1, písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Q. V. o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Galanta (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") rozsudkom z 19. septembra 2018, sp. zn. 1T/187/2015 uznal obvineného Q. V. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že : - si v bližšie nezistenej dobe od roku 2008 neoprávnene a bez povolenia Ministerstva zdravotníctva SR, zadovážil presne neurčené množstvo drogy zvanej „marihuana", ktoré následne prechovával vo svojej izbe v rodinnom dome na adrese Q. S. XXX/X, Z. S. až do dňa 18. 04. 2015, kedy jeho brat J. V. privolanej hliadke Obvodného oddelenia Policajného zboru Močenok
1 Trestného poriadku vydal 1 ks plastovú nádobu s obsahom sušenej rastlinnej zmesi zelenej farby a 1 ks priesvitné vrecko s obsahom sušenej rastlinnej zmesi zelenej farby, expertíznym skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave, a z vypracovaného znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/6777 je zrejmé, že predložená plastová nádoba s obsahom sušenej rastlinnej zmesi zelenej farby označená ako stopa č. 1 obsahovala fragmenty rastlín rodu Cannabis s hmotnosťou 103670 mg a s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (ďalej iba THC) 7,7 % hmotnostných obsahujúce 7983 mg THC, čo predstavuje najmenej 266 obvykle jednorazových dávok drogy a predložené plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom sušenej rastlinnej zmesi zelenej farby označené ako stopa č. 2 obsahovalo fragmenty rastlín rodu Cannabis s hmotnosťou 401 mg a s priemernou koncentráciou THC 14,5 % hmotnostných obsahujúce 58 mg THC, čo predstavuje najmenej 2 obvykle jednorazových dávok drogy, pričom rastliny rodu Cannabis (marihuana) sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok a ich účinná látka THC je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok a už bol rozsudkom Okresného súdu v Galante č. k. 2T/127/2008 zo dňa 13. 08. 2008, právoplatným dňa 13. 08. 2008 odsúdený za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), ods. 2 písm. c), písm.
2 Trestného zákona, § 38 ods. 7 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, pre výkon ktorého ho
2 písm. b), ods. 4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 písm. a) Trestného zákona uložil súd prvého stupňa obvinenému tiež trest prepadnutia veci, a to plastovej transparentnej nádoby „Trolli",
1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona aj ochranný dohľad v trvaní 2 rokov a
2 písm. d) Trestného zákona taktiež ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Zároveň okresný súd
2 Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta, sp. zn. 0T 90/2015 z
1 písm. d) Trestného poriadku zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že uznal obvineného za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby, omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že : - si v bližšie nezistenej dobe od roku 2008 neoprávnene a bez povolenia Ministerstva zdravotníctva SR, zadovážil presne neurčené množstvo drogy zvanej „marihuana", ktoré následne prechovával vo svojej izbe v rodinnom dome na adrese Q. S. XXX/X, Z. S. až do dňa 18.04.2015, kedy jeho brat J. V. privolanej hliadke Obvodného oddelenia Policajného zboru Močenok
1 Trestného poriadku vydal l ks plastovú nádobu s obsahom sušenej rastlinnej zmesi zelenej farby a l ks priesvitné vrecko s obsahom sušenej rastlinnej zmesi zelenej farby, expertíznym skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave, a z vypracovaného znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/6777 je zrejmé; že predložená plastová nádoba s obsahom sušenej rastlinnej zmesi zelenej farby označená ako stopa č. l obsahovala fragmenty rastlín rodu Cannabis s hmotnosťou 103670 mg a s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (ďalej iba THC) 7,7 % hmotnostných obsahujúce 7983 mg THC, čo predstavuje najmenej 266 obvykle jednorazových dávok drogy a predložené plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom sušenej rastlinnej zmesi zelenej farby označené ako stopa č. 2 obsahovalo fragmenty rastlín rodu Cannabis s hmotnosťou 401 mg a s priemernou koncentráciou THC 14,5 % hmotnostných obsahujúce 58 mg THC, čo predstavuje najmenej 2 obvykle jednorazových dávok drogy, s tým, že celková hodnota zaistených omamných látok cannabis (konopa) s hmotnosťou 103,670 g na čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku predstavuje 1.036,70 Eur a cannabis (konopa) s hmotnosťou 0,401 g na čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku predstavuje 4,01 Eur, pričom rastliny rodu Cannabis (marihuana) sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok a ich účinná látka THC je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok a už bol rozsudkom Okresného súdu v Galante sp. zn. 2T/127/2008 zo dňa 13. 08. 2008, právoplatným dňa 13. 08. 2008 odsúdený za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), ods. 2 písm. c), písm.
2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, pre výkon ktorého ho
3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
1 písm. a) Trestného zákona uložil odvolací súd obvinenému tiež trest prepadnutia veci, a to plastovej transparentnej nádoby „Trolli",
1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona aj ochranný dohľad v trvaní 2 rokov a
2 písm. d) Trestného zákona taktiež ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Zároveň krajský súd
2 Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta, sp. zn. 0T 90/2015 z 20. apríla 2015, právoplatného toho istého dňa, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Proti naposledy označenému rozsudku krajského súdu podal obvinený, prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Mgr. Martina Vranoviča, so sídlom v Šali, Jarmočná č. 2264/3, dovolanie, a to z dôvodov plynúcich z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. d) Trestného poriadku. V písomných dôvodoch podaného dovolania vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku obvinený namietal, že úpravou skutku, teda doplnením takzvanej skutkovej vety rozsudku okresného súdu o údaj o cene zaistenej omamnej látky slovami ... s tým, že cannabis (konopa) s hmotnosťou 103,670 g mala „na čiernom trhu" v čase a mieste spáchania skutku hodnotu 1.036,70 Eur a cannabis (konopa) s hmotnosťou 0,401 g 4,01 Eur ... krajským súdom, došlo,
názoru dovolateľa, k zásadnému porušeniu jeho práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pretože ako to plynie z dôvodov rozsudku odvolacieho súdu, takýto postup si vyžiadala potreba vyjadriť zákonné znaky stíhaného obzvlášť závažného zločinu doplnením informácie o cene ako obligatórneho znaku objektívnej stránky trestného činu
Vzhľadom ale na to, že k takejto úprave zisteného skutku došlo až po ukončení dokazovania a záverečných rečiach, meritórnym rozhodnutím odvolacieho súdu, obvinený nebol informovaný o (
odvolacieho súdu) podstatnom znaku objektívnej stránky (cene) trestného činu
Trestného zákona a o tom, ktoré konanie odôvodňuje kvalifikáciu skutku
2 Trestného zákona a tým ani nebol podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia vzneseného proti nemu tak, ako mu to garantuje čl. 6 ods. 3 písm.
Trestného zákona, v dôsledku čoho,
názoru obvineného, nešlo pre absenciu tohto znaku v súlade s ustanovením § 8 Trestného zákona o trestný čin, bol krajský súd povinný aplikovať ustanovenie § 285 písm. b) Trestného poriadku a dovolateľa spod obžaloby oslobodiť. Svojím postupom odvolací súd,
názoru obvineného, porušil aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. A zásadné porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku videl obvinený aj v tom, že rozsudok krajského súdu neobsahuje,
jeho názoru, ani základné náležitosti požadované ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku, keďže len odkazuje na rozsudok okresného súdu, ktorý však bol rozhodnutím odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušený, v dôsledku čoho už rozhodnutia súdov nižších stupňov netvoria jeden celok, preto je rozsudok krajského súdu pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľný, pokiaľ ide o skutkové zistenia, dôkazy a úvahy pri hodnotení dôkazov, čím opätovne došlo k porušeniu práva obvineného na spravodlivý proces. Navyše odvolací súd sa nevysporiadal a ani nevyjadril k námietke obvineného týkajúcej sa rozporu v spôsobe zaistenia omamných látok vyplývajúceho z rozdielnych výpovedí svedka J. V. ml., brata obvineného, ktorý tvrdil, že plastovú nádobu a priesvitné vrecko s obsahom zaistených omamných látok našiel policajt I. O. po prehľadaní izby dovolateľa a už spomínaného svedka I. O., ktorý vypovedal, že predmetnú plastovú nádobu a vrecko mu vydal svedok J. V. ml. s tým, že na výpoveď svedka J. V. ml. krajský súd ani neprihliadol. V dôvodoch podaného dovolania obvinený ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, čím došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Trestného poriadku. Rozhodujúce usvedčujúce dôkazy, a to plastová nádoba s obsahom sušenej rastlinnej zmesi zelenej farby s hmotnosťou 103670 mg rastliny rodu Cannabis a priesvitné vrecko s obsahom sušenej rastlinnej zmesi zelenej farby s hmotnosťou 401 mg rastliny rodu Cannabis neboli,
