← Slovensko

§ 212/1, 4b, 5a Tr.zák. a iné

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Tdo/62/2021 Identifikačné číslo spisu: 8114011005 Dátum vydania rozhodnutia: 26.10.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Dana Wänkeová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 48ods.

3 písm.

  1. b)Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na tri roky a podľa § 58 ods. 1 Trestného zákona trest prepadnutia majetku. Obvinenému M. D. okresný súd uložil podľa § 212 ods. 5 Trestného zákona v spojení s § 36 písm.
  2. j)a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere trinásť rokov a dva mesiace,

§ 48ods.

3 písm.

  1. b)Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na tri roky a podľa § 58 ods. 1 Trestného zákona trest prepadnutia majetku. Obvinenému Z. F. okresný súd uložil podľa § 212 ods. 5 Trestného zákona v spojení s § 37 písm.
  2. m)a § 38 ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere štrnásť rokov,

§ 48ods.

3 písm.

  1. b)Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na tri roky a podľa § 58 ods. 1 Trestného zákona trest prepadnutia majetku. Obvinenému A. E. okresný súd uložil podľa § 212 ods. 5 Trestného zákona v spojení s § 36 písm.
  2. j)a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere jedenásť rokov,

§ 48ods.

3 písm.

  1. b)Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na tri roky. Obvinenému Z. S.P. okresný súd uložil podľa § 212 ods. 5 Trestného zákona v spojení s § 36 písm.
  2. j)a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere trinásť rokov a dva mesiace,

§ 48ods.

3 písm.

  1. b)Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na tri roky a podľa § 58 ods. 1 Trestného zákona trest prepadnutia majetku. Súčasne okresný súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obvineným Z. F., M. A., M. D., A. E. a Z. S. uložil povinnosť, aby poškodenej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava 832 37, zaplatili škodu vo výške 1.000 eur. Taktiež podľa § 83 ods. 1 písm.
  2. e)Trestného zákona okresný súd uložil trest zhabania veci: motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV: C. XXX L. - E. XXX L.; vysielačky č. ZN XXXXXXX (predmet č. 16) a zn. Cobra (predmety č. 48 a č. 49), zväzok troch kľúčov (predmet č. 17), bezpečnostný kľúč (predmet č. 18), kľúč o dĺžke 16,7 cm (predmet č. 22), bezpečnostné kľúče (predmety č. 24, 26 a 28); pilník o dĺžke 15 cm (predmet č. 21); čierna kazeta ozn. č. 1 (predmet č. 30); čierna kazeta ozn. č. 4 (predmet č. 31); pogumované rukavice čiernej farby s červeným okrajom (predmet č. 34 a 54); O2 karta (predmet č. 44); a ďalšie veci označené v zozname zaistených predmetov na č. l. 46 -61 zväzok XV ako predmety č. 59 až 69, 72 až 75, 80 až 86, 346 až 356. Obvinení M. A., M. D., Z. F., Z. S., A. E. a prokurátor napadli uvedený rozsudok okresného súdu odvolaniami, ktoré Krajský súd v Prešove (ďalej tiež „krajský súd“) rozsudkom z 1. marca 2017, sp. zn. 3To/44/2016, podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm.
  3. e)Trestného poriadku zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že na rovnakom skutkovom základe uznal obvinených M. A., M. D., Z. F., A. E., Z. S. vinných z pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b), ods. 5 písm.
  4. a)Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e), písm.
  5. i)Trestného zákona a v bode 12) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Za to krajský súd obvinenému M. A. uložil podľa § 212 ods. 5 Trestného zákona v spojení s § 36 písm.
  6. j)a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere trinásť rokov a dva mesiace,

§ 48ods.

3 písm.

  1. b)Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na tri roky a podľa § 58 ods. 1 Trestného zákona trest prepadnutia majetku. Obvinenému M. D. krajský súd uložil podľa § 212 ods. 5 Trestného zákona v spojení s § 36 písm.
  2. j)a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere trinásť rokov a dva mesiace,

§ 48ods.

