Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/131/2020 Identifikačné číslo spisu: 1310200276 Dátum vydania rozhodnutia: 30.03.2022 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 420písm.

e) CSP dovolateľka v súvislosti s tým uviedla, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca, nakoľko nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR. Uviedla, že príslušným na rozhodovanie bol únijný sudca, ktorý mal rozhodovať o prejudiciálnych otázkach. Na nevyhnutnosť výkladu sporného práva dovolateľka poukázala vo svojom dovolaní na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie zo dňa 29.06.2018. Posúdenie a výklad otázok vyplývajúcich z aplikácie prameňov práva Európskej únie zásadným spôsobom ovplyvňovali právne posúdenie veci, ktoré nevyhnutne determinovalo úspech dovolateľky v konaní, nakoľko v konaní bolo sporné, či kúpna zmluva č. 95/2008/241 zo dňa 23.04.2008, uzavretá medzi dovolatel'kou a žalovaným, má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pričom odpoveď na túto spornú otázku nemá vo vzťahu k meritu veci hypotetický charakter naopak zásadným spôsobom ovplyvňuje právne posúdenie veci. V konaní bolo podľa dovolateľky sporné, či predmetná kúpna zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pričom odpoveď na túto otázku nemá vo vzťahu k meritu veci hypotetický charakter, nakoľko zásadným spôsobom ovplyvňuje posúdenie veci, teda platnosti odstúpenia od predmetnej kúpnej zmluvy, a či sa malo postupovať podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka a s tým súvisiacich predpisov. 3.3.

§ 420písm.

1. f)CSP dovolateľka v súvislosti s tým uviedla, že v dôvody uvádzané v bode 3.2,. teda že rozhodoval vylúčený sudca súvisí aj s dôvodom podľa § 420 písm.
2. f)CSP , teda, že účastníkovi konania nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva takým spôsobom a v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa dovolateľky sa odvolací súd v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s jej návrhom na aplikáciu komunitárneho práva (Smernica 1999/44/ES), nakoľko len stroho uviedol, že dôvod obrátiť sa na SD EÚ nie je nevyhnutný na rozhodnutie vo veci samej a preto sa na SD EÚ neobráti. V tejto súvislosti dovolateľka poukázala na rozhodnutie ÚS SR podľa ktorého: „Aj podľa ESĽP rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré dostatočne odôvodňuje nepredloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru, nepredstavuje porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru (rozsudok Ullens de Schooten a Rezabek proti Belgicku z 20. septembra 2011, sťažnosti č. 3989/07 a č. 38353/07). (l. ÚS 363/2013)“. Z argumentu a contrario potom vyplýva, že rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré dostatočne neodôvodňuje nepredloženie prejudiciálnej otázky SD EÚ potom porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru predstavuje a o to viac potom porušenie predstavuje také rozhodnutie súdu, v ktorom odôvodnenie úplne absentuje tak, ako je to v rozhodnutí odvolacieho súdu. Týmto konaním odvolacieho súdu bola popretá právomoc Súdneho dvora, pričom porušenie tohto práva priamo súvisí s kvalifikovaným pochybením odvolacieho súdu o (ne)predložení prejudiciálnej otázky, keďže takéto nepredloženie prejudiciálnej otázky sa javí ako svojvoľné, či nesprávne. Ďalej dovolateľka namietala, že odvolací súd bol povinný vysporiadať sa s okolnosťami, na ktoré poukazovala, pričom súd na tie žiadnym spôsobom nereagoval, ale v bode 18. svojho rozhodnutia reagoval len na niektoré (označenie dovolateľky ako podnikateľa v zmluve, účel, právny predpis ObchZ a vedenie vozidla v majetku ako podnikateľa -živnostníka). Ostatných 13 skutkových okolností prvostupňový a odvolací súd ignoroval. Preto podľa dovolateľky súd postupoval formalisticky k posúdeniu právnej otázky postavenia dovolateľky ako spotrebiteľa a príliš kládol dôraz na formálne označenie dovolateľky v kúpnej zmluve, čo malo za následok nesprávnosť právneho posúdenia odvolacím súdom. 3.4.

§ 421ods.

1 písm. b/ uviedla dovolateľka, že dovolacími dôvodmi je jednak vyriešenie právnej otázky výkladu § 52 ods. 4 OZ odkazujúc na judikatúru SD EÚ C-464/01 Johan Gruber c/a BayWa AG a .iné ako aj Nález ÚS ČR I. ÚS 1930/11 a druhá otázka súvisela s ust. § 345 ods. 1 a 2 Obch. zák. týkajúcej sa opakujúcej sa vady Hill Holderu a či ide o vadu podstatnú alebo nepodstatnú. 4. Žalovaný žiadal dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a priznať plnú náhradu trov konania. 4.1. Žalovaný sa k dovolaniu vyjadril tak, že dovolací dôvod podľa § 420 písm.

