.03.
1 písm. b/ CSP, teda tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená.
1 písm. b/ CSP predpokladá, že právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od
1 písm. b/ CSP procesne prípustné, nakoľko tieto otázky neboli doposiaľ dovolacím súdom riešené. 42.
ust. § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 315/2016 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie partnerom verejného sektora, ak v odsekoch 2, 3 a 5 nie je ustanovené inak, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych fondov s výnimkou Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, od právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom, od verejného podniku, od zdravotnej poisťovne alebo prijíma štátnu pomoc. 43.
ust. § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 315/2016 Z.z. (účinného od 24.02.2017 do 31.07.2017) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou zmluva alebo iný právny úkon, na základe ktorého partner verejného sektora prijíma finančné prostriedky
písmena a) prvého bodu alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva
písmena a) druhého bodu okrem zmluvy alebo iného právneho úkonu, ktorého účastníkom je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ak v mene Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo Štátnej pokladnice vykonáva svoju pôsobnosť
osobitného predpisu, alebo ktorého účastníkom je Národná banka Slovenska, ak zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných inštitúciách alebo na medzinárodných finančných trhoch, ak robí obchody na finančnom trhu alebo so Slovenskou republikou alebo ak vykonáva pôsobnosť v devízovej oblasti, a zmlúv týkajúcich sa burzových obchodov
osobitného predpisu. 44.
ust. § 2 ods. 1 písm. a/ bod 6 zákona č. 315/2016 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie partnerom verejného sektora, ak v odsekoch 2 až 4 nie je ustanovené inak, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy a na ktorú bola postúpená alebo inak nadobudla pohľadávku voči štátu, štátnemu fondu, verejnoprávnej inštitúcii, obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej zákonom. 45.
ust. § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 315/2016 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie verejným podnikom právnická osoba, v ktorej má štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom samostatne alebo spoločne výlučnú priamu alebo nepriamu účasť. 46.
2 zákona č. 315/2016 Z.z., ak nie je splnená povinnosť
2 alebo ak je partner verejného sektora v omeškaní so splnením povinnosti
2 tretej vety, nie je účastník zmluvy
odseku 1 v omeškaní, ak z tohto dôvodu neplní, čo mu ukladá zmluva. 47.
1 zákona č. 315/2016 Z.z., fyzická osoba a právnická osoba zapísané v registri konečných užívateľov výhod
osobitného predpisu sa považujú za partnerov verejného sektora zapísaných v registri partnerov verejného sektora
tohto zákona. 48.
2 zákona č. 315/2016 Z.z., partner verejného sektora
odseku 1 je povinný zabezpečiť overenie identifikácie konečného užívateľa výhod
tohto zákona a podanie návrhu na zápis na účely zosúladenia zapísaných údajov s § 4 do 31. júla 2017. 49.
1 zákona č. 315/2016 Z.z., fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú účastníkom zmluvy
1 písm. d) uzavretej pred účinnosťou tohto zákona a ktoré spĺňajú podmienky na zápis do registra, sú povinné zabezpečiť svoj zápis do registra
tohto zákona do
2 zákona č. 315/2016 Z.z., ak nie je splnená povinnosť
odseku 1, a) účastník zmluvy, ktorý poskytuje finančné prostriedky
1 písm. a) prvého bodu alebo majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva
1 písm.
písmena a) má právo odstúpiť od zmluvy. 51. Kľúčovou otázkou v predmetnej veci bolo, či žalobca spĺňa definíciu partnera verejného sektora. Žalobca túto otázku formuloval takto: ,, či sa na právnickú osobu zapísanú v obchodnom registri, na ktorú bola postúpená pohľadávka (postupník) voči štátnej príspevkovej organizácií zriadenej Ministerstvom zdravotníctva SR, vzťahuje ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 315/2016 Z.z., a teda či táto právnická osoba je z uvedeného dôvodu partnerom verejného sektora“. Dovolací súd uvádza, že súdy nižšej inštancie sa pri riešení tejto otázky dopustili nesprávneho právneho posúdenia. Partner verejného sektora je pozitívne definovaný v § 2 odseku 1 písm. a/ zák. č. 315/2016 Z.z., a negatívne vymedzenie je upravené v § 2 odsekoch 2, 3 a 5 zák. č. 315/2016 Z.z., pričom platí, že ak subjekt spĺňa znaky partnera verejného sektora
odseku 1 prvého až štvrtého bodu, šiesteho a siedmeho bodu, nemá povinnosť zápisu do registra, ak mu svedčí niektorý z dôvodov uvedený v odsekoch 2, 3 a 5.