3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na tri roky a podľa § 58 ods. 1 Trestného zákona trest prepadnutia majetku. Obvinenému Z. F. krajský súd uložil podľa § 212 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere trinásť rokov a dva mesiace,

§ 48ods.

3 písm.

  1. b)Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na tri roky a podľa § 58 ods. 1 Trestného zákona trest prepadnutia majetku. Obvinenému A. E. krajský súd uložil podľa § 212 ods. 5 Trestného zákona v spojení s § 36 písm.
  2. j)a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere desať rokov,

§ 48ods.

4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na tri roky. Obvinenému Z. S.P. krajský súd uložil podľa § 212 ods. 5 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. j) a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere dvanásť rokov,

§ 48ods.

4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na tri roky a podľa § 58 ods. 1 Trestného zákona trest prepadnutia majetku. Súčasne okresný súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obvineným Z. F., M. A., M. D., A. E. a Z. S. uložil povinnosť, aby poškodenej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava 832 37, zaplatili spoločne a nerozdielne škodu vo výške 1.000 eur. Taktiež podľa § 83 ods. 1 písm.

  1. g)Trestného zákona okresný súd uložil trest zhabania veci: motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV: E. XXX L., VIN: R.; motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV: E. XXX L., VIN: R.; vysielačky č. ZN XXXXXXX (predmet č. 16) a zn. Cobra (predmety č. 48 a č. 49), zväzok troch kľúčov (predmet č. 17), bezpečnostný kľúč (predmet č. 18), kľúč o dĺžke 16,7 cm (predmet č. 22), bezpečnostné kľúče (predmety č. 24, 26 a 28); pilník o dĺžke 15 cm (predmet č. 21); čierna kazeta ozn. č. 1 (predmet č. 30); čierna kazeta ozn. č. 4 (predmet č. 31); pogumované rukavice čiernej farby s červeným okrajom (predmet č. 34 a 54); O2 karta (predmet č. 44); dve tabuľky s EČV: E. XXX L.; čierny plastový držiak na zadnú tabuľku evidenčného čísla; elektromotorček s káblami zaistený z piatych dverí vozidla; žlto-modrá penová podložka pod elektromotorček; čierny plastový držiak prednej tabuľky evidenčného čísla; elektromotorček v priestore za ľavou prednou mriežkou z miesta za hmlovkou; spínač na ovládanie zariadenia na otáčanie tabuliek s evidenčným číslom (všetky zaistené z motorového vozidla zn. Škoda Fabia, EČV: E. XXX L.), v mieste odkladacej skrinky v palubnej doske naľavo pod volantom; zadná tabuľka s EČV E. XXX L.; čierny plastový držiak zadnej tabuľky s evidenčným číslom; predná tabuľka s EČV E. XXX L.; čierny plastový držiak prednej tabuľky evidenčného čísla; dve samorezné skrutky do kovu, ľavý a pravý tlmič piatych dverí batožinového priestoru, štyri skrutky, elektromotorček (všetky zaistené z motorového vozidla zn. Škoda Fabia, EČV: E. XXX L.); ľavá pravá rukavica čiernej farby; rolka s čiernymi igelitovými vrecami; kontakt spray zn. Carlson; darčekové puzdro čiernej farby; vysielačka zn. Cobra čiernej farby s modrým krytom a digitálnym displejom; vysielačka zn. Cobra čiernej farby s modrým krytom; dve vysielačky zn. Entel čiernej farby a čierne igelitové vrece (zaistené na parcele č. 264/2 a 264/3). Proti uzneseniu krajského súdu, ktoré bolo obvinenému M. A. doručené 19. júla 2017 a jeho obhajcovi 17. júla 2017, podal priamo obvinený 4. júna 2020 dovolanie (č. l. 2533), ktoré následne 4. augusta 2020 doplnil prostredníctvom pre dovolacie konanie ustanoveného obhajcu (č. l. 2539). V podanom dovolaní uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.
