Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/101/2020 Identifikačné číslo spisu: 1207211427 Dátum vydania rozhodnutia: 27.10.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 205ods.

2 písm. b),

1. d)a
2. f)OSP. Poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/319/2017 aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 549/2015, ktorý konštatoval potrebu posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení otázky nemo plus iuris o nové interpretačné závery či vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Ústavný súd uviedol, že tak musí postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. V závere ústavný súd konštatoval, že toto pravidlo možno použiť aj pre riešenie skutkovo podobných prípadov na území Slovenska, lebo dáva rozumný zmysel na usporiadanie celej matérie pri rovnakom právnom základe. Dovolatelia podotkli, že k rovnakým záverom došla aj predvojnová judikatúra či neskoršia jurisprudencia (rozhodnutie č. 10750) aj zahraničná právna úprava (poľská, talianska, maďarská, rakúska) a rovnakou problematikou sa zaoberal aj český ústavný súd. 3.3. V závere dovolatelia navrhli, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť a právoplatnosť rozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu v časti napadnutej dovolaním s poukazom na § 444 CSP. Uviedli, že dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajú zo samotného obsahu, keď sú právne závery súdov nižších inštancií arbitrárne a v rozpore s rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít, nekonformné s Ústavou Slovenskej republiky, proces ako celok bol nespravodlivý a ako nespravodlivý vyznieva aj jeho výsledok. Odkladom vykonateľnosti a právoplatnosti bude predídené vzniku závažných škôd na strane žalovaných 1/ a 2/. 4. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že žalovaní 1/ a 2/ v dovolaní neformulovali právnu otázku súvisiacu s konfliktom zásady nemo plus iuris a ochrany dobrej viery nadobúdateľa. Právne otázky súvisiace s týmto konfliktom dovolacím súdom nie sú rozhodované rozdielne a daní dovolatelia neuvádzajú príklady rozdielneho výkladu tejto právnej otázky; uvádzajú príklady, kedy súdy na základe špecifických skutkových okolností jednotlivých prípadov dospeli k rôznemu riešeniu konfliktu práv. Zdôraznili na potrebu prihliadať na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník ako nadobúdateľ v dobrej viere. Žalobcovia sa zaujímali o dedičstvo po svojej nebohej matke a o sfalšovaní jej podpisu po jej smrti a následných prevodoch vlastníckeho práva sa dozvedeli práve v súvislosti s tým, že sa o svoje vlastníctvo zaujímali, neboli teda nedbalými vlastníkmi. Dovolatelia nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce existenciu výnimočných okolností, pre ktoré by súdy mali uprednostniť ochranu domnelého vlastníka pred skutočným vlastníkom. Právny stav navodený okresným a odvolacím súdom preto zodpovedá princípu všeobecnej spravodlivosti, čo v konkrétnom prípade znamená vysporiadanie všetkých vzťahov vzniknutých v dôsledku neplatných zmlúv o prevode bytu. V zmysle práva majú žalovaní právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy voči p. F.; žalobcovia voči nemu žiaden takýto nárok nemajú. Žalovaní sa usilujú vytvoriť stav, kedy im zostane byt nadobudnutý neplatnou zmluvou a žalobcovia prídu o svoje vlastníctvo a nemajú ani právny titul pre domáhanie sa náhrady. Keby sa žalovaní, ktorých konanie žalobcovia označili za ľahkovážne, aspoň trochu zaujímali odkiaľ a ako nadobudol byt 23-ročný p. F. (kúpnou zmluvou zo dňa 12.05.2006, keď žalovaní ho kupovali 10.07.2006, teda o necelé dva mesiace), zistili by, že ho nadobudol od p. A., ktorý v čase prevodu nebol jeho majiteľom ani tri mesiace. Dovolanie žalovaných podľa žalobcov nezodpovedá kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 ani v § 432 ods. 2 CSP, preto žalobcovia navrhli jeho odmietnutie podľa § 447 CSP. 5. Pôvodný žalobca 1/ V. A., nar. XX.XX.XXXX dňa XX.XX.XXXX zomrel, preto dovolací súd rozhodol podľa § 63 ods. 1 - 3, § 161 ods. 1, 2 a § 438 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku o pokračovaní v dovolacom konaní s jeho dedičmi, ktorými sú v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3D/36/2020, Dnot 43/2020 zo dňa 16.03.2021, právoplatného 16.03.2021, V. A., nar. XX.XX.XXXX a F. M., nar. XX.XX.XXXX. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej aj „najvyšší súd“ príp. „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 2 písm. a/ CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania. 7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú jeho opodstatnenosť. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). 8. Dovolací súd v súlade s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25.05.2021 pri posudzovaní, či dovolatelia dostatočne vymedzili dovolací dôvod, posudzoval text dovolania autenticky ako celok (pozri aj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 336/20l9, I. ÚS l15/2020) a vychádzajúc z obsahu dovolania v zmysle § 124 CSP dospel k záveru, že dovolatelia okrem dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP namietli aj tzv. vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP (keď pri vymedzovaní právnej otázky uviedli, že odvolací súd sa nesprávne vysporiadal s ich námietkami pri vyriešení predbežnej právnej otázky spočívajúcej v posúdení zmluvy, na základe ktorej nadobudli nehnuteľnosť od predávajúceho F. F., vôbec nezobral do úvahy dobrú vieru a dobromyseľnosť žalovaných 1/ a 2/ a nevysporiadal sa s ich námietkou, že súd rozhodujúci v prvej inštancii nekonal v súlade s ustanoveniami OSP a nesprávne posúdil vec z hľadiska hmotného

