2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 21256- 6/2011-BA zo dňa 2. marca 2011, ktorým rozhodla, že žalobkyňa
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) nemá nárok na úrazový príplatok, nakoľko úraz, z titulu ktorého si uplatňuje nárok na úrazový príplatok ako dávku úrazového poistenia, nespĺňa definíciu pracovného úrazu
zákona a tým nie sú splnené podmienky nároku na úrazový príplatok ustanovené v § 85 zák. č. 461/2003 Z.z a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach žaloby dospel k záveru, že príčinou úrazu žalobkyne boli nefunkčné dvere na pracovisku jej zamestnávateľa, pričom je
neho zrejmé aj to, že za túto nefunkčnosť zodpovedá zamestnávateľ žalobkyne.
názoru súdu preto nie je podstatné, či k úrazu spôsobeného nefunkčnosťou dvier došlo počas prestávky určenej zamestnávateľom na odpočinok alebo počas ostatného pracovného času. Krajský súd nesúhlasil s názorom žalovanej, ktorá v rozhodnutí konštatovala, že cesta na WC nie je úkonom a ani nebola v predmetnej veci úkonom potrebným na výkon práce žalobkyne, keďže nesúvisí priamo s plnením úloh.
názoru súdu poukazujúc na ustanovenie § 8 ods. 5 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z., vymedzujúce taxatívne úkony, ktoré nie sú v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh a aj s ohľadom na nevyhnutnosť vykonania fyziologických potrieb zamestnanca,
jeho názoru, nemožno konštatovať, že cesta na WC na pracovisku aj počas prestávky na oddych a jedlo nie je úkonom na výkon práce potrebným, resp. zvyčajným. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala žalovaná odvolanie z dôvodu uvedeného v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP a navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta alebo rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3 4Sžso/4/2011 Žalovaná sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že cesta na WC na pracovisku aj počas prestávky na oddych a jedlo je úkonom potrebným, resp. zvyčajným na výkon práce. Je toho názoru, že úkonom potrebným na výkon práce sú úkony, bez ktorých nemožno prácu začať ani ukončiť a nie vykonanie hygienickej potreby, ktorá sa pred samotným výkonom práce alebo po jej ukončení môže, ale nemusí vykonať. Zákonodarca v § 8 ods. 5 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z. pod úkonom potrebným na výkon práce a pod úkonom počas práce zvyčajným alebo potrebným pred začiatkom práce alebo po jej ukončení nemal na mysli úkon – cesta na WC, aj keď tento úkon nezaradil medzi úkony uvedené za bodkočiarkou v tomto ustanovení. Za úkon potrebný na výkon práce pred a po skončení výkonu práce zákonodarca
žalovanej považuje výkon takých pracovných úloh a úkonov, ktoré priamo súvisia s plnením pracovných úloh a sú vykonávané počas pracovného času. Žalovaná ďalej uviedla, že nepopiera zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, ktorá vznikla žalobkyni ako zamestnankyni. Zodpovednosť zamestnávateľa by sa však mala
názoru žalovanej posúdiť
ust. § 192 ods. 2 Zákonníka práce. Žalovaná poskytuje z úrazového poistenia poškodeným zamestnancom zamestnávateľa dávky úrazového poistenia za predpokladu, ak ide o zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, ktorá vznikne pri pracovnom úraze a chorobe z povolania. Ak
názoru krajského súdu došlo k úrazu nefunkčnosťou dvier, úraz, ktorý sa stal žalobkyni, nenapĺňa zákonné prvky pracovného úrazu tak, ako to má na mysli § 8 zák. č. 461/2003 Z.z. Žalobkyňa sa k odvolaniu vyjadrila podaním z 20. septembra 2011, v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Žalobkyňa má za to, že žalovaná, ako orgán verejnej správy, vychádzajúc i zo znenia článku 2 ods. 2 Ústavy SR, je povinná okrem iného postupovať spôsobom, ktorý ustanovuje zákon a nie spôsobom, čo mal zákonodarca na mysli. Zdôrazňovala jednoznačnosť definície pracovného úrazu
ust. § 8 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 8 ods. 5 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z. Úraz, ktorý utrpela 11. júna 2009 bol spôsobený nezávisle od jej vôle, krátkodobým náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov (prievan, ktorý vyvolal prudký pohyb dverí, ktoré nemali funkčný samozatvárač, ako to vyplýva zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze). K poškodeniu došlo preukázateľne počas trvania pracovnej zmeny, a to v čase, keď žalobkyňa vykonávala úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Argumentácia žalovanej, že v dôsledku toho, že prestávka v práci 4 4Sžso/4/2011 na odpočinok a jedenie sa nezapočítava do pracovného času, je dôvod prečo neuznať úraz žalobkyne ako pracovný, ak k úrazu došlo počas jej trvania, nemá
názoru žalobkyne oporu v žiadnom ustanovení Zákonníka práce a ani v ustanoveniach zák. č. 461/2003 Z.z. Názor žalovanej, že zodpovednosť zamestnávateľa by sa mala posúdiť
ust. § 192 ods. 2 Zákonníka práce, je
žalobkyne absolútnym nepochopením predmetného ustanovenia žalovanou, nakoľko v danom prípade musí ísť o zamestnancov zamestnávateľa, ktorí v rámci plnenia jeho úloh, tzn. predmetu činnosti zamestnávateľa, konajú v jeho mene a dôsledkom ich konania je škoda, ktorú zamestnanec utrpel. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poškodenie zdravia žalobkyne nebolo spôsobené zamestnancami zamestnávateľa, t.j. ani členom štatutárneho orgánu, ani vedúcim organizačného útvaru a ani povereným zamestnancom, ale v dôsledku prievanu, ktorý dal do pohybu otvorené dvere, na ktorých nefungoval samozatvárač, v dôsledku čoho sa zásah do tela žalobkyne len znásobil. Žalobkyňa náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a nevyčíslila. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach žaloby a v rozsahu odvolania žalovanej (§ 212 ods. 1 OSP), a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalovanej je neopodstatnené. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. decembra 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).
1 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z., pracovný úraz
tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením 5 4Sžso/4/2011 pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi. Za plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh sa
4 písm. a/, b/ a c/ zák. č. 461/2003 Z.z. pokladá výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, alebo iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.
5 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z, v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh je úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti
osobitného predpisu, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť s výnimkou (písm. b/) vyšetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť.
1 zák.č. 461/2003 Z.z. zamestnanec zamestnávateľa, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.
5 Zákonníka práce sa prestávky na odpočinok a jedenie nezapočítavajú do pracovného času. Z podkladov spisu odvolací súd zistil, že na základe potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. I-529139 zo dňa
záznamu o udalosti - úraze spísaného zamestnávateľom žalobkyne H. s.r.o., Vráble, dňa
zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa
2 písm. c/ OSP zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, vytýkajúc správnym orgánom nedostatočne zistený skutkový stav veci, najmä to, že v konaní nebola vypočutá svedkyňa úrazu Ľ. M.. V ďalšom konaní uvádzanú svedkyňu vypočul správny orgán prvého stupňa na ústnom pojednávaní dňa
461/2003 Z.z., nepriznala žalobkyni nárok na úrazový príplatok počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa
názoru odvolacieho súdu úraz žalobkyne jednoznačne spĺňa podmienky pracovného úrazu uvedené v ust. § 8 zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré je žalovaná povinná brať do úvahy pri posudzovaní nároku na úrazový príplatok. Tomuto názoru korešpondujú aj Stanovisko Inšpektorátu práce Nitra k pracovnému úrazu, ako aj výsledky šetrenia inšpektorátu práce pri OZ KOVO, p. Bc. S. nachádzajúceho sa v spise, ktoré žalovaná nevzala do úvahy s poukazom na ich účelovosť, ktorú však ničím nezdôvodnila. Odvolací súd konštatoval, že úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh
5 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z. ako úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení, je potrebné posudzovať s prihliadnutím na jednotlivé úkony viažuce sa na opis činností zamestnanca, konkrétne pracovné podmienky a pracovné prostredie. Z tohto dôvodu, pokiaľ zamestnávateľ uznal úraz za pracovný na základe vlastného šetrenia, ako aj na podklade stanoviska Inšpektorátu práce Nitra k pracovnému úrazu a výsledkov šetrenia inšpektorátu práce pri OZ KOVO p. Bc. S., nie je v súlade so zásadami rozhodovania v správnom konaní zo strany správneho orgánu bez jednoznačného preukázania opaku vykonaným dokazovaním rozhodnúť v rozpore s predloženými dôkazmi v predmetnej veci, ktoré si neodporujú. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery považoval námietky žalovanej uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za neopodstatnené, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci krajským súdom, preto napadnutý rozsudok krajského súdu
1 OSP a s použitím § 250ja ods. 3 vety druhej OSP ako vecne správny potvrdil, pričom sa stotožňuje v plnom rozsahu s dôvodmi prvostupňového rozsudku. 9 4Sžso/4/2011
6 OSP je správny orgán viazaný právnym názorom súdu. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že trovy konania žalobkyni nepriznal, keďže náhrada trov právneho zastúpenia nebola vyčíslená a uplatnená a iné trovy žalobkyni nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 20. decembra 2011 JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.