ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení súd považoval za preukázanú z dôvodu, že medzi stranami sporu existuje stav objektívnej právnej neistoty, právne postavenie žalobkyne je ohrozené a tento stav právnej neistoty nemožno odstrániť inými právnymi prostriedkami (žiadosť žalovaného o vrátenie vyplatených finančných prostriedkov (poukazujúc práve na odstúpenie od zmluvy a oznámenie žalovaného o začatí správneho konania vo veci vrátenia neoprávnenej platby č. 600/123-SK/2014 zo dňa 08.02.
Predmetné kolaudačné rozhodnutie bolo vydané pre stavebníka - žalobkyňu. Súd ďalej považoval za preukázané, že žalobkyňa nakúpila poľnohospodárske stroje uvedené v zmluve, dôkazom čoho sú závery kontroly vykonanej žalovaným dňa 13.06.2013 na mieste. V písomnom odstúpení od zmluvy žalovaný presne nevymedzil v čom spočívalo nedodržanie ním vytýkaného kritéria spôsobilosti, v dôsledku čoho súd prvej inštancie vyhodnotil odstúpenie od zmluvy ako neplatné, a to aj pre nedostatok určitosti tohto právneho úkonu. 7. V odstúpení od zmluvy žalovaný ďalej namietal, že investícia sa musí využívať najmenej 5 rokov po podpise Zmluvy, pričom nesmie prejsť podstatnou zmenou, a že ani túto podmienku žalobkyňa nesplnila. Svoje tvrdenie o ovplyvnení povahy investícií žalovaný odôvodňoval údajmi zistenými na LV č. XXXX pre kat. územie X. N. R. s tým, že stavba žalobkyne na parc. č. XXXX/XX bola v čase vykonania kontroly naďalej vedená ako rozostavaná stavba napriek tomu, že príslušný stavebný úrad vydal kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie stavby.
súdu prvej inštancie nebolo sporné, že žalobkyňa žalovanému pri podaní tretej žiadosti o platbu preukázala vlastníctvo stavby „Skladu ovocia a zeleniny“ kolaudačným rozhodnutím. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že následný zápis stavby do katastra nehnuteľností mal len deklaratórne účinky. Samotný zápis stavby do katastra nehnuteľností nemá dopad na okamih nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe. V konaní žalovaný vlastníctvo žalobkyne ku skladu ovocia a zeleniny nenamietal, namietal nezrealizovanie vstavaného chladiaceho boxu. Skutočnosť, že chladiaci box nebol v sklade ovocia a zeleniny vybudovaný, nebolo medzi stranami sporné. 8. Ďalšiu námietku žalovaného, že mu žalobkyňa neoznámila zmenu dodávateľa stavebnej časti pôvodne vybraného vo výberovou konaní, v dôsledku čoho malo dôjsť k neoprávnenému zvýhodneniu iného subjektu, súd rovnako nepovažoval za dôvodnú a preukázanú. O tejto skutočnosti žalobkyňa informovala žalovaného listom zo dňa 20.02.2012 a žalovaný listom zo dňa 29.03.2012 súhlasil s uskutočnením verejného obstarávania na dodávateľa stavebných prác. Na základe uvedených skutočností nemožno považovať predmetné tvrdenie žalovaného za preukázané. 9.
súdu prvej inštancie žalobkyňa splnila aj kritériá preukázania vlastníctva, resp. iný právny vzťah oprávňujúci užívať predmet projektu pretrvávajúci najmä šesť rokov po predložení žiadosti o nenávratný finančný príspevok s výnimkou špecifických prípadov odkazujúc na kolaudačné rozhodnutie, ale aj list vlastníctva č. XXXX pre kat. územie X. N. R.. Súd uviedol, že v prípade výstavby objektov sa uvedené kritérium preukazuje pri podaní prvej žiadosti o príspevku po skolaudovaní stavby. Žalovaný tvrdil, že projekt získal za svoje zameranie na skladovanie ovocia a zeleniny, vrátane zabudovaného strojnotechnologického vybavenia výlučne na skladovanie vlastnej produkcie v rámci bodových kritérií 45 bodov z celkového počtu 75 bodov. Súd mal za to, že žalobkyňa v danom prípade preukázala, že je vlastníčkou predmetného skladu ovocia a zeleniny, pričom uvedená skutočnosť je zrejmá jednak z vyššie uvedeného kolaudačného rozhodnutia, ale aj z LV č.XXXX pre kat. územie X. N. R..
rozpočtu vo výške 70.297,81 eur. V prípade, ak by žalobkyňa neplánovala zrealizovať chladiacu časť skladu ovocia a zeleniny, boli by oprávnené výdavky na stavbu 754.011,68 eur (824.309,49 eur - 70.297,81 eur) a oprávnené výdavky na celý projekt by tak predstavovali sumu 1.021.835,74 eur (suma za stroje 267.824,06 eur + suma za stavbu 754.011,68 eur). Aj v tomto prípade by pomer investície skladu k celkovým oprávneným výdavkom na projekt bol viac ako 65 %, keďže pomer oprávnených výdavkov na stavbu skladu ovocia a zeleniny (754.011,68 eur) k oprávneným výdavkom na projekt (1.021.835,74 eur) je v takomto prípade 73,79 %. 11. Ďalej bolo konštatované, že stavebné práce na stavbe skladu ovocia a zeleniny boli vykonané v súlade so stavebným povolením a projektovou dokumentáciou. Žalovaný v rámci tohto svojho tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by sklad ovocia a zeleniny bol vybudovaný v rozpore s nimi. V tejto súvislosti bolo poukázané, že samotná zmluva stanovuje maximálnu výšku nenávratného finančného príspevku, pričom
článku III. odsek 7. zmluvy konečná výška nenávratného finančného príspevku, ktorý bude vyplatený konečnému prijímateľovi sa určí na základe skutočne vynaložených, odôvodnených a riadne preukázaných výdavkov na realizáciu projektu. Z uvedeného vyplynulo, že maximálna výška príspevku nebola stanovená pevnou sumou. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj s poukazom na závery vykonanej kontroly žalovaným u žalobkyni dňa 13.06.2016,
ktorých neboli zistené porušenia rozhodujúcich ustanovení zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v časti určenia neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy dôvodná, a preto v tejto časti žalobe vyhovel.
odvolacieho súdu všetky požiadavky
2 CSP, pričom súd prvej inštancie sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým a právnym posúdením veci.
žalovaného došlo k ovplyvneniu povahy investície, nakoľko v čase vykonávania kontroly žalovaným bola stavba naďalej vedená ako rozostavaná, napriek tomu, že došlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia, c/ že došlo k neoprávnenému zvýhodneniu iného subjektu, keď žalobkyňa neoznámila žalovanému zmenu dodávateľa stavebnej časti pôvodne vybraného vo výberovom konaní, d/ nebolo splnené kritérium,
ktorého musí žiadateľ preukázať vlastníctvo alebo iný právny vzťah oprávňujúci užívať predmet projektu najmenej 6 rokov po predložení žiadosti o NFP), odkázal na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, s ktorým sa stotožnil ako v rovine skutkových zistení, ktoré zodpovedajú vykonanému dokazovaniu, tak aj v rovine právneho posúdenia, ktoré odvolací súd považuje za správne. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd nevzhliadol dôvod na to, aby sa od logických a správnych záverov súdu prvej inštancie odkláňal. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí správne zameral a následne aj vysporiadal iba s dôvodmi, ktoré žalovaného viedli k odstúpeniu od predmetnej zmluvy, pričom pri každom z týchto dôvodov aj náležite a zrozumiteľne vysvetlil, prečo nepovažuje ten ktorý dôvod, pre ktorý žalovaný od zmluvy odstúpil, za nepreukázaný, a teda aj nedôvodný. 18. Aj
odvolacieho súdu námietka žalovaného ohľadne nedodržania schváleného projektu, keď žalobkyňa do skladovej haly nezabudovala vstavaný chladiarenský box, nebola jasne špecifikovaná a sformulovaná, nakoľko žalovaný iba skonštatoval jeho nezabudovanie, avšak aj to len v súvislosti s tvrdeným porušením zmluvy v časti, že investícia musí byť využívaná najmenej 5 rokov, pričom nesmie prejsť podstatnou zmenou. Uvedené ustanovenie zmluvy, ktorého porušenie žalovaný namietal, však
odvolacieho súdu môže vykladať iba tak, že investícia nesmie prejsť podstatnou zmenou počas tejto 5 ročnej doby, počas ktorej má byť využívaná práve v súlade s investičným zámerom a nie inak. Práve 5 ročná lehota je garanciou toho, že poskytnutý nenávratný príspevok bude účelovo viazaný na jeho využitie v súlade s investičným zámerom. 19.
