1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného zastúpeného obhajcom JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom, so sídlom Zámocká 28, Stropkov, proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 8To/47/2018 z 30. apríla 2019, takto rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného R. Y. o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bardejov (ďalej tiež „súd prvého stupňa“), sp. zn. 2T/134/2016 z 20. novembra 2018, bol obvinený R. Y. uznaný za vinného 1/ zo zločinu vydierania
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a 2/ z prečinu sprenevery
1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: 1/ dňa 23.02.2015 v doobedňajších hodinách z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, ktoré je evidované na osobu V. M., nar. XX.XX.XXXX v V. Z., okr. M., trvale bytom V., H. Q., zatelefonoval svojmu otcovi R. Y., nar. XX.XX.XXXX v Q., okr. F., trvale bytom F., G. č. XX, na telefónne číslo XXX XXX XX XX, ktoré je evidované na jeho meno, ktorému sa predstavil pod menom U. V. a pod hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy uviedol, že má zadržaného jeho syna R. Y., ktorý je zviazaný a ktorý mu dlhuje peniaze a pokiaľ mu nezaplatí jeho dlh vo výške 450,- eur na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, tak ho nepustí, kde po tomto telefonáte poškodený R. Y. z obavy o zdravie a život svojho syna R. Y., vložil na uvedený účet sumu vo výške 450,- eur, 2/ dňa 18.12.2015 v Prešove za účelom ďalšieho predaja, prevzal od živnostníčky K.. R. Y. - C., ul. S.. XXXX/X, T., IČO: XXXXXXXX, permanentky na päť vstupov do T. v počte 60 ks a permanentky na jedenvstup do T. v počte 60 ks v celkovej hodnote 1.650,- eur, pričom výťažok za predaj mal odovzdať Ing. Y., no predmetné vstupenky v presne nezistenom dni mesiaca február 2016 použil ako zálohu na získanie pôžičky od Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., R. XXXX/XX, čím takto podnikateľskému subjektu Ing. R. Y. - C. spôsobil škodu vo výške 1.650,- eur. Za to súd prvého stupňa obvinenému uložil
2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm.
2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Prešove (ďalej tiež „krajský súd“) rozsudkom, sp. zn. 8To/47/2018 zo 30. apríla 2019
1 písm. d), ods.3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o vine v časti týkajúcej sa bodu 1/ a vo výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku Krajský súd v Prešove obvineného uznal vinným za zločin podvodu
1, ods. 3 písm.
1, ods. 3 písm.
1 Trestného zákona uvedený v bode 2/ rozsudku súdu prvého stupňa, sp. zn. 2T/134/2016 z 20. novembra 2018 Krajský súd v Prešove uložil obvinenému
3 Trestného zákona zistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm.
2 písm.
zákona vyžaduje a proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné. V odôvodnení svojho dovolania obvinený uviedol, že obvinenie sa nezakladá na pravde a na dostatočne zistených a preukázaných skutočnostiach. Obvinený poukázal na to, že krajský súd napadnutým rozhodnutím právne prekvalifikoval skutok na zločin podvodu
1, ods. 3 písm.
Obvinený ďalej uviedol, že hoci poškodený zomrel a verejného zasadnutia krajského súdu sa už nestihol zúčastniť, krajskému súdu nič nebránilo, aby tento súhlas poškodeného získal ešte za jeho života. Z výpovede poškodeného v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní nevyplýva, že by súhlasil s trestným stíhaním voči obvinenému - jeho synovi. Poškodený síce podal trestné oznámenie, nie však voči obvinenému, vlastnému synovi. V súvislosti s neudelím súhlasu poškodeného obvinený namietal dovolací dôvod
1 písm.
obvineného súladný so základným právom garantovaným v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Obžaloba pre skutok pod bodom 1/ (zločin vydierania) podaná dňa 01.12.2015 bola pridelená do senátu v konaní pod sp. zn. 1T/230/2015 a obžaloba pre skutok pod bodom 2/ (prečin sprenevery) podaná dňa 10.06.2016 bola pridelená senátu v konaní pod sp. zn. 2T/134/2016. Na hlavnom pojednávaní v trestnej veci pod sp. zn. 2T/134/2016 dňa 12.09.2016 došlo uznesením k spojeniu uvedených vecí do konania vedenéhopod sp. zn. 2T/134/2016, pričom uvedené uznesenie nebolo doručené obvinenému ani jeho obhajcovi. V prejednávanej veci mal konať zákonný senát Okresného súdu Bardejov pod sp. zn. 1T/230/2015 určený pre trestný čin kvalifikovaný ako zločin. Nezákonným zložením senátu došlo
obvineného k porušeniu práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi, a teda práva na spravodlivý proces. Nezákonný postup súdu prvého stupňa zostal opomenutý aj krajským súdom. Na základe uvedeného došlo
obvineného k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. b) Trestného poriadku. Obvinený žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby vydal rozsudok, ktorým rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 8To/47/2018-643 z 30.apríla 2019 a rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 2T/134/2016-572 z 20.novembra 2018 zruší a prikáže Okresnému súdu Bardejov, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol, pretože bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 7, § 9 ods. 1 písm. f), § 18 ods. 2 a § 211 ods. 1 Trestného poriadku v neprospech obvineného. K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Bardejov JUDr. Vladislava Slosarčíková (ďalej len „prokurátorka“), ktorá k dovolaciemu dôvodu
1 písm. b) Trestného poriadku uviedla, že vzhľadom na znenie § 18 ods. 2 Trestného poriadku, spojenie vecí pod spisovú značku 2T/134/2016 a následné prejednávanie spojených trestných vecí v senáte sudcu, ktorému bola vec po zániku funkcie predchádzajúceho zákonného sudcu pridelená, možno charakterizovať ako porušenie ústavou garantovaného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. V súvislosti s neudelením súhlasu poškodeného prokurátorka uviedla, že poškodený bol vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 6. apríla 2016 a ako otec obžalovaného bol poučený o možnosti odmietnuť vypovedať
1 Trestného poriadku, pričom poškodený toto svoje právo nevyužil a vo veci vypovedal. Vzhľadom k tomu, že poškodený v čase konania pred krajským súdom už nežil,
obvineného nepochybil krajský súd, keď nežiadal jeho vyjadrenie k súhlasu, resp. nesúhlasu s trestným stíhaním. S touto skutočnosťou potom úzko súvisí aj otázka neprípustnosti vedenia trestného stíhania voči obvinenému. Tak ako sa možno na mieste obhajcu domnievať, že poškodený by v prípade kvalifikácie skutku ako zločin podvodu
1, ods. 3 písm.
1 písm. b), f), k) Trestného poriadku.
1 Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak
zákona vyžaduje, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.
c) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku je ako dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v dovolaní uvedené, pričom táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb vytýkaných napadnutému rozhodnutiu a konaniu, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
Poznamenáva tiež, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. S ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca v mene obvineného, najvyšší súd je viazaný podaným dovolaním do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti nemôže ísť nad rámec dovolania a v ňom špecifikovaných dôvodov (§ 385 Trestného poriadku).
4, veta prvá Trestného poriadku, dôvody
ods. 1 písm.
písm. b) § 371 ods. 1 Trestného poriadku uvádza: obvinený Y. bol osobne prítomný na hlavnom pojednávaní konanom dňa
ktorého dôvody dovolania
1 písm. a/ až g/ Trestného poriadku nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom, sa týka aj dôvodu dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, teda aj prípadov, keď súd rozhodol v nezákonnom zložení senátu. Pokiaľ sa týka dovolacích námietok obvineného uvedených v § 371 ods. 1 písm. f), písm. k) Trestného poriadku, primárne treba uviesť, že obe sa týkajú obvineným namietanej skutočnosti, že krajský súd rozhodol po zmene právnej kvalifikácie skutku popísaného v bode 1/ rozsudku, bez súhlasu poškodeného (otec obvineného) a teda
názoru obvineného bolo trestné stíhanie neprípustné. Treba zdôrazniť, že obvinený nesprávne podradil namietanú skutočnosť aj pod dovolací dôvod
1 písm. k) Trestného poriadku. Predmetná vec napadla na Krajský súd v Prešove 19.decembra
3 písm.
1, ods. 3 písm.
ktorého dôvody dovolania
1 písm.
c) Trestného poriadku a jeho dovolanie odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.