  2. h)Trestného poriadku. V odôvodnení tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinený uviedol, že 16. apríla 2013 bol právoplatne uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Košice, sp. zn. 4T/89/2007, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5To/68/2012, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výške 12 rokov, to všetko za skutok spáchaný v roku 2007 (označené súdne spisy navrhol pripojiť). Obvinený bol 1. marca 2017 odsúdený za ďalší trestný čin napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorým rozhodnutím súdu bol zrušený rozsudok okresného súdu a bol mu uložený ďalší trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov a 2 mesiace, pričom skutok sa podľa neho mal stať 28. marca 2013. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku krajského súdu, pri uložení mu trestu odňatia slobody vo výmere 13 rokov a 2 mesiace, mal vykonaný trest odňatia slobody (zo skoršieho uloženého trestu 12 rokov odňatia slobody) v trvaní 3 rokov a 11 mesiacov a k tomu 1 rok väzby, teda spolu mal vykonanú časť trestu v trvaní 4 roky a 11 mesiacov. Obvinený poukázal na ustanovenie § 43 Trestného zákona a uviedol, že mu v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku krajského súdu a ukladaní mu trestu odňatia slobody na 13 rokov a 2 mesiace ostávalo z predošlého trestu odňatia slobody ešte 7 rokov a 1 mesiac. To podľa jeho názoru znamená, že ak mu krajský súd ukladal, dopĺňal ďalší trest odňatia slobody, tak mu mohol doplniť, uložiť ďalší trest odňatia slobody maximálne o 12 rokov a 11 mesiacov, nakoľko horná sadzba trestu odňatia slobody za predošlý trestný čin, skutok (za ktorý bol odsúdený košickými súdmi) bola maximálne 20 rokov odňatia slobody. Obvinený namietal, že ďalší trest odňatia slobody uložený mu napadnutým rozsudkom krajského súdu nezákonne presiahol zákonnú maximálnu výšku trestu odňatia slobody ďalšieho trestu odňatia slobody vzhľadom na obidve dané horné sadzby trestov odňatia slobody (horná sadzba trestu odňatia slobody bola ako pri trestnom čine prejednávanom pred Okresným súdom Košice, resp. Krajským súdom v Košiciach, tak aj pred Krajským súdom v Prešove maximálne 20 rokov trestu odňatia slobody). Krajský súd si podľa obvineného nesprávne vyložil a následne aplikoval pri rozhodovaní o ukladaní trestu odňatia slobody § 43 Trestného zákona, keď zrejme vychádzal z toho, že predošlý trest odňatia slobody mohol byť ním doplnený, teda uložený ďalší trest do 25 rokov. Obvinený namietal, že uvedené nie je správne a zákonné, keďže predpokladá, že trest odňatia slobody by krajský súd mohol doplniť, teda uložiť mu ďalší trest do 25 rokov len vtedy, ak by bola trestná sadzba pri súdenom trestnom čine zákonom stanovená až do 25 rokov, čo ani pri jednom z trestných činov (prerokovanom ani pred súdmi v Košiciach a ani pred súdmi v Prešove) daná nebola. Vzhľadom na uvedené nezákonné uloženie mu trestu napadnutým rozsudkom krajského súdu z dôvodu, že mu týmto súdnym rozhodnutím bol uložený mimo zákonnej trestnej sadzby stanovenej § 43 Trestného zákona obvinený navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu v časti jeho výroku o uložení trestu a vrátil tomuto súdu vec na nové prerokovanie a rozhodnutie. Prokurátor príslušnej okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedol, že obvinený bol rozsudkom Okresného súdu Košice I z 11. septembra 2012, sp. zn. 4T/89/2007, v spojení s uznesením Krajského súdu zo 16. apríla 2013, sp. zn. 5To/68/2012, odsúdený za obzvlášť závažný zločin podielnictva podľa § 231 ods. 1, ods. 4 písm.
  3. a)Trestného poriadku na 12 rokov trestu odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Prvý odsudzujúci rozsudok za skutok z roku 2007 bol Okresným súdom Košice I vyhlásený už 11. septembra 2012. Vzhľadom na uvedené skutok krádeže z 28. marca 2013 nebol so skutkom z roku 2007 spáchaný v súbehu, ale v (nepravej) recidíve. Krajský súd v Prešove preto podľa prokurátora postupoval správne, keď v napadnutom rozsudku neukladal obvinenému súhrnný trest vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Košice I [pretože s poukazom na ust. § 42 ods. 1 Trestného zákona skutok krádeže z 28. marca 2013 nebol spáchaný skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok (Okresného súdu Košice I z 11. septembra 2012, sp. zn. 4T/89/2007) za iný jeho trestný čin podielnictva] ale uložil mu samostatný trest odňatia slobody. Prokurátor poznamenal, že za obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b), ods. 5 písm.
