V tejto súvislosti odvolací súd konštatoval, že na pojednávanie sa dostavila právna zástupkyňa otca, preto nebolo dôvodu, aby sa konajúci súd s takouto neprítomnosťou zastúpeného účastníka osobitne vysporiadal, keďže treba mať za to, že otec sa na pojednávanie dostavil prostredníctvom svojej zástupkyne, a teda bol jej prostredníctvom na pojednávaní prítomný. Zdôraznil, že súd je v konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
citovaného zákonného ustanovenia § 31 CMP povinný postupovať aj bez procesnej iniciatívy účastníkov, teda aj v ich neprítomnosti. Je tomu z dôvodu, že ochrana subjektívnych práv musí byť v tomto type konania rýchla a účinná. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že neboli splnené predpoklady upravené v § 183 CSP (návrh strany a dôležité dôvody) pre to, aby súd vo veci mohol odročiť pojednávanie, a zároveň, že boli splnené podmienky, aby súd v konaní pokračoval a vo veci rozhodol aj v neprítomnosti odvolateľa (§ 31 CMP); nota bene súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, nedopustil sa procesného pochybenia, ktorým by odvolateľovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a v konaní súdu prvej inštancie nedošlo k vadám, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo veci. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca ohľadom nevykonania navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie vyžiadaním si záverečnej správy výchovného opatrenia uloženého rodičom v konaní vedenom pod sp. zn. 14P/266/2017 odvolací súd uviedol, že túto odvolaciu námietku hodnotí ako irelevantnú, nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie mal dostatok podkladov na zistenie skutočného stavu veci vo vzťahu k predmetu konania, pričom otcovi nič nebránilo, aby predmetnú správu sám predložil. V tomto smere odvolací súd uviedol, že ani v mimosporovom konaní nie je povinnosť prvoinštančného súdu zisťovať skutočný stav veci bezhraničná. Procesný postup súdu smerujúci k zisťovaniu skutočného stavu veci nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania ako aj subjektov na konaní zúčastnených, preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností - povinnosť tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznú povinnosť. Zisteniu skutočného stavu veci preto zodpovedá zistenie takých skutočností, ktoré z hľadiska právnej normy smerujú k potvrdeniu oprávnenosti a správnosti uplatneného nároku. Postačuje, ak vyjadrujú určitú mieru pravdepodobnosti existencie právne relevantných skutočností pre posúdenie veci, teda sumár zistení, ktoré sa čo najviac približujú k materiálnej pravde. Súčasne platí, že účastník konania, ktorý nedôsledne splní svoje procesné povinnosti - povinnosť tvrdiť právne relevantné skutočnosti a povinnosť tieto preukázať sa nemôže následne v konaní brániť tým, že vinou súdu nebol zistený skutočný stav veci. Na tomto skutkovom základe aj odvolací súd konštatuje, že na strane otca nebolo preukázané, že by matke informácie o maloletej poskytoval, pričom otcovi nič nebránilo, aby plnenie tejto povinnosti preukázal v podanom odvolaní (napr. výpisom sms komunikácie) a išlo by o relevantný odvolací dôvod, ale svoju odvolaciu argumentáciu a obranu sústredil na tvrdenia, nespôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal otec maloletej (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie. V dovolaní poukázal na § 420 písm. f/ CSP. Mal za to, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Dôvodil, že mu bola odňatá možnosť, aby bol v konaní pred súdom vypočutý, čím súd nemohol v danej právnej veci zistiť skutočný stav veci v zmysle § 35 CMP. Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Matka maloletej a kolízny opatrovník sa k dovolaniu nevyjadrili. 5.
l CMP na konania
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej aj „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo ako „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 424 CSP) a to oprávneným subjektom (§ 427 CSP), zastúpeným
1 CSP skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti, pričom zistil, že dovolanie nie je dôvodné.
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 16.
2 CSP dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. 17.
V tejto súvislosti dovolací súd upozorňuje na to, že zisteniu skutočného stavu veci zodpovedá zistenie takých skutočností, ktoré z hľadiska právnej normy smerujú k potvrdeniu oprávnenosti nároku. Z tohto pohľadu dovolací súd poukazuje na vykonané dokazovanie - výsluch matky, výsluch právnej zástupkyne otca, výsluch kolízneho opatrovníka a listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise. Dovolací súd má za to, že súdy mali dostatok podkladov na zistenie skutočného stavu veci v tomto konaní. Dovolací súd zároveň považuje za potrebne poznamenať, že ustanovenie § 420 písm. f/ CSP vyjadruje, že konanie ako celok musí vykazovať znaky spravodlivosti, pričom nestačí jedna izolovaná vada na uplatnenie dovolania, a naopak. Dovolací súd má za to, že uvedeným procesným postupom odvolacieho súdu nedošlo k zásahu do práva na spravodlivý súdny proces, ktorý by mal za následok vadu namietanú dovolateľom. 18. Vzhľadom na uvedené, nakoľko dovolanie dovolateľa vyplývajúce z § 420 písm. f/ CSP nie je dôvodné, dovolaciemu súdu neostávalo iné, ako dovolanie ako procesne neprípustné
c/ CSP odmietnuť.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.