← Slovensko

určenie vlastníckeho práva a iné

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/206/2019 Identifikačné číslo spisu: 1712206592 Dátum vydania rozhodnutia: 27.10.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:1712206592.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a sudkýň JUDr. Viery Petríkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Obec Vlky, so sídlom 900 44 Vlky 83, IČO: 00 305 189, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Kučerom, so sídlom Krajinská 30, 821 06 Bratislava, proti žalovaným 1/ F.. X. H., nar. XX.XX.XXXX, 2/ F.. Ľ. H., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX I. XXX, obaja zastúpení VRBA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225, 3/ F.. Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX a 4/ D. G., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom XXX XX I. XX, o určenie vlastníckeho práva, o uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosť a o vzájomných žalobách žalovaných na určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4C/83/2012, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

  1. júna 2019 č. k. 6Co/100/2019-810 takto rozhodol: I. Dovolanie z a m i e t a. II. Žalobca má voči žalovanému 1/ a voči žalovanej 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. Odôvodnenie
  2. Okresný súd Pezinok (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
  3. novembra 2018 č. k. 4C/83/2012-736 určil, že žalobca je výlučným vlastníkom novovytvorených pozemkov v kat. úz. I., registra „C“ KN: parc. č. 35/1 - ostatné plochy vo výmere 1.617 m2, parc. č. 99/1 - zastavaná plocha vo výmere 1ha 3.962 m2, parc. č. 34/16 - záhrada vo výmere 120 m2 a parc. č. 34/17 - záhrada vo výmere 56 m2, vytvorených geometrickým plánom F.. Z. W. č. 1/15 zo dňa 20.02.2017, úradne overeným dňa 17.03.2017 F.. Y. Q., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vo veľkosti podielu 1/1 (prvý výrok). Ďalej určil, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi novovytvorených pozemkov v kat. úz. I., registra „C“ KN parc. č. 34/1 vo výmere 307 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 34/2 vo výmere 305 m2 - záhrady, parc. č. 34/3 vo výmere 62 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 34/6 vo výmere 90 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 34/7 vo výmere 25 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vytvorených geometrickým plánom F.. Z. W. č. 1/15 zo dňa 20.02.2017, úradne overeným dňa 17.03.2017 F.. Y. Q., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, o veľkosti podielu 1/1 (druhý výrok). Vzájomnú žalobu žalovaných 1/, 2/ vo zvyšku zamietol (tretí výrok). Ďalej súd prvej inštancie určil, že žalovaní 3/, 4/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi novovytvorených pozemkov v kat. úz. I., registra „C“ KN parc. č. 34/4 vo výmere 105 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 34/5 vo výmere 105 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 34/18 vo výmere 1 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 34/19 vo výmere 8 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vytvorených geometrickým plánom F.. Z. W. č. 1/15 zo dňa 20.02.2017, úradne overeným dňa 17.03.2017 F.. Y. Q., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, o veľkosti podielu 1/1 (štvrtý výrok). Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne vypratať novovytvorený pozemok v kat. úz. I., parc. registra „C“ KN č. 34/16 - záhrada vo výmere 120 m2, vytvorený geometrickým plánom F.. Z. W. č. 1/15 zo dňa 20.02.2017, úradne overeným dňa 17.03.2017 F.. Y. Q., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku (piaty výrok). Žalobcovi vo vzťahu k jeho žalobe proti žalovaným 1/ až 4/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (šiesty výrok), vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaných 1/, 2/ žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (siedmy výrok) a vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaných 3/, 4/ priznal žalovaným 3/, 4/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (ôsmy výrok). 1.
  4. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že po zmene žaloby bolo predmetom konania určenie výlučného vlastníctva žalobcu ku geometrickým plánom F.. Z. W. č. 1/15 zo dňa 20.02.2017 novovytvoreným pozemkom C-KN parc. č. 35/1, ostatné plochy o výmere 1.617 m2, parc. č. 99/1, zastavaná plocha o výmere 1ha 3.962 m2, parc. č. 34/16, záhrada o výmere 120 m2 a parc. č. 34/17, záhrada o výmere 56 m2 a uloženie solidárnej povinnosti žalovaným 1/ a 2/ vypratať novovytvorený pozemok parc. č. 34/16, záhrada o výmere 120 m
  5. Žalovaní 1/ a 2/ sa vzájomnou žalobou, po jej zmenách domáhali, vychádzajúc z geometrického plánu č. 1/15 zo dňa 20.02.2017, určenia ich bezpodielového spoluvlastníctva novovytvorených pozemkov C-KN parc. č. 34/1 o výmere 307 m2, zastavané plochy a nádvoria, 34/2 o výmere 305 m2, záhrady, 34/3 o výmere 62 m2, zastavané plochy a nádvoria, 34/6 o výmere 90 m2, zastavané plochy a nádvoria, 34/7 o výmere 25 m2, zastavané plochy a nádvoria, 34/16 o výmere 120 m2, záhrada a 34/17 o výmere 56 m2, záhrada, pričom vo vzťahu k novovytvoreným pozemkom parc. č. 34/16 a 34/17 zotrvali na tvrdení o ich vydržaní. Žalovaní 3/ a 4/ sa zmenenou vzájomnou žalobou v súlade s geometrickým plánom č. 1/15 zo dňa 20.02.2017 domáhali určenia ich bezpodielového spoluvlastníctva novovytvorených pozemkov C-KN parc. č. 34/4 o výmere 105 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 34/5 o výmere 105 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 34/18 o výmere 1 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 34/19 o výmere 8 m2, zastavané plochy a nádvoria. Žalobca tvrdil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. 35/1, ostatné plochy o výmere 2130 m2, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX v katastrálnom území I., žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. 34/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 305 m2, parc. č. 34/2, záhrady o výmere 313 m2, parc. č. 34/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 71 m2, parc. č. 34/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2, parc. č. 34/7, zast. plochy a nádvoria o výmere 17 m2 a rodinného domu súp. č. XXX, stojaceho na parcele č. 34/3, garáže súp. č. XXX, stojacej na parcele č. 34/6 a senníka súp. č. XXX, stojaceho na parc. č. 34/7, v podiele 1/1 k celku, zapísaným na liste vlastníctva číslo XXX, v katastrálnom území I. a žalovaní 3/ a 4/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. 34/4, zast. plochy a nádvoria o výmere 89 m2 a parc. č. 34/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území I., v podiele 1/1 k celku. Žalovaní 1/ a 2/, zneužijúc chyby vzniknuté v mapovom operáte katastra nehnuteľností, si začali protiprávne nárokovať na časť parcely č. 35/1, ostatné plochy o výmere 2130 m2, vedenej na LV č. XXX patriacej žalobcovi, označenú v geodetickej dokumentácii P. P. č. 101/2011 zo dňa 15.11.2011 bodmi 3, 4, 6, 8, 12, 13,
  6. Na túto časť žalovaní 1/ a 2/ umiestnili prekážku - stĺp s rampou, skladujú tam rôzny odpad /zvierací hnoj/, čím zamedzili obyvateľom obce I. a tretím osobám nevyhnutný prechod cez parcelu č. 35/1, ktorá slúži ako obecná cesta, na ďalšie nehnuteľnosti. Využívajúc chyby, ktoré sa stali v operátoch katastra, začali rozporovať právnu hranicu medzi parcelou č. 35/1 a parcelami č. 34/4, 34/3, 34/1, 34/7 a 34/2, nesprávne tvrdiac, že hranicu tvorí čiara, ohraničená bodmi 13 a
  7. 1.
