1, 2, § 2 ods. 2 písm. a/, § 261 ods. 6 písm. d/, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), § 25a ods. 1, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. d/, § 11 ods. 1, 2, § 9 ods. l a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá musí obsahovať náležitosti
2 písm. a/ až k/, r/ a y/ zákona č. 129/2010 Z. z., pričom absencia niektorej z nich má za následok bezpoplatkovosť a bezúročnosť ním poskytnutého úveru. Jednou z takýchto náležitostí je
2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. údaj o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Zo zmluvy nevyplýval údaj o tom, koľko žalovaný pri každej splátke zaplatí konkrétne na istinu úveru, na úroky, prípadne ďalšie poplatky dohodnuté v zmluve, žalobca poskytol žalovanému len údaj o celkovej mesačnej splátke, ktorá nekonkretizovala výšku splátky istiny úveru, úrokov, prípadne iných poplatkov, a preto treba žalobcom poskytnutý úver považovať
1 písm. a/ za bezúročný a bez poplatkov, na základe čoho sa žalobca mohol domáhať voči žalovanému len vrátenia istiny úveru a úrokov z omeškania z dlžnej istiny úveru. O náhrade trov konania rozhodol
2 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
3 OZ na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorého dôvodnosť, výšku a aj účelnosť musí žalobca preukázať (I. ÚS 246/2019-14). Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami neobsahuje náležitosť
2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., a to údaj o výške, počte a termíne splátky istiny, úrokov a iných poplatkov a z toho dôvodu žalobcom poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pričom poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES a pokiaľ ide o výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy medzi stranami, bolo potrebné vychádzať aj z rozsudku C-42/15, Home Credit Slovakia a. s. proti Kláre Bíroovej,
ktorého čl. 10 ods. 2 písm. h/ uvedenej smernice (výška, počet a frekvencia splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia) a písm. i/ (právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy) smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. V zmysle uvedeného je potrebné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. vykladať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky (porovnaj sp. zn. 3 Cdo 146/2017, 3 Cdo 56/2018, 6 Cdo 113/2018). Žalobca má právo aj na úroky, pričom sporné zostalo iba to, za aké obdobie mu nárok na úroky z úveru vznikol. Odvolací súd dospel k záveru, že pri posudzovaní práva veriteľa i na dohodnuté úroky zo spotrebiteľského úveru, popri úrokoch z omeškania, aj za dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti celého úveru až do úplného vrátenia istiny, možno za stavu chýbajúcej ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR k danej otázke, zabezpečiť dôsledné rešpektovanie zásady právnej istoty vyjadrenej v čl. 2 Základných zásad CSP iba tak, že odvolací súd, resp. senát rozhodujúci v preskúmavanej veci, bude vychádzať z právnych záverov vyslovených v stanovisku č. 1/2019 Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave, teda z toho, že v prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru veriteľovi zmluvný úrok za dobu od okamihu zosplatnenia úveru do splatenia istiny nepatrí. Žalobca má preto nárok v zmysle vyššie uvedeného na zaplatenie úrokov v sume 101,80 eur a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov posúdil odvolací súd žalobu ako nedôvodnú, pretože odo dňa predčasného zosplatnenia úveru veriteľovi už úrok nepatrí. Keďže žalobca nemá právo na úrok odo dňa 15. mája 2014 z dôvodu predčasného zosplatnenia úveru ku dňu 14. mája 2014, nemôže mu vzniknúť ani právo na úroky z omeškania z týchto úrokov od 15. mája 2014 do zaplatenia. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia sankčných poplatkov v sume 13,18 eur, o ktorom nároku si taktiež nesplnil povinnosť tvrdenia, a ani dôkaznú povinnosť, keď tento nárok žiadnym spôsobom nešpecifikoval, neuviedol rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa jeho vzniku, ani za aké obdobie si tento nárok vyčíslil a dôvodnosť tohto nároku nepreukázal. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd
1 a 2 v spojení s § 255 ods. 2 CSP. 3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej ako „dovolateľ“) dovolanie s poukazom na § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Dovolateľ trval na tom, že tvrdenie prvoinštančného i odvolacieho súdu, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, neobstojí, keďže neobstoja argumenty uvádzané ako dôvody takéhoto právneho názoru a na ňom založeného súdneho rozhodnutia. Uvedený záver
neho vyplýva zo súladu dohody o úrokoch so zákonom, z absencie právnej úpravy obmedzujúcej nárok veriteľa na zmluvný úrok momentom zosplatnenia dlhu, z množstva zákonných ustanovení podporujúcich záver o nároku veriteľa na zmluvný úrok od času poskytnutia do vrátenia v rámci úveru poskytnutých peňažných prostriedkov, z negatívnych dôsledkov odopretia nároku veriteľa na zmluvný úrok po zosplatnení dlhu a rozporu s právnymi princípmi a nesúladu s účelom spravodlivého usporiadania vzťahov z úverovej zmluvy po porušení zmluvných povinností dlžníkom, z aktuálnej judikatúry a českého príkladu riešenia, ktoré skutočnosti dovolateľ ďalej podrobne vyargumentoval aj s odvolaním sa na platnú právnu úpravu a konkrétne rozhodnutia NS SR, NS ČR, ÚS SR, ÚS ČR. Poukázal na absenciu ustálenej súdnej praxe v SR v otázke obmedzenia nároku veriteľa na zmluvný úrok zosplatnením dlhu alebo zákazu kumulatívneho uplatnenia úrokov a úrokov z omeškania na úrovni nižších, aj vyšších súdov. Demonštroval na rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 6 Cdo 113/2018) a krajských súdov SR závery, ktoré potvrdzujú právny názor dovolateľa, ako aj právne závery právnej teórie a vedy. Na základe čoho uzavrel, že úroky po zosplatnení úverovej pohľadávky sú v súlade s právom a v súlade s právom je aj uplatňovanie úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení popri sebe. Aktuálna legislatíva nijakým spôsobom takýto nárok neobmedzuje a ani ho negatívne nepodmieňuje predčasným zosplatnením dlhu veriteľom na základe omeškania dlžníka. Pokiaľ má byť tento nárok obmedzený, toto obmedzenie musí vychádzať od zákonodarcu, doposiaľ však takéto obmedzenie zákonodarca napriek „pokusu“ (návrh zákona) z roku 2013 nezaviedol. Uvedený návrh však nepochybne nepriamo popiera právny názor, že takéto obmedzenie už v našej legislatíve je zavedené, resp. vyplýva z existujúcich účinných právnych predpisov. Ďalej tiež platí, že takéto obmedzenie akiste nemôže vychádzať z činnosti súdov, či už extenzívnym výkladom iných ustanovení upravujúcich ochranu spotrebiteľa, ktoré ide nad rámec zákona s absurdnými dôsledkami vo vzťahu k iným zákonným ustanoveniam a ustáleným právnym princípom. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť v rozsahu výroku, ktorým žalobu zamietol v časti nároku na zmluvný úrok vo výške 19,90 % ročne zo sumy 1.392,70 eur od 11. júna 2014 do zaplatenia, zrušiť aj rozsudok krajského súdu v rozsahu výroku, ktorým súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti nároku na zmluvný úrok vo výške 19,90 % ročne zo sumy 1.392,70 eur od 11. júna 2014 do zaplatenia a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, zároveň žalobcovi priznať nárok na náhradu trov dovolacieho konania. 4. K dovolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm. b/ CSP, skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je prípustné a aj dôvodné. 6.
CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 7.
1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 8.
CSP dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ods. 2). 9. V preskúmavanej veci dovolateľ odôvodnil prípustnosť dovolania s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ CSP,
ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, pričom malo ísť o otázku existencie a výšky nároku veriteľa zo (spotrebiteľského) úverového vzťahu na zaplatenie zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení úveru. 9.
1 písm. a/ CSP.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.