odvolacieho súdu odvolacia námietka, že bol porušený čl. II. zmluvy, keď stavba - realizácia projektu nebola ukončená najneskôr v lehote troch rokov, keď uvádza, že dňa 19.12.2012 bolo na predmetnú stavbu vydané len predčasné kolaudačné rozhodnutie, nebola v predmetnom odstúpení od zmluvy vôbec uvedená, napriek tomu sa s ňou súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vysporiadal. V tejto veci odvolací súd poukázal na znenie čl. II. zmluvy,
ktorého sa realizácia projektu považuje za ukončenú v deň podania poslednej žiadosti o platbu, pričom nie je sporné, že táto žiadosť v 3-ročnej lehote podaná bola. Článok II., tak ako ho interpretuje žalovaný, neviaže lehotu troch rokov, v ktorej má byť ukončená realizácia projektu na vydanie konečného kolaudačného rozhodnutia.
odvolacieho súdu, tak ako je formulovaná v odvolaní, v odstúpení od zmluvy uvedená nebola, keď žalovaný v odstúpení iba uvádza, že žalobkyňa neoznámila žalovanému zmenu dodávateľa, čím došlo k neoprávnenému zvýhodneniu iného subjektu. 21.
odvolacieho súdu vlastnícke právo, či už k rozostavanej stavbe alebo aj k skolaudovanej stavbe vždy svedčilo v prospech žalobkyne. Odvolací súd označil za správne vyriešenú aj otázku naliehavého právneho záujmu, hoci v prípade, ak by sa žalobkyňa žalobou domáhala iba priamo plnenia vo výške poslednej splátky, by si súd musel ako predbežnú otázku vyriešiť otázku platnosti odstúpenia od zmluvy, týmto by právne postavenie žalobkyne mohlo byť naďalej ohrozené, nakoľko samotný žalovaný tvrdil a preukázal, že proti žalobkyni inicioval správne konanie vo veci vrátenia neoprávnenej platby č. 600/123-SK/2014 zo dňa 08.02.
1 a 2 CSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že náhradu trov odvolacieho konania priznal žalobkyni ako úspešnej strany v odvolacom konaní. 24. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f/ CSP, že súdy mu nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 25.
dovolateľa k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 429 písm. f/ CSP došlo tým, že Krajský súd v Nitre ako odvolací súd bol povinný v prejednávanej veci nariadiť pojednávanie a rozhodnúť mohol až na základe výsledkov z pojednávania v zmysle čl. 12 CSP.
neho nebol splnený ani jeden zákonný predpoklad, aby pojednávanie nebolo súdom nariadené argumentujúc § 177 ods. 2 CSP, v spojení s § 378 a § 385 ods. 1 CSP,
ktorého na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Uviedol, že v danom prípade sa verejný záujem prejavil tak, že sa prejednávali veci súvisiace s poskytovaním verejných finančných prostriedkov z fondov EÚ a štátneho rozpočtu SR v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 523/2004 Z.z., o rozpočtových pravidlách verejnej správy a Zmluva o poskytovaní nenávratného finančného príspevku okrem súkromnoprávneho charakteru obsahuje aj prvky verejnoprávneho charakteru. 26. Pokiaľ ide o dôvod
1 písm. a/ CSP,
dovolateľa odvolací súd nesprávne právne vec posúdil v otázke existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, kompetencie správnych orgánov a výklade ustanovení zmluvy. 27.
žalovaného určovacou žalobou v zmysle § 137 písm. c/ CSP môže byť určené len jestvovanie práva, právneho vzťahu existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku, obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú a ani do budúcnosti. Existenciu naliehavého právneho názoru musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase kedy bol rozsudok súdu vyhlásený, keďže zákon stanovuje určenie ,,či tu právo je alebo nie je?. Poukázal na to, že určovacia žaloba má zásadne povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. V danej súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to sp. zn. 2Cdo 32/98, sp. zn. 2Cdo 131/2006 a sp. zn. 3Cdo 63/2009 a na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/655/2014. Ďalej bolo upozornené na to, že k napadnutému odstúpeniu od Zmluvy o NFP v zmysle § 345 Obz. došlo listom zo dňa 11.11.2013 doručeným žalobcovi dňa 20.11.2013, čím v zmysle § 349 Obz. zmluva o NFP zanikla, teda už došlo k porušeniu práva, prevencia už nemá zmysel a žalobca už žiada len o odstránenie dôsledkov porušenia práva, a teda aj z daného hľadiska určovacia žaloba je neprípustná. Bolo poukázané na čl. XII. bod 1 Zmluvy o NFP,
ktorého záväzky zo zmluvy zanikajú po uplynutí piatich rokov od vydania rozhodnutia o schválení žiadosti o NFP zo dňa 16.12.2009
528/2008 Z.z., a čl. 72 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 s výnimkou prípadu uvedeného v čl. XII/2 a čl. XII/8 zmluvy.
žalovaného predmetná Zmluva o NFP zo dňa 21.12.2009 a záväzky z nej vyplývajúce zanikli 16.12.2014, a teda
neho súdom naliehavý právny záujem neexistuje, resp. nemôže byť právo, právny vzťah súdom určený pri neexistencii zmluvného vzťahu ku dňu vydania rozhodnutia odvolacím súdom dňa 16.1.2020, čo súd v predmetnom rozsudku nevzal do úvahy, čím rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda súd sa odklonil od vyššie uvedenej ustálenej rozhodovacej praxe. Za nesprávne označil konštatovanie odvolacieho súdu (bod 50 rozsudku), že žalobkyňa sa mohla domáhať priamo plnenia a súd by otázku platnosti odstúpenia riešil ako predbežnú otázku, pričom ale zároveň tvrdí, že právne postavenie žalobkyne mohlo byť ohrozené z dôvodu správneho konania žalovaného vo veci vrátenia neoprávnenej platby a predbežné vyriešenie otázky platného odstúpenia od zmluvy by sa neriešilo právne záväzným spôsobom, a naďalej preto existuje naliehavý právny záujem.
žalovaného v občianskoprávnom konaní mala byť žaloba podaná priamo na plnenie, ak nie, mala byť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietnutá poukazom na to, že aj bez súkromnoprávnej žaloby v súdom konaní existujú opravné prostriedky (§ 56-69 Správneho poriadku). K zodpovedajúcej náprave možno dospieť aj inak ako určovacou žalobou a ani nie je účinnejšia. Právnu otázku špecifikoval nasledovne: ,,či žalobca a odvolací súd poukazom na správne konanie ako hrozby osvedčuje naliehavý právny záujem a či v rámci žaloby o plnenie je určovacia žaloba, ako to tvrdí odvolací súd, jediným riešením sporu aj v prípade, že zmluva ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu zanikla jednak odstúpením od zmluvy a jednak uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, teda v rozpore s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
jeho názoru mal súd správne žalobu zamietnuť. 28.
žalovaného rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci aj ohľadne určenia neplatného odstúpenia od Zmluvy o NFP, pričom sa odklonil od názoru vyjadreného v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 111/2008 zo dňa 30. júna 2006,
ktorého dohoda o odstúpení nemusí byť viazaná na existenciu nejakého dôvodu.
neho odstúpenie ako jednostranný akt je platný v zmysle § 349 Obz. a čl. XII. bod 4 zmluvy o NFP doručením druhej strane, čo v predmetnom prípade bolo vykonané podaním zo dňa 11.11.2013 a doručené dňa 20.11.2013. V zmysle § 272 a § 344 Obz. odstúpenie aj dôvody stanovovala Zmluva o NFP a na tie bolo v odstúpení poukázané. Aj keby v odstúpení neboli uvedené dôvody
rozhodnutia NS SR je platné doručením druhej strane dňa 20.11.
2 Obz. a osobitných právnych predpisov a nariadení EÚ a zákona č. 528/2008 Z.z., o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o pomoci a podpore“).
uvedeného prijímateľ nenávratného finančného príspevku má povinnosť plniť zmluvu v presne stanovených termínoch
schváleného projektu (predmetu zmluvy), presne stanovenom mieste a zmeny môže realizovať len
v zmluve stanovených podmienok. Vzhľadom na to sa aplikuje § 324 ods. 1, § 335, § 340 ods. 1, § 349 ods. 1, 3, § 365, § 377 Obz. a Zákon o pomoci a podpore a nariadení EÚ. 30.
žalovaného odvolacím súdom nebolo aplikované a rešpektované ani jedno z uvedených ustanovení Obchodného zákonníka, na ktoré poukázal v priebehu konania, nariadenia EÚ a ani Zákon o pomoci a podpore a nesprávne boli vykladané ustanovenia zmluvy a teda, že odvolací súd nesprávne právne vec posúdil. V závere dovolania žalovaný namieta jednotlivé body odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (bod 37, 45,46, 47, 51 až 53). Dovolateľ označil interpretáciu čl. VII. ods. 1 Zmluvy? čl. II Zmluvy, (
ktorej sa realizácia projektu považuje za ukončenú v deň podania poslednej žiadosti o platbu a keďže bola podaná v trojročnej lehote
čl. 2 Zmluvy a neviaže sa na vydanie konečného kolaudačného rozhodnutia, je realizácia projektu ukončená)? čl. III bod 6 Zmluvy (podmienkou poskytnutia nenávratného finančného príspevku formou refundácie je dodržanie podmienok zmluvy, čo sa vzťahuje aj na čl. V bod 11,
ktorého sa výdavky v súlade s predloženým rozpočtom vyplatia v schválenej výške po splnení všetkých podmienok zmluvy)? čl. VII bod
ktorej boli zistené nedostatky s výsledkom, že žalobkyňa nezrealizovala stavebnú časť projektu a výdavok vo výške 548 009,14 eur bol označený za neoprávnený. 31. Žalovaný tiež navrhol, aby dovolací súd postupoval
1 CSP a rozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu nehospodárneho prípadného opätovného vymáhania vyplatených platieb zo štátneho rozpočtu SR a fondov EÚ resp. aj skončenia správneho konania v danej veci.
f/ CSP uviedla, že
nej nebol splnený ani jeden zákonný predpoklad v zmysle § 385 ods. 1 CSP v dôsledku, ktorého by odvolaciemu súdu vznikla procesná povinnosť nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie. Bolo poukázane na to, že odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnom rozsahu, a teda nebolo potrebné opakovať alebo doplniť dokazovanie. Tak isto nebolo možné daný prípad považovať za vec dôležitého verejného záujmu, nakoľko rozhodnutie má dopad iba na úzky okruh osôb (strany sporu).
žalobkyne nie je daná ani prípustnosť dovolania
1 písm. a/ CSP. Má za to, že odvolací súd nemal možnosť sa zaoberať námietkami, ktoré uplatnil prvýkrát až v dovolaní, nakoľko ich neuplatnil v rámci podaného odvolania. Z pohľadu žalobkyne nie je možné v takomto prípade podrobiť prieskumu rozhodnutie odvolacieho súdu, nakoľko žalovaný mal možnosť dané námietky uplatniť skôr než v podanom dovolaní (naliehavý právny záujem, právomoc rozhodnúť spor).
žalobkyne žalovaný dostatočným spôsobom nevymedzil, ktoré právne posúdenie veci pokladá za nesprávne a v čom táto nesprávnosť spočíva a neoznačil ani ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. 34. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 CSP) a oprávnenou osobou (§ 424 CSP), zastúpenou v dovolacom konaní v zmysle § 429 ods. 2 písm. b/ CSP skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. 35.
CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 36.
f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 37.
1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
CSP dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 39.
CSP dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 40.
Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. 41. Žalovaný uplatnil dovolací dôvod
f/ CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietol, že Krajský súd v Nitre ako odvolací súd bol povinný v prejednávanej veci nariadiť pojednávanie argumentujúc § 177 ods. 2 CSP v spojení s § 378 a § 385 ods. 1 CSP a rozhodnúť mohol až na základe výsledkov z pojednávania v zmysle čl. 12 CSP. 42. S poukazom na ustanovenie § 420 písm. f/ CSP, dovolací súd konštatuje, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú:
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Odvolací súd sám zopakuje dokazovanie v potrebnom rozsahu, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 384 ods. 1 CSP). Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich napriek návrhu strany nevykonal súd prvej inštancie (§ 384 ods. 2 CSP), a tiež za podmienok
3 CSP). O tom, či je potrebné vo veci zopakovať alebo doplniť dokazovanie, rozhoduje odvolací súd
a § 38 Zákona o pomoci a podpore a
2 Obchodného zákonníka, a to ohľadne plnenia konkrétnych práv a povinností a ich účinkov, ktoré môžu vyvolať zodpovedajúci právny následok iba medzi zmluvnými stranami (žalobkyňou a žalovaným). Inak povedané nejedná sa o vec, ktorá by sa týkala väčšieho okruhu osôb tak, ako to má na mysli verejný záujem. Vyššie uvedená zmluva a ani spor z nej vyvolaný nemá zovšeobecňujúci charakter a prejednávaná vec sa netýka ani sporu o národný projekt v zmysle § 16, či o veľký projekt v zmysle § 18 a § 19 Zákona o pomoci a podpore, ktorý by mohol mať širší dopad na viacero subjektov. 47. Keďže odvolací súd nezistil ani existenciu podmienok pre doplnenie dokazovania (§ 384 ods. 2 a 3 CSP) a pre povinné nariadenie pojednávania na odvolacom súde v danom prípade nebol daný dôvod (vec bola verejne prejednaná pred súdom prvej inštancie, odvolací súd nedoplňoval, ani neopakoval dokazovanie, pričom sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v zistenom skutkovom stave i v právnom posúdení a verejné prejednanie veci pred odvolacím súdom v danom prípade nebolo vo verejnom záujme pre jej užší, nezovšeobecňujúci dopad, keďže vec má dopad iba pre konkrétne zmluvné strany, pričom naviac pred odvolacím súdom nedošlo oproti verejnému prejednaniu veci pred súdom prvej inštancie k žiadnym zmenám v skutkovom, či právnom posúdení veci), rozhodnutie o veci odvolacím súdom v tomto prípade bez nariadenia pojednávania je postupom, ktorý plne zodpovedá zákonu (§ 385 ods. 1 CSP). Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Neopodstatnená je preto dovolacia námietka žalovaného, že namietaným postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Keďže dovolací súd existenciu vady vytýkanej žalovaným
f/ CSP, ktorá by inak zakladala prípustnosť a dôvodnosť podaného dovolania, nezistil, dospel k záveru, že podané dovolanie je v tejto časti dôvodov neprípustné. 48. Žalovaný prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, t. j. namieta nesprávne právne posúdenie, pri ktorom riešení sa súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
dovolateľa odvolací súd nesprávne právne vec posúdil v otázke existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, kompetencie správnych orgánov a výklade ustanovení zmluvy. 49. Prípustnosť dovolania
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP je daná len vtedy, ak sa odvolací súd pri vyriešení právnej otázky skutočne odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 50. Ak dovolateľ odôvodnil prípustnosť dovolania odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, potom je povinný v dovolaní výslovne uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, konkretizovať, ako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť a zároveň musí špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal
jeho názoru odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť (k tomu viď R 83/2018). 51. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu, teda v žiadnom prípade nemôže ísť o skutkovú otázku. Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním, nie o právnu otázku, ktorá
dovolateľa mala byť riešená. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní, a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. 52. Pokiaľ dovolateľ v takom dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa
jeho názoru odvolací súd odklonil, resp. ktorú otázku posudzoval rozdielne, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku, a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. Namietaná právna otázka môže vyplynúť aj z textu dovolania a nemusí byť formálne vymedzená v jeho konkrétnej časti. Dovolací súd sa má pokúsiť' autenticky porozumieť dovolateľovi jeho textu ako celku, ale na druhej strane nedotvárať vec na úkor procesnej protistrany. Nie je úlohou najvyššieho súdu však „hádať“, čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú formuláciu dovolacej otázky (I. ÚS 336/2019). 53. Ohľadne nesprávneho právneho posúdenia ako prvé dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu.