názoru dovolateľa, získané v súlade s Trestným poriadkom. Vzhľadom na to, že vyššie uvedené dôkazy sa nachádzali v jeho izbe v rodinnom dome, teda v jeho obydlí v zmysle § 99 ods. 1 Trestného poriadku, bol pre ich zákonné získanie potrebný príkaz sudcu pre prípravné konanie na domovú prehliadku
1 Trestného poriadku a vykonanie domovej prehliadky za prítomnosti nezúčastnenej osoby (§ 105 ods. 2 Trestného poriadku), k čomu však v prejednávanej trestnej veci nedošlo. K argumentácii odvolacieho súdu opierajúcej sa o zápisnicu o vydaní veci, z ktorej plynie, že svedok J. V. dobrovoľne vydal vyššie uvedenú nádobu, ako i priesvitný sáčok, pričom miesto jeho pobytu pre účely vydania veci je irelevantné, keďže každý, kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie je povinný ju vydať s tým, že samotné trestné stíhanie bolo začaté vydaním veci
1 Trestného poriadku, obvinený namietal, že svedok J. V. ml. v dotknutom rodinnom dome už nebýval, jeho trvalý pobyt na uvedenej adrese mal len evidenčný charakter, preto
názoru dovolateľa nebola splnená podmienka plynúca z ustanovenia § 89 ods. 1 Trestného poriadku - „kto má vec pri sebe", a keďže dotknutý svedok, ako to už bolo konštatované, v uvedenom dome nebýval, nemal žiadnu faktickú moc nad zaistenými dôkazmi, preto ich nemohol vydať a príslušníci policajného zboru nemali právo čokoľvek z osobných vecí obvineného bez príkazu na domovú prehliadku prevziať. V danom prípade boli policajti do obydlia privolaní matkou obvineného v súvislosti s predchádzajúcim agresívnym správaním obvineného voči rodičom, za čo aj bol obvinený následne odsúdený v inom trestnom konaní vedenom Okresným súdom Galanta, sp. zn. 0T/90/2015 a jeho konanie bolo právne kvalifikované ako nebezpečné vyhrážanie. Dovolateľ v tej súvislosti dôvodil, že pokiaľ privolaná policajná hliadka zasahovala a bol im umožnený vstup do obydlia z dôvodu ohrozovania rodičov obvineným, mali ďalej postupovať v súlade s § 19 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, zaistiť obvineného a uskutočniť úkony súvisiace výlučne s jeho zaistením. Dovolateľ ďalej vyjadril názor, že je neprijateľné, aby úkon zaistenia trval 2 až 3 hodiny, ktoré policajt V. O. strávil s obvineným v kúpeľni s tým, že z hľadiska proporcionality a § 2 ods. 2 Trestného poriadku nebolo dôvodné, aby zasahujúci policajti prehľadávali rodinný dom a izbu obvineného, pretože zasahovali z dôvodu agresívneho správania obvineného voči rodičom, pričom na vyriešenie tohto problému nebolo potrebné, proporcionálne a ani nevyhnuté, aby sa zasahujúci policajti oboznámili s tým, čo má obvinený v izbe, keďže po ich príchode už bol obvinený upokojený a ak nadobudli podozrenie, že sa v dome nachádzajú nejaké veci dôležité pre trestné konanie, mali postupovať
Trestného poriadku a žiadať od sudcu pre prípravné konanie, prostredníctvom prokurátora, vydanie príkazu na domovú prehliadku, keďže plastová nádoba a vrecko s omamnými látkami sa nachádzali v obydlí obvineného. Na podporu svojej argumentácie obvinený ďalej uviedol, že inštitút domovej prehliadky
1 Trestného poriadku vo vzťahu k inštitútu vydania veci
1 Trestného poriadku, ktorým bola zaistená plastová nádoba a vrecko s obsahom sušiny v obydlí obvineného, je inštitútom špeciálnym s aplikačnou prednosťou (pred použitím § 89 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré je ustanovením všeobecným), pretože poskytuje ochranu nedotknuteľnosti obydlia, ktoré je súčasťou práva na súkromie
čl. 21 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1 ods. 2 Dohovoru. Plastovú nádobu a vrecko s obsahom sušiny teda príslušníci policajného zboru,
názoru obvineného, zaistili v rozpore so zákonom, pričom na takto získaný dôkaz nemôže súd pri hodnotení dôkazov prihliadať. V tejto súvislosti obvinený ďalej namietal, že zo zápisnice o obhliadke miesta činu z
1 písm. g) Trestného poriadku videl obvinený aj v tom, že krajský súd založil svoj rozsudok aj na výpovedi brata obvineného svedka J. V. ml. prednesenej v konaní vedenom Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 0T/90/2015, hoci tento dôkaz nebol v prejednávanej veci vykonaný, a to ani odvolacím súdom, ale ani okresným súdom. Z dôvodu porušenia zásady bezprostrednosti a ústnosti plynúcej z ustanovenia § 2 ods. 19 Trestného poriadku nebolo možné na túto výpoveď,
názoru obvineného, v prejednávanej veci prihliadať. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. d) Trestného poriadku obvinený uviedol, že v prejednávanej veci sú pochybnosti o riadnom doručení mu zásielky, a to predvolania na verejné zasadnutie do vlastných rúk, pretože toto predvolanie prevzala pani V., pritom zo spisu neplynie, že by bola preverovaná okolnosť, či pani V. mala splnomocnenie vydané poštou na preberanie takých zásielok nie staršie ako 6 mesiacov. Obvinený sa preto,
názoru dovolateľa, nemohol podaním z 30. septembra 2019 účinne vzdať práva účasti na verejnom zasadnutí konanom o jeho odvolaní 1. októbra 2019, pretože pochybnosti o tom, kedy mu bolo doručené predvolanie na verejné zasadnutie, zároveň vyvolávajú pochybnosti, či mal zachované lehotu 5 pracovných dní na prípravu na verejné zasadnutie, ktorej sa nikdy nevzdal. V podstate na základe vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v § 34 ods. 1 Trestného poriadku, čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 3 písm.
1 písm. c),
1 písm. c) Trestného poriadku nie sú dôvodné, pretože z opisu skutku uvedeného v obžalobe a v napadnutom rozsudku krajského súdu je zrejmé, že sa jedná o totožný skutok, ktorý napĺňa zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu
1 písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s tým, že doplnenie skutkovej vety o cenu drogy, ktoré vykonal krajský súd, je pre rozhodnutie, ako i uznanie viny nepodstatné, pretože cena drogy nie je súčasťou skutkovej podstaty predmetného trestného činu a nie je ani potrebná pre odlíšenie od trestného činu
V tejto súvislosti prokurátor namietal, že dovolateľovi bola informácia o cene drog známa počas celého konania, nebola sporná, s dôkazom, z ktorého táto informácia o cene vyplýva (odborné vyjadrenie), bol obvinený riadne oboznámený už v prípravnom konaní pri preštudovaní spisu, ako aj na hlavnom pojednávaní, pričom proti nemu nevzniesol žiadne námietky. Postup odvolacieho súdu spočívajúci v doplnení skutkovej vety,
názoru prokurátora, teda nepredstavuje zásadné porušenie práva na obhajobu a taktiež nie je dôvodom pre oslobodenie obvineného spod obžaloby. Námietku obvineného týkajúcu sa odôvodnenia rozsudku krajského súdu považoval prokurátor za zjavne nedôvodnú, pretože dovolanie proti odôvodneniu rozhodnutia nie prípustné (§ 371 ods. 7 Trestného poriadku). Vo vzťahu k námietke dovolateľa spočívajúcej v tom, že vo veci mal byť vydaný príkaz na domovú prehliadku, prokurátor uviedol, že vstup príslušníkov polície do obydlia obvineného bol vykonaný na základe súhlasu oprávnenej osoby s tým, že k vydaniu drog nedošlo na základe domovej prehliadky bez príkazu, ale na základe vydania veci J. V. ml., pričom skutkové závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania, dovolací súd nesmie prehodnocovať. Výpoveď svedka J. V. ml. prednesená v konaní vedenom Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 0T/90/2015 nebola,
názoru prokurátora, použitá ako dôkaz, teda krajský súd na jej podklade neučinil žiadne skutkové závery ohľadom viny obvineného, ale bola použitá výlučne na účely hodnotenia dôveryhodnosti výpovede menovaného svedka na hlavnom pojednávaní. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. d) Trestného poriadku prokurátor uviedol, že verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti obvineného s jeho súhlasom za prítomnosti jeho obhajcu. Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného
1 písm.