1. e)CSP nie je daný, nakoľko v napadnutom rozsudku odvolacieho súdu nie je absolútne žiadna zmienka o tom, že by odvolací súd vykladal právo spoločenstva. Takýto výklad ani nie je možné dôvodiť z ustanovení právnych predpisov, na ktoré odkazuje odvolací súd v bodoch 19. až 23. odôvodnenia svojho rozhodnutia. Žalobkyňa preto nesprávne aplikuje ňou uvádzané uznesenie III. ÚS 207/09 zo dňa 28.07.2009, z ktorého vyplýva, že všeobecný súd vykladal únijné právo. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu však takýto výklad nevyplýva, preto nemôže byť ani daná požiadavka na obsadenie súdu komunitárnym sudcom. 4.2. Uznesenie I. ÚS 363/2013, z ktorého jednoznačne vyplýva, že iba zásadné a kvalifikované pochybenie všeobecného súdu a to iba v prípade, ak mal všeobecný súd pochybnosti (o nepredložení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie) má za následok dovolací dôvod uvádzaný žalobkyňou. V súdenej veci však odvolací súd jednoznačne nemal pochybnosť o tom, či procesný návrh žalobkyne predloží alebo nepredloží Súdnemu dvoru Európskej únie. Uvedené vyplýva z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu. Žalobkyňa v dovolaní zjavne abstrahuje vyriešenie jej procesného návrhu od predtým uvádzaných skutočností, na základe ktorých dospeli súdy oboch stupňov k zhodnému názoru, že žalobkyňa nie je spotrebiteľom. Práve rozsiahle odôvodnenie právneho postavenia žalobkyne v právnom vzťahu so žalovaným je základom pre posúdenie procesného návrhu žalobkyne v otázke potreby predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie. Podľa názoru žalovaného nebolo potrebné v bode 26. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu osobitne opakovane uvádzať dôvody, pre ktoré súdy vyhodnotili právne postavenie žalobkyne. Odôvodnenie rozhodnutia súdu je jeden celok a v súdenom prípade súd najskôr vyhodnotil právne postavenie žalobkyne, zaoberal sa jej námietkami a až následne odôvodnil rozhodnutie o procesnej otázke žalobkyne. Takýto konštrukt odôvodnenia súdneho rozhodnutia je podľa názoru žalovaného správny, plne v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Žalovaný je toho názoru, že odvolací súd neporušil právo žalobkyne na spravodlivý proces. 4.3. Podľa názoru žalovaného v dovolacom dôvode podľa § 421 ods. 1 písm.
2. b)CSP, keď rozoberala dovolateľka postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa, žalobkyňa v dovolaní uviedla súdne rozhodnutia, ktoré riešili rovnakú otázku a je preto toho názoru, že tento dovolací dôvod nie je prípustný. Ak by bol však dovolací súd iného názoru, žalovaný nižšie uvádza vyjadrenie k jednotlivým tvrdeniam žalobkyne od jeho označenia až po vyjadrenia tretích strán a poukázal na ustálenú súdnu prax, keď súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky, pričom v tomto prípade ide o otázky, ktoré nemajú žiadny dopad na právny režim predmetnej kúpnej zmluvy. 4.4. Dovolací dôvod namietaný žalobkyňou, že odôvodnenie neobsahuje všetky dôvody nie je daný, nakoľko odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu obsahuje všetky zásadné vysvetlenia v logickej a časovej nadväznosti, navyše s posúdením ďalších námietok žalobkyne, ktoré ani nie sú pre rozhodnutie vo veci samej právne relevantné. V časti týkajúcej sa nevypočutia svedkov je jednoznačné, že navrhovaný svedok Zima bol účastný pojednávania v pojednávacej miestnosti a následne navrhnutý ako svedok žaloby. Jeho výsluch je podľa názoru žalovaného neprípustný a pochybenie je jednoznačne dané na strane právneho zástupcu žalobkyne, ktorý si z odborného hľadiska túto skutočnosť neustriehol. K navrhovanej svedkyni Š.F. ani nie je zrejmé k akým otázkam mala byť vypočutá a ako by jej výsluch mal preukázať akúkoľvek právne relevantnú skutočnosť' v konaní. Je preto zrejmé, že aj v týchto námietkach žalobkyne odvolací súd nijakým spôsobom nepochybil a s návrhmi sa už vysporiadal súd prvej inštancie - kde dôvody nebolo potrebné opakovať v rozsudku odvolacieho súdu. 4.5. Pokiaľ ide o dovolací dôvod porušenia zmluvy podstatným spôsobom porušenie tak, žalobkyňa v tejto časti dovolania zamieňa ňou vytvorený pojem „podstatná vada” so zákonným pojmom porušenie zmluvy podstatným spôsobom. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobkyňa nepreukázala, že by porucha na systéme Hill Holder spôsobovala nespôsobilosť vozidla z hľadiska premávky na pozemných komunikáciách, táto skutočnosť ani nebola navrhnutá ako dôkaz, ani tvrdená, ani preukázaná. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd podľa názoru žalovaného správne právne posúdil vadu ako porušenie zmluvy nepodstatným spôsobom, pričom správne uviedli ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré právne nároky z takéhoto porušenia žalobkyni priznávajú. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné. 6. Dovolací súd sa v prvom rade musí vysporiadať s námietkou dovolateľky, ktorá spočíva v nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu pre jeho nedostatočné odôvodnenie v zmysle § 420 písm. f/ CSP. V prípade, že je námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu dôvodná, už táto okolnosť musí viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia. 7. Nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu vidí dovolateľka v tom, že odvolací súd nedal dostačujúcu odpoveď na otázky, ktoré dovolateľka namietala v súvislosti s jej postavením, ako podnikateľa, resp. spotrebiteľa, ktoré sú podľa nej kľúčové pre posúdenie, či sa na daný prípad má aplikovať komunitárne právo alebo Obch. Z. 8. Ďalším dôvodom nepreskúmateľnosti je podľa dovolateľky chýbajúce odôvodnenie nepoloženia prejudiciálnych otázok SD EÚ. 9. Na úvod dovolací súd konštatuje, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť (III. ÚS 199/08, I. ÚS 290/2015, III. ÚS 375/2015, III. ÚS 825/2016). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu potom musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. 10. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré CSP kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou námietkou nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka konania na spravodlivý proces garantovaný článkom 46 ods. 1 ústavy a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odôvodnenie rozhodnutia musí stranám konania umožňovať spoznať úvahy súdu, ktoré boli relevantné pre výsledok konania, a tým preskúmatelnosť súdneho rozhodnutia z hľadiska zákonnosti a vecnej správnosti. Pre presvedčivosť súdneho rozhodnutia je kľúčové, aby reagovali na substantívne argumenty a námietky sťažovateľov a aby vysvetlili, prečo ich neprijali. 11. Podľa dovolacieho súdu, sa odvolací súd týmto dôsledne neriadil a je potrebné, aby odvolací súd doplnil svoje nové rozhodnutie o dôvody, pre ktoré považoval ostatné námietky žalobkyne, ktoré by mohli mať vplyv na postavenia žalobkyne a ktoré, zrejme odvolací súd považoval za nepodstatné, nakoľko sa nimi odvolací súd vôbec nezaoberal a žiadnym spôsobom ich nevyhodnotil, hoci podľa dovolacieho súdu by mohli mať vplyv na posúdenie postavenia žalobkyne v danom právnom vzťahu, teda či je podnikateľ alebo spotrebiteľ. 12. Pokiaľ ide o dôvod nepreskúmateľnosti spočívajúci v neodôvodnení nepoloženia prejudiciálnych otázok SD EÚ, aj v tomto prípade je rozhodnutie nepreskúmateľné, nakoľko je síce pravdou, že odvolací súd ich môže alebo nemusí predložiť SD EÚ. To však neznamená, že tak rozhodne bez toho, aby uviedol dôvody, ktoré ho k tomu viedli, naviac za situácie, keď nevyhodnotí žiadnym spôsobom dôvody, ktoré žalobkyňa uviedla a ktoré sa vzťahovali k jej postaveniu a z ktorých by eventuálne mohol vyplynúť záver o tom, že v danom vzťahu nebola podnikateľ ale spotrebiteľ. 13. Nakoľko sa odvolací súd v posudzovanom prípade dostatočne nevysporiadal s existujúcimi dôvodmi žalobkyne súdu, uvedeným konaním civilný súd porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, čo má za následok vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP. Skutočnosť, že v konaní došlo k procesnému pochybeniu podľa § 420 písm. f/ CSP je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemožno považovať za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, sa dovolací súd už nezaoberal tvrdeniami dovolateľky ohľadne prípustnosti podaného dovolania aj z hľadiska § 420 písm.
3. e)CSP a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. 14. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). 15. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). 16. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. 17. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie (sp. zn. 4 Cdo 144/2019, 4 Cdo 108/2019). 18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.