Najvyšší súd 2 Obdo 3/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: E. J., s. r. o., O., IČO: X., proti ţalovanému v I. rade: Z. M., nar. X., bytom R. a ţalovanému v II. rade: JUDr. A. K., so sídlom N., správca úpadcu: Z. M., nar. X., bytom R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaných: I. N., bytom M., o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky a o zmene účastníka na strane žalobcu, na dovolanie ţalovaného v II. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 21 CoKR 4/2010-182 zo dňa
- marca 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného v II. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa
- marca 2010, č. k. 21 CoKR 4/2010-182 o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Trnave uznesením zo dňa
- 2009 č. k. 44 Cbi 3/2007-138 pripustil, aby z konania vystúpil doterajší ţalobca: Ing. I. S., nar. X., T. a na jeho miesto vstúpil nový ţalobca: E. J., s. r. o., O., IČO: X. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa podaním zo dňa
- 2009 domáhal zmeny účastníkov konania tak, aby súd povolil vystúpenie ţalobcu a vstup nového ţalobcu – spoločnosti E. J., s. r. o., na jeho miesto. Ţalobca k podanému návrhu predloţil originál zmenky zo dňa
- 2006 s indosamentom a plnomocenstvo. Súd uznesením č. k. 44Cbi/3/2007-133 zo dňa
- 2009 nepovolil vstup spoločnosti E. J., s. r. o., do konania z dôvodu neudelenia súhlasu so vstupom do konania. Uznesenie prvostupňového súdu č. k. 44Cbi/3/2007-133, zo dňa
- 2009, napadol odvolaním, podaným v zákonnej lehote ţalobca a zároveň bol súdu predloţený súhlas spoločnosti E. J., s. r. o., so vstupom do konania na strane ţalobcu. Odvolateľ (ţalobca) spolu s podaným odvolaním, odstránil vady vytknuté v uznesení súdu prvého stupňa, ktorým nevyhovel návrhu na zmenu účastníka 2 2 Obdo 3/2012 konania, predloţil súhlas so vstupom do konania spoločnosti, ktorá mala vstúpiť namiesto ţalobcu a absencia ktorého bola vytknutá v rozhodnutí, jeho návrh spĺňal všetky zákonom ustanovené náleţitosti v zmysle § 92 O. s. p., preto súd prvého stupňa návrhu na zmenu účastníka konania na strane ţalobcu vyhovel. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na odvolanie ţalovanej v II. rade a vedľajšieho účastníka na strane ţalovaných, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení odvolací súd uviedol, ţe vedľajší účastník so zámenou nesúhlasil, povaţuje ju za účelové konanie ţalobcu a stotoţňuje sa s názorom správcu úpadcu, ktorý ţalobcovu pohľadávku poprel nakoľko pohľadávka neexistuje. Ţalovaná v II. rade poukazovala v odvolaní na to, ţe takémuto návrhu nie je moţné vyhovieť, pretoţe nový účastník konania nie je účastníkom konkurzného konania, nemá naliehavý právny záujem na určení popretej pohľadávky, preto si ani v konkurznom konaní nemôţe ţiadne práva vymáhať. Odvolateľka poukázala i na skutočnosť, ţe spoločnosť E. J., s. r. o., má iba jediného konateľa, ktorý bol dňa
- 2009 odvolaný na valnom zhromaţdení jediným spoločníkom vykonávajúcim funkciu valného zhromaţdenia, preto je sporná i platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a z dostupného ţivnostenského registra vyplýva, ţe táto spoločnosť je v likvidácii a v zbierke listín v obchodnom registri o spoločnosti E. J., s. r. o., je zaloţené rozhodnutie o zrušení spoločnosti a vymenovaní likvidátora spoločnosti. Odvolací súd citujúc v rozhodnutí ust. § 25 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. ďalej uviedol, ţe o zmene v osobe veriteľa v incidenčnom konaní treba rozhodnúť samostatným postupom podľa ust. § 92 ods. 2 a 3 O. s. p., z čoho vyplýva, ţe dôvody, na ktoré v odvolaní poukazovala ţalovaná v II. rade a vedľajší účastník, sú v tomto prípade irelevantné. Odvolací súd mal v danom prípade preukázané postúpenie pohľadávky, o ktorej sa vo veci koná, preto procesný návrh ţalobcu na pripustenie zmeny účastníka povaţoval za dôvodný. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal včas dovolanie ţalovaný v II. rade. Navrhol uznesenie odvolacieho a prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odvodzuje z ust. § 237 písm. f/, § 241 ods. 2 písm. a/ a § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. V dovolaní uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je riadne a vyčerpávajúco odôvodnené, tým nie je splnený základný predpoklad jeho preskúmateľnosti a tým právo na spravodlivý proces. Namietol, ţe odvolací súd sa 3 2 Obdo 3/2012 v odôvodnení nedostatočne vysporiadal s námietkou ţalovaného v II. rade, ţe spoločnosť E. J., s. r. o., je v likvidácii a mala podľa zverejnených listín v čase podpisovania zmluvy o prevode pohľadávky len jedného konateľa, JUDr. Ing. J. M., ktorý bol odvolaný