žalovaného určovacou žalobou v zmysle § 137 písm. c/ CSP môže byť určené len jestvovanie práva, právneho vzťahu existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku, obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú a ani do budúcnosti. Existenciu naliehavého právneho názoru musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase kedy bol rozsudok súdu vyhlásený, keďže zákon stanovuje určenie ,,či tu právo je alebo nie je?. Poukázal na to, že určovacia žaloba má zásadne povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. V danej súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to sp. zn. 2Cdo 32/98, sp. zn. 2Cdo 131/2006 a sp. zn. 3Cdo 63/2009 a na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/655/2014. Za nesprávny právny názor označil aj právny záver spočívajúci v tom, že v danom prípade je podaná určovacia žaloba a žaloba o plnenie, pričom
neho mala byť podaná priamo len žaloba o plnenie argumentujúc tým, že aj bez súkromnoprávnej žaloby v súdnom konaní existujú opravné prostriedky (§ 56-69 Správneho poriadku) a aj Správny súdny poriadok
Správneho poriadku, ktoré účastník správneho konania má právo uplatňovať a že k zodpovedajúcej náprave možno dospieť aj inak ako určovacou žalobou a ani nie je účinnejšia. Právnu otázku formuloval dovolateľ nasledovne: ,,či žalobca a odvolací súd poukazom na správne konanie ako hrozby osvedčuje naliehavý právny záujem a či v rámci žaloby o plnenie je určovacia žaloba, ako to tvrdí odvolací súd, jediným riešením sporu aj v prípade, že zmluva ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu zanikla jednak odstúpením od zmluvy a jednak uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, teda v rozpore s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. ? 54.
CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
právnej úpravy platnej do 30. júna 2016 bolo
c) OSP možné žalobou uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Oproti pôvodnej právnej úprave v OSP, nová právna úprava
CSP rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c/ CSP) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP). U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu.
novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Táto právna úprava však nebola v čase podania žaloby účinná; teda súd prvej inštancie musel úkony strán sporu (§ 470 ods. 2 CSP) posudzovať
účinkov a podmienok uvedených v OSP v znení účinnom v čase ich uskutočnenia. Bolo preto potrebné osvedčiť naliehavý právny záujem výlučne vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu v ust. § 80 písm. c/ OSP (rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 15/2017, sp. zn. 6Cdo 30/2018, sp. zn. 4 Cdo/17/2019, sp. zn. 9Cdo/7/2021 a sp. zn. 5Obo 12/2018). Z vyššie uvedeného vyplýva, že súdna prax pozná rozhodovanie žalôb o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy (por. napr. sp. zn. 1Cdo 208/2018, sp. zn. 6Cdo 392/2013, sp. zn. 4Cdo 111/2008, sp. zn. 4Cdo 17/2019). Naviac samotný dovolateľ v podanej otázke vnútorne rozporne tvrdí, že zmluva ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu zanikla jednak odstúpením od zmluvy a jednak uplynutím času, na ktorý bola uzavretá. Uvedená zmluva však mohla zaniknúť buď na základe platného odstúpenia od nej jednou zo strán zmluvy a ak k takémuto zániku nedošlo (napr. pre neplatnosť odstúpenia od zmluvy), mohla zaniknúť uplynutím času, na ktorý bola uzavretá. Nemohlo však dôjsť súčasne k zániku z oboch týchto dôvodov, a teda k rôznym dátumom možného zániku zmluvy. Pre uvedenú zjavnú spornosť okamihu zániku zmluvy je pre strany sporu v danom prípade otázkou podstatnou pre posúdenie existencie práv a povinností z nej (napr. právo žalobkyne a na druhej strane povinnosť žalovaného na poskytnutie príspevku, ale prípadne aj iných práv a povinností zo zmluvy), otázka posúdenia platnosti odstúpenia žalovaného od predmetnej zmluvy (ktorou sa vyrieši otázka trvania zmluvy a súčasne existencie, či trvania práv i povinností z nej vyplývajúcich). Jej vyriešenie môže prispieť k odstráneniu ďalších sporov týkajúcich sa práve plnenia zmluvných práv a povinností. I uvedená skutočnosť osvedčuje záujem na požadovanom určení. 56. Dovolateľ za nesprávny právny názor označil aj právny záver spočívajúci v tom, že v danom prípade je podaná určovacia žaloba a žaloba o plnenie, pričom
