1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., o dovolaní obvineného T. N. podanom prostredníctvom obhajcu Mgr. Ing. Juraja Trokana proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 21. novembra 2019, sp. zn. 5To/68/2019, na neverejnom zasadnutí konanom 29. marca 2022, takto rozhodol:
c) Tr. por. dovolanie obvineného T. N. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 29. januára 2019 sp. zn. 6T/10/2017 bol obžalovaný T. N. uznaný za vinného z prečinu krádeže spolupáchateľstvom
1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode spolu s O. T. (právoplatne odsúdeným trestným rozkazom Okresného súdu Trnava z
1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Za to súd obvinenému
3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
2 písm. b) Tr. zák. ho súd pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň uložil obžalovanému povinnosť spoločne a nerozdielne s už odsúdeným O. T. nahradiť poškodenému L. I. škodu vo výške 270,- eur. Proti uvedenému rozsudku podal obvinený odvolanie. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 21. novembra 2019 sp. zn. 5To/68/2019 odvolanie obvineného
por. ako nedôvodné zamietol. Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený T. N. samostatné dovolanie. Najskôr zrekapituloval priebeh konania, pričom namietal, že krajský súd vec rozhodol na verejnom zasadnutí v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti obhajcu, aj napriek konštatovaniu súdu o splnení zákonných podmienok pre tento postup. Týmto postupom bolo
neho porušené právo na obhajobu
čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy. Následne pripomenul časť odôvodnenia rozsudku okresného súdu a uznesenia odvolacieho súdu. Upriamiac pozornosť na aplikáciu zásadu „in dubio pro reo“ vyslovil, že krajský súd vzhľadom na zistený stav veci po vykonaní dokazovania mal jeho odvolaniu vyhovieť. Ďalej uviedol, že krajský súd prehliadol všetky pochybnosti a rozpory vo výpovediach, ako aj nezákonnosť. Rovnako okresný súd nebral do úvahy žiadne skutočnosti, ktoré na hlavnom pojednávaní mal dokázať.
jeho názoru súd pri dokazovaní nehodnotil, či sa skutok stal, či má znaky trestného činu, kto ho spáchal a za akých pohnútok. Ďalej namietal spáchanie trestného činu formou spolupáchateľstva, nakoľko nenaplnil žiadny zo znakov skutkovej podstaty trestného činu. Poukázal na rekogníciu, kde poškodený spoznal a označil O. T. za páchateľa, ktorého videl vo svojom vozidle, zatiaľ čo jeho nedokázal spoznať a ani určiť, čo mal oblečené.
neho mal krajský súd vzhľadom na uvedené pochybnosti vrátiť vec prvostupňovému súdu, aby bol skutkový stav objasnený bez pochybností aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z
zásady „in dubio pro reo“ nebolo preukázané, že sa skutok stal. K dovolaniu pripojil vlastnú analýzu rozporov vo výpovediach poškodeného a svedkov opierajúc sa o argumentáciu uplatnenú už v rámci odvolacieho konania. Následne podal obvinený T. N. dovolanie už prostredníctvom okresným súdom ustanoveného obhajcu z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. g), písm.
neho z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa mal ako spolupáchateľ podieľať na páchaní trestného činu, ale vykonané dôkazy preukazujú, že páchateľ bol len jeden, pričom až neskôr pri výpovediach niektorých svedkov sa objavuje ďalšia osoba, ktorá sa mala na spáchaní trestného činu podieľať. Pripomenul jednoznačné opoznanie O. T. ako páchateľa poškodeným a nájdenie odcudzených vecí na mieste, kde spolu s partiou O. T. chytili.
jeho názoru mu nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu, keďže nemal žiadny úmysel niečo odcudzovať a odcudzené veci nedržal, ani nevidel. Napriek existencii rozporov vo výpovediach, súd
neho vykonal len tie dôkazy, ktoré mohli slúžiť ako podklad pre jeho odsúdenie, a teda ich nezhodnotil komplexne, ako sa to pri hodnotení dôkazov súdom vyžaduje. V ďalšej časti upriamil pozornosť na výpovede poškodeného a svedkov. Poškodený v prípravnom konaní uvádzal, že videl osoby v aute, pričom na hlavnom pojednávaní vypovedal, že osoby videl sa len nakláňať do auta, neskôr sa vyjadroval, že podozrivé osoby naháňal on, inokedy že ich naháňali jeho kamaráti. Svedok L. V. v prípravnom konaní tvrdil, že videl len jednu osobu utekať od vozidla a žiadne osoby vo vozidle. Na hlavnom pojednávaní však uviedol, že videl dve osoby a dokonca, že jedna mala na ruke sadru, čo v prípravnom konaní vôbec nespomínal. Svedok T. I. videl len jednu osobu a svedok T. W. videl len dve osoby utekať od auta (nie pri aute), ale v prípravnom konaní ich opísať nevedel. Až na hlavnom pojednávaní doplnil, že jeden mal na ruke sadru. Svedok J. W. rovnako v prípravnom konaní nevedel opísať druhú osobu, ale na hlavnom pojednávaní už vypovedal, že jedna z osôb mala na ruke sadru. Svedkovia si teda spoločne s odstupom času „spomenuli” na sadru na ruke jednej z osôb. Poukázal, že námietky uplatnené v dovolaní uplatnil už v odvolaní, ale
jeho názoru sa s nimi nevysporiadal dostatočne. Domáhal sa preto, aby najvyšší súd vyslovil, že v konaní došlo k porušeniu zákona a napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil. V súlade s ustanovením § 376 Tr. por. prvostupňový súd dovolanie obvineného doručil na vyjadrenie stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu zrekapituloval priebeh doterajšieho konania, ako aj obsah predmetného dovolania. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. d) Tr. por. uviedol, že z napadnutého uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že tento vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného práve z dôvodu, že na takýto postup boli splnené zákonné predpoklady, a to s poukazom na to, že obžalovaný si neprevzal upovedomenie o termíne verejného zasadnutia na adrese, na ktorú žiadal zásielky doručovať. Z uvedeného vyplýva, že upovedomenie bolo T. N. doručené s uplatnením inštitútu tzv. fikcie doručenia. Ostatné dovolacie námietky
jeho názoru predstavujú namietanie správnosti a úplnosti zisteného skutkového stavu, čo však nie je možné v rámci dovolania vecne preskúmať. Okrem toho je zrejmé, že sa jedná o námietky uvádzané aj v predchádzajúcom štádiu súdneho konania, s ktorými sa vo veci konajúce súdy náležite a presvedčivo vysporiadali. Záverom navrhol, aby najvyšší súd v zmysle § 382 písm.
a), písm. b), písm. d), písm.
1 Tr. por. dovolanie možno podať ak:
ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. g), písm.
1 písm. c) Tr. por. Pri posudzovaní, či v tom ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Z dôvodu
1 písm. d) Tr. por. možno dovolanie podať v prípade, ak v dôsledku nerešpektovania ustanovení zákona o konaní hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného (bez splnenia zákonných podmienok) došlo k závažnému porušeniu práva obvineného zúčastniť sa na konaní pred súdom. Účelom ustanovení upravujúcich prítomnosť obvineného na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí je zabezpečiť dodržiavanie jeho práv a povinností zakotvených v Trestnom poriadku, a to najmä, že obvinený má právo zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí o odvolaní, má právo vyjadriť sa ku každému dôkazu, má právo na záverečnú reč a právo posledného slova a v konaní o odvolaní má právo ako posledný predniesť konečný návrh a pod. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. možno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Vzťahuje sa k najdôležitejšej fáze trestného konania - k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách. Prvou je vyhľadávanie dôkazov, druhou ich zabezpečenie, treťou ich vykonávanie a poslednou etapou dokazovania je hodnotenie dôkazov. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. sa týka predovšetkým tretej etapy dokazovania, t. j. vykonávania dôkazov súdom, ale zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá dokazovania (vyhľadávanie a zabezpečovanie), pretože dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou s výnimkou prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila [§ 119 ods. 4 (pozn. súdu: v zmysle aktuálne účinnej právnej úpravy ods. 5) Tr. por.], nie sú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu sa preto skúma predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri získavaní a vykonávaní dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci. Dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. d) Tr. por. obvinený namietal, že verejné zasadnutie pred odvolacím súdom bolo vykonané v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na túto námietku obvineného bolo úlohou dovolacieho súdu posúdiť, či konaním pred odvolacím súdom, ktoré vyústilo do dovolaním napadnutého uznesenia Krajského súdu v Trnave, a to prerokovaním veci odvolacím súdom na verejnom zasadnutí bez prítomnosti obvineného, nedošlo k porušeniu jeho ústavne garantovaného práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti. Dovolací súd úvodom konštatuje, že možnosť použitia dovolacieho dôvodu
1 písm. d) Tr. por. v prípade, že ide o vykonanie verejného zasadnutia odvolacieho súdu v neprítomnosti obvineného v rozpore so zákonom, nemôže byť viazaná na splnenie podmienok uvedených v § 371 ods. 4 Tr. por. Tento dovolací dôvod totiž vzniká až samotným postupom odvolacieho súdu, ktorého nezákonnosť je napadnuteľná až následne po skončení trestného stíhania a za predpokladu, že na verejnom zasadnutí bolo vyhlásené aj rozhodnutie, ktorým sa právoplatne skončilo trestné stíhanie. Prítomnosť obvineného na verejnom zasadnutí upravuje § 293 Tr. por. Nutnosť jeho účasti na ňom je potrebné posudzovať
toho, či súd obvineného
1 Tr. por. na verejné zasadnutie predvolal alebo ho o termíne verejného zasadnutia len upovedomil.
5 Tr. por. verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5. Vychádzajúc z uvedenej zákonnej úpravy je zrejmé, že je na úvahe predsedu senátu, či obvineného na verejné zasadnutie predvolá z dôvodu, že jeho osobnú účasť na verejnom zasadnutí považuje odvolací súd za nevyhnutnú, alebo argumentum a contrario ho o termíne verejného zasadnutia „len“ upovedomí, ak jeho osobná účasť na verejnom zasadnutí nie je nevyhnutná. V závislosti od toho, ktorú z možností predseda senátu zvolí, musí potom postupovať aj pri posudzovaní splnenia podmienok vykonania verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného. Obvineného súd na verejné zasadnutie spravidla predvoláva vtedy, keď považuje za nevyhnutné ho vypočuť, vyzvať k vyjadreniu k dôkazu vykonanému na tomto verejnom zasadnutí, alebo ho požiadať o bližšie vysvetlenie jeho odvolania. V ostatných prípadoch, keď osobná účasť obvineného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu nie je nutná, sa obvinený o verejnom zasadnutí len upovedomí, a to ako osoba, ktorá svojím návrhom dala na verejné zasadnutie podnet, respektíve ako osoba, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím.
7 Tr. por. obvinený je povinný na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú sa mu majú písomnosti doručovať, vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených orgán činný v trestnom konaní alebo súd obvineného poučí.
3 Tr. por. ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu. Zo spisového materiálu vyplýva, že na č. l. 445 sa nachádza vrátená neprevzatá zásielka obsahujúca upovedomenie o termíne verejného zasadnutia. Zásielka bola adresovaná na adresu W., ktorú obvinený uvádza na svojich podaniach. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že prvostupňový riadne súd doručil upovedomenie v zmysle § 34 ods. 7 a § 66 ods. 3 Tr. por., čím boli splnené podmienky pre konanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného (§ 293 ods. 5 Tr. por.), pričom svoju neúčasť na verejnom zasadnutí obvinený hodnoverne neospravedlnil (§ 293 ods. 8 Tr. por.). Krajský súd v Trnave preto správne vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného a jeho odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa
por. zamietol. S odkazom na uvedené dôvody musel dovolací súd konštatovať, že dovolací dôvod
1 písm. d) Tr. por. nebol naplnený. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. možno úspešne uplatňovať len v takých prípadoch, keď zistené porušenie zákona svojou povahou a závažnosťou zodpovedá porušeniu práva na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nesprávny procesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov tak môže viesť k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda vtedy, ak odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo vykonanie sa spochybňuje (bližšie viď. R 24/2020-I). V rámci dôvodu uvedenom v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. obvinený neoznačil dôkazy, ktoré
neho neboli vykonané zákonným spôsobom. Na tomto mieste je potrebné poukázať na § 371 ods. 4 Tr. por.,
ktorého dôvody
odseku 1 písm.
1 písm. g) Tr. por. Pri uplatnení dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. namietal nevysporiadanie sa so znakmi skutkovej podstaty trestného činu, páchateľom, pohnútkami a spáchanie trestného činu formou spolupáchateľstva. Najvyšší súd musel predovšetkým opätovne pripomenúť, že dovolací dôvod
1 písm.
1 písm. i) Tr. por. slúži výlučne k náprave hmotnoprávnych chýb. Z toho vyplýva, že (ani) na podklade tohto dovolacieho dôvodu nie je možné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov
12 Tr. por., keďže to sú otázky upravené normami procesného práva, a nie hmotným právom. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom dovolacieho dôvodu vzneseného
1 písm.
dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por., v prejednávanej veci taktiež uplatneného obvineným, dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu sa vyžaduje, aby v prerokúvanej veci bol obvinenému uložený taký druh trestu, ktorý zákon nepripúšťa alebo bol trest uložený mimo rámca trestnej sadzby. Iné pochybenie spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení kritérií uvedených v § 34 až § 39 Tr. zák. a v dôsledku toho uloženie neprimerane prísneho (alebo naopak mierneho) trestu, nie je možné dovolaním vytýkať prostredníctvom uvedeného dovolacieho dôvodu. Obvinený môže namietať len nezákonne uložený trest mimo hraníc trestnej sadzby, prípadne neprípustný trest, nie však voľnú úvahu súdu pri ukladaní trestu a hodnotenie svojej osoby, pokiaľ je trest uložený v rámci zákonom určenej trestnej sadzby. V tomto prípade ide prečin krádeže
1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva
zák. účinného v čase spáchania skutku za ktorý je ustanovená trestná sadzba 6 mesiacov až 3 roky. Pri určení trestu odňatia slobody vo výmere skôr uvedenej trestnej sadzby, teda v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a preto dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por. nemôže byť naplnený. Ako už totiž bolo uvedené, dovolacím dôvodom
1 písm. h) Tr. por. možno rozhodnutie (úspešne) napadnúť, len ak bol obvinenému uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V posudzovanom prípade je však evidentné, že sa o takúto situáciu nejedná. Obvinenému bol uložený druh trestu, ktorý zákon umožňuje uložiť pre trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, pričom tento mu bol uložený aj v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Z uvedeného je zrejmé, že obvinenému bol uložený trest v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe a takého druhu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin pripúšťa. Dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por. preto tiež nie je daný. V rámci dovolacieho dôvodu uplatneného
