1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z., dnes už v znení neskorších zákonov, ďalej len ,,CSP“) potvrdil. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
názoru odvolacieho súdu premlčanie žalobou uplatneného nároku je potrebné posudzovať v dvoch režimoch; pred zosplatnením uplynuté splátky každú osobitne odo dňa jej splatnosti a zvyšok dlhu, ktorý mal byť uhradený budúcimi splátkami odo dňa splatnosti tej, pre ktorú veriteľ uplatnil stratu výhody splátok. Ustanovenie § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka v kontexte s ustanoveniami § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné vykladať tak, že v prípade, že veriteľ účinne využije svoje právo v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka tým, že vyzve dlžníka na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, začína plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej nesplatenej splátky, pre nesplnenie ktorej veriteľ právo na zosplatnenie celého nezaplateného dlhu v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka využil. To znamená, že premlčacia doba pre v budúcnosti splatné splátky nemôže plynúť odo dňa nesplnenia v poradí prvej nezaplatenej splátky. Takýto výklad odporuje jazykovému i gramatickému zneniu citovaného ustanovenia, ako aj je nesprávny zo systematického hľadiska, keďže ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka nebolo interpretované v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd i napriek nesprávnemu výkladu ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, súdom prvej inštancie považoval rozsudok súdu prvej inštancie za správny, lebo aj nárok považoval za premlčaný. Z nesporných skutkových zistení taktiež vyplýva to, že žalovaný uhradil splátku
ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva. Zdôraznila, že naďalej ostala platiť druhá veta ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka týkajúca sa možnosti použitia tohto práva najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Následne argumentovala tým, že jej právny predchodca uzavrel spôsob splatenia úveru so žalovaným formou anuitných splátok splatných s mesačnou frekvenciou, a preto bola toho názoru, že ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nemožno na daný spor aplikovať. Namiesto uvedených ustanovení by sa malo
jej názoru aplikovať ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením namietala aj nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 103 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka na skutkový stav v danej veci. K tomu uviedla, že jej právny predchodca vyhlásením úveru za predčasne splatný k
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 35/2018 z
CSP v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. 10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádia konania, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012). 11.
CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taktiež taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 12.
1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 13.
CSP dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 14.
Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. 15. Z hľadiska prípustnosti dovolania
1 písm. b/ CSP má určujúci význam vymedzenie „právnej“ otázky, ktorá dovolacím súdom ešte nebola riešená. Otázkou relevantnou
1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania podaného
uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (sp. zn. 4 Cdo 64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Výpočet dôvodov uvedených v ustanovení § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré nie sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu. Táto otázka má byť vymedzená tak, aby odpoveď na ňu priniesla vyriešenie právneho problému, a zároveň aby jej právne posúdenie dovolacím súdom prinieslo všeobecné riešenie tej istej typovej právnej situácie. 16. V prípade uplatnenia namietaného nesprávneho právneho posúdenia, je riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú
dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 17. V preskúmavanej veci dovolateľka v súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP vymedzila otázku týkajúcu sa určenia začiatku plynutia premlčacej doby v prípade vyhlásenia úveru za predčasne splatný v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 a § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka. Nesúhlasila s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý za nesprávny v rozpore s gramatickým, systematickým aj logickým výkladom ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, považoval právny záver súdu prvej inštancie týkajúci sa stanovenia začiatku plynutia premlčacej doby v spotrebiteľskej veci po zosplatnení úveru. Argumentovala tým, že právny predchodca žalobkyne uzavrel so žalovaným splatenie úveru v anuitných splátkach splatných s mesačnou frekvenciou, a preto
jej názoru ustanovenie § 565 v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nemožno aplikovať na predmetný skutkový stav (mesačná frekvencia splátok). Nakoľko právna úprava v Občianskom zákonníku a rovnako aj v zákone o spotrebiteľských úveroch absentuje, resp. nie je aplikovateľná, namiesto aplikácie ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy použitie ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka. 18. Dovolací súd v rámci dovolacieho prieskumu prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 421 CSP dospel k záveru, že dovolateľkou vymedzená otázka týkajúca sa posúdenia začiatku plynutia premlčacej doby po zosplatnení spotrebiteľského úveru, má v konkrétnych okolnostiach v danom prípade povahu (len) akademickú, ktorej zodpovedanie dovolacím súdom by nemohlo viesť k zrušeniu alebo k zmene dovolaním napadnutého rozhodnutia. Cieľom civilného sporového konania (aj pred dovolacím súdom) je poskytnúť reálnu ochranu právam, ktorých výsledok sa premietne do právnej sféry procesných strán. Bez právneho záujmu na výsledku konania (na meritórnom rozhodnutí) by totiž išlo len o akademické rozhodovanie. V danom prípade súdy nižších inštancií zhodne konštatovali premlčanie žalobného nároku (bez ohľadu na rozdielnosť v stanovení začiatku plynutia premlčacej doby, poznámka dovolacieho súdu), a preto výsledok vyriešenia nastolenej ,,dovolacej“ otázky by neznamenal úspech dovolateľky v spore. Okamih, kedy je možné právo vykonať po prvý raz je označovaný ako actio nata. Pre tento okamih nie sú rozhodujúce subjektívne skutočnosti, ktoré sú na strane oprávneného subjektu, ale to, či z hľadiska objektívnych skutočností už nastal rozhodujúci okamih, kedy bolo možné právo vykonať po prvý raz. Nie je teda významné, prečo oprávnený subjekt právo neuplatnil ihneď po tom, čo nastala actio nata. Navyše spôsob položenia rozhodnej otázky, ktorého súčasťou nebola aj výhrada nepoužitia ustanovení o premlčaní z obchodného zákonníka (namiesto úpravy z občianskeho zákonníka) bol ďalším dôvodom, pre ktorý položená otázka bola len akademickou (pri uplynutí trojročnej premlčacej doby
súdom prvej inštancie aj odvolacieho súdu, by iný záver mohol byť založený len na uplatnení dlhšej štvorročnej premlčacej doby
Obchodného zákonníka, to však žalobkyňa dovolaním neuviedla). Z uvedeného dôvodu, preto nie je dovolanie prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.