  4. a)Trestného zákona dovoľoval Trestný zákon uložiť trest odňatia slobody od 10 do 15 rokov. Trest v trvaní 13 rokov a 2 mesiace uložený napadnutým rozsudkom krajského súdu bol preto podľa prokurátora aj po zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uložený v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ďalej rovnako prokurátor poukázal na § 43 Trestného zákona a uviedol, že keďže v danom prípade bol obvinenému uložený trest odňatia slobody, v súlade s ust. § 43 Trestného zákona trest uložený napadnutým rozsudkom krajského súdu nesmel spolu s nevykonanou časťou trestu uloženého rozsudkom Okresného súdu Košice I z 11. septembra 2012, sp. zn. 4T/89/2007, presahovať najvyššiu dovolanú výmeru 25 rokov. V tejto súvislosti prokurátor uviedol, že trest uložený napadnutým rozsudkom krajského súdu v trvaní 13 rokov a 2 mesiace bol podľa prokurátora uložený v súlade s ust. § 43 Trestného zákona, pretože tento trest s nevykonanou časťou skôr uloženého trestu (7 rokov a 1 mesiac) neprevyšuje zákonom najvyššiu dovolanú výmeru trestu odňatia slobody. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor považoval napadnutý rozsudok krajského súdu vrátane výroku o treste za zákonný a rozhodnutie za dôvodné a vecne správne. Dodal, že trest bol uložený v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby a súčasne v súlade s kogentným ustanovením § 43 Trestného zákona. Prokurátor zastáva preto názor, že nie je naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.
  5. h)Trestného poriadku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol, aby podľa § 382 písm.
  6. c)Trestného poriadku dovolanie obvineného odmietol, pretože nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
  7. h)Trestného poriadku. K dovolaniu obvineného sa vyjadril Z. S., ktorý vo svojom podaní doručeným okresnému súdu 28. júna 2021 uviedol, že s podaným dovolaním, ako aj s dovolacími dôvodmi v celom rozsahu súhlasí a pripája sa k návrhu obvineného k zrušeniu napadnutého rozsudku krajského súdu a vráteniu veci na nové prerokovanie a rozhodnutie. Dodal, že celé konanie, ako aj rozhodnutie má zásadné vady a nie všetky veci sú v súlade s príslušnými právnymi normami. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku a zistil, že dovolanie bolo podané obvineným M. A. ako oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm.
  8. b)Trestného poriadku, prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [§ 368 ods. 2 písm.
  9. h)Trestného poriadku], v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1 Trestného poriadku, potom ako dovolateľ využil svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku), s obsahovými náležitosťami podľa § 374 ods. 1 Trestného poriadku a s uvedením dôvodu dovolania podľa odseku 2 tohto ustanovenia. Dovolací súd ale zároveň zistil, že obvineným uplatnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
  10. h)Trestného poriadku nie sú v posudzovanej veci zjavne splnené. Úvodom považuje najvyšší súd za potrebné vo všeobecnej rovine pripomenúť, že z konštrukcie a štruktúry jednotlivých dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm.
  11. a)
  12. n)Trestného poriadku vyplýva, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu je určené na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb. Dovolanie nie je v zásade prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 57/2007-II]. Povedané inými slovami, dovolaním podaným z niektorého z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku sa nemožno domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté alebo jemu predchádzajúce rozhodnutie, a ani prehodnotenia vykonaného dokazovania. Pritom platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takéhoto dovolacieho