1 písm.
Trestného zákona.
1 písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi sa dopustí ten, kto neoprávnene prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, alebo kto takú činnosť sprostredkuje, hoci už bol za taký čin odsúdený. Z takzvanej skutkovej vety tak, ako ju ustálil už okresný súd, zjednodušene povedané plynie, že obvinený prechovával vo svojej izbe omamnú látku (Canabis) v množstve 103670 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (ďalej iba THC) 7,7 % obsahujúcom 7983 mg THC a predstavujúcom najmenej 266 obvykle jednorazových dávok a 401 mg s priemernou koncentráciou THC 14,5 % obsahujúcom 58 mg THC a predstavujúcom najmenej 2 obvykle jednorazové dávky, hoci bol za trestný čin
1 písm. c), ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona už odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 2T/127/2008 zo dňa 13. augusta 2008, právoplatným toho istého dňa. Z takto ustáleného skutku je zrejmé, že obvinený prechovával účinné omamné látky (ktorými sú
ustálenej súdnej praxe, omamné látky obsahujúce účinnú látku v rozsahu aspoň 1 %) v množstve predstavujúcom minimálne 268 dávok, čím okresný súd odlíšil spáchaný obzvlášť závažný zločin od prečinu
Trestného zákona v spojení s § 135 Trestného zákona (o ktorý by išlo v prípade, že by obvinený prechovával pre svoju potrebu maximálne 10 dávok) a že za taký čin už bol odsúdený. Tým okresný súd v skutkovej vete svojho rozsudku vymedzil všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného obzvlášť závažného zločinu
1 písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Zahrnúť do skutkovej vety aj cenu prechovávaných omamných látok by bolo nevyhnutné za predpokladu, že by obvinenému bolo kladené za vinu, že sa dopustil dotknutého obzvlášť závažného zločinu aj
2 písm. e) Trestného zákona, teda vo väčšom rozsahu, čo nie je prípad prejednávanej veci, pretože obvinený bol uznaný vinným
2 písm. a) Trestného zákona, teda z dôvodu, že za čin, akého sa dopustil v prejednávanej veci, už bol odsúdený. Z hľadiska právneho posúdenia ustáleného skutku uvedenie aj ceny omamných látok do skutkovej vete nemalo (aj napriek nesprávnemu názoru odvolacieho súdu) žiaden význam. V žiadnom prípade nešlo o doplnenie chýbajúcich skutkových okolností predstavujúcich vyjadrenie obligatórnych znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a v zásade nebolo nevyhnutné krajským súdom do skutku tento údaj dopĺňať. Ak tak odvolací súd urobil, doplnil z hľadiska právnej kvalifikácie len nepodstatné okolnosti upresňujúce spáchaný skutok pri zachovaní jeho totožnosti (pre zachovanie totožnosti skutku postačí aspoň čiastočná zhoda konania alebo následku, čo v prejednávanej veci zachované bolo). Doplnenie vyššie uvedeného údaja do skutku nemalo teda žiaden vplyv na postavenie obvineného, nešlo o podstatu jeho obvinenia a takýmto postupom krajský súd nerozhodol v neprospech obvineného, preto tak mohol urobiť aj na podklade odvolania obvineného. Vzhľadom na to, že nešlo ani o podstatný znak stíhaného trestného činu, nebolo nevyhnutné o ňom zvlášť obvineného informovať, napokon tento údaj bol zrejmý už v prípravnom konaní zo správy Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry z 24. júna 2016, pričom obvinený sa s ním pri preštudovaní spisu oboznámil s tým, že v priebehu celého súdneho konania tento údaj nenamietal a ani nespochybňoval (v zásade nemal na to ani dôvod, pretože jeho postavenie nijakým spôsobom neovplyvňoval). Týmito námietkami preto obvinený dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku, ale ani žiaden iný nenaplnil. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutia krajského súdu založenej na tom, že rozsudok odvolacieho súdu v zásade neobsahuje vlastné dôvody, keďže len odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, obvinený nespochybňoval, že rozhodnutie súdu prvého a druhého stupňa (teda okresného a krajského súdu), keďže ide o jedno konanie, tvoria jeden celok, namietal ale, že tento všeobecný záver neplatí v prejednávanej veci, pretože rozhodnutie okresného súdu bolo rozsudkom krajského súdu v celom rozsahu zrušené, a preto už neexistuje. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že tieto dovolacie námietky by mohli mať svoje opodstatnenie, pokiaľ by krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. To však nie je prípad prejednávanej veci. V predmetnej veci totiž krajský súd rozhodnutie okresného súdu, hoci Trestný poriadok aj pre zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa používa vo vzťahu k rozhodovaniu krajského súdu výrazové prostriedky ako „zruší a sám rozhodne", v skutočnosti len zmenil, pretože ak krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa síce zruší, ale vec mu nevráti na nové prejednanie a rozhodnutie, ale rozhodne sám, v konečnom dôsledku, ako to už bolo uvedené, rozhodnutie okresného súdu len zmení. Navyše krajský súd pred svojím rozhodnutím dokazovanie vykonané okresným súdom neopakoval, sám dokazovanie nevykonával, ale rozhodol na podklade dôkazov, ktoré vykonal súd prvého stupňa. V žiadnom prípade teda nemožno dospieť k záveru, že by rozhodnutie okresného súdu jeho zmenou zaniklo alebo prestalo existovať, keďže krajský súd len v minimálnom rozsahu doplnil takzvanú skutkovú vetu a inak sa s postupom a závermi okresného súdu stotožnil. Aj za takejto situácie potom odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (primerane napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 78/2005, III. ÚS 17/2018), čo znamená, že rozhodnutie krajského súdu nie je možné označiť za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov len preto, že okresným súdom vykonané dôkazy sám nepopisuje, ale odkazuje na ne. Pokiaľ dovolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu v tom smere, že sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s rozpormi medzi výpoveďami svedkov J. V. ml. a I. O., k tomu sa žiada v prvom rade uviesť, že
7 Trestného poriadku dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné, preto námietky dovolateľa vo vyššie naznačenom smere,
názoru najvyššieho súdu, v zásade žiaden dovolací dôvod nenapĺňajú. Na strane druhej je potrebné obvinenému prisvedčiť, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"), je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantne´ otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolene´ účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasni´ skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovane´ základné právo účastníka na spravodlivý proces (napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. U´S 209/04, IV. ÚS 350/2014, II. ÚS 449/2015). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESLˇP") pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz proti Španielsku z
1 písm. c) Trestného poriadku nenaplnil.
1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dôvod dovolania
1 písm. g) Trestného poriadku sa vzťahuje k najdôležitejšej fáze trestného konania, teda k dokazovaniu. Týka sa predovšetkým vykonávania dôkazov súdom, ale zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá, teda ich vyhľadávanie a zabezpečovanie, lebo dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou, nie sú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu sa preto skúma predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri získavaní a vykonávaní tých dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci (primerane rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn. 3Tdo/26/2017, 3Tdo/39/2019, 4Tdo/88/2015). Dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať len v takých prípadoch, keď zistene´ porušenie zákona svojou povahou a závažnosťou zodpovedá porušeniu práva na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nesprávny procesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov, tak môže viesť k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda vtedy, ak odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo vykonanie sa spochybňuje (rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 24/2020). Naplnenie vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu [§ 371 ods. 1 písm.
Trestného poriadku, k tomu je potrebné poukázať na ustanovenie § 107 Trestného poriadku,
ktorého ustanovenia § 100, § 101, § 104 až 106 sa použijú aj vtedy, ak na miestach uvedených v týchto ustanoveniach treba vykonať obhliadku miesta, rekonštrukciu, rekogníciu, previerku výpovede na mieste činu alebo vyšetrovací pokus, alebo iný úkon, ak z povahy úkonu vyplýva, že ho nemožno vykonať na inom mieste a ten, u koho sa má taký úkon vykonať, naň nedal súhlas. Vzhľadom na to, že policajnú hliadku do sporného domu zavolala matka obvineného, ktorá im zároveň umožnila vstup do svojho obydlia z dôvodu, že obvinený sa jej vyhrážal, rozbíjal zariadenie domu a rozhadzoval predmety, zasahujúci príslušníci policajného zboru boli oprávnení do obydlia vstúpiť aj bez príkazu na domovú prehliadku a presvedčiť sa, či obvinený skutočne zariadenie domu rozbíja, a to aj bez príkazu na domovú prehliadku a obdobne tak aj prevziať veci dobrovoľne vydané svedkom J. V. ml., pričom o súhlase matky obvineného aj s takýmto úkonom svedčí jej podpis na zápisnici o vydaní veci potvrdzujúci jej prítomnosť na dotknutom úkone, bez toho, aby jeho vykonanie, či realizovaný postup namietala. Vo vzťahu k namietanej obhliadke miesta činu sa žiada uviesť, že vychádzajúc aj zo spisovej značky, ktorou je označená, ako aj popisu udalosti (nebezpečné vyhrážanie), išlo o obhliadku v súvisiacej trestnej veci (sp. zn. 0T/90/2018) týkajúcej sa realizácie prečinu nebezpečného vyhrážania
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, v ktorej nezachytenie predchádzajúceho dobrovoľného vydania vecí, a to plastovej nádoby a sáčka obsahujúceho omamné látky, teda jej nepresnosť, nemá vplyv na zákonnosť vydania veci. Vyššie uvedenými námietkami preto obvinený dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku nenaplnil. Je potrebné obvinenému prisvedčiť, že výpoveď svedka J. V. ml. z inej trestnej veci (sp. zn. 0T/90/2018) nebolo možné v prejednávanej veci použiť, a to ani ako listinný dôkaz, pretože nešlo o dôkaz vykonaný v tomto konaní bezprostredne pred súdmi nižšieho stupňa (§ 2 ods. 19 Trestného poriadku). Vzhľadom ale na to, že nešlo o dôkaz, o ktorý by súdy nižšieho stupňa opreli vinu obvineného, ale použili ho len podporne, na podporu odôvodnenia, prečo zmenenej výpovedi dotknutého svedka neuverili, hoci ťažiskovým argumentom v tomto smere bola skutočnosť, že spomínaný svedok bez výhrad vlastnoručne podpísal zápisnicu o vydaní veci, toto pochybenie v postupe súdov nižšieho stupňa nemá zásadný negatívny materiálny dopad na práva obvineného, ktoré by svojou závažnosťou zodpovedalo porušeniu práva na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže odsúdenie obvineného nebolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na tomto dôkaze. Ani týmito námietkami potom obvinený dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku nenaplnil.
1 písm.
2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov je možné v odôvodnených prípadoch obvineného predvolať na jednotlivý úkon napríklad aj telefonicky. Predvolávanie písomnou formou zásielkou do vlastných rúk volia jednotlivé súdy predovšetkým z dôvodu ľahšieho preukázania prevzatia zásielky obvineným v prípade pochybnosti. Vzhľadom ale na to, že zo žiadosti obvineného z
1 písm. d) Trestného poriadku. Vzhľadom na to, že obvinený Q. V. skutočnosťami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní, zjavne nenaplnil dovolacie dôvody
1 písm. c), písm. g), písm. d) Trestného poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie
c) Trestného poriadku odmietol. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.