- 2009 (pričom jeho funkcia vznikla
- 2008, pričom zmluvu nepodpísal uvedený konateľ, ale iná osoba, ktorá nebola de jure konateľom. V dovolaní ďalej namietol, ţe odvolací súd potvrdením rozhodnutia súdu prvého stupňa, v tomto štádiu, rozhodol o existencii popretých pohľadávok, ktoré sa stali predmetom prevodu a o ktorých sú vedené incidenčné spory. Poukázal na to, ţe odvolací súd rozhodnutím správcovi odňal moţnosť domáhať sa na súde plnenia podľa § 30 z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a to pokuty z tej sumy popretej pohľadávky, ktorá prevyšuje sumu určenú súdom v konaní o určení popretej pohľadávky. Takýmto spôsobom na strane veriteľa (ţalobcu) bude ďalej vystupovať subjekt, ktorý prihlášku do konkurzného konania nesprávne a neoprávnene nepodal, nespôsobil jej popretie, a preto nebude zodpovedným veriteľom za nesprávnosť prihlásených popretých pohľadávok. Taktieţ poukázal na to, ţe v odvolacom konaní, t.j. ako druhostupňový orgán rozhodoval miestne nepríslušný súd. Dovolateľ namietol aj nesprávne právne posúdenie veci, keď v iných konaniach súd tvrdí, ţe právnou skutočnosťou, ktorá preukazuje prevod pohľadávky je zmluva o postúpení pohľadávky a v danej veci súdy tvrdia, ţe touto skutočnosťou je rubopisovaná zmenka. Podľa názoru dovolateľa rubopisovaná zmenka nepreukazuje nadobudnutie pohľadávky a právny úkon rubopisu zmenky, ktorou mali byť postúpené neexistujúce a správcom popreté pohľadávky, nie je platným právnym úkonom. Opätovne poukázal na to, ţe spoločnosť E. J., s. r. o., bola spoločnosť zrušená. Išlo o zrušenie spoločnosti s likvidáciou bez právneho nástupcu. Táto spoločnosť nie je účastníkom konkurzného konania, a teda nemá naliehavý právny záujem na určení popretej pohľadávky. Ţalobca navrhol dovolanie ţalovaného v II. rade zamietnuť. Uviedol, ţe v konaní boli doloţené listinné doklady preukazujúce existenciu spol. E. J., s. r. o., likvidácia bola zrušená a spoločnosť naďalej vykonáva svoju činnosť. To sa týka aj konateľa spoločnosti. Poukazuje na to, ţe existenciu pohľadávky ţalovaný v II. rade popiera zámerne v rozpore s tým, ţe úpadca – ţalovaný v I. rade prehlasuje, ţe sa jedná o pohľadávku pravú a jej pravosť potvrdzuje. 4 2 Obdo 3/2012 Na dovolanie ţalovaného v II. rade sa vyjadrila ţalovaná v I. rade, ktorá vyjadrila súhlas s rozhodnutím súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, faktúry vystavené vedľajším účastníkom vyhlásila za fiktívne a poukázala na spoluprácu ţalovanej v II. rade – správkyne konkurznej podstaty a vedľajšieho účastníka. Na dovolanie sa vyjadril vedľajší účastník konania, ktorý uviedol, ţe prihlásil svoje pohľadávky do konkurzu a sú totoţné s prihlásenými pohľadávkami ţalobcu, preto povaţuje pohľadávky ţalobcu za správne popreté správkyňou konkurznej podstaty. So zámenou účastníkov na strane ţalobcu vyslovil nesúhlas. Ţalobca navrhol dovolanie ţalobcu v II. rade odmietnuť a poukázal na to, ţe ţalovaný v II. rade zámerne spôsobuje prieťahy v konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané v lehote podľa ust. § 240 ods. 1 O. s. p., preskúmal vec v zmysle ust. § 242 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 243a ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, ţe z hľadiska jeho prípustnosti neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu upravuje ustanovenie § 237 a § 239 O. s. p. Podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Podľa ust. § 239 ods. 2 O. s. p. dovolanie je prípustné tieţ proti uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) 5 2 Obdo 3/2012 cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa ust. § 239 ods. 3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje z písm. f/ § 237 O. s. p., podľa ktorého sa posudzuje odňatie moţnosti konať účastníkovi pred súdom postupom súdu. Dovolateľ odvodzuje odňatie moţnosti konania pred súdom nedostatočným odôvodnením uznesenia, čím sa stalo nepreskúmateľným a nedostatočným vysporiadaním sa s argumentáciou ţalovaného v II. rade - dovolateľa. Dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania z dôvodov uvedených dovolateľom v dovolacom podaní. Podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ust. § 167 ods. 2 O. s. p., ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Z citovaných ustanovení je zrejmé, ţe zákon rozoznáva formy rozhodnutia uznesenia a rozsudok a podľa toho priznáva rozhodnutiu formou rozsudku širšie upravené formálne náleţitosti rozsudku. Forma rozhodnutia uznesením vo všeobecnosti predstavuje formu rozhodnutia, ktorou sa konanie vo veci samej meritórne nekončí, a preto zákonom nekladie na túto formu také formálnoprávne nároky ako na rozsudok. Túto skutočnosť vyjadril 6 2 Obdo 3/2012 zákonodarca slovom „primerane“ v citovanom ust. § 167 ods. 2 O. s. p., t. j. nie rovnakým spôsobom. Aj keď súčasne s touto úpravou je potrebné poukázať na to, ţe v zmysle zachovania spravodlivého procesu, aby zodpovedal základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je rozhodujúce, či sa posudzované rozhodnutie týka meritórneho rozhodnutia alebo rozhodnutia procesnej povahy. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija, z ktorého vyplýva, ţe nie je potrebné, aby súd odpovedal na kaţdý aj bezvýznamný argument a článok 6 ods. 1 Dohovoru nemoţno chápať tak, ţe kaţdý argument vyţaduje podrobnú odpoveď a v zásade sa súd môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia niţšieho stupňa (Garcia Ruiz v. Španielsko z
- januára 1999). Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje všetky náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd v zmysle citovaných ustanovení zákona vo svojom rozhodnutí vec právne posúdil a rozhodnutie odôvodnil v súlade s poţiadavkou preskúmateľnosti uznesenia o zmene účastníka na strane ţalobcu. V tomto procese je potrebné si uvedomiť, ţe v konaní o prejednanie návrhu na zámenu účastníka na strane ţalobcu nie je nevyhnutné vykonať dôkazy, ako v konaní vo veci samej, v ktorom procese konania vo veci samej prípadné nepreukázanie aktívnej legitimácie ţalobcu sa prejaví v konečnom rozhodnutí zamietnutím návrhu. Procesným rozhodnutím o zámene účastníkov nie sú dotknuté vecné práva účastníkov konania. Rozhodnutie o zámene účastníkov v konaní svojim charakterom procesného rozhodnutia nemôţe a ani neprejudicuje rozhodnutie vo veci samej. Taktieţ nie je dôvodná námietka nepríslušnosti súdu, nakoľko v danej veci ide o incidenčný spor, ktorý nie je prejednávaný a rozhodnutý konkurzným súdom. Ţalobca aj ţalovaný v II. rade v konaní mali rovnaké práva a moţnosti uplatnenia alebo bránenia svojho tvrdeného práva. Postupom odvolacieho súdu teda nebola odňatá moţnosť konať ţalovanému v II. rade pred súdom, a preto v danej veci nebola splnená podmienka prípustnosti podania dovolania podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Keďţe nebola splnená podmienka prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. dovolací súd posudzoval prípustnosť podľa ďalších zákonom stanovených podmienok prípustnosti dovolania a dospel k záveru, ţe neboli splnené podmienky prípustnosti dovolania 7 2 Obdo 3/2012 podľa ust. § 239 O. s. p. Z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok prípustnosti podania dovolania ţalovaným v II. rade v danej veci, dovolací súd sa ďalej nezaoberal vecnými námietkami odporcu uvedenými v dovolaní. Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalovaný v II. rade dovolaním napadol také uznesenie, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, a preto dovolací súd dovolanie ţalovaného v II. rade podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 4 prvá veta O. s. p. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2012 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová