Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), sa viedlo konanie pod sp. zn. 17Csp/98/
2 CSP na rozhodnutie o príslušnosti. Uviedol, že nejde o spor z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach, aj keď žalobca takto žalobu označil a poukázal v nej na ustanovenia súvisiace s takýmto druhom sporu. V zmysle zásady „iura novit curia” mal však Okresný súd Žilina
názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici pred postúpením veci Krajskému súdu v Banskej Bystrici zobrať do úvahy skutočnosť, že z hľadiska obsahového vyplýva žalobcom požadované určenie z verejnoprávneho vzťahu, konkrétne zo vzťahu z verejného zdravotného poistenia, pričom sa jedná o požadované určenie vo vzťahu k správnemu aktu, čo znamená, že nie sú splnené predpoklady na postúpenie sporu v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 písm. b/ CSP. Krajský súd ďalej uviedol, že zákonnosť správnych aktov vyplývajúcich z verejnoprávnych vzťahov, preskúmavajú na základe žalôb správne súdy v správnom súdnictve v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. (č. l. 21 spisu). 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Žilina a Krajskému súdu v Banskej Bystrici (§ 43 ods. 2 CSP) na rozhodnutie o príslušnosti, prejednal vec bez pojednávania (§ 438 ods. l a § 177 ods. l a contrario CSP) a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu Banskej Bystrici s postúpením sporu nie je dôvodný. 4.
1 CSP konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 5.
CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania. 6.
2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 7.
CSP na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. 8.
1 písm. b/ CSP na konanie v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne. 8.1. Citované ustanovenie CSP je jedinou výnimkou v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach z takmer bezvýnimočne zavedeného pravidla o druhovej príslušnosti súdu, v zmysle ktorej rozhoduje v prvej inštancii zásadne okresný súd. V konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, kde sa rozhoduje o neprijateľnosti zmluvných podmienok, rozhoduje v prvej inštancii krajský súd. 9.
CSP konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu. 10.
CSP žalobu
môže proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu
osobitného predpisu.
smernice 2009/22/ES osobitná procesná legitimácia na uplatnenie žalobného práva v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach svedčí predovšetkým:
osobitných predpisov (v podmienkach Slovenskej republiky predovšetkým Národná banka Slovenska a Slovenská obchodná inšpekcia, ktorej doterajšia prevažne verejnoprávna ingerencia do ochrany práv spotrebiteľa sa rozširuje aj na oblasť tohto druhu súdneho konania). 12. Z obsahu spisu najvyšší súd zistil, že v danom spore sa žalobca žalobou podanou na Okresnom súde Žilina v zmysle žalobného petitu domáhal určenia, že „v relevantnom období v roku 2020 podvodné, hrubo nedbanlivostné, úmyselné až zlomyseľné opakované vydávanie nezákonného a vecne nesprávneho exekučného titulu formou nesprávneho a nezákonného výkazu nedoplatku na verejnom zdravotnom poistení pre neexistujúci alebo zaplatený dlh v neprospech spotrebiteľa je nekalou obchodnou praktikou v neprospech spotrebiteľa, a aby súd zakázal žalovanej používať túto nekalú obchodnú praktiku v neprospech spotrebiteľov.“ 13.
názoru najvyššieho súdu v danom prípade neexistuje rozpor medzi prejavom žalobcu (§ 302 CSP) urobeným v jeho žalobnom podaní a jeho vôľou. Formálne označenie žaloby korešponduje s jej obsahom, ktorej jednoznačným cieľom je iniciovať konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach v zmysle § 301 a nasl. CSP, čo opakovane zdôraznil vo svojej žalobe aj samotný žalobca. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca, ako dominus litis (pán sporu, ten kto podal žalobu) v konaní. To vyplýva predovšetkým z dispozičného princípu sporového konania, ktorý sa prejavuje predovšetkým v tom, že žalobca sa rozhodne uplatniť, resp. neuplatniť verejne svoje subjektívne právo na súdnu ochranu. Samotné posúdenie dôvodnosti uplatneného žalobného nároku, ako aj žalobných dôvodov, (či opakované vydávanie nesprávneho exekučného titulu formou výkazu nedoplatku na verejnom zdravotnom poistení pre neexistujúci alebo zaplatený dlh, je alebo nie je nekalá obchodná praktika v neprospech spotrebiteľov), rovnako ako aj procesnú legitimáciu strán sporu (ne/existenciu pasívnej a aktívnej vecnej legitimácie strán sporu v zmysle bodu 11. tohto rozhodnutia) je úlohou Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu kauzálne príslušného na konanie
1 písm. b/ CSP. Kauzálna príslušnosť znamená, že určité typy káuz prejednávajú len veľmi špecificky určené súdy. Jej zmyslom je istá miera špecializácie súdov a sudcov.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.