Obsah (5)

§ 45§ 119§ 419§ 420§ 451

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/140/2020 Identifikačné číslo spisu: 4415208373 Dátum vydania rozhodnutia: 24.02.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Petríková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 45ods.

2 O. s. p. sa údaje uvedené na doručenke považovali za pravdivé, ak nebol preukázaný opak. Z doručeniek o doručení písomností žalobkyni l/ je zrejmé, že znalecký posudok jej bol doručený na adresu trvalého bydliska

1. novembra 2014 (č. l. 151 spisu) a oznámenie o opakovanej dražbe
2. februára 2015 (č. l. 177 spisu), ktoré zhodne prevzala žalobkyňa 2/, čo potvrdila svojím podpisom na doručenke. Podľa správy Slovenskej pošty a. s., pri preberaní zásielok žalobkyňa 2/ predložila overený originál splnomocnenia, ktorým ju žalobkyňa l/ splnomocnila na preberanie zásielok a samotná žalobkyňa l/ na odvolacom pojednávaní potvrdila, že notársky overeným splnomocnením splnomocnila žalobkyňu 2/ na preberanie poštových zásielok, ktoré za ňu preberá doposiaľ. Ako už poukázal súd prvej inštancie, Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí z
3. apríla 2016 sp. zn. 3Obdo/28/2016 uzavrel, že ak adresát zásielky splnomocnil na jej prevzatie inú osobu, považuje sa zásielka za doručenú okamihom, kedy ju prevzal splnomocnenec adresáta, keď splnomocnením na preberanie písomnosti preberá na seba adresát aj zodpovednosť za následky spojené s prevzatím zásielky prostredníctvom splnomocnenca, ktoré konštatovanie dopadá i na posudzovanú vec. U žalobkyne 1/ tak došlo k účinnému doručeniu označených zásielok, čím boli dodržané ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách o doručovaní písomností. V tomto kontexte preto neobstojí tvrdenie žalobkyne l/, že nemala vedomosť o týchto zásielkach, keď
4. marca 2015 podala námietky proti dražbe adresované žalovanému 2/, ktorými napáda znalecký posudok, ako i opakovanú dražbu. K námietke, že postupom súdu prvej inštancie boli porušené práva na spravodlivý súdny proces odvolací súd uviedol, že vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd v postupe súdu prvej inštancie nevzhliadol žiaden zo žalobkyňami tvrdených dôvodov evokujúcich záver, že by nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nemožno vzhliadnuť v nedoručovaní písomností žalobkyniam, keď tieto udelili
5. júna 2015 plnú moc na svoje zastupovanie v spore T. C. (č. l. 116 spisu)

vtedy platného § 24 O. s. p., a preto v intenciách § 49 ods. 1 O. s. p. bolo povinnosťou súdu písomnosti doručovať len tomuto zástupcovi a táto úprava sa premietla i do neskoršieho Civilného sporového poriadku (§ 89 ods. 1, § 92 ods. 2, § 110 ods. 1 CSP), čo súd prvej inštancie aj realizoval. K porušeniu práva žalobkyne l/ byť v konaní vypočutá nedošlo tiež, keď pojednávania určené na

1. januára 2016 a
2. apríla 2016 boli odročené bez meritórneho prejednania veci pre neprítomnosť žalobkýň, pojednávanie
3. mája 2016 sa uskutočnilo v prítomnosti žalobkyne 2/ a zástupcu žalobkýň, pričom žalobkyňa l/ svoju neúčasť ospravedlnila z dôvodu dočasnej práceneschopnosti, avšak

§ 119ods.

3 O. s. p. nenaplnila požiadavku pre odročenie pojednávania. Pojednávanie

1. januára 2017, na ktorom súd prvej inštancie aj vyhlásil rozsudok, bolo konané v neprítomnosti oboch žalobkýň a ich zástupcu v intenciách § 180 CSP, pričom predvolanie na toto pojednávanie bolo doručené zástupcovi žalobkýň
2. decembra 2016, čím boli dodržané podmienky (§ 178 CSP), aby sa pojednávanie konalo v neprítomnosti žalobkýň.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalobkyne (ďalej ako „dovolateľky“) dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodnili poukazom na § 420 písm. f/ CSP. Uviedli, že odvolací súd vyniesol prekvapivý a nečakaný rozsudok v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou. Prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu odôvodnili poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/108/2011, v ktorom krajský súd konštatoval, že inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy. Navrhli, aby dovolací súd zrušil rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalovaný 2/ k dovolaniu uviedol, že v danom prípade nebol naplnený dovolací dôvod uvádzaný dovolateľkami. Navrhol, aby dovolací súd ich dovolanie odmietol.
5. Žalovaná 3/ vo vzťahu k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie zamietol.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. 7.

§ 419

CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 8.

§ 420

CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

1. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
2. Z obsahu podaného dovolania vyplýva, že dovolateľky

§ 420písm.

f/ CSP namietajú, že rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé v tom, že odvolací súd nečakane rozhodol v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou. Prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu odôvodnili poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/108/

2. Podľa § 420 písm. f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 11.
3. Pod porušením práva na spravodlivý proces

citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

1. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.
2. Podľa § 382 CSP ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
3. Vyššie citované ustanovenie má predísť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí, vychádza z princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorý je považovaný za komponent princípu právneho štátu, osobitne princípu právnej istoty.
4. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci podľa celkom iného právneho predpisu ako ho posúdil súd prvej inštancie, alebo síce podľa tohto istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, ale podľa iného ustanovenia a na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie. Vzhľadom na dovolaciu námietku dovolateliek dovolací súd konštatuje, že nejde o prekvapivé rozhodnutie, ak odvolací súd poukáže, resp. rozhodne podľa inej ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. Na margo rozhodnutia odvolacieho súdu z
5. novembra 2011 sp. zn. 6Co/108/2011, na ktoré poukázali dovolateľky, dovolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 192/2014, v ktorom dovolací súd v súvislosti s vyprataním bytu dospel k záveru a uviedol, že ochrana obydlia nemá prednosť pred ochranou vlastníckeho práva, a že zásah do práva žalovaných na ochranu súkromného a rodinného života, ktorého súčasťou je aj právo na obydlie je nevyhnutný a je v súlade so zásadou dobrých mravov zakotvenou v § 3 ods. 1 OZ.
6. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie dovolateliek vyplývajúce z § 420 písm. f/ CSP ako neprípustné zamietol.
7. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd

§ 451ods.

3 veta druhá CSP neodôvodňuje. O výške náhrady trov konania žalovaných rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

1. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.