bodov 1 a 6, ktoré boli vzaté do úvahy súdmi i boli predmetom vyjadrení a námietok strán sporu ide o subjekt všeobecný - teda ním môže byť akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá je prijímateľom verených zdrojov. Spoločným znakom jednotlivých definícií partnera verejného sektora uvedených v jednotlivých bodoch § 2 ods. 1 písm. a/ je nakladanie s verejnými zdrojmi, a to buď s ohľadom na finančné limity alebo bez ohľadu na ne. Vzhľadom na rôznorodosť dotknutých právnych vzťahov je táto problematika riešená rozdelením jednotlivých znakov definície partnera verejného sektora do viacerých bodov. Či je subjekt partnerom verejného sektora je vždy závislé od všetkých aspektov definície partnera verejného sektora, pričom primárne sa skúma naplnenie pozitívneho vymedzenia partnera verejného sektora a následne sa skúma, či existuje okolnosť, ktorá by vylučovala označenie subjektu ako partnera verejného sektora (z negatívnej definície) /viď komentár k § 2 str. 21 až 22 k Zákonu o registri partnerov verejného sektora, C.H.BECK, Šafanko/Azud/Macek, I. vydanie, r. 2021/.
dovolacieho súdu súdy nižšej inštancie pri posúdení, či žalobca spĺňa definíciu partnera verejného sektora, opomenuli skutočnosť, že žalobca nadobudol voči žalovanému pohľadávku, ktorá je predmetom súdneho konania, postúpením, pričom definícia partnera verejného sektora v prípadoch postúpenej pohľadávky je upravená v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 6 citovaného zákona. Toto ustanovenie osobitne, špeciálne a odlišne, upravuje práve prípad postúpenia pohľadávky.
tejto definície však vzhľadom k tomu, že žalovaný nie je štátom, štátnym fondom, verejnoprávnou inštitúciou, obcou, vyšším územným celkom, ani právnickou osobou zriadenou zákonom, žalobcovi povinnosť registrovať sa v registri partnerov verejného sektora nevznikla, pretože v zmysle tohto ustanovenia ho nemožno považovať za partnera verejného sektora. Žalovaný je totiž štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou MZ SR, pričom v zmysle § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 315/2016 Z.z., napĺňa síce definíciu verejného podniku, ktorý však nepatrí medzi subjekty výslovne uvedené v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 6 zák. č. 315/2016 Z.z., ako subjekty, postúpením pohľadávky voči ktorým postupník je zo zákona považovaný za partnera verejného sektora.
bodu 6 je partnerom verejného sektora ten, na koho bola postúpená pohľadávka voči subjektu verejného sektora, t.j. v tomto prípade voči štátu, štátnemu fondu, obci, vyššiemu územnému celku, právnickej osobe zriadenej zákonom, resp. subjektom, ktoré toto ustanovenie označuje. Zámerom tohto ustanovenia zákona nebolo obmedzovať hmotnoprávne možnosť postúpiť pohľadávku voči štátu na iné subjekty. Účelom zákona je zvýšiť v tomto prípade transparentnosť právnych vzťahov so štátom aj tam, kde sa narába s pohľadávkami voči štátu, pričom vo vzťahu ku ktorým subjektom sa táto transparentnosť zvyšuje, je vymenované práve v tomto ustanovení bodu 6 v § 2 ods.1 písm. a/ zák. č. 315/2016 Z.z. Vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že pohľadávka, ktorá bola postúpená na žalobcu, nie je pohľadávkou voči štátu, štátnemu fondu, obci, vyššiemu územnému celku, právnickej osobe zriadenej zákonom a na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že žalobcu pri predmetnej postúpenej pohľadávke nevznikla povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora a to z dôvodu, že žalovaný nie je štátom, štátnym fondom, verejnoprávnou inštitúciou, obcou, vyšším územným celkom a nie je ani právnickou osobou zriadenou zákonom, ale žalovaný je štátnou príspevkovou organizáciou a spadal by do definície verejného podniku (ten však v bode 6 medzi subjektami uvedený nie je). V dôsledku toho dovolací súd má za to, že na žalobcu vzhľadom na skutočnosť, že ide o postúpenú pohľadávku sa nevzťahuje ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 315/2016 Z.z., ktoré aplikovali súdy nižšej inštancie, ale súdy mali posudzovať, či žalobca spĺňa definíciu partnera verejného sektora
1 písm. a/ bod 6 zákona č. 315/2016 Z.z. (ktorú definíciu vzhľadom na vyššie uvedené žalobca nespĺňa a nespĺňal ani v čase postúpenia pohľadávky). K postúpeniu pohľadávky
skutkového stavu zisteného nižšími súdmi došlo dňa 21.5.2018, pričom ust. § 2 ods. 1 písm. a/ bod 6 zák. č. 315/2016 Z.z., bolo v tom istom znení ako je aj ku dňu rozhodovania dovolacieho súdu. Na doplnenie ešte dovolací súd uvádza, že v čase postúpenia pohľadávky v predmetnom § 2 absentovala ešte definícia verejného podniku, ktorý pojem používa definícia partnera verejného sektora
1 písm. a/ bod 1 zák. č. 315/2016 Z.z., v znení účinnom od 1.9.2019, ktorý pojem nahradil komplikovanejšiu definíciu v predchádzajúcej právnej úprave v tomto bode 1 „...od právnickej osoby, ktorá je úplne alebo z väčšej časti financovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorá je kontrolovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom alebo v ktorej štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená zákonom vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu...“. definícia partnera verejného sektora uvedená v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 zák. č. 315/2016 Z.z., sa však na predmetnú vec nevzťahuje. 52. V súvislosti s právnou otázkou, či žalobca má nárok na úroky z omeškania, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá po 31.7.2017 (§ 23 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z.) a postupca bol riadne zapísaný v registri partnerov verejného sektora s následkom v § 23 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, dovolací súd uvádza, že odvolací súd v spojení so súdom prvej inštancie sa dopustili omylu spočívajúceho v tom, že vec posúdili
normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá. Jedná sa o aplikovanie § 23 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona č. 315/2016 Z.z. Súdy jeho aplikáciou dospeli k nesprávnym právnym záverom, keď prijali záver, že vzhľadom k tomu, že žalobca nebol zapísaný v registri partnerov verejného sektora k 31.07.2017, ale až k dátumu 15.03.2019, nastal zákonný následok vyplývajúci z § 23 ods. 2 citovaného zákona v tom zmysle, že žalovaný nie je v omeškaní ak neplnil to čo mu ukladá zmluva. Dovolací súd sa s uvedeným zverom nestotožňuje a poukazuje na to, že k uvedenému ani nemohlo dôjsť, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom (BIOTRONIC Slovensko s.r.o.) a žalobcom ako postupníkom bola uzavretá dňa 21.mája 2018, teda až po 31.07.2017. Bolo by preto aj nelogické požadovať pred samotným postúpením pohľadávky od žalobcu ako postupníka splnenie povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora do 31.7.2017. Účelom ustanovenia § 23 zák. č. 315/2016 Z.z., bolo stanovenie prechodného obdobia pre zápis fyzických alebo právnických osôb, ktoré napĺňajú znaky partnera verejného sektora
1 písm. a) body 1 - 4, 6, 7 a boli účastníkom zmluvy uzavretej pred účinnosťou zák.č.315/2016 Z.z., t.j. pred 1.2.
2 písm. b / zák. č. 315/2016 Z.z. k odstúpeniu od zmluvy). Z vykonaného dokazovania bezpochyby vyplynulo, že žalobca nadobudol pohľadávku až po nadobudnutí účinnosti zák. č. 315/2016 Z.z., ako aj po uplynutí zákonnej 6-mesačnej lehoty na preregistráciu, a preto sa nemohol ku dňu 31.07.2017 dať zapísať do registra partnerov verejného sektora. Žalobca nebol pred dňom nadobudnutia účinnosti zák. č. 315/2016 Z.z., účastníkom zmluvy definovanej v § 2 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona (t. č. písm. e/), preto v tomto prípade nemohlo dôjsť k aplikácii § 23 ods. 1, ods. 2 zákona č. 315/2016 Z.z., a jeho aplikácia na rozhodnutie tejto veci a na jej základe zamietnutie úrokov z omeškania bola nesprávna. Nemohol teda ani nastať následok predpokladaný v § 23 ods. 2 citovaného zákona vo vzťahu k žalobcovi. 53. Na vyššie uvedenú právnu otázku nadväzuje ďalšia žalobcova otázna týkajúca sa toho, že či žalobca má nárok na úroky z omeškania aj za obdobie po jeho zápise do registra partnerov verejného sektora, s poukazom na následok uvedený v § 23
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.