1 písm. c) Tr. por. obvinený namietal, že odvolací sa v odôvodnení svojho uznesenia nevysporiadal s rozpormi svedeckých výpovediach s jeho výpoveďou. Po preskúmaní súdneho spisu bolo zistené, že odvolací súd sa s rozpormi vo výpovediach svedkov vysporiadal na strane 3 uznesenia, v ktorom ustálil, že nie je dôvod spochybňovať výpoveď svedkov, nakoľko sú konzistentné ku skutočnostiam, o ktorých vypovedali, vyjadrovali sa jasne, zrozumiteľne, navzájom si neprotirečia, a preto nemohol akceptovať námietku ich nedôveryhodnosti. Rovnako sa vysporiadal aj s rozpormi vo výsluchu poškodeného. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uplatnenému
1 písm. c) Tr. por. potom najvyšší súd v kontexte uvedených zistení považuje za žiaduce pripomenúť, že vlastné hodnotenie dôkazov
12 Tr. por. nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Tak, ako pre zisťovanie skutkového stavu veci, aj pre samotné hodnotenie dôkazov platia v trestnom konaní zákonom stanovené pravidlá,
ktorých je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok pritom nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Tr. por., v zmysle ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania nemôže opätovne prehodnocovať vykonané dôkazy
predstáv obvineného - dovolateľa, pretože takéto oprávnenie mu zo zákona nevyplýva. Hodnotenie dôkazov totižto nenapĺňa žiadny dovolací dôvod. Vychádzajúc z uvedeného, najvyšší súd nemohol námietkam obvineného založeným na vlastnom hodnotení výpovedí svedkov a na nespokojnosti s rozsahom a obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia priznať v rámci dovolacieho konania akúkoľvek relevanciu. Samotné hodnotenie či už rozsahu alebo, v danom prípade najmä výsledkov vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúce ustálenie priebehu skutkového deja a ďalších okolností spáchania žalovaného skutku, ako už bolo uvedené, nemôže byť predmetom prieskumnej právomoci dovolacieho súdu. Zároveň k vyššie vymedzeným námietkam obvineného v kontexte dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. c) Tr. por., ale ani žiaden iný dôvod dovolania
1 Tr. por. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani skutočnosť, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe platí, že nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu sám osebe nie je dovolacím dôvodom
1 písm. c) Tr. por., ktoré predpokladá porušenie práva na obhajobu len v procesnoprávnom význame a nezahŕňa aj prípady nedostatku odôvodnenia súdneho rozhodnutia (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. marca 2009, sp. zn. III. ÚS 83/2009), pričom dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 371 ods. 7 Tr. por.). Najvyšší súd pripomína, že správnosť zistenia skutkového stavu. by bolo možné napádať jedine
3 Tr. por. prostredníctvom dovolania ministra spravodlivosti, ktorý však koná iba na podnet. Z uvedeného dôvodu a vzhľadom na dostatočné odôvodnenie krajského súdu, nie je možné uvedené námietky subsumovať pod žiaden z dovolacích dôvodov
1 Tr. por. Len pre úplnosť musí najvyšší súd poukázať, že ostatné dovolateľom uplatnené námietky smerovali k polemike s názormi súdov nižšieho stupňa a tým aj k správnosti zistenia skutkového stavu. Ten by však bolo možné napádať jedine
3 Tr. por. prostredníctvom dovolania ministra spravodlivosti, ktorý však koná iba na podnet. Navyše hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý by zodpovedal predstavám obvineného, nepatrí pod žiadny dovolací dôvod
1 Tr. por. Záverom dovolací súd dodáva, že pokiaľ ide o podanie spísané výhradne obvineným, tie nespĺňajú kvalitatívne kritérium požadované ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por., v zmysle ktorého môže obvinený podať dovolanie, respektíve aj akékoľvek iné podanie, len prostredníctvom obhajcu. Najvyšší súd aj napriek tomu, rešpektujúc nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. januára 2010, sp. zn. IV. ÚS 305/09, pri svojom rozhodovaní prihliadol na jeho obsah, v značnej časti totožný s obsahom dovolania podaného prostredníctvom obhajcu, pričom ani výhrady dovolateľa, neuvádzané v podaní obhajcu, nemali, s ohľadom na vyššie uvedené závery vyslovené na margo nenaplnenia dovolacích dôvodov
1 písm. c), písm. d), písm. g), písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.