  8. Okresný súd mal po rozsiahlom dokazovaní výsluchom strán sporu, svedkov, listinnými dôkazmi, ohliadkou na mieste samom, znaleckými posudkami a výsluchom znalca preukázané, že pôvodné (pozemnoknižné) parcely č. 34 - pasienok o výmere 773 m2 a parc. č. 35 - pasienok o výmere 5636 m2, vedené v pozemkovoknižnej vložke č. l I. boli zapísané na Spoločnú pašu bývalých želiarov. Podľa geometrického plánu vyhotoveného k výkupu pozemkov /hrádza v k. ú. I./ bol z pôvodnej parc. č. 34 odpredaný diel č. 73 o výmere 78 m2 v prospech Čsl. štátu, v správe RVT, Správa povodia Dunaja, pričom zostatok parc. č. 34 o výmere 696 m2, zostal zapísaný na pôvodného vlastníka. Deklaratórnym rozhodnutím o opustenom majetku, registrovanom pod č. Fin. 4/4451/80-Fer prešlo vlastníctvo pôvodnej par. č. 34 /podľa registra C KN parc. č. 34/1 o výmere 521 m2, parc. č. 34/2 o výmere 438 m2 a parc. č. 35/1 o výmere 2395 m2/ do vlastníctva Čs. štátu, v správe MNV I., v celosti. Prílohou uvedeného rozhodnutia bola identifikácia podľa geometrického plánu č. C 488-920-202/62 zo dňa 12.12.1962, kde v novom stave výkazu výmer je evidovaná pri parc. č. 34/1 výmera 388 m2 a pri parc. č.34/2 výmera 416 m
  9. Pri zápise uvedenej právnej listiny boli v písomnej časti súpisu uvedené výmery parc. č. 34/2 438 m2, parc. č. 34/l 521 m2 /čo nie je v súlade s geom. plánom č. C 488-920-202/62, teda ani s jeho grafickou časťou/. Časť parcely o výmere 155 m2, odčlenená z neknihovanej parcely č. 99, bola pričlenená k parc. č.34/1 a 34/
  10. Novovzniknuté parcely č. 34/1 a 34/2 rozdelili pôvodnú parcelu č. 99 na dve časti, pričom menšia z nich /pri pôvodnej hrádzi/ bola prizlúčená k parc. č. 34/
  11. Uvedenú skutočnosť dokazuje aj komplexná údržba v k. ú. I. v roku 1980 a geometrický plán č. 344 506 88-8/96 na zameranie stavby, kde pôvodná stavba na parc. č. 34/3 /vedená v doterajšom stave/ je prizlúčená k časti parc. č.
  12. V zmysle zákona SNR č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí prešlo vlastníctvo k parc. č. 34/1 o výmere 521 m2, k parc. č. 34/2 o výmere 438 m2 a k parc. č. 35/1 o výmere 2130 m2 na Obec I. v celosti. Obec nehnuteľnosti parc. č. 34/1 a 34/2 odpredala manželom S. a D. W. kúpnou zmluvou č. I. XXX/XX, čo bolo vpísané na list vlastníctva č. XXX v k. ú. I.. Uvedený list vlastníctva bol dotknutý viacerými právnymi zmenami /I. XXX/XX, I. XXXX/XX M. I. XXXX/XX/. Kúpnou zmluvou I. XXX/XX odpredali S. M. D. W. nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX X. M. Ľ. O. a títo ich kúpnou zmluvou I. XXXX/XX odpredali Z. N., ktorý neskôr od zmluvy odstúpil. Kúpnou zmluvou č. I. XXXX/XX prešlo vlastnícke právo na terajších vlastníkov F.. X. H. a F.. Ľ.W. H. /žalovaných 1/ a 2//. Prílohou kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XX bol geometrický plán č. 344 506 88-8/96 na zameranie novostavby na par. č. 34/3 o výmere 48 m2, pričom výmera parc. č. 34/1 bola určená odpočtom /podľa smernice na meranie a vykonávanie zmien/. Kúpnopredajnou zmluvou č. I. XXXX/XX odpredali F.. X. H. a F.. Ľ. H. časť nehnuteľnosti parc. č. 34/4 a 34/5 kupujúcim F.. Ľ. G. a D. G. /žalovaným 3/ a 4//. Podkladom uvedenej zmluvy bol geometrický plán č. 18/2000 /ZPMZ 89/vyhotoviteľa F.. S.. X. na oddelenie pozemkov parc. č. 34/1, 34/2, 34/5 a rozdelenie nehnuteľnosti parc. č. 34/3 a 34/4, ktorým bolo zadefinované geometrické určenie nehnuteľnosti. Zákres v katastrálnej mape č. ZS XVII-22-18 bol v súlade s grafickou časťou geometrického plánu č.18/2000 /ZPMZ 89/, ale nezodpovedá písomnej časti výkazu výmer. Geometrické určenie nehnuteľnosti, uvedené v geometrickom pláne č. 18/2000 /ZPMZ 89/ je v hrubom nesúlade s výmerou, uvedenou vo výkaze výmer predmetného geometrického plánu. Podľa zamerania geodeta P. P. je zrejmý rozpor medzi grafickým tvarom pozemku, evidovaným v katastrálnej mape a jeho reálnym tvarom /oplotením/ zo skutočného zamerania a rozpor s výmerou, uvedenou vo výkaze výmer, určenou v geometrickom pláne č. 18/2000 /ZPMZ 89/. 1.
  13. Žalovaní 3/ a 4/ na pojednávaní so žalobou súhlasili s tým, že v čase kúpy pozemkov p. č. 34/2,4,5 od žalovaných 1/ a 2/ v roku 2000 boli v geometrickom pláne z r. 2000 zakreslené pozemky tak, ako boli oplotené. Ako laici nepoznali rozdiel medzi geometrickým plánom a katastrálnou mapou. Odkedy bývajú v obci I. až do osadenia závory bol pozemok p. č. 35/1, idúci povedľa ich domu, upravený sčasti ako poloasfaltová cesta, slúžiaci na prechod a prejazd obyvateľov obce do extravilánu. Žalovaná 4/ dodala, že pozemok p. č. 34/2, záhradu o výmere 313 m2 žalovaným 1/ a 2/ v januári 2009 odpredali naspäť. V čase kúpy o iných hraniciach pozemkov, než ako boli oplotené, nemali vedomosť a takto ich v rámci oplotenia aj užívali. Pozemok žalobcu p. č. 35/1 neužívali, resp. v prednej časti bola žumpa, ktorú užívali do roku 2008 alebo 2009, kedy si postavili čističku na vlastnom pozemku. 1.
  14. Do konania pribratý znalec F.. Z. W. v písomnom znaleckom posudku č. 1/2015 zo dňa 27.02.2015 po porovnaní vlastníckych hraníc evidovaných v katastrálnej mape s hranicami nameranými v teréne medzi pozemkami parc. č. 35/1 a parc. č. 35/2, 35/4 konštatoval ich súlad. Uviedol, že výmery parciel č. 34/1 (521 m2) a 34/2 (438 m2) boli zaevidované do katastrálneho operátu po revízii bez predloženia zodpovedajúcich technických podkladov a právnych listín, čo vo veľkej miere zapríčinilo nejasnosti a nezrovnalosti v nasledujúcich rokoch. Na základe ohliadky nehnuteľností, preštudovaním súdneho spisu, rekonštrukciou geometrie parciel č. 34 a 35 a rekonštrukcie geometrických plánov č. C-488-920-202/62, 34450688-8/96, 18/2000, 1/2003 dospel k záveru, že hranice medzi pozemkami parc. č. 35/1 a pozemkami parc. č. 34/2, 34/7, 34/3, 34/4, 34/5, zobrazené vo vektorovej katastrálnej mape implementovanej niesú v súlade s hranicami zameranými v teréne. Všetky geometrické plány, vyhotovené po roku 1962, boli vyhotovené s nedostatočným posúdením a porovnaním vlastníckych hraníc s prihliadnutím na zmeny, uvedené v jednotlivých geometrických plánoch. Znalec zrekonštruoval katastrálnu mapu, ktorá má slúžiť ako technický podklad pre katastrálne konanie o opravu zákresu v katastrálnej mape. Geometrický plán je možné vyhotoviť až po oprave v katastrálnom operáte, keďže znaleckým skúmaním bol preukázaný opak /nesúlad/ platných a záväzných údajov, vedených Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom. V náleze znalec uviedol svoje odborné zistenia nasledovne: - pozemková mapa a pozemkovoknižná vložka pre parcely č. 34 a 35 sú v súlade a považuje geometrické a polohové určenie parciel č. 34 a 35 za platné a záväzné - geometrické a polohové určenie hraníc pozemku p. č. 34/1 a 34/2 v geometrickom pláne č. C-488-920-202/62 na zameranie parc. č. 34 /dom, dvor, záhrada/ znalec považuje za platné a záväzné. Podkladom pre rekonštrukciu GP č. C-488-920-202/62 bol scan originálnej mapy pozemkového katastra z roku 1894, ktorého platnosť a záväznosť nebola spochybnená. Daný GP bol použitý aj v roku 1980 pri identifikácii ako technický podklad pri zápise listiny Fin.4/4451/80-Fer /deklaratórne rozhodnutie o opustenom majetku pod PVZ 10/80 do katastrálneho operátu do listu vlastníctva č. X. (Príloha č. 25, str. 56 ZP). V rozhodnutí je uvedená parcela č. 34 a 35 v celosti bez podlomení a spolu s identifikáciou boli parcely č. 34 a 35 zapísané na LV č. X. ako podlomené 34/1, 34/2, 35/1 a 35/