neho mala byť podaná priamo len žaloba o plnenie argumentujúc tým, že aj bez súkromnoprávnej žaloby v súdom konaní existujú opravné prostriedky (§ 56-69 Správneho poriadku) a aj Správny súdny poriadok
Správneho poriadku, ktoré účastník správneho konania má právo uplatňovať, a že k zodpovedajúcej náprave možno dospieť aj inak ako určovacou žalobou a ani nie je účinnejšia. Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v správnom konaní sa riešia odlišné otázky ako v žalobe občianskoprávnej, či obchodnoprávnej. V tomto smere treba zobrať na zreteľ, že predmetná zmluva má charakter súkromnoprávnej zmluvy uzavretej
Obchodného zákonníka, pričom v danom prípade sa platnosť odstúpenia od nej posudzovala s prihliadnutím na jej obsah, obsah odstúpenia a existencie porušenia odstúpením od zmluvy sankcionovanej zmluvnej povinnosti. V správnom konaní sa riešia otázky verejného práva - týkajúce sa v danom prípade napr. porušenia finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnoprávnymi prostriedkami. 57. Dovolací súd má za to, že je možné podať žalobu o určenie a zároveň sa dožadovať aj poskytnutia plnenia. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie sp. zn. 6Cdo 392/2013 v obdobnej veci, v ktorom súd odkázal na rozhodnutie uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40, ročník 1996, zošit 4 (predmetom konania bola žaloba o určenie platnosti odstúpenia od zmluvy). Súd tu vyslovil právny názor,
ktorého zásadne síce platí, že možnosť žaloby na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej; tento predpoklad však nemožno chápať všeobecne. Ak žalobca môže preukázať, že má právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny pomer napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú - pri možnosti žaloby na plnenie - možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale viedla by len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov a predíde sa tak prípadne ďalším sporom o plnenie alebo ak žalobou na plnenie nemožno riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva, treba pripustiť určovaciu žalobu aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
1 Správneho poriadku prerušené do ukončenia konania o predbežnej otázke (č. k. 15Cb/124/2014 vedeného na Okresnom súde Nové Zámky), a to o otázke platnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy pre porušenie zmluvných povinností, ktorú otázku súd v správnom konaní, ako už bolo uvedené vyššie, nerieši. Po jej vyriešení odpadne dôvod prerušenia uvedeného správneho konania.
neho žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné domáhať sa ochrany žalobou na plnenie, ako je to v tomto prípade. Avšak z obsahu dovolania vyplýva, že žalovaný v rámci podaného dovolania namieta a poukazuje na skutočnosti, ktoré v rámci odvolacieho konania nenamietal, neuplatnil. Jedná sa o nasledovné skutočnosti: a/ bolo upozornené na to, že k napadnutému odstúpeniu od zmluvy i NFP v zmysle § 345 Obz., došlo listom zo dňa 11.11.2013 doručeným žalobcovi dňa 20.11.2013, čím v zmysle § 349 Obz. Zmluva o NFP zanikla, teda už došlo k porušeniu práva, prevencia už
žalovaného nemá zmysel a žalobkyňa už žiada len o odstránenie dôsledkov porušenia práva, a teda aj z daného hľadiska určovacia žaloba je neprípustná, b/ bolo poukázané na čl. XII. bod 1 Zmluvy o NFP,
ktorého záväzky zo zmluvy zanikajú po uplynutí piatich rokov od vydania rozhodnutia o schválení žiadosti o NFP zo dňa 16.12.2009
528/2008 Z.z. a čl. 72 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 s výnimkou prípadu uvedeného v čl. XII/2 a čl. XII/8 zmluvy a teda ak Zmluva o NFP zo dňa 21.12.2009 a záväzky z nej vyplý
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.