Obsah (7)

§ 35§ 427§ 424§ 443§ 440§ 428§ 431

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/65/2020 Identifikačné číslo spisu: 8316201186 Dátum vydania rozhodnutia: 30.03.2022 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 35

CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (

§ 427ods.

1 CSP) otec, v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (

§ 424

CSP), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (

§ 443

CSP) a dospel k záveru po preskúmaní prípustnosti dovolania, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

1. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie naďalej nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014).
2. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (

§ 440CSP).

Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (

§ 428CSP).

Dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (

§ 431ods.

1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (

§ 431ods.

2 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa ustanovenia § 447 písm.

1. f)CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Naďalej pritom platí, že pre záver o prípustnosti dovolania z dôvodu zmätočnosti nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 127/2012, 2 Cdo 609/2015, 3 Cdo 29/2016, 4 Cdo 133/2015, 5 Cdo 467/2014, 6 Cdo 5/2014, 7 Cdo 7/2016, 8 Cdo 450/2015). 13. V danom prípade dovolateľ uplatnil dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 420 písm.
2. f)CSP z dôvodu, že rozhodnutia súdov nižších inštancií sú nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, že oba súdy nevyhodnotili viaceré jeho dôkazy, niektoré dôkazy úmyselne vyhodnocovali v jeho neprospech, prípadne nezdôvodnili, prečo sa niektorými jeho dôkazmi nezaoberali. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 14. Podľa dovolacieho súdu z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že toto rozhodnutie, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá odôvodnenia súdneho rozhodnutia vymedzené v uvedenom ustanovení a odvolací súd nad rámec týchto kritérií v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež vysvetlil, prečo jednotlivé odvolacie námietky nepovažuje za dôvodné. Adresne k námietkam otca procesnej povahy dovolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania na to, aby bol v konaní úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/2004) a aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), pričom jeho doplňujúca argumentácia sa nedostala do rozporu s pravidlami elementárnej logiky ani s argumentáciou z potvrdzovaného rozsudku súdu prvej inštancie (kedy by na porušenie práva na spravodlivé súdne konanie nenáležitým odôvodnením produktu rozhodovacej činnosti súdu usúdiť šlo). Nešlo preto prijať ani názor, podľa ktorého by k porušeniu práva otca na spravodlivý súdny proces v zmysle ustanovenia § 420 písm.
3. f)CSP malo prísť nenáležitým (nedostatočným) odôvodnením rozhodnutia (primárne odvolacieho a sprostredkovane cezeň i prvoinštančného súdu). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, keď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). 15. Pokiaľ otec namietal, že vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie chýba výrok, ktorým by súd prvej inštancie zamietol v prevyšujúcej časti návrh matky na určenie sumy výživného vo výške 300 eur, keď súd určil sumu výživného na maloletého vo výške 150 eur, k tomu dovolací súd uvádza, že takúto povinnosť súd prvej inštancie nemal, keď ten rozhodoval o výške výživného na maloletého a nie o žalobe na plnenie. Súd prvej inštancie má povinnosť výživné určiť, nie rozhodovať o sume uplatneného nároku. 16. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie otca nie je podľa ustanovenia § 420 písm.
4. f)CSP prípustné. Za procesnú vadu konania v zmysle ustanovenia § 420 písm.
5. f)CSP nemožno považovať to, že odvolací súd v spojení so súdom prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Dovolací súd preto dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm.
6. c)CSP. 17. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s ustanovením § 451 ods. 3 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania. 18. Toto rozhodnutie prijal senát dovolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.