§ 205ods.

2 písm. b),

1. d)a
2. f)OSP.“ Dovolací súd preto primárne skúmal prípustnosť a dôvodnosť dovolania vychádzajúcu z tohto dovolacieho dôvodu. 9. Z ustanovenia § 420 písm.
3. f)CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 9.1. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.
4. f)CSP sú zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. 251/03). 10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súdy v základnom konaní vychádzali zo skutkového zistenia, že právna predchodkyňa (pôvodných) žalobcov X.. D. A. stratila spôsobilosť mať práva a povinnosti smrťou dňa 27.01.2006. Okresný súd právne dospel k záveru, že z tohto dôvodu je plná moc, ktorú mala udeliť Ľ. O. na odpredaj vyššie označeného bytu neplatná a absolútne neplatná je aj kúpna zmluva zo dňa 09.02.2006, urobená na základe tohto splnomocnenia rovnako, ako sú neplatné všetky nasledujúce kúpne zmluvy, vrátane kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi F. F. a žalovanými 1/ a 2/. Odvolací súd (v bode 13. odôvodnenia jeho rozsudku) potvrdil správnosť záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti prevodu vlastníckeho práva z dôvodu straty spôsobilosti X.. D. A. mať práva a povinnosti úmrtím, ako aj správnosť jeho záveru o neplatnosti následných prevodov nehnuteľnosti s poukazom na právnu zásadu, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv, ako má sám. Vysvetlil (v bode 15.2. rozsudku, citovanom žalovanými v dovolaní - viď bod 3.2. tohto rozsudku najvyššieho súdu), že odvolacia argumentácia žalovaných 1/ a 2/ tvrdiacich, že nie sú nositeľmi pasívnej legitimácie v spore, lebo nadobudli nehnuteľnosť od F. F., ktorý nebol stranou sporu a rozsudok voči nemu nemôže mať žiadne právne následky, je vo vzťahu k žalobnému petitu neopodstatnená. Žalobcovia sa domáhali určenia, že vec (prevádzaný byt s prísl.) patrí do dedičstva po poručiteľke, ktorej vlastnícke právo v čase smrti sporné nebolo, voči súčasným vlastníkom nehnuteľnosti. Vo vzťahu k F. F., ako uviedol odvolací súd, nie sú žalobcovia aktívne legitimovaní na podanie žiadnej určovacej žaloby, keďže by do úvahy prichádzala iba neplatnosť kúpnej zmluvy, kde však absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení (súd má určiť aktuálny právny stav). Právna úprava Civilného sporového poriadku umožňuje určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z nijakého osobitného právneho predpisu nevyplýva. V danom prípade je potrebné otázku neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej žalovanými 1/ a 2/ s F. F. riešiť iba ako otázku predbežnú. Odvolací súd sa teda v odôvodnení svojho rozsudku s námietkami dovolateľov prednesenými v odvolacom konaní podľa dovolacieho súdu vysporiadal korektným spôsobom. 11. Na základe dovolacích výtiek, že odvolací súd vôbec nezobral do úvahy dobrú vieru a dobromyseľnosť žalovaných 1/ a 2/ (vo vzťahu k posúdeniu zmluvy, na základe ktorej nadobudli nehnuteľnosť od predávajúceho F. F.) a súd rozhodujúci v prvej inštancii nekonal v súlade s ustanoveniami OSP a nesprávne posúdil vec z hľadiska hmotného

§ 205ods.

2 písm. b),

1. d)a
2. f)OSP dovolací súd zdôrazňuje, že prejednávaná vec má charakter súdneho sporu bez ohľadu na to, či sa spravoval Občianskym súdnym poriadkom (v čase jeho začatia), alebo Civilným sporovým poriadkom (v čase rozhodovania odvolacieho aj dovolacieho súdu). Súdy sú teda povinné aplikovať ustanovenia právnych noriem týkajúce sa dôkazného bremena, ktorého nositeľmi sú strany sporu. Žalovaní 1/ a 2/ otázku svojej dobromyseľnosti pri nadobudnutí vlastníckeho práva k bytu síce nadniesli v konaní pred súdom prvej inštancie, ale bez toho, aby predniesli relevantné skutkové tvrdenia a následne ich pravdivosť preukázali. Žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 25.03.2009 uviedol, že byt kupovali v dobrej viere a keď vybavovali úver (na zaplatenie jeho kúpnej ceny, pozn. dovolacieho súdu), potrebovali potvrdenie z katastra nehnuteľností a zistili, že boli určité prevody a oni sú viacerí z vlastníkov, avšak kataster nehnuteľností im potvrdenie pre banku vydal a banka im dala úver. Žalovaná 2/ na tom istom pojednávaní iba tvrdila, že byt kupovali od vlastníka F. F. a nemali dôvod ďalej pátrať, pátrať začali až po tom, čo zistili následne. Ak odvolací súd nezobral do úvahy dobromyseľnosť žalovaných 1/ a 2/ (z rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva, že jej existenciu žalovaní 1/ a 2/ ako odvolatelia namietali), konal tak vychádzajúc z obrany žalovaných 1/ a 2/, ktorí relevantne a kvalifikovane v tomto smere nenamietali a neposkytli ani neoznačili žiadne dôkazy na preukázanie ich všeobecných tvrdení o tom, že boli pri kúpe bytu dobromyseľnými. 12. Dovolací súd k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm.
3. f)CSP uzatvára, že doposiaľ vykonané dokazovanie dostatočne odôvodňuje závery prijaté súdom prvej inštancie aj súdom odvolacím a dovolanie je nedôvodné. Dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a nie je oprávnený preskúmavať ani správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). Dovolací súd v hodnotení dôkazov súdmi nižších stupňov nezistil pochybenie, ktoré by bolo v extrémnom rozpore s obsahom spisu. Rovnako nezistil nijaké porušenie procesného kódexu (dovolateľmi tvrdené porušenie ustanovení § 205 ods. 2 písm. b), d),
4. f)OSP). Iba takéto závažné pochybenie by totiž predstavovalo odňatie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 13. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
5. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
6. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
7. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 14. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 14.1. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
8. c)CSP je relevantná právna otázka, pri riešení ktorej sa v rozhodovacej praxi vyskytla nejednotnosť navonok prejavená v prijatí odlišných právnych názorov. Ide teda o otázku, ktorú už dovolací súd riešil, ale v jej riešení senátmi dovolacieho súdu sa prezentuje nejednotnosť (právne názory senátov dovolacieho súdu sa pri jej riešení neustálili a nezjednotili) brániaca vytvoreniu ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V prípade, ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, je jeho (procesnou) povinnosťou:
9. a)konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd,
10. b)označením konkrétnych (odlišných, napríklad aj navzájom si protirečiacich) rozhodnutí dovolacieho súdu doložiť, že predmetná právna otázka je dovolacím súdom skutočne rozhodovaná rozdielne. V rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/78/2017 najvyšší súd doslovne uviedol, že v takom prípade je dovolateľ „povinný dovolací dôvod vymedziť označením rozhodnutí dovolacieho súdu, v ktorých dovolací súd o danej právnej otázke rozhodoval rozdielne (zaujal iné právne závery)“. 15. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolatelia (zastúpení v základnom aj dovolacom konaní kvalifikovanou advokátkou) za otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu (hoci ju explicitne neformulovali) označili vyriešenie konkurencie dvoch základných (starorímskych) právnych princípov slúžiacich na ochranu vlastníka, a to princípu „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“, t. j. „nikto nemôže na druhého previesť viac práv, ako má sám“ chrániacej pôvodného vlastníka, s princípom ochrany dobromyseľného nadobúdateľa vlastníctva. Na doloženie tvrdenia, že predmetná právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne označili rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/71/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/319/2017 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 549/2015. 16. Dovolací súd ale zhodne s dovolateľmi (viď predposlednú vetu bodu 3.2. a bod 8. tohto rozsudku) poukazuje na to, že súdy nižších inštancií takto vymedzenú dovolaciu právnu otázku (z dôvodu uvedeného v závere bodu 11. tohto rozsudku) neriešili (teda rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo závislé od jej vyriešenia). Rozhodnutia súdov nižších inštancií totiž primárne záviseli od vyriešenia právnej otázky, či právna predchodkyňa žalobcov X.. D. A. po strate spôsobilosti mať práva a povinnosti v dôsledku smrti dňa 27.01.2006 mohla dňa 08.02.2006 udeliť platnú plnú moc na jej zastupovanie Ľ. O. (okresný súd aplikoval ustanovenia § 7 ods. 1, 2 OZ o spôsobilosti fyzickej osoby mať práva a povinnosti a §§ 37 ods. 1 a 38 ods. 1 OZ o (ne)platnosti právnych úkonov) a sekundárne platnosť kúpnej zmluvy (prvej) zo dňa 09.02.2006 uzavretej týmto splnomocnencom za poručiteľku ako predávajúcu a následne platnosť všetkých ďalších nasledujúcich kúpnych zmlúv. 17. Najvyšší súd nad rámec uvedeného vyššie poukazuje na to, že rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/71/2011 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/319/2017 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 549/2015, ktorými malo byť doložené tvrdenie, že nastolená právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, v podstate zhodne poukazujú na možnosť riešenia kolízie zhora uvedených právnych princípov výnimočným nalomením zásady nemo plus iuris poskytnutím ochrany dobrej viere nadobúdateľa. Dovolatelia teda neoznačili konkrétne odlišné, napríklad aj navzájom si protirečiace rozhodnutia dovolacieho súdu riešiace uvedenú kolíziu rozdielne [t. j. neoznačili rozhodnutia dovolacieho, resp. ústavného súdu svedčiace v prospech ochrany pôvodného (skutočného) vlastníka veci]. Dovolací súd si je však vedomý existencie takýchto rozhodnutí (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/146/2012, 3Cdo/144/2010, 3Cdo/223/2016, 5Cdo/45/2007, 5MCdo/12/2011, 6Cdo/105/2016, 7Cdo/139/2019 alebo Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 726/2016, I. ÚS 50/2010). Na doplnenie je ale potrebné uviesť, že veľký senát obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa medzičasom v uznesení sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27. apríla 2021 priklonil k tej časti judikatúry najvyššieho súdu, ktorá v prípade prvého absolútne neplatného právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zotrváva pri ďalších prevodoch nehnuteľností na zásade nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet. S poukazom na uvedenú zásadu uzavrel (viď bod 84, ods. II., III.), že nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. 18. Z vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, že dovolanie dovolateľov je v zmysle § 420 písm. f/ CSP prípustné, avšak nie je dôvodné, preto rozhodol o jeho zamietnutí (§ 448 CSP). Dovolanie podané s poukazom na § 421 ods. 1 písm. c/ CSP nebolo odôvodnené prípustnými dôvodmi a dovolacie dôvody neboli vymedzené spôsobom uvedeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP, čo by bolo (v prípade, ak by dovolací súd neposudzoval vadu zmätočnosti) dôvodom jeho odmietnutia v zmysle § 447 písm. f/ CSP. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie dovolania dovolací súd o návrhu dovolateľov na odklad právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 444 ods. 1, 2 CSP osobitne nerozhodoval zohľadniac, že dovolatelia svoj návrh ani neodôvodnili konkrétnymi dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. 20. V dovolacom konaní úspešným žalobcom najvyšší súd priznal voči žalovaným (dovolateľom) náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP). 21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok