Obsah (8)

§ 429§ 419§ 420§ 431§ 440§ 421§ 432§ 365

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/39/2020 Identifikačné číslo spisu: 7212231342 Dátum vydania rozhodnutia: 24.02.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Klenková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

obsahu v súlade s čl. 11 ods. 1 Základných princípov CSP a s ustanovením § 124 ods. 1 CSP). Poukázal na priebeh konania a namietal, že na základe vykonaných dôkazov súdy nižších inštancií dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam o neunesení jeho dôkazného bremena, a preto rozhodnutia súdov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, ktorý nezistil žiadny nedostatok procesných podmienok, či inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávnosť rozhodnutia. Vyslovil názor, že pokiaľ odvolací súd rozhodol o odvolaní namietaným spôsobom a porušenie práva na spravodlivý proces nezistil, odklonil sa od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Argumentoval tým, že v prípade rozhodovania o dôvodoch odvolania

ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keď odvolacie dôvody odvolací súd považoval za nedôvodné, rozhodovacia prax dovolacieho súdu k tejto právnej otázke ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP). Skutkové zistenia, ku ktorým dospeli súdy nižších inštancií, považoval za nesprávne, nesúladné s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

1. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutia súdov nižších inštancií považuje za vecne správne. Dovolanie žalovaného navrhol odmietnuť.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“, resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky

§ 429

CSP v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. 11. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádia konania, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012). 12.

§ 419

CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taktiež taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 13.

§ 420

CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 14.

§ 431

CSP dovolanie prípustné

§ 420možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 15.

§ 440

CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný tak, ako sú obsahovo vymedzené v podanom dovolaní.

1. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).
2. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).
3. Pojem ,,procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda proces prejednania sporu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaci možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. ,,Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý proces.
4. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že dovolateľ neopodstatnene namietal porušenie jeho procesných práv spočívajúce v závere odvolacieho súdu o nepreukázaní procesnej vady konania vedeného súdom prvej inštancie, ako aj neumožnenia sa dovolateľovi vyjadriť k záveru znaleckého dokazovania znaleckou organizáciou LEGE ARTIS s. r. o. Z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je evidentné, že súdy nižších inštancií sa náležitým, zákonným spôsobom vysporiadali so všetkými relevantnými skutkovými tvrdeniami uplatnenými stranami v spore, pričom jednotlivé dôkazy vyhodnotili v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Do práva na spravodlivý proces sa premieta aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá síce nie je výslovne upravená v ústavnom poriadku, ale má svoj ústavnoprávny rozmer, lebo vyplýva z princípu nezávislosti súdov a sudcov (čl. 46 Ústavy, t. j. ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.
5. Súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav, ako aj sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými žalovaným vo vzťahu k záverom znaleckého dokazovania (body 16, 17, 18, 19 a 21 odôvodnenia), vrátane kontrolného znaleckého dokazovania nariadeného súdom na základe návrhu žalovaného, z ktorých záverov vychádzal pri posudzovaní vierohodnosti a relevantnosti skutkových tvrdení žalovaného o jeho (ne)spôsobilosti na právne úkony v čase uzavretia zmluvy o pôžičke. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa k znaleckému posudku č. 4/2018 vypracovanému znaleckou organizáciou LEGE ARTIS s. r. o. vyjadril písomným podaním z
6. februára 2018 (v spise na č. l. 283), s jeho námietkami sa súd prvej inštancie (bod 31 odôvodnenia) vysporiadal tak, že ich nepovažoval za dôvodné. Konštatoval, že z oboch záverov znaleckých posudkov vyplynulo, že žalovaný nekonal pri podpise v duševnej poruche, ktorá by ho robila na tento úkon nespôsobilým, obsah zmluvy mu bol jasný, ako aj konzekvencie podpisu. Vzhľadom na jednoznačné závery znaleckých posudkov preto obranu žalovaného týkajúcu posúdenia odbornej otázky jeho (ne)spôsobilosti na právne úkony považoval za nepreukázanú.
7. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie, so zisteným skutkovým stavom, ako aj so správnym právnym posúdením žalobou uplatneného nároku v súlade s ustanoveniami § 387 ods. 1 aj 2 CSP. Z jeho odôvodnenia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia odvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť.
8. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci v zásade nezakladá vadu konania

§ 420písm.

f/ CSP. Do úvahy preto neprichádza ani relevantnosť námietky, že súdy nižších inštancií nevideli súvis medzi zmluvou o pôžičke zo

1. októbra 2012 a so spôsobom vybavenia trestného oznámenia na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Košiciach ČVS:ORP-2144/2-OVK-KE-2012 zo
2. októbra
3. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že dovolateľ v priebehu konania poukazoval (v rámci svojej ochrany) na trestné konania týkajúce sa skutkových okolností z iných časových období, nesúvisiacich s predmetom tohto sporu.
4. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Ústavný súd Slovenskej republiky už judikoval, že „do obsahu základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom

čl. 48 ods. 2 Ústavy nepatrí povinnosť súdu vykonať dôkazy označené účastníkom konania. Do tohto obsahu nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdu ním navrhovaných dôkazov, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/97). Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010). 24. S ohľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že dovolateľ neopodstatnene namietal porušenie jeho procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (príloha oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.) a preto uplatnený dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP nezakladá prípustnosť, ani dôvodnosť podaného dovolania. 25.

§ 421ods.

1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 26.

§ 432

CSP dovolanie prípustné

§ 421

možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 27. Z hľadiska prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 písm. a/ aj písm. b/ CSP má určujúci význam vymedzenie „právnej“ otázky, pri riešení ktorej sa dovolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a ktorá dovolacím súdom ešte nebola riešená. Otázkou relevantnou

§ 421ods.

1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania podaného

uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (4 Cdo 64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Dovolací súd je viazaný iba vymedzením dovolacieho dôvodu a právnou otázkou, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením, pod ktorý prípad prípustnosti riešenia (§ 421) táto otázka spadá. Takéto riešenie významovo nespadá pod vymedzenie dovolacieho dôvodu (§ 432 ods. 2 CSP). Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré nie sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu. Táto otázka má byť vymedzená tak, aby odpoveď na ňu priniesla vyriešenie právneho problému, a zároveň aby jej právne posúdenie dovolacím súdom prinieslo všeobecné riešenie tej istej typovej právnej situácie. 28. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením dovolateľ namietal povrchnosť hodnotenia odvolacím súdom splnenia si procesných povinností súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazu - znaleckého posudku, ktorý nepoznal a týkal sa jeho osoby; ako aj to, že v prípade rozhodovania o dôvodoch odvolania

§ 365ods.

1 písm. f/ CSP, keď ním označené odvolacie dôvody odvolací súd považoval za nedôvodné, sa

názoru dovolateľa jedná o otázku, ktorá nebola doposiaľ dovolacím súdom riešená.

1. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 432 až § 435 CSP. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v Civilnom sporovom poriadku (napr. 1 Cdo 98/2017, 3 Cdo 94/2018, 4 Cdo 95/2017, 8 Cdo 100/2019). Povinnosť vymedziť právnu otázku zákonodarca uložil dovolateľovi.
2. Nesúhlas dovolateľa s hodnotením dôkazov, skutkovými závermi súdov nižších inštancií, ako aj dôvodnosťou uplatneného žalobného nároku, resp. s posúdením (ne)preukázania a neunesenia dôkazného bremena (bod 26) nespĺňa kritériá vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovení § 432 až § 435 CSP, lebo dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ani na prehodnotenie vykonaných dôkazov. Dovolací súd už v skorších rozhodnutiach vysvetlil, že o otázku relevantnú z hľadiska ustanovení § 421 ods. 1 OSP sa nejedná pri riešení otázky, či strana sporu uniesla dôkazné bremeno, teda bremeno procesnej zodpovednosti za to, že v civilnom spore bude mať súd možnosť urobiť pre dostatok potrebných skutkových poznatkov rozhodnutie v prospech strany. Posúdenie otázky, či strana sporu uniesla dôkazné bremeno, ktoré ju v tom-ktorom spore zaťažovalo, spočíva v každom jednotlivom prípade (v každom jednotlivom civilnom sporovom konaní) na posúdení vysoko individuálnych, konkrétnych a v iných prípadoch sa spravidla už nevyskytujúcich skutkových okolnostiach, ktoré sú svojou povahou jedinečné a neopakovateľné.(a preto aj z povahy veci nezovšeobecniteľné).
3. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme a jej aplikácii na podklade skutkových zistení (3 Cdo 218/2017, 3 Cdo 150/2017, 4 Cdo 7/2018, 4 Cdo32/2018, 7 Cdo 99/2018). Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť t. j. uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí. Pri hodnotení dôkazov nemožno odvolaciemu súdu vyčítať žiadne pochybenia, a preto ani nemožno polemizovať s jeho závermi, ktoré žalovaný namietal v dovolaní (5 Cdo 328/2012).
4. Žalovaný v dovolaní s otázkou, koho v danej veci zaťažovalo dôkazné bremeno, v ničom nepolemizoval, ani v dovolaní právnu otázku neformuloval. Vychádzajúc z obsahu dovolania žalovaný v skutočnosti vyčítal odvolaciemu súdu predovšetkým neúplné zistenie skutkového stavu veci spojené s hodnotením dôkazov v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP). Dovolací súd pripomína, že dovolanie uplatnené

ustanovenia § 421 ods. 1 CSP je možné odôvodniť iba nesprávnym právnym posúdením. Prípadnú vadu rozhodnutia spočívajúcu nedostatočným zistením rozhodujúcich skutkových okolností, nie je možné subsumovať (podradiť) pod nesprávne právne posúdenie, keď pod právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

1. Dovolací súd preto na záver len dodáva, že správnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom konaní podrobená meritórnemu prieskumu, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP); skutková okolnosť (t. j. skutková otázka, resp. riešenie skutkovej otázky) z hľadiska aplikácie ustanovenia § 421 ods. 1 CSP je preto irelevantná.
2. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovaného vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP nie je prípustné, a preto bolo odmietnuté v súlade s ustanovením § 447 písm. c/ CSP; vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ aj b/ CSP potom nebolo odôvodnené prípustnými dôvodmi a dovolacie dôvody neboli vymedzené spôsobom uvedeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP, preto ho v tejto časti odmietol v súlade s ustanovením § 447 písm. f/ CSP. Vzhľadom na rozhodnutie z procesných dôvodov, pritom vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.
3. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 453 ods. 3 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobcu v dovolacom konaní, vyplývajúcou z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Formulácia výroku vyplýva z možností extenzívneho prístupu k výkladu pojmu ,,nárok“ (tak, že do rozhodovania o ňom, spadá i určenie osoby z rozhodnutia oprávnenej, povinnej a samo uloženie platobnej povinnosti) a naopak z nemožnosti tak urobiť z pojmu ,,výška“ (v tejto súvislosti por. napr. 7 Cdo 123/2017). O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
4. Rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3 :
5. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.