1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm.
c) Trestného poriadku dovolanie obvinenej W. X. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T/76/2018 zo 6. decembra 2018, bola obvinená W. X. uznaná za vinnú zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm.
zákona číslo 139/1998 Zb. zákonov o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok, 2/ obvinená W. X. od presne nezistenej doby, minimálne od
1 písm. c), písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 4 roky s probačným dohľadom do 9. januára 2022, pričom metamfetamín je
zákona číslo 139/1998 Z. Z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradených do II. skupiny psychotropných látok. Za to bol obvinenej W. X. postupom
2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm.
4 Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obvinenej ochranný dohľad 1 (jeden) rok a
1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to 1 ks sklenenej fajky o rozmere 100 mm a 1 ks sklenenej fajky o rozmere 140 mm. Krajský súd v Trenčíne „ďalej len krajský súd" na verejnom zasadnutí na podklade odvolania obvinenej W. X. a prokurátora rozsudkom pod sp. zn. 2To/12/2019 z 28. februára 2019,
1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil vyššie označený rozsudok okresného súdu vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe výkonu vo vzťahu k obvinenej W. X. a
3 Trestného poriadku uložil obvinenej W. X.
2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 43 Trestného zákona ďalší trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, na výkon ktorého bola zaradená
4 Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
X. zamietol. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala obvinená W. X. prostredníctvom obhajcu JUDr. Martina Buraja, advokáta v Trenčíne, dovolanie z dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku tým, že jej bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa a z dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku a teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinená W. X. navrhla, aby Najvyšší súd SR
1 Trestného poriadku rozsudkom vyslovil porušenie zákona v neprospech obvinenej z dôvodu dovolania
1 písm. h), písm. i) Trestného poriadku, a aby Najvyšší súd SR, ďalej
2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok krajského súdu vo vzťahu k obvinenej zrušil a
1 Trestného poriadku prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dôvodu dovolania
1 písm. h), písm. i) Trestného poriadku obvinená uviedla totožný argument, a to že krajský súd jej uložil neprimerane prísny trest v rozpores § 34 Trestného zákona, pretože jej uložil o 3 (tri) roky viac ako okresný súd, t. j. 10 (desať) rokov namiesto 7 (sedem) rokov tým, že krajský súd na rozdiel od okresného súdu neaplikoval inštitút tzv. mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody
2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Obvinená poukázala na skutočnosť, že krajský súd pri ukladaní trestu poukázal na jej predchádzajúce odsúdenie, kedy jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody a aktuálne skutky boli spáchané v skúšobnej dobe, pričom krajský súd opomenul, že následkom spáchania skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, dôjde aj tak k premene podmienečného trestu na trest nepodmienečný a teda túto skutočnosť pričítal obvinenej de facto dva krát. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne vo vyjadrení z 24. septembra 2021 navrhol dovolanie obvinenej postupom
c) Trestného poriadku odmietnuť, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
+ + + Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR") ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 písm. h), písm.
1 písm. i) Trestného poriadku uvádza:
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom posúdení skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že pokiaľ nejde o situáciu, že výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je chybný výrok o vine (pozn. obvinená W. X. urobila vyhlásenie o priznaní viny zo spáchania žalovaného skutku
1 písm. b Trestného poriadku a súd prijal vyhlásenie
7 Trestného poriadku), možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku. Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov
1 písm.
1 písm. h) Trestného poriadku (stanovisko č. 5 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2011). Preto ak obvinená W. X. poukazovala svojou námietkou v podanom dovolaní aj na dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku, táto nezodpovedá obvinenou vymedzenému dôvodu dovolania
1 písm.
1 písm. h) Trestného poriadku uvádza:
1 písm. h) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V tomto prípade možno podať dovolanie z jedného z týchto dôvodov: - obvinenému bol uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej v Trestnom zákone alebo - obvinenému bol uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa. Vzhľadom na horeuvedené námietka obvinenej W. X. v podanom dovolaní, že jej bol uložený neprimerane prísny trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov neaplikovaním § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody nenapĺňa dovolací dôvod
1 písm.
obvinenej W. X. v „nesprávnom vyhodnotení„ kritérií uvedených v ustanoveniach § 34 až § 39 Trestného zákona a v dôsledku toho uloženie neprimerane prísneho trestu, nie je možné v dovolaní vytýkať prostredníctvom uvedeného dovolacieho dôvodu. Obvinená W. X. vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnila práve také námietky vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody. Nepoužitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody nezakladá žiadny dovolací dôvod. Dovolací dôvod
1 písm. h) Trestného poriadku teda nie je naplnený tým, že obvinenej W. X. nebol uložený trest za použitia § 39 Trestného zákona a teda ďalší trest odňatia slobody nezodpovedá jej predstave, v dôsledku čoho je uložený trest
obvinenej vnímaný ako neprimeraný. Nemožno ani tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú Trestným zákonom, pretože aktuálna trestná sadzba pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm.
obvinenej W. X. automaticky dôvodom na premenu podmienečného trestu na nepodmienečný a tým by jej bola rovnaká skutočnosť pričítaná dva razy. Neobstojí a to z dôvodu že: -
4 Trestného zákona „výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu", z čoho vyplýva, že nedochádza automaticky k premene trestu, pričom takáto premena trestu nemá vzťah k tomuto konaniu, čo znamená, že o premene trestu sa nerozhoduje v tomto konaní, v ktorom rozsudok krajského súdu obvinená W. X. napadla dovolaním. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň konštatuje (hoci je to mimo prípustných mantinelov dôvodov dovolania), že trest uložený páchateľovi musí spĺňať požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, kde princíp individuálnej prevencie v sebe zahrňuje najmä to, že konkrétny trest uložený konkrétnemu páchateľovi musí dostatočne zohľadňovať jeho trestnú minulosť, ako aj všetky okolnosti spáchania skutku, čo splýva s tzv. individualizáciou trestu voči osobe páchateľa. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu a krajský súd v odôvodnení rozhodnutia v súlade s uvedeným len konštatoval, že „u obvinenej ani predchádzajúce odsúdenie nemalo na ňu pozitívny dopad a už veľmi krátko po právoplatnom podmienečnom odsúdení za zhodnú trestnú činnosť v určenej skúšobnej dobe opätovne distribuovala omamné látky iným osobám, čo nesvedčí o tom, že jej má byť uložený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, t. j. pod hranicu 10 rokov". Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov uvádza, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. h), písm. i) Trestného poriadku uplatnené obvinenou, a postupom
c) Trestného poriadku dovolanie obvinenej W. X. odmietol. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.