dôvodu podľa § 371 Trestného poriadku. Nestačí, ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pokiaľ v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu (pozri napr. odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 51/2014). Zároveň je potrebné uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku, sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku [rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 120/2012]. Povedané inými slovami, pri zisťovaní dôvodov dovolania dovolacím súdom je rozhodujúca ich vecná špecifikácia dovolateľom a nie ich označenie podľa § 371 Trestného poriadku. Vo vzťahu k obvineným označenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
  13. h)Trestného poriadku je potrebné pripomenúť, že v jeho rámci nemožno namietať neprimeranosť uloženého trestu, ale výlučne iba to, že trest bol uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Vzájomný vzťah dovolacích dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm.
  14. i)a písm.
  15. h)Trestného poriadku je pritom taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa iba k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu a stanovisko jeho trestnoprávneho kolégia zverejnené v Zbierke pod č. 58/2007-I a 5/2011). Vo vzťahu k námietkam obvineného, že krajský súd si nesprávne vyložil a následne aplikoval pri rozhodovaní o ukladaní trestu odňatia slobody § 43 Trestného zákona, je potrebné uviesť, že v predmetnej trestnej veci okresný súd správne aplikoval predmetné ustanovenie. Okresný súd vo svojom odôvodnení (str. 33-34) uviedol, že takýto trest bol primeraný i u M. A., ktorý si v čase vyhlasovania rozsudku vykonával trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov (rozsudok Okresného súdu Košice I z 11. septembra 2012, sp. zn. 4T/89/2007, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo 16. apríla 2013, sp. zn. 5To/68/2012, za obzvlášť závažný zločin podielnictva podľa § 231 ods. 1, ods. 4 písm.
  16. a)Trestného zákona), pričom nevykonaný zvyšok trestu spolu s týmto uloženým trestnom nepresahuje 25 rokov trestu odňatia slobody. Možno pripomenúť, že podľa § 43 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu (v predmetnom prípade oboma rozsudkami uložený trest odňatia slobody), nesmie tento trest (odňatia slobody) spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre trest odňatia slobody, ktorou sa rozumie doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. V predmetnom prípade trest uložený napadnutým rozsudkom vo výmere trinástich rokov a dva mesiace bol uložený v súlade s ustanovením § 43 Trestného zákona, pretože spolu s nevykonanou časťou skôr uloženého trestu (sedem rokov a jeden mesiac) neprevyšuje zákonom najvyššiu dovolenú výmeru trestu odňatia slobody (dvadsaťpäť rokov), keďže predstavuje výmeru dvadsať rokov a tri mesiace. V tejto súvislosti len pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b), ods. 5 písm.
  17. a)Trestného zákona (v čase spáchania skutku) ustanovil zákon trest odňatia slobody na desať rokov až pätnásť rokov. V posudzovanej veci, pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody, ide o taký druh trestu, ktorého uloženie zákon za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, pripúšťa a rovnako tak výmera tohto trestu je v rámci zákonnej trestnej sadzby. V tomto smere sa dovolací súd stotožňuje so závermi odvolacieho súdu ako aj okresného súdu uvedených v odôvodneniach rozsudkov. Je teda zrejmé, že trest odňatia slobody vo výmere trinásť rokov a dva mesiace je uložený v zákonom stanovenej trestnej sadzbe a nezakladá dôvodnosť dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
  18. h)Trestného poriadku. Tieto dôvody viedli najvyšší súd k záveru, že v posudzovanej veci dôvody dovolania nie sú zjavne splnené, a preto dovolanie obvineného M. A. podľa § 382 písm.
  19. c)Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí odmietol. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.