  15. Rekonštrukciou geometrického plánu č. 34450688-8/96-ZPMZ č. 55, vyhotoveného za účelom zamerania novostavby p. č. 34/3 F.. Y. P. nebolo možné skontrolovať postup zdokumentovaných geodetických meraní (tento sa nachádza v geodetickej dokumentácii Okresného úradu v Senci, katastrálny odbor bez záznamu podrobného merania zmien). Po porovnaní znázornenia vlastníckych hraníc uvedených v geometrickom pláne znalec konštatoval, že vyhotoviteľ nedostatočne prešetril prepojenie katastrálnej mapy so stavom v teréne, čo následne po zápise právnej listiny spôsobilo chybný zákres v katastrálnej mape - ku geometrickému plánu č. 18/2000 - ZPMZ č. 89 F.. S. X. - GEOTOP na oddelenie pozemkov p. č. 34/2, 34/1, 34/5 a na rozdelenie pozemkov p. č. 34/3 a 34/4, posúdením jeho rekonštrukcie so stavom katastra a skutkovým stavom v teréne znalec konštatoval, že geometrické určenie p. č. 34/2 je v hrubom nesúlade ako so stavom evidovaným v katastrálnej mape, tak so skutkovým stavom. Nesprávnym prešetrením doterajších vlastníckych hraníc pozemku č. 34/1, 34/2 a 34/3 vyhotoviteľ geometrického plánu nesprávne určil zmenu vlastníckych hraníc. Z uvedeného vyplýva, že geometrické a polohové určenie vlastníckych hraníc p. č. 34/1, 34/2, 34/3, 34/4, 34/5 definovaných v geometrickom pláne je zmätočné, keďže geometrický plán bol vyhotovený na oddelenie pozemkov p. č. 34/2, 34/1, 34/5 a na rozdelenie pozemkov p. č. 34/3 a 34/4 a slúžil ako technický podklad na zápis právnej listiny. Výsledky geodetických meraní, uvedených v technickej správe a následne vyhotovený geometrický plán opäť poukazuje na nedostatočné prešetrenie priebehu vlastníckych hraníc, uvedených v katastrálnej mape medzi p. č. 33/9 (nová parcela) a p. č. 34/2 - ku geometrickému plánu č. 1/2003 - ZPMZ č. 123 F.. Z. H., GEODETICKÉ SLUŽBY na zameranie stavieb p. č. 34/3, 34/6, 34/7 z dôvodu, že geometrický plán sa nachádza v geodetickej dokumentácii Okresného úradu v Senci, katastrálny odbor bez záznamu podrobného merania zmien nebolo možné skontrolovať postup zdokumentovaných geodetických meraní. Znalec uviedol, že nakoľko podkladom pre jeho vyhotovenie bola katastrálna mapa s chybne zakreslenými vlastníckymi hranicami a vyhotoviteľ nedostatočne prešetril priebeh hraníc v teréne, spochybňuje výsledky geodetických meraní, na základe ktorých bol vyhotovený geometrický plán, ktorý následne slúžil ako technický podklad pre zápis stavieb na p. č. 34/3, 34/6, 34/7 do katastra nehnuteľností na základe kolaudačného rozhodnutia - geometrický plán 51/2012 - ZPMZ č. 198 A-GEO F.. V. A. na oddelenie nehnuteľnosti a priznanie práva prechodu cez pozemok parc. č. 33/9 sa nachádza v geodetickej dokumentácii Okresného úradu Senec, katastrálny odbor a do vyhotovenia znaleckého posudku nebol použitý na zápis právnej listiny. Výsledky geodetických meraní, uvedených v technickej správe a následne vyhotovený geometrický plán opäť poukazujú na nedostatočné prešetrenie priebehu vlastníckych hraníc uvedených v katastrálnej mape medzi p. č. 33/9 /nová parcela/ a 34/2 - porovnaním priebehu vlastníckej hranice medzi p. č. 35/2, 35/4 a 35/1, vedenej v katastrálnej mape so skutkovým stavom v teréne a z uvedených postupov rekonštrukcií geometrických plánov znalec konštatoval, že vlastnícke hranice medzi p. č. 35/2, 35/4 a 35/1 sú v súlade - porovnaním priebehu vlastníckej hranice medzi p. č. 35/1 a 34/1, 34/2, 34/3, 34/4, 34/7, vedenej v katastrálnej mape so skutkovým stavom v teréne a z uvedených postupov rekonštrukcií geometrických plánov znalec konštatoval, že vlastnícke hranice nie sú v súlade - na základe postupov v analýzach rekonštruovaných geometrických plánov a im prislúchajúcich právnych listín znalec zrekonštruoval katastrálnu mapu pre účel vyhotovenia návrhu na opravu v katastrálnom operáte. Pri znaleckom skúmaní zistil veľké množstvo nesúladov v technických podkladoch, použitých pri zápise právnych listín. Geometrické a polohové určenie vlastníckych hraníc riešených parciel preto určil na základe preukázateľných podkladov, a to GP č. C-488-920-202/62 /p. č. 34/1 a 34/2/, skutkového zamerania /p. č. 34/3, 34/4, 34/5, 34/6 a 34/7/ a scanu originálnej mapy pozemkového katastra z roku 1894 /p. č. 35/1 a 99/1/. Geometrický plán nie je možné vyhotoviť z dôvodu chybného zákresu vlastníckych hraníc v katastrálnej mape. Podľa katastrálneho zákona sú dotknuté vlastnícke práva, preto je potrebné vykonať opravu zákresu v katastrálnej mape na základe súdneho rozhodnutia. 1.4.
  16. Na pojednávaní súdny znalec F.. Z. W. vypovedal, že dokumenty použité pri znaleckom skúmaní obsahovali značné množstvo nesúladov, ktoré viedli k zmätočným zápisom v katastrálnej mape hraníc dotknutých pozemkov. Nesúlad je hlavne v polohovom a geometrickom určení dotknutých nehnuteľností, najmä p. č. 34/1, 2, 3, 4,
  17. Pri oprave polohového a geometrického určenia vlastníckych hraníc, so súhlasom dotknutých vlastníkov, by automaticky došlo k oprave výmer vedených na listoch vlastníctva podľa skutočného prešetrenia vlastníckych hraníc znaleckým dokazovaním. Nakoľko bolo ťažké definovať vlastnícku hranicu, v znaleckom posudku určil k parcele č. 99/1 novú parcelu č. 99/9, ktorá tvorí časť parcely č. 99/1 a má byť súčasťou vlastníctva vlastníka parcely č. 34/
  18. Novovytvorená parcela č. 99/9 je v užívaní vlastníka parcely č. 34/
  19. Túto parcelu vytvoril kvôli právnemu úkonu, ktorý by mohol nastať pre zápis vlastníctva novovytvoreného pozemku p. č. 99/9, ktorá je v užívaní, ale nemá k tomu právnu listinu. Táto parcela existovala ešte v pozemkovej mape a nikdy nezanikla, preto ju len obnovil. V aktuálnom stave katastra nehnuteľností táto parcela absentuje, tam boli zákresy, ako uvádzal v posudku, zlé. Od chybne vykonaného zákresu geometrického plánu č. C-488-920-202/62 do katastrálnej mapy sa odvíjali následné geometrické plány, vyhotovované v miestnej súradnicovej sústave bez dôsledného prešetrenia vlastníckych hraníc, čo v nemalej miere viedlo aj k tomuto sporu. 1.
  20. Po ústnom vysvetlení a výsluchu svedkov znalec F.. W. podal doplnenie znaleckého posudku č. 1/2015 zo dňa 22.03.2017 spolu so súdom požadovaným geometrickým plánom č. 1/15 zo dňa 20.02.2017, znázorňujúcim správny /opravený/ právny stav hraníc, úradne overeným Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom dňa 17.03.2017 /F.. Y. Q./, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou rozsudku okresného súdu, po vykonaní úradnej opravy zrejmej nesprávnosti Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom /na podnet súdu/ dňa 08.10.
  21. 1.5.
  22. Do geometrického plánu boli zahrnuté pozemky podľa doterajšieho stavu, zapísané na LV č. XXX vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ v podieloch 1/1 parc. č. 34/1, zast. plochy o výmere 305 m2, parc. č. 34/2, záhrada o výmere 313 m2, parc. č. 34/3, zast. plochy o výmere 71 m2, parc. č. 34/6, zast. plochy o výmere 87 m2, parc. č. 34/7, zast. plochy o výmere 17 m2, pozemky zapísané na LV č. XXX vo vlastníctve žalovaných 3/ a 4/ v podieloch 1/1 parc. č. 34/4, zast. plochy o výmere 89 m2 a parc. č. 34/5, zast. plochy o výmere 77 m2 a pozemky zapísané na LV č. XXX vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/1 parc. č. 35/1, ost. plochy o výmere 1622 m2 a parc. č. 99/1, zast. plochy o výmere 1ha 4182 m
  23. Podľa nového stavu boli vytvorené pozemky parc. č. 34/1, zast. plochy o výmere 307 m2 /z parcely č. 34/1 303 m2 a z parcely č. 34/3 4 m2/, č. 34/2, záhrada o výmere 305 m2 /z parcely č. 34/2 305 m2/, č. 34/3, zast. plochy o výmere 62 m2 /z parcely č. 34/3 62 m2/, parcela č. 34/4, zast. plochy o výmere 105 m2 /z parcely č. 34/3 14 m2 a z parcely č. 34/4 91 m2/, parcela č. 34/5, zst. plochy o výmere 105 m2 /z parcely č. 34/1 16 m2 a z parcely č. 34/5 89 m2/, parcela č. 34/6, zast. plochy o výmere 90 m2 /z parcely č. 34/6 90 m2/, parcela č. 34/7, zast. plochy o výmere 25 m2 /z parcely č. 34/1 16 m2 a z parcely č. 34/7 9 m2/, parcela č. 34/16, záhrada o výmere 120 m2 /z parcely č. 34/2 120 m2/, parcela č. 34/17, záhrada o výmere 56 m2 /z parcely č. 34/1 26 m2 a 17 m2, z parcely č. 34/3 3 m2 a z parcely č. 34/7 10 m2/, parcela č. 34/18, zast. plocha o výmere 1 m2 /z parcely č. 34/3 1 m2/, parcela č. 34/19, zast. plocha o výmere 8 m2 /z parcely č. 34/4 3 m2 a z parcely č. 35/1 5 m2/, parcela č. 35/1, zast. plocha o výmere 1617 m2 /z parcely č. 35/1 1622 m2 a z parcely č. 34/19 5 m2/ a parcela č. 99/1, zast. plochy o výmere 1ha 3962 m
  24. 1.
  25. Súd prvej inštancie právne vychádzal z čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, z § 126 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a z § 17 písm. c/ Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva. Poukázal na rozhodnutie R 6/99, na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Rks 15/00 a uznesenie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 205/2018, v zmysle ktorých ak z obsahu spisu nemožno bez akýchkoľvek pochybností zistiť, že určenie hranice pozemkov je možné v administratívnom konaní, ide o spor o ochranu vlastníckeho práva, ktorého rozhodnutie patri do právomoci súdu. Správa katastra opraví v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami chybne zakreslené hranice pozemkov. Na to, aby správa katastra vykonala opravu chýb podľa tohto ustanovenia (§ 59 katastrálneho zákona, pozn. dovolacieho súdu), musí existovať spôsobilá listina, ktorá bola do katastra zapísaná, resp. zakreslená v rozpore s jej vyhotovením, a teda musí existovať určitý geometrický plán, či iný grafický podklad spôsobilý na zákres hraníc pozemkov do katastrálnej mapy, ktorým sa preukáže, že správa katastra vykonala jeho zákres do katastra (katastrálnej mapy, pozemkovej mapy) v rozpore s jeho vyhotovením. Takáto oprava musí byť súčasne uskutočnená v súčinnosti so všetkými vlastníkmi, či inými oprávnenými osobami. Ak by existoval spor o hranicu pozemku, správe katastra by neprislúchalo vykonať opravu podľa § 59 katastrálneho zákona. Spory o vlastníctve a o určení hraníc pozemkov patria do výlučnej pôsobnosti súdov Slovenskej republiky. Oprava chýb nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu údajov katastra, ktoré sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, či ak ide o opravu údajov katastra, pri ktorej sa preukázal opak pravdivosti skutočností, zapísaných do evidencii nehnuteľností do
  26. decembra
  27. 1.
  28. Vo veci určenia hraníc pozemkov /v zmysle žaloby/ súd prvej inštancie uzavrel, že nedošlo k rozhodnutiu orgánu katastra o oprave chýb v katastri nehnuteľností v zmysle § 59 katastrálneho zákona vzhľadom na nesúhlas vlastníkov dotknutých pozemkov /žalovaných 1/ a 2//. Nakoľko bol vykonaným znaleckým dokazovaním preukázaný opak pravdivosti skutočností, zapísaných do evidencie nehnuteľností do
  29. decembra 1992 a následne do katastra nehnuteľností, okresný súd určovacím prvým výrokom túto chybu opravil a určil vlastnícke právo žalobcu a žalovaných ku geometrickým plánom F.. Z. W. novovytvoreným pozemkom. Vo vzťahu k novovytvoreným parcelám č. 34/1, 34/2, 34/3, 34/4, 34/5, 34/6, 34/7, 34/18, 34/19, 35/1 a 99/1/ vychádzal v zmysle § 151 ods. 1 CSP z toho, že v tejto časti konania strany vzájomne svoje skutkové tvrdenia nepopierali. Novovytvorené pozemky parc. č. 34/18 o výmere 1 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 34/19 o výmere 8 m2, zastavané plochy a nádvoria, ktoré prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 3/ a 4/ sú zastavané stavbami v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. 1.
  30. K sporu žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ vo vzťahu k novovytvoreným pozemkom parc. č. 34/16 a parc. č. 34/17 a vo vzťahu k žalobe v časti o vypratanie novovytvorenej parcely č. 34/17 súd prvej inštancie s odkazom na čl. I. ods. 1, 2 CSP uviedol, že vydržanie upravené v § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom; uviedol podmienky vydržania podľa uznesenia NS SR sp. zn. 5Cdo/30/2010 zo dňa 01.03.2011, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Pre úspech vzájomnej žaloby žalovaných 1/ a 2/ tvrdiacich, že nadobudli vydržaním vlastnícke právo k novovytvoreným pozemkom parc. č. 34/16 a 34/17 /pôvodne časť parcely č. 35/1 vo vlastníctve žalobcu, resp. táto je súčasťou ich parcely č. 34/2/ sa vyžadovalo preukázanie, že plocha, ktorej sa zásah tvrdený žalobcom týkal, je v ich vlastníctve. Nespornou skutočnosťou bolo, že žalobca a žalovaní 1/ a 2/ sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností v kat. úz. a obci I., zapísaných na LV č. XXX vo vlastníctve žalobcu /pôvodná p. č. 35/1/ a na LV č. XXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/ /pôvodné p. č. 34/1, 2, 3/. Spornou bola hranica dotknutých pozemkov. Žalovaní 1/ a 2/ zotrvali na tom, že k ploche, ktorej sa zásah týkal, nadobudli vlastnícke právo vydržaním tvrdiac, že túto nadobudli spolu s ostatným susediacimi nehnuteľnosťami v roku 1999 riadnou písomnou kúpnou zmluvou, že pred kúpou boli predávajúcim upozornení, že aj časť pozemku pred oplotenými nehnuteľnosťami je súčasťou prevodu a je aj dôvodne v užívaní predávajúceho, že spolu s kúpnou zmluvou obdržali aj znalecký posudok, podľa ktorého sporná plocha vykazovala tvar kosodielnika a takto bola aj zakreslená v katastri nehnuteľností, že túto časť na svoje náklady po kúpe vyčistili, udržiavali a užívali v dobrej viere v údaje katastra, že im patrí, až do roku 2011, kedy boli žalobcom po osadení rampy vyzvaní na jej vypratanie. 1.
  31. Súd prvej inštancie /po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku obmedzený len na posúdenie dôkazných prostriedkov predložených, príp. označených výlučne stranou sporu/ dospel k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ nesplnili všetky zákonné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k spornej ploche. Po celú dobu konania neboli schopní označiť akú veľkú plochu konkrétne /z parcely č. 35/1, ktorá bola a je v teréne jednoznačne rozpoznateľná a odlíšiteľná od okolitých oplotených pozemkov/ mali nadobudnúť vydržaním a na základe akého ich vnútorného presvedčenia, akých objektívne sa navonok prejavujúcich skutočností sa mali subjektívne domnievať, že im táto plocha patrí, a teda ju mali dobromyseľne užívať. Žalovaný 1/ sám vo svojej výpovedi uviedol, že predávajúci mu ukazoval nejakú plochu pred oplotením kupovaných pozemkov, že aj túto užíva a že nemal čas si ju so žalobcom vysporiadať a žalovaná 2/ vypovedala, že si ešte pred kúpou v roku 1999 dali urobiť súdnoznalecký posudok a po nazretí doňho im bolo hneď zrejmé, že zákres v katastrálnej mape nesúhlasí s oplotením. Naviac, obaja písomne v roku 2010 žalobcu ako vlastníka parcely č. 35/1 a súčasne ako cestný orgán vyzvali na dokončenie už sčasti vybudovanej miestnej komunikácie na parcele č. 35/
  32. Žalovaní 1/ a 2/ napriek dodatočne poskytnutej lehote súdom nepredložili žiadne relevantné dôkazy, preukazujúce ich tvrdenia o ich vlastníckom práve k dotknutej ploche. V súhrne uvedeného tak neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení. Okresný súd podotkol, že už z okolností, za ktorých vôbec mohlo ich spoluvlastnícke právo vzniknúť, pri bežnej /normálnej/ opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, museli mať dôvodné pochybnosti o tom, že im vec /právo k spornej ploche/ patrí, aj s prihliadnutím na stav kupovaných nehnuteľností /súboru nehnuteľností - dom, zastavaná plocha a záhrada, oddelených v teréne oplotením/. Ich dobrá viera sa musela totiž vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo ich spoluvlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu /titulu/ vzniku vlastníctva. Naviac, ako sami uviedli, nešlo o nerušenú držbu, ale o užívanie spornej plochy obyvateľmi obce a tretími osobami za účelom prechodu a prejazdu k poliam v extraviláne obce, pre ktoré na ňu osadili rampu. Prípadné vyčistenie tejto plochy, jej následná údržba a ani jej užívanie po určitú dobu samy osebe nemohli v žalovaných 1/ a 2/ dôvodne založiť dobrú vieru v to, že užívajú danú plochu dobromyseľne /oprávnene/. Žalovaných 1/ a 2/ zaťažovalo dôkazné bremeno osvedčenia nimi tvrdených skutočností o nadobudnutí spornej plochy do ich vlastníctva titulom vydržania, pričom v konaní neprodukovali žiadne právne významné dôkazy na preukázanie ich tvrdení. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaní 1/ a 2/ neosvedčili, že so zreteľom na všetky okolnosti boli v dobrej viere, že sú spoluvlastníkmi spornej /bližšie neidentifikovanej/ plochy /z parcely č. 35//, keď neprodukovali také dôkazy a netvrdili také skutočnosti, z ktorých by bolo jednoznačné, že nemali a nemohli mať vedomosť o tom, že súčasný užívací stav nehnuteľností nemá priebeh po vlastníckej hranici sporných pozemkov, ako i o tom, že ich presvedčenie, že im sporná plocha patrí, vychádzalo nielen z titulu nadobudnutia ich pozemkov podľa písomnej kúpnej zmluvy, ale i z daného užívacieho stavu tejto nehnuteľnosti, v akom nehnuteľnosť prevzali a vstúpili do jej užívania a ktorý zodpovedá i súčasnej dobe. S ohľadom na uvedené skutočnosti okresný súd konštatoval, že žalovaných 1/ a 2/ nemožno považovať za oprávnených držiteľov novovytvorených pozemkov p. č. 34/16 a 34/17 a nemožno tak ustáliť, že k týmto nehnuteľnostiam nadobudli spoluvlastnícke právo vydržaním. Obranu žalovaných 1/ a 2/ o nepotrebnosti spornej plochy pre žalobcu okresný súd vyhodnotil v kontexte uvedeného ako irelevantnú. V neprospech žalovaných 1/ a 2/ vyhodnotil aj ich procesnú obranu spočívajúcu v tvrdení, že nepovažovali za potrebné užívanú časť za existujúcim oplotením predmetu kúpy v roku 1999 /časť z parcely č. 35/1/ oplotiť s tým, že v Rakúsku, kde žijú, si ľudia pozemky neoplocujú. Súd prvej inštancie s odkazom na ustálenú judikatúru, podľa ktorej „sa dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti, musí vzťahovať aj k titulu, hoc aj domnelému, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo /rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/1398/2000 zo dňa 27.02.2002/; „ak kupuje niekto pozemok, patrí k bežným a zachovávaným zvyklostiam, že sa zoznámi s jeho výmerou“ /rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/2941/2000 zo dňa 02.09.2002/ poukázal na požiadavku, aby nadobúdateľ pozemku porovnal text zmluvy so svojou predstavou o identite pozemku, ktorý chce na základe zmluvy nadobudnúť, aby svoju predstavu porovnal s katastrálnou mapou alebo so zameraním pozemku, zvlášť, ak sú dôvody na pochybnosti. Z výpovedí samotných žalovaných 1/ a 2/ vyplynulo, že sami mali, resp. pri bežnej opatrnosti mohli mať pri kúpe nehnuteľností pochybnosť, či a v akom rozsahu by predmetom kúpy mala byť aj časť pozemku p. č. 35/1, resp. by táto /nekonkretizovaná/ časť mala byť súčasťou kupovaného pozemku parc. č. 34/
  33. Pokiaľ si, ako vypovedala žalovaná 2/, aj overila predmet kúpy nahliadnutím do katastrálnej mapy, prípadne obaja vychádzali z poskytnutého znaleckého posudku F.. M. N. zo dňa 27.08.1999 /ktorým však bola znalecky stanovená len hodnota predmetu kúpy - p. č. 34/1,3 zastavané plochy, p. č. 34/2, záhrady a rodinný dom s prístavbou/, majúceho definovať pozemok p. č. 34/2 ako „kosodielnik“, a teda prípadný omyl o geometrickom a polohovom určení pozemku by bolo možné považovať za ospravedlniteľný /viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/2211/2000 zo dňa 22.05.20002/, v danom prípade žalovaní 1/ a 2/ kupovali v roku 1999 nehnuteľnosti ako jeden ohradený /oplotený/ funkčný celok - dom s pozemkom pod ním a záhradu, ktorý bol ako taký zjavne aj roky užívaný /rozsudky NS ČR sp. zn. 22Cdo/1733/2012, 22Cdo/1261/2007, 22Cdo/496/2004/. Pozemok žalobcu p. č. 35/1 bol zjavne desaťročia užívaný JRD Vlky, neskôr osobami majúcimi vzťah k pozemkom za obcou, ako prístupová komunikácia /prechod a prejazd/ do extravilánu obce za účelom výkonu poľnohospodárskych prác na poliach. Za danej situácie preto za výlučného vlastníka novovytvorených pozemkov p. č. 34/16 a 34/17 určil okresný súd žalobcu a vzájomnú žalobu žalovaných 1/ a 2/ v tejto časti zamietol. 1.
  34. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe aj v časti o uloženie solidárnej povinnosti žalovaným 1/ a 2/ /ako manželom - § 145 ods. 2 OZ/ vypratať novovytvorený pozemok parc. č. 34/
  35. Skutkové tvrdenia žalobcu o umiestnení vecí /skládky hnoja, stĺpu a rampy na parcele vo vlastníctve žalobcu č. 35/1/ žalovanými 1/ a 2/ boli preukázané z výpovedí samotných žalovaných 1/ a 2/, listinných dôkazov žalobcu, z miestnej ohliadky, pričom zo znaleckého posudku vyplynulo, že skládka hnoja v čase ohliadky znalcom sa už na pozemku nenachádzala. 1.
  36. O nároku na náhradu trov konania žalobcu, v konaní plne úspešného proti všetkým žalovaným, súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. O nároku na náhradu trov konania žalovaných 1/ a 2/, v konaní proti žalobcovi čiastočne úspešných /úspech v časti o určenie ich vlastníckeho práva k novovytvoreným pozemkom p. č. 34/1, 2, 3, 6, 7, neúspech v časti o určenie ich vlastníckeho práva k novovytvoreným pozemkom p. č. 34/16, 17/, rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania žalovaných 3/ a 4/, v konaní plne úspešných proti žalobcovi, okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 CSP/. Pri rozhodovaní o výške nárokov na náhradu trov konania vezme zreteľ na skutočnosť, že žalobca voči žalovaným 3/, 4/ a ani žalovaní 3/ a 4/ voči žalobcovi trovy konania nežiadali priznať.
  37. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa
  38. júna 2019 č. k. 6Co/100/2019-810 rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním žalovaných 1/ a 2/ napadnutých výrokoch (prvý, tretí, piaty, šiesty a siedmy výrok, pozn. dovolacieho súdu) potvrdil a žalobcovi vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 2.
  39. Odvolací súd konštatoval vecnú správnosť prvého výroku rozsudku okresného súdu o určení, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov parc. č. 35/1, 99/1, 34/16, 34/
  40. Vzhľadom na správnosť tohto výroku napadnutého rozsudku nemôže byť dôvodné ani odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti tretiemu výroku o zamietnutí ich vzájomnej žaloby vo zvyšku (pozemky parc. č. 34/16 a 34/17, ktorých výlučným vlastníkom bol prvým výrokom určený žalobca). Za vecne správny odvolací súd označil aj piaty výrok odvolaním napadnutého rozsudku o uložení povinnosti žalovaným 1/, 2/ vypratať pozemok parc. č. 34/16 s poukazom na ods.
  41. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v týchto napadnutých výrokoch potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 2.
  42. V odôvodnení svojho rozsudku odvolací súd uviedol, že v konaní nebolo preukázané nadobudnutie sporných parciel žalovanými 1/, 2/ vydržaním. Odvolací súd sa v tomto ohľade stotožnil s odôvodnením rozsudku okresného súdu a poukázal najmä na jeho body 38.,
  43. a
  44. Doplnil, že z fotodokumentácie na č. l. 39, 40, 41 súdneho spisu je celkom zrejmé, že sporné parcely sú obecnou cestou, ktorú (aj podľa potvrdenia obyvateľov obce I. z 25.04.2012 na č. l. 42) užívali obyvatelia žalobcu a tretie osoby za účelom prechodu a prejazdu k poliam nachádzajúcim sa v extraviláne obce. Okrem toho žalovaní 1/, 2/ nepovažovali za potrebné sporné nehnuteľnosti oplotiť, pričom v roku 1999 kupovali nehnuteľnosti ako jeden oplotený funkčný celok - dom s pozemkom pod ním a záhradou. Bezvýznamnou nie je skutočnosť, že nehnuteľnosti kúpené žalovanými 1/, 2/ v roku 1999 mali celkovú výmeru 959 m2, pričom sporné pozemky parc. č. 34/16 a parc. č. 34/17 majú výmeru spolu 176 m
  45. Je nepravdepodobné, že by žalovaní 1/, 2/ boli v dobrej viere, že sú vlastníkmi pozemku, ktorého výmera je o 176 m2 väčšia ako výmera nimi kupovaných nehnuteľností. Zo všetkých týchto okolností aj podľa názoru odvolacieho súdu možno vyvodiť, že žalovaní 1/, 2/ pri bežnej opatrnosti, ktorú od nich možno vyžadovať, mohli mať počas vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom, že im sporné pozemky patria, preto ich nemožno považovať za oprávnených držiteľov. K vydržaniu sporných pozemkov teda zo strany žalovaných 1/, 2/ nedošlo. 2.
  46. Odvolací súd poukázal na podanie žalovaných 1/, 2/ z 29.05.2019 (č. l. 803), v ktorom uviedli, že odvolaním napadli aj výroky o trovách konania (šiesty a siedmy výrok). Ich odvolanie však vo vzťahu k týmto výrokom neobsahuje žiadnu argumentáciu. V spomenutom podaní tiež uviedli, že ich odvolanie smeruje aj proti výrokom VI. a VII. „vzhľadom na vyššie uvedené“ (t. j. vzhľadom na ich odvolanie do veci samej). Z toho odvolací súd vyvodil, že žalovaní 1/, 2/ chceli vyjadriť, že v prípade úspechu v odvolacom konaní čo do veci samej by žalobca proti nim nemal nárok na náhradu trov konania a naopak nárok na náhradu trov konania by vznikol proti žalobcovi im. Z týchto dôvodov odvolací súd uzavrel, že žalovaní 1/, 2/ odvolanie proti šiestemu a siedmemu výroku nepodali. V prípade, ak by mali v odvolacom konaní úspech a odvolací súd by napadnuté výroky čo do veci samej zmenil v ich prospech, aj bez výslovného odvolania proti šiestemu a siedmemu výroku by žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania. Ak by odvolací súd vychádzal z toho, že žalovaní 1/, 2/ odvolaním napadli aj šiesty a siedmy výrok, musel by odvolanie v tomto rozsahu odmietnuť podľa § 386 písm. d/ v spojení s § 373 ods. 1 druhá veta CSP. 2.
  47. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo určené, že žalovaní 1/, 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. 34/1, 2, 3, 6, 7 (druhý výrok), ktorým bolo určené, že žalovaní 3/ a 4/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. 34/4, 5, 18, 19 (štvrtý výrok) a výrok, ktorým bol žalovaným 3/ a 4/ priznaný nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k ich vzájomnej žalobe v plnom rozsahu (ôsmy výrok) neboli odvolaním napadnuté a nadobudli právoplatnosť. 2.
  48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
  49. Žalovaní 1/, 2/ podali proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie tvrdiac existenciu dovolacích dôvodov podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP s návrhom, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu aj rozsudok súdu prvej inštancie a priznal im náhradu trov odvolacieho (správne má zrejme byť dovolacieho, pozn. dovolacieho súdu) konania. 3.
  50. Žalovaní 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“) vo vzťahu k tzv. vade zmätočnosti (§ 420 písm. f/ CSP) namietli spôsob vykonávania dokazovania, keď uviedli, že odborne špeciálna a zásadná otázka skutkovej argumentácie a posúdenia právneho stavu z nej vyplývajúceho nebola možná bez uskutočnenia výsluchu znalca - geodeta, pracovníka katastra (nakoľko je kataster nehnuteľností verejný register a zároveň informačný systém obsahujúci geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností a údaje o právach k nim, zrejme mali na mysli výsluch pracovníka okresného úradu, katastrálneho odboru, pozn. dovolacieho súdu) a strán sporu na pojednávaní pred odvolacím súdom. Namietli, že nedostali na pojednávaní možnosť znalcovi klásť otázky. Odvolaciemu súdu vytkli nedostatky v hodnotení dôkazov, keďže neposudzoval dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti a nevzal do úvahy jednotlivé výpovede svedkov a strán konania tak, ako boli skutočne zaznamenané, neposudzoval korektnosť a závery znaleckého posudku a geometrického plánu a závery uvádzané v konaní aj v listine odvolania dovolateľmi. Namietli nesprávnosť interpretácie skutkového a právneho stavu veci súdom prvej inštancie, ktorý nevzal do úvahy genézu pozemku p. č. 34 v celosti (od vyhotovenia geometrického plánu v r. 1962). Svedkyňa F.. P.Á. sa vyjadrila, že k pozemku p. č. 34 bola pričlenená neknihovaná parcela č. 99 len v grafickej časti, bez pripočítania výmery; poukázala na nesúlad medzi grafickou a písomnou časťou. K opomenutiu vystaviť k tomuto úkonu príslušnú právnu listinu došlo podľa svedkyne zrejme z dôvodu, že tí, čo zakresľovali nové mapy patrili pod kartografický odbor a s výmerami nemali nič spoločné. Poukázali na to, že žalovaní 3/ a 4/ pristúpili do konania, lebo hranica parciel č. 34 a 35/1 sa týkala aj ich vlastníctva, avšak napriek ich procesnému postaveniu spolupracovali so žalobcom. Ďalej vyjadrili obavu, či sa odvolací súd zaoberal a korektne vysporiadal s dôvodmi odvolania. 3.
  51. Dovolatelia tiež upriamili pozornosť na to, že žalobca navrhol zmenu žaloby na základe znalcom doručeného geometrického plánu, keď predtým prebehlo stretnutie na Okresnom úrade Senec, katastrálnom odbore medzi žalobcom, jeho právnym zástupcom a znalcom, zvolané svedkyňou F.. P. bez prítomnosti dovolateľov na základe požiadavky žalobcu, aby tento katastrálny orgán zaujal stanovisko, či sa dá oprava v katastri vykonať i bez súhlasu žalovaných. Namietli tiež hodnotenie znaleckých záverov súdmi, keď sporná plocha nie je súčasťou pozemku parc. č. 35/1 ako tvrdil žalobca, ale neknihovanej parcely č. 99, ktorá sa v 60-tych rokoch min. storočia grafickým pričlenením k parc. č. 34/1 a 34/2 stala jej súčasťou. Znalec na pojednávaní dňa 29.09.2015 uviedol, že vytvorenú imaginárnu parcelu č. 99/9 má v užívaní vlastník (t. j. žalovaní 1/ a 2/) parcely č. 34/1, ktorá je výmerovo (60 m2 podľa ZPMZ) a polohovo takmer totožná s novovytvorenou parcelou č. 34/17 (56 m2) a imaginárne parc. č. 99/8 (časť rodinného domu žalovaných 1/ a 2/) a parc.č. 99/10 (časť stavby senníka žalovaných 1/ a 2/) sa nachádzajú na novovytvorenej parc. č. 34/17; napriek tomu bola určená do vlastníctva žalobcu. Vlastníctvo k parc. č. 34/1 a 34/2 nadobudol Čs. štát v roku 1980 deklaratórnym rozhodnutím, na základe ktorého bol do evidencie nehnuteľností zapísaný pozemok o výmere 959 m2 v členení parc. č. 34/1 o výmere 521 m2 a parc. č. 34/2 o výmere 438 m
  52. Na identifikáciu geometrického a polohového určenia bol predložený geom. plán z r. 1962 s celkovou výmerou pozemku 804 m
  53. Žalobca v r. 1993 odpredal pozemok v stave identickom k r. 1980 a k r. 1991 manželom W.. Žalovaní 1/, 2/ nadobudli vlastníctvo kúpnou zmluvou v r. 1999 už v členení na parc. č. 34/1 o výmere 473 m2, parc. č. 34/2 o výmere 438 m2 a parc. č. 34/3 o výmere 48 m2 (odčlenenej z parc. č. 34/1). Napriek tomu boli do vlastníctva žalovaných určené len parc. č. 34/1 o výmere 307 m2 a parc. č. 34/2 o výmere 305 m2, parc. č. 34/3 o výmere 62 m2, parc. č. 34/6 o výmere 90 m2 a parc. č. 34/7 o výmere 25 m2, ktorých výmery predstavujú len 789 m
  54. Žalobca bol určený za vlastníka parciel č. 34/16 o výmere 120 m2 a parc. č. 34/17 o výmere 56 m2, čo predstavuje diferenciu k pozemkom nadobudnutým žalovanými 1/ a 2/. Žalovaní 1/ a 2/ boli napriek rovnakému procesnému postaveniu so žalovanými 3/ a 4/ súdmi v základnom konaní znevýhodnení a ich postavenie bolo nerovné. 3.
  55. Starosta žalobcu podľa dovolateľov na pojednávaní dňa 10.01.2013 potvrdil, že do roku 2011 nebola vlastnícka hranica medzi parc. č. 34 a 35/1 nikdy spochybnená a žalovaní 1/, 2/ obecnú parcelu nikdy neužívali. Súd spochybnil dobromyseľnosť žalovaných 1/, 2/ ich žiadosťou o úpravu obecnej parc. č. 35/1 z 27.02.
  56. Obsahom tejto žiadosti bola úprava pozemku vo vlastníctve obce parc. č. 35/1, ktorá je ostatnou plochou, nebola a nie je obecnou komunikáciou; v sezóne bola využívaná na prejazd poľnohospodárskymi mechanizmami do polí. Spochybnenie svojej dobromyseľnosti dovolatelia označili za nesprávnu interpretáciu skutkového stavu, keď požiadali o úpravu pozemku, ktorý bezprostredne susedí s ich pozemkom a je vo vlastníctve obce. 3.
  57. V ďalšej časti dovolania dovolatelia hodnotili vykonané znalecké dokazovanie. Nespochybnili, že znalec odhalil dlhoročne prenášanú chybu vo výmere evidovanej v písomnej časti katastrálneho operátu spočívajúcu v diferencii medzi stavom evidovaným na listoch vlastníctva a skutkovým stavom. Táto diferencia o veľkosti 225 m2 podľa dovolateľov evidentne prislúcha parcele č. 34/4 (rodinný dom) a č. 34/5 (dvor) vo vlastníctve žalovaných 3/ a 4/, keďže geometrické a polohové určenie pozemku v rámci vlastníckych hraníc podľa geometrického plánu z r. 1962 p. č. 34 v celosti je vymedzené dielčími parcelami č. 34/1, 34/2, 34/3, 34/6 a 34/7 vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/, čo nasvedčuje tomu, že uvedené nehnuteľnosti žalovaných 3/ a 4/ sa nachádzajú mimo vlastníckych hraníc pozemku parc. č. 34 v celosti, t. j. k nim priľahlej parc. č. 99/
  58. Znalec neidentifikoval v zbierke listín nijakú listinu týkajúcu sa zápisu parciel č. 34/4 a 5 vo vlastníctve žalovaných 3/ a 4/ do grafickej a písomnej časti katastrálnej evidencie, čo malo za následok, že výmera uvedených nehnuteľností nikdy nebola pripočítaná k výmere parc. č. 34 (959 m2). Znalec preukázal, že hranica parciel č. 34 a 35/1 nie je sporná, jej priebeh sa nezmenil, resp. zmenil sa len v časti novovytvorenej parc. č. 34/19 určenej súdom do vlastníctva žalovaných 3/ a 4/ (k jej výmere pripočítal 5 m2 odčlenených z parc. č. 35/
  59. Dovolatelia znalcovi tiež vytkli, že v geometrickom pláne zosúladil výmeru parc. č. 34 so skutkovým stavom a zákresom v katastrálnej mape (1184 m2), avšak bez akéhokoľvek objektívneho dôvodu vytvoril dve nové parcely č. 34/16 a 34/17 prerozdelením parciel č. 34/1, 2, 3 a 7 (pôvodné 34/1 a 2), ktoré určil do vlastníctva žalobcu a dve nové parcely č. 34/18 a 19, ktoré boli určené do vlastníctva žalovaných 3/ a 4/. Jediným vysvetliteľným dôvodom tohto postupu je podľa dovolacieho tvrdenia dohoda na katastrálnom odbore Okresného úradu Senec s F.. P. - vyhotoviť geometrický plán, v intenciách želania žalobcu vytvoriť samostatné dielčie parcely z pozemku žalovaných 1/ a 2/, aby o nich súd mohol konať a rozhodnúť. Napokon dovolatelia vytkli, že znalec vyhotovil geometrický plán napriek svojim opakovaným písomným a ústnym vyjadreniam, že geometrický plán je možné vyhotoviť až po oprave v katastrálnom operáte, teda znalec podľahol vonkajšiemu tlaku a tlaku súdu. Súdu prvej inštancie vytkli, že neriešil zásah zo strany právneho zástupcu žalobcu do nestrannosti súdneho znalca (jeho vyjadrenie, že „znalec na katastri tvrdil niečo iné ako tvrdil dnes na súde“). Vo vzťahu k znaleckému posudku dovolatelia tiež namietli, že znalec účelovo z rodinného domu, vydláždeného priľahlého dvora a senníka vytvoril druh pozemku záhrady. Poukázali na to, že v odvolaní špecifikovali všetky chyby znaleckého posudku a nezrovnalosti, ktorých dôvod nespočíva v neodbornosti znalca, ale v účelovosti, aby bol geometrický plán zápisu schopnou listinou; namietli nesprávne posúdenie východiskového stavu. 3.
  60. Dovolatelia namietli aj vykonateľnosť rozsudku v zmysle vadného geometrického plánu a jeho zápis do katastra nehnuteľností napriek overeniu katastrálnym odborom toho okresného úradu, ktorý participoval na samotnom vyhotovení geometrického plánu. Za vadu geometrického plánu označili aj nesúlad východiskových výmer stavieb po zrátaní ich dielov z rodinného domu (parc. č. 34/3) 84 m2 a senníka (p. č. 34/7) 19 m2 uvedených vo výkaze výmer a výmery v novom stave parc. č. 34/3 62 m2 a parc. č. 34/7 25 m2, čo sa týka aj výmery rodinného domu žalovaných 3/ a 4/ p. č. 34/4 (východisková výmera 94 m2 a nová výmera 105 m2). Z dôvodu predaja časti obecnej parcely č. 35/1 v minulých rokoch koliduje aj jej výmera 1617 m2 uvedená v určovacom rozsudku s výmerou uvedenou v katastrálnom operáte 1295 m
  61. Dovolatelia uzavreli, že geometrický plán napriek jeho autorizačnému a úradnému overeniu nie je zápisu schopnou listinou. 3.
  62. V ďalšej časti dovolania sa dovolatelia vyjadrili k zmenám žaloby, keď zmena zo dňa 24.04.2017 odkazujúca na moment obdržania znaleckého posudku nezodpovedá požiadavke Civilného sporového poriadku, podľa ktorej opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Tvrdili tiež zmätočnosť súdom pripustených zmien žaloby a na ich základe vyhlásených rozsudkov spočívajúcu v nepresnosti a v nesúlade s požiadavkou na identifikáciu parciel v zmysle katastrálneho zákona. Požiadavke určitosti nezodpovedá výrok „novovytvorený pozemok“, nakoľko katastrálny zákon nepozná pojem pozemok, ale len pojem parcela. Vytkli, že špecifikácia parciel č. 35/1, 99/1, 34/1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 ako novovytvorených je nesprávna, lebo ide o parcely registra C evidované na listoch vlastníctva č. XXX, XXX M. XXX, ktorých čísla v rozsudku absentujú. Pod pojem parcely registra C KN naopak nespadajú novovytvorené parcely č. 34/16, 17, 18 a 19, nakoľko nie sú evidované v písomnej ani v grafickej evidencii katastrálneho operátu. V závere tejto časti dovolania dovolatelia vytkli, že výrok rozsudku neobsahuje presné označenie orgánu evidencie nehnuteľností kompetentného na úradné overenie a zapísanie rozsudku, vrátane geometrického plánu, do katastra nehnuteľností (rozsudok obsahuje vo výroku iba meno pracovníka katastrálneho úradu). 3.
  63. Dovolatelia označili za manipulatívne uplatňovanie oprávnení súdu v záujme jednej strany sporu postup okresného súdu pri rozhodovaní o vzájomnej žalobe dovolateľov doručenej dňa 23.04.
  64. Okresný súd ju uznesením zo dňa 28.05.2015 vylúčil na samostatné konanie, ktoré (vedené pod sp. zn. 4C/160/2015) prerušil, uznesením zo dňa 19.07.2018 zrušil uznesenie o prerušení konania a uvedené konanie spojil s konaním pod sp. zn. 4C/83/2012 (posudzovaný spor) bez odpadnutia prekážky, pre ktorú bolo konanie prerušené (nutnosť katastrálneho konania o oprave chýb zápisu v katastri nehnuteľností). Okresný súd teda v záujme vyhovenia jednej strane sporu nepostupoval v súlade s vlastným odôvodnením uvedeným v uznesení o prerušení konania, s čím sa odvolací súd stotožnil. Aj v tomto postupe súdov ako aj v tom, že okresný súd trval na zhotovení geometrického plánu bez opravy chýb v katastrálnom operáte žalovaní 1/, 2/ vidia porušenie svojho práva na spravodlivý proces. 3.
  65. Odvolaciemu súdu dovolatelia vytkli, že hoci je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, nerozporoval ani zásadné a elementárnej logike odporujúce rozpory v prezentácii skutkového stavu súdom prvej inštancie, takmer doslovne kopíroval odôvodnenie rozsudku, vecou sa zaoberal (ak vôbec) povrchne. Namietli bod
  66. odôvodnenia, keď nikdy netvrdili, že nejaká časť parcely č. 35/1 vo vlastníctve žalobcu je súčasťou ich parcely č. 34/
  67. Svoje vlastníctvo preukázali kúpnou zmluvou z r. 1999 a listom vlastníctva č. XXX, no súdy od nich vyžadovali, aby preukázali vlastníctvo k spornej ploche (t. j. k časti vlastného pozemku) preukázaním oprávnenej dobromyseľnej držby. Odvolací súd sa v intenciách súdu prvej inštancie nezaoberal a neodôvodnil, na základe akého objektívneho dôvodu znalec v geometrickom pláne vyčlenil časť z pozemku vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/, z ktorej vytvoril parc. č. 34/16 a 17, hoci sa priebeh vlastníckej hranice nezmenil. Žalobca neprodukoval žiadne dôkazy, že by mu vlastnícke právo malo patriť. 3.
  68. Odvolací súd podľa dovolateľov prevzal do odôvodnenia rozsudku účelový výklad vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/ prezentovaný súdom prvej inštancie a nerozlišoval medzi pojmami nerušená držba a nerušené užívanie pozemku. Dovolatelia užívali spornú plochu ako vlastnú z titulu vlastníctva, ale nešlo o užívanie nerušené, nakoľko po priľahlej obecnej parc. č. 35/1 jazdili nadrozmerné poľnohospodárske mechanizmy (súdy považovali za irelevantnú argumentáciu o znečisťovaní životného prostredia opomínajúc povinnosť obce dbať na ochranu životného prostredia, bezpečnosti, zdravia a majetku). Žiadnym zákonným ustanovením nie je daná povinnosť vlastníka oplotiť svoj majetok tak, ako prebieha vlastnícka hranica. Poukázali aj na výtku súdov, že neboli schopní označiť, akú veľkú plochu konkrétne z parc. č. 35/1, ktorá ako taká bola a je v teréne rozpoznateľná a odlíšiteľná, mali nadobudnúť tvrdeným vydržaním. To podľa dovolateľov odporuje konštatovaniu znalca, že hranica 34/2 a 35/1 nekorešponduje s oplotením pozemku 34/
  69. Žalobca do vyhotovenia geometrického plánu nebol schopný definovať plochu, ktorú považuje za spornú. 3.
  70. Dovolatelia prejavili nesúhlas aj s odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Sporná časť pozemku ako neknihovaná parcela č. 99 bola priradená k p. č. 34/1 a 34/
  71. Nestotožnili sa s prezentáciou skutkového stavu súdmi nižších stupňov tvrdiac, že priebeh vlastníckej hranice sa s výnimkou vyššie uvedených 5 m2 nezmenil. Nakoľko správnosť hranice medzi pozemkom žalobcu (35/1) a pozemkom žalovaných 1/ a 2/ (v časti terajších p. č. 34/1, 2, 3 a 7) nie je sporná, pominula aktuálnosť pôvodnej určovacej žaloby na ochranu vlastníckeho práva žalobcu. Dovolatelia vo vzájomnej žalobe deklarovali len súlad právneho stavu so stavom faktickým. Právne posúdenie zo strany súdu nevychádzalo zo skutkového stavu, ale bolo determinované želaným výsledkom bezpodmienečne určiť vlastníctvo k parc. č. 34/16 a 34/17 žalobcovi. 3.
  72. Zvyšnú časť dovolania označili dovolatelia ako argumentácia k vydržaniu. Za nesprávne právne posúdenie a nelogickú pritom označili argumentáciu súdov nižších stupňov, že pri kúpe pozemku je bežnou a zachovávanou zvyklosťou oboznámiť sa s jeho výmerou tvrdiac, že v čase kúpy im bola známa výmera aj tvar kupovanej nehnuteľnosti z kúpnej zmluvy aj zo znaleckého posudku F.. N. na stanovenie ceny pozemku, ktorého prílohou bola kópia z katastrálnej mapy znázorňujúca tvar pozemku. Vzhľadom na nerovnomerný tvar pozemku a na to, že vlastnícka hranica nebola rozpoznateľná v teréne, keď oplotenie ju nekopírovalo, bolo vylúčené, aby laik voľným okom zistil presne výmeru oplotenia, keď ju neodhalili orgány katastrálnej evidencie ani geodeti. 3.11.
  73. Podľa dovolateľov nie je jednoznačná ani otázka vecnej legitimácie strán sporu tak, ako to konštatuje okresný súd, s čím sa odvolací súd stotožnil, pričom neskúmal vecnú legitimáciu žalobcu, hoci ju dovolatelia nenamietali. Súd prvej inštancie sa k vecnej legitimácii vyjadril, ale neskúmal ju, hoci tak mal urobiť aj bez návrhu. V delimitačnom protokole obsahujúcom súpis všetkých nehnuteľností, ktorých vlastníkom sa stal žalobca podľa zákona o majetku obcí, sa pôvodné parcely č. 34/1 a 34/2 nenachádzajú, preto neboli zapísané v katastrálnej evidencii. Parcely č. 34/1 a 34/2 z listu vlastníctva č. X, na ktorom boli evidované v majetkovej podstate Čsl. štátu v správe MNV Vlky boli pracovníčkou katastra F.. P. zapísané na základe kúpnej zmluvy z 10.05.1993 na LV č. XXX v prospech žalovaných 1/, 2/ a ich právnych predchodcov, nie na LV č. XXX (žalobca), čo žalobca súdu zamlčal. Svedkyňa F.. P. na pojednávaní dňa 15.03.2016 uviedla nepravdivo, že obec požiadala o zápis uvedených pozemkov do jej vlastníctva, pretože v skutočnosti obec o takýto zápis nežiadala a pozemky boli z LV č. X zapísané na LV č. XXX. Ani znalec k znaleckému posudku nepriložil pôvodný LV č. XXX. 3.11.
  74. Žalovaní 1/ a 2/ poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/2018 o povinnosti odvolacieho súdu vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s podstatnými odvolacími tvrdeniami aj v prípade skráteného odôvodnenia rozhodnutia a na jeho nález sp. zn. I. ÚS 50/2010 riešiaci kolíziu ochrany pôvodného vlastníka (zásada nemo plus iuris) a ochrany dobromyseľného nadobúdateľa vlastníctva. 3.
  75. Vo vzťahu k existencii dovolacieho dôvodu podľa § 421 CSP dovolatelia uviedli, že „rozsudok odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko sa odvolací súd plne stotožnil s rozsudkom okresného súdu, ktorý vydal svoje rozhodnutie na základe znaleckého geometrického plánu vyhotoveného v rozpore s právnymi normami a vykazujúceho zásadné chyby a vady, ako aj na základe spochybniteľnej vecnej legitimácie žalobcu.“ 3.
  76. Dovolatelia navrhli „podľa § 444 ods. 1 CSP odložiť vykonateľnosť - právoplatnosť rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, aby tak bolo predbežne zabránené vyznačeniu vlastníckeho práva záznamom do katastra nehnuteľností.“
  77. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že súdy obidvoch inštancií rozhodli správne a zákonne. Dovolacie dôvody nemôžu obstáť. Navrhol zamietnutie dovolania ako nedôvodného s poukazom na § 448 CSP.
  78. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej aj „najvyšší súd“ príp. „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 2 písm. a/ CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.
  79. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov zakladajúcich jeho opodstatnenosť. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP).
  80. Z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
  81. Dovolací súd dôrazne